Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. apríl 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713204709
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7713204709.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov
senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Union
zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: V. Y., T..
X.X.XXXX, XXX XX T. D. XXX, o vymoženie 552,82 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad Malacky, Duklianskych hrdinov 2946/6, Malacky, pod

EX 1015/2013, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 15.4.2019
č. k. 16Er/169/2013-18 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

II. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi JUDr.
Ing. Štefanovi Hrebíkovi priznal trovy exekúcie vo výške 59,84 eur, na ktorých úhradu zaviazal
oprávneného v lehote 10 (desiatich) dní odo dňa doručenia uznesenia.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie,
nazákladevykonateľnéhoexekučnéhotituluvydanéhooprávneným- výkaznedoplatkovč.1200505541

zo dňa 24.9.2012 a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vydal
dňa 2.4.2013 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny 552,82 eur
s príslušenstvom. Súdny exekútor dňa 20.7.2017 predložil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie
exekúcie z dôvodu, že povinný je nemajetný. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 59,84
eur. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2, § 243h ods. 1 § 58 ods. 1, § 57
ods. 1 písm. h/, § 61n ods. 1 písm. d/, § 196, § 200 ods. 1, ods. 5, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa judikatúry
Ústavného súdu (IV. ÚS 452/11, IV. ÚS 252/04) a zistil, že povinný nedisponuje žiadnym exekučne
postihnuteľným majetkom. Vzhľadom na jeho osobné a majetkové pomery, nie je ani reálny predpoklad,
že ho nadobudne do budúcnosti. Počas 6 rokov vedenia exekúcie sa nepodarilo vymôcť pohľadávku
ani čiastočne, po celú uvedenú dobu nemal ani nenadobudol žiadne finančné prostriedky na svojom
účte v banke, ani nepoberal žiadne exekučne postihnuteľné príjmy, nie je vlastníkom motorového vozidla

ani žiadnej nehnuteľnosti, resp. hnuteľných vecí, z ktorých predajom by výťažok presahoval náklady
dražby, rovnako nemá voči nikomu žiadnu pohľadávku. Súd prvej inštancie mal preukázané, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol
podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného. Výšku
trov exekúcie súd prvej inštancie posúdil podľa § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23
ods. 1, 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len

„vyhláška“) a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 59,84 eur, ktoré pozostávajú zodmeny v minimálnej výške 33,19 eur a z náhrady hotových výdavkov - poštovné v sume 16,68 eur
vyhlášky + 20 % DPH ( z odmeny 49,87 eur) v sume 9,97 eur.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote vo výroku o zastavení exekúcie odvolanie oprávnený
z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zastavenie
exekúcie považoval za predčasné a v tejto súvislosti citoval z odôvodnenia uznesenia Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 2 CoE 218/2016. Uviedol, že povinný je fyzická osoba v produktívnom

veku (35 rokov), čo znamená, že v budúcnosti nadobudne majetok či už prostredníctvom výkonu
zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Zastával názor, že
súd ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery povinného dôkladne, keďže súd v napadnutom
uznesení konštatoval, že nemajetnosť bola v exekučnom konaní nesporne preukázaná bez akejkoľvek
konkretizácie úkonov vykonaných súdnym exekútorom. Poukázal na to, že povinný môže vlastniť
hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu jeho pohľadávky, avšak uvedené nie

je možné zistiť vykonaním lustrácii. Súdny exekútor súčasne nezisťoval, či je povinný vlastníkom
majetkových práv, ktoré možno postihnúť výkonom exekúcie. Oprávnený uviedol, že pohľadávka
predstavuje neuhradené zdravotné poistenie, ktoré je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu.
Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s
verejnýmiprostriedkami.Pretojedôležité,abypridobrovoľnomnesplnenípovinnostiplatiteľmipoistného

sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov. Uviedol, že v prípade zastavenia
exekúcie hrozí premlčanie jeho pohľadávky, exekučný súd preto musí postupovať v súlade s príslušnými
ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii ak zistí, že povinný dobrovoľne
nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v
exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom

by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe. Navrhol napadnuté
uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie zrušiť.

4. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa nestotožňuje s
právnou argumentáciou oprávneného, najmä však s odopretím práva na súdnu ochranu. Konštatoval

nemajetnosť povinného, bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je podporená aj
výpisom z Centrálneho registra exekúcii. Pre rozhodovanie súdu o zastavení exekučného konania pre
nedostatok majetku povinného je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia ( § 217 ods. 1 v spojení s
§ 234 ods. 2 C.s.p.) tak, ako to vyplýva aj z judikatúry súdov SR. Za právne relevantnú skutočnosť
považoval aj to, že rozhodnutie súdu o zastavení exekučného konania pre nemajetnosť nezakladá

prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicatae). Vzhľadom na uvedené súdny exekútor navrhol,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

5. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril, zásielku si neprevzal v odbernej lehote.

6.Krajskýsúdakosúdodvolací (§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadokďalejlen„C.s.p.“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380
C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie ktorého
je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného vo
výroku o zastavení exekúcie nie je dôvodné.

7. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.11. Čo sa týka výroku o zastavení exekúcie, oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil so zastavením
exekúcie pre nemajetnosť povinného.

12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 20.3.2013,
kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Poverenie na
vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 2.4.2013. Súdny exekútor doručil súdu
podnet na zastavenie exekúcie dňa 20.7.2017 z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie. Uviedol, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok. Súd

prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

13. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

14. Odvolací súd uviedol, že súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinného v čase po vydaní
upovedomenia o začatí exekúcie a pred podaním podnetu na zastavenie exekúcie. V podanom
odvolaní oprávnený neuviedol žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá by spochybnila zistenia súdneho
exekútora o nemajetnosti povinného.

15. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že doterajšie zistenia súdneho
exekútora nepochybne svedčia o tom, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť
pohľadávku oprávneného, a preto exekúciu zastavil dôvodne.

16. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z

ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

17. Odvolací súd udáva, že exekučný súd nie je oprávnený na to, aby vykonával šetrenie majetkových
pomerov povinného. Nemajetnosť v exekučnom konaní musí byť preukázaná jedine súdnym
exekútorom v priebehu exekúcie. Z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík

navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd prvej inštancie preto postupoval správne, ak exekúciu zastavil.

18. Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, ktoré navyše ani nie sú
podložené žiadnymi relevantnými zisteniami, sú pre rozhodnutie v prejednávanej veci bez právneho

významu a nezakladajú dôvod pre nerešpektovanie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku. Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom
odvolací súd dáva do pozornosti, že exekučné konanie sa začalo v roku 2013, teda zistené osobné a
majetkové pomery povinného sa až do rozhodnutia súdu, t.j. po dobu šiestich rokov nezmenili. Exekučný
poriadokaninedávapodkladpreprávnyzáveropovinnostisúdnehoexekútorapočasnešpecifikovaného

obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení
exekúcie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože im žiadne trovy tohto konania nevznikli.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

v ustanovení § 419 C.s.p..Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p..

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p..

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).