Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. máj 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoE/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4610200704
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4610200704.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň
JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná,
a. s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnej: Z. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. 99/XX/X, XXXX B., N. republika, o vymoženie pohľadávky v sume 532,76
eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k.

11Er/56/2010-60 zo dňa 22.10.2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Topoľčany (súd prvej inštancie) napadnutým uznesením č. k. 11Er/56/2010-60 zo dňa
22.10.2019 exekúciu zastavil a o trovách exekúcie rozhodol tak, že oprávnený je povinný zaplatiť
súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 143,29 eura do troch dní od právoplatnosti tohto

uznesenia. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h), § 58
ods. 1, § 243b ods. 1, § 243h ods. 1, § 200 ods. 2, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 5 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 2, §
22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších
predpisov.Vodôvodneníuviedol,žepôvodnýoprávnenýpodalusúdnehoexekútoraprotipovinnejnávrh
na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu Platobného výmeru č. k.: PV 401/10425/2008

zo dňa 22.07.2009. Dňa 26.07.2019 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie
exekučného konania z dôvodu nemajetnosti povinnej.

2. Na základe podnetu súdneho exekútora, predložených výsledkov šetrení majetku povinnej, súd
exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť
povinnej. Z predložených listinných dôkazov od súdneho exekútora mal súd preukázanú nemajetnosť

povinnej: podľa výsledkov lustrácie v katastri nehnuteľností nebolo zistené vlastníctvo nehnuteľnosti, z
dopravného inšpektorátu nebolo zistené vlastníctvo motorového vozidla, povinná nemá zriadený žiaden
účet v bankách, zo Sociálnej poisťovne - ústredie nebol zistený žiaden zamestnávateľ. Povinná má od
02/2013 adresu trvalého pobytu v Rakúsku a na území SR nebol zistený žiaden príjem a ani majetok,
na ktorom by bolo možné vykonávať exekúciu.

3. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 143,29 eura (odmena
108,21 eura, poštovné 10,50 eura, poplatky 0,70 eura, 20 % DPH). Na náhradu trov exekúcie súd
zaviazal v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podané odvolanie odôvodnil

s odkazom na ust. § 365 ods. b) a f) CSP. Namietal, že oprávnený súdnemu exekútorovi oznámil,
že povinná uhradila vymáhanú pohľadávku, preto nie je dôvodné zastavenie exekúcie z dôvodunemajetnosti povinnej na základe podnetu súdneho exekútora, ktorý doručil súdu po 10 dňoch od
oznámenia o splatení vymáhanej pohľadávky. V súvislosti s trovami exekúcie uviedol, že exekučné
konanie bolo začaté dôvodne, povinná uhradila vymáhanú pohľadávku, oprávnený nezavinil zastavenie

exekúcie, preto k úhrade trov konania nemôže byť zaviazaný oprávnený. Predčasné zastavenie
exekúciebyupieralooprávnenémuprávonauplatnenieústavnéhoprávanasúdnuainúprávnuochranu.

5. Súdny exekútor vo vyjadrení k podanému odvolaniu zdôraznil, že povinná na území SR nemá žiaden
príjem a ani majetok, na ktorom by bolo možné exekúciu vykonať, preto bolo dôvodné žiadať zastaviť

exekúciu pre nemajetnosť povinnej.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je
potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušiť, pretože neexistovali dôvody na jeho vydanie.

7. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového
poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje,

v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa
povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie

exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú
ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Naposledy bol
Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení
§ 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Odvolací súd

rozhodujúc o odvolaní aplikoval najmä nižšie citované zákonné ustanovenia:

8. Podľa obsahu spisu pôvodný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu, ktorým bol Platobný výmer č. k.: PV 401/10425/2008 zo dňa 22.07.2009, pre vymoženie
sumy 532,76 eura s príslušenstvom. Na základe uvedeného návrhu súdny exekútor JUDr. Ing.

Zuzana Dobrodenková dňa 05.02.2010 požiadal súd o udelenie poverenia na uskutočnenie exekúcie.
Súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 18.02.2010. Uznesením
č. k. 11Er/56/2010-23 zo dňa 17.05.2013 súd pripustil zmenu na strane oprávneného, pričom
na miesto pôvodného oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vstúpil nový oprávnený
Slovenská konsolidačná, a.s. Dňa 26.07.2019 súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie

pre nemajetnosť povinnej, ktorý vyhodnotil súd prvej inštancie ako opodstatnený a uznesením č. k.
11Er/56/2010-60 zo dňa 22.10.2019 exekúciu zastavil, pričom rozhodol i o trovách exekúcie, ktoré vo
výške 143,29 eura uložil povinnosť zaplatiť oprávneným súdnemu exekútorovi. Proti tomuto uzneseniu
podal odvolanie oprávnený namietajúc, že povinná vymáhanú pohľadávku uhradila, preto nebol dôvod
na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinnej.

