Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. november 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 4T/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115010018
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1115010018.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej veci

obžalovaného Q. Š., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a iné, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.11.2018 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
Q. Š. narodený XX.XX.XXXX B. O., trvale bytom S. X, O.U.I.,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

I.
dňa 07.01.2014 v čase o 11:12 hodine z telefónneho čísla XXXX XXX XXX telefonoval na telefónne
číslo H. S., v tom čase prítomnej v sídle spoločnosti K-ONE REAL s.r.o. na Štúrovej ulici 11 v Bratislave
a povedal jej: „Zaplaťte mi 35.000 Eur, inak bude zle“, následne toho istého dňa, teda 07.01.2014 jej
poslal e-maily, v ktorých sa jej vyhrážal a zastrašoval ju, pričom okrem iného jej napísal: „Požadujem
od Vás finančnú náhradu za zneužitie fotografií môjho syna, auta a súkromia. Dal som Vám návrh, ako

vieme riešiť situáciu bez ďalších problémov... je na Vás, ako a rozhodnete. ...“ a „Naďalej sledujem
vaše konanie. Prvý rozumný krok ste urobila, čakám na druhý...“, toho istého dňa, teda 07.01.2014
poslal H.. Q. S. na jeho mobilný telefón 0903 280 996 výhražné SMS správy, v ktorých mu napísal:
„...nemám od vás žiadne vyjadrenie... Čím neskôr budete reagovať, tým sa veci viac skomplikujú.“ a
„Už máte len 6 dní...“. Dňa 28.01.2014 medzi 18:00 hodinou až 18:30 hodinou telefonoval Q. Š.K.P. H..
Q. S.Ň. a opýtal sa ho, či má pre neho pripravené peniaze, čím myslel tých 35.000,-Eur, načo Ing. Q.
S. reagoval: „Žiadne peniaze pre vás nemáme, nič sme neukradli, dajte nám pokoj“, a ukončil hovor,
pričom v priebehu asi 10 minút nasledoval ďalší telefonát od Q. Š., kde povedal: „Počúvaj ma ty k...t“.

ale čo vravel ďalej, sa nevie, lebo H.. Q. S. hovor ukončil, načo Q.R.W. Š. hrozil H.. S. prostredníctvom
SMS zo dňa 28.01.2014 o 18:57 hodine: „Ako mimosúdne vyrovnanie chcem od vás 36.000,-Eur, to
je 10 percent z komerčnej inzercie. Buď sa dohodneme, alebo som nútený dať trestné oznámenie.
Š.A.S..“, načo reakcia H.. S. bola: „Žiaden zákon sme neporušili, nikomu sme nič neukradli a vaše
nebezpečnévyhrážanieabsolútneodmietame.Nemámezáujemsastretnúť,neobťažujtenás.Budemes
vami komunikovať iba prostredníctvom právneho zástupcu.“ Na toto Q. Š. reagoval sms o 19:22 hodine:
„Bude vás to v tomto prípade stáť viac. Mimochodom, ako sa vám býva v Stupave. Rozmýšlím, že sa tam

usídlim. S.“, v súvislosti s vyššie uvedeným H. S. a Ing. Q. S. nadobudli pocit ohrozenia, strachu o dvoch
malých synov, nevedeli odhadnúť, nakoľko sú tieto hrozby reálne, ale tým, že si Q. Š. zistil aj miesto ich
trvalej adresy, pripisovali tomuto riziku určitú váhu a preto uzavreli kontrakt na poskytovanie ochranných
služieb s bezpečnostnou firmou na monitorovanie a ochranu ich objektu, pričom vyhrážanie zo strany
Q. Š. pokračovalo dňa 20.03.2014, kedy na mobilný telefón H.. Q. S. odoslal sms správy znenia: „Dobrý
večer pán S.. Preposielam vám sms, ktorá sa týka aj vás-. Dobrý večer pani S.. Neznámy muž mi
telefonoval, že ste na mňa dali trestné oznámenie za vyhrážanie a mám zatelefonovať p. B....Veľmi

neštandardný postup....Posledný krát vám ponúkam mimosúdne vyrovnanie kauzy, ktorú ste spôsobila
- uverejnenie ukradnutých fotografií - 10/s ceny, za ktorý dom prostredníctvom ukradnutých fotografiípredávate - to j [Receiving Text]“, „Prečo ste dokakaný? Veď za vami stojí mafián STUDENT.“, „Viete
ako končia biele kone?“, „Chcete sa mimosúdne dohodnúť? Tretíkrát sa to už nebudem pýtať. Stále sa
vám snažím vyjsť v ústrety. Je blbé byť na titulke Nového času“, načo H.. Q. S. reagoval sms znenia: „To

čo tu predvádzate je nebezpečné vyhrážanie a hrubý nátlak, to je trestný čin. Nenecháme sa takýmto
spôsobom vydierať. Podľa mňa si pravdepodobne neuvedomujete, čo práve robíte v zmysle platných
zákonov“. Na to Q. Š. poslal H.. S.Á.S. dňa 21.03.2014 sms: „Dobrý deň pán S.. Chcem sa s vami
osobne stretnúť ohľadne vami ukradnutých fotografií z môjho súkromia a vami uverejnenými za účelom
vlastného obohatenia. Našemu stretnutiu môže byť prítomný E. alias študent. Navrhnite termín a miesto.

Š..“ Na uvedenú sms H.. S. odpovedal sms: „Neobťažujte nás pán Š.K.P.. Nemám záujem sa stretnúť.
Neviem, kto je E., ani ma to nezaujíma.“, pričom následne dňa 21.03.2014 Q. Š. telefonoval asi 7 krát
H.. Q. S., ktorý však jeho hovory neprijal, pričom vyššie uvedeným konaním vzbudil u neho dôvodnú
obavu o život a zdravie svoje a svojej rodiny,

II.

dňa 14.09.2016 v čase okolo 20:00 hodine v Bratislave na Ulici Palisády 28, na prízemí pri vchodových
dverách do bytu, ktorý sa nachádza hneď oproti hlavným vchodovým dverám do obytného domu na tejto
adrese, ublížil na zdraví poškodenému H.. W. E., a to takým spôsobom, že keď sa poškodený vracal
domov so svojim dva a pol ročným synom a prechádzal okolo pootvorených dverí do uvedeného bytu,
počul spoza dverí výkriky, z ktorých nadobudol dôvodné podozrenie, že tam dochádza k domácemu

násiliu a keďže chcel túto situáciu prerušiť a súčasne potreboval o niečo požiadať obžalovaného Q. Š.,
ktorý v predmetnom byte v tom čase býval so svojou sestrou, matkou a svojim synom, zazvonil tam
viac krát na zvonček, po čom v byte nastalo ticho a na to vstúpil medzi pootvorené dvere obžalovaný,
ktorý keď poškodeného zbadal na chodbe stáť so svojim synom, povedal mu: „Si prišiel s deckom,
ty zbabelec!“, po čom poškodený so svojim synom od obžalovaného odstúpil na vzdialenosť asi 4

metre, obžalovaný následne predišiel pred vchodové dvere od bytu, ktoré za sebou privrel a vtedy ho
poškodený slovne požiadal, aby nechal jeho a jeho ženu na pokoji a vôbec sa k nim neozýval, po
čom obžalovaný pristúpil k poškodenému na bezprostrednú vzdialenosť, bez slova mu dal „hlavičku“ do
spodnej pery, čím mu ju rozrazil a spôsobil krvácanie, preto ho poškodený slovne upozornil: „Akékoľvek
zranenie mi privodíte, oznámim to na políciu“, na čo obžalovaný zareagoval tým spôsobom, že na

poškodeného zúrivo a bezhlavo zaútočil obojručnými údermi päsťami, čím ho zasiahol do uší, hrude
a ramien a keď poškodený vystihol moment, ako sa bránil a súčasne kryl svojho syna, ktorý stál za
ním, odsotil obžalovaného od seba, ktorý sa následne zapotácal a spadol na zem pri dverách do
svojho bytu, čo poškodený využil k tomu, že ho prikľakol ľavým kolenom, pričom obžalovaný naďalej
bezhlavo útočil päsťami a kopaním na poškodeného, poškodenému sa podarilo vybrať zo zadného

vrecka nohavíc svoj mobilný telefón, ktorým chcel privolať políciu, no obžalovanému sa v zovretí podarilo
poškodeného kopnúť do ruky, v ktorej držal mobilný telefón, ktorý mu následkom toho z ruky vypadol,
po čom poškodený so svojim synom z miesta ušiel do svojho bytu na 2. poschodí, čím obžalovaný
spôsobilpoškodenémuprasklinu5.záprstnejkostipravejruky,tržnúrankupravejušnice,pomliaždeniea
odreninudolnejpery,početnéodreninynakrku,hrudníkuakončatinách,pomliaždeniepravéhoramenaa