9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

11. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde
o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

12. V prípade naplnenia dôvodu podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd iba zruší napadnuté

rozhodnutie, ktoré zanikne bez náhrady.

13. Dôvod zrušenia rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP sa môže uplatniť výlučne
vtedy, ak je podané odvolanie proti nemeritórnemu rozhodnutiu (uzneseniu), ktorým sa rozhodlo oprocesných otázkach. Pri rozhodovaní o veci samej platí, že procesným následkom neexistencie alebo
zániku dôvodov pre vydanie žiadaného rozhodnutia je zamietnutie žaloby alebo návrhu. Predmetom
rozhodovaniamôžebyťibatakéuznesenie,protiktorémuzákonpripúšťaodvolanie(§357CSP),pretože

odvolanie podané proti inému uzneseniu odvolací súd bez vecného prejednania odmietne. Zákonným
dôvodom pre zrušenie nemeritórneho rozhodnutia je procesná situácia, keď po vydaní rozhodnutia
zanikli dôvody, pre ktoré bolo vydané, alebo ak ani pred jeho vydaním neexistovali dôvody na jeho
vydanie.

14. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či odvolaním napadnuté uznesenie je možné
považovať za rozhodnutie vo veci samej. Podľa ustanovenia § 9b ods. 5 Exekučného poriadku v
exekučnom konaní rozhoduje súd uznesením. Rozhodnutím vo veci samej sa rozumie meritórne
rozhodnutie. O veci samej rozhoduje súd v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 CSP rozsudkom a ak
súd nerozhoduje vo veci samej, rozhoduje uznesením (§ 234 ods. 1 CSP). Vzhľadom na charakter
rozhodnutí, ktoré sú vydávané v exekučnom konaní v zmysle ustanovenia § 9b ods. 5 Exekučného

poriadku, žiadne rozhodnutie vydané v exekučnom konaní nemožno považovať za rozhodnutie vo
veci samej. Okrem charakteru rozhodnutí vydaných v exekučnom konaní tento záver vyplýva aj zo
skutočnosti, že v exekučnom konaní súd nerozhoduje o hmotnoprávnych nárokoch účastníkov konania
(nerozhoduje o veci samej), ale úlohou súdu je zabezpečiť vymoženie nároku priznaného právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vymoženie nároku uznaného povinným subjektom,

pričom v exekučnom konaní rozhoduje o existencii alebo neexistencii podmienok (hmotnoprávnych
alebo procesných) pre začatie, prípadne ďalšie vedenie exekúcie. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd
dospel k záveru, že oprávneným napadnuté uznesenie nepredstavuje rozhodnutie vo veci samej a preto
je umožnené odvolaciemu súdu aplikovať pri rozhodovaní § 389 ods. 1 písm. d) CSP.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie
dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o zastavení predmetnej exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinnej. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia zastavenia exekúcie súd prvej inštancie
uviedol, že z predložených listinných dôkazov od súdneho exekútora mal súd preukázanú nemajetnosť
povinnej, preto podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie považoval za dôvodný a exekúciu

pre nemajetnosť povinnej podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. So záverom súdu
prvej inštancie o nemajetnosti povinnej sa odvolací súd nestotožnil a nestotožnil sa ani s postupom súdu
prvej inštancie v danej veci z dôvodu, že súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie nevzal do úvahy
skutočnosť, že povinná vymáhanú pohľadávku, ktorá je predmetom tejto exekúcie, uhradila. Odvolací
súd dospel po preštudovaní obsahu spisu k inému právnemu záveru, a to, že po tom ako povinná

uhradila vymáhanú pohľadávku priamo oprávnenému, pričom oprávnený o tejto skutočnosti informoval
súdneho exekútora, nebolo dôvodné, aby súdny exekútor podal podnet súdu na zastavenie exekúcie pre
nemajetnosť povinnej, a taktiež nebolo dôvodné tomuto podnetu vyhovieť a exekúciu pre nemajetnosť
povinnej zastaviť. Súd prvej inštancie v čase rozhodovania o zastavení exekúcie o úhrade vymáhanej
sumy povinnou vedomosť mal, no napriek tomu rozhodol o jej zastavení z dôvodu nemajetnosti.

Uhradenie vymáhanej pohľadávky povinnou oprávnenému je v priamom rozpore s tvrdením, že povinná
je nemajetnou. Z dôvodu, že súdny exekútor podal súdu len podnet na zastavenie exekúcie, a nie
samotný návrh, a dôkazy o nemajetnosti povinnej boli vyvrátené uhradením vymáhanej pohľadávky
povinnou, odvolací súd zastal názor, že v danej veci neexistovali dôvody na vydanie napadnutého
uznesenia, preto je toto uznesenie potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. d) zrušiť. Napadnuté uznesenie

nemalo byť vôbec vydané a bolo vydané ako dôsledok nesprávneho právneho posúdenia veci bez
splnenia procesných podmienok na jeho vydanie.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).