ľavého predkolenia s dobou práceneschopnosti od 16.09.2016 do 12.10.2016, počas ktorej bol sťažený
obvyklý spôsob života poškodeného,
,

t e d a

v bode I.
- iného dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život
alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby a podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života
tým, že sa vyhrážal ublížením na zdraví alebo inou ujmou jemu alebo jemu blízkej osobe a tým, že ho

kontaktoval prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby proti jeho vôli

v bode II.
- inému úmyselne ublížil na zdraví,

č í m s p á c h a l

v bode I.- prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písmeno a), písmeno c) Trestného
zákona

v bode II.
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, § 36 písmeno j/, § 37 písmeno h/, § 41
odsek 1 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 51 odsek 1 v spojení s § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon
uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň mu ukladá probačný dohľad nad
jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 2, § 51 odsek 3 písmeno b/, písmeno f/ Trestného zákona súd obžalovanému Q. Š.,
K. XX.XX.XXXX B. O. ukladá obmedzenia spočívajúce
- v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a

- v zákaze kontaktu s poškodenými: H.. W. E., K.. XX.XX.XXXX, I. O. I. XX, O., prechodne bytom V. XX,
Bratislava, H.. Q.Á.K. S., K.. XX.XX.XXXX, I. O. K. XXX/A, W. a H. S., K.. XX.XX.XXXX, I. O. K. XXX/A,
W., a to v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby
alebo inými obdobnými prostriedkami.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno a/, písmeno c/, písmeno i/ Trestného zákona súd obžalovanému Q. Š., K.
XX.XX.XXXX B. O. ukladá primerané povinnosti spočívajúce
- v príkaze nepriblížiť sa k poškodeným H.. W. E., K.. XX.XX.XXXX, I. O. I. XX, O., prechodne bytom V.
XX, Bratislava, H.. Q.U.Y. S., K.. XX.XX.XXXX, I. O. K. XXX/A, W., H. S., K.. XX.XX.XXXX, I. O. K. XXX/

A, W., na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodených alebo v
mieste, kde sa takáto osoba zdržuje alebo ktoré navštevuje, o ktorom má obžalovaný vedomosť,

- v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe škodu vo výške 1.412,80 Eur (tisícštyristodvanásť euro a
osemdesiat eurocentov) spôsobenú poškodenému H.. W. E.H.L., K.. XX.XX.XXXX, I. O. I. XX, O.,

prechodne bytom V. XX, O.U.B. a

- v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom
poradenstve.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovanému Q. Š.J.S., K. XX.XX.XXXX B. O., ukladá
povinnosť nahradiť poškodenému H.. W. E., K.. XX.XX.XXXX, I. O. I. XX, O., prechodne bytom V. XX,
Bratislava, škodu v sume 1.412,80 Eur (tisícštyristodvanásť euro a osemdesiat eurocentov).

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 13.01.2015 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry

BratislavaIzodňa05.01.2015,č.k.4Pv279/14/1101-20naobvinenéhoQ.Š.,preprečinnebezpečného
prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písmeno a/, písmeno c/ Trestného zákona, ktorého sa mal
dopustiť na skutkovom základe uvedenom v predmetnej obžalobe. Tejto trestnej veci bola pridelená
spisová značka 4T/1/2015.Následne po tom, čo vyššie označená trestná vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie novému
zákonnému sudcovi, bola na tunajší súd dňa 12.09.2017 doručená obžaloba prokurátora Okresnej
prokuratúry Bratislava I zo dňa 11.09.2015, č. k. 3 Pv 361/16/1101-22 na obvineného Q. Š., pre prečin

ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom
základe uvedenom v predmetnej obžalobe. Uvedenej trestnej veci bola pridelená spisová značka
6T/41/2017.

Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.09.2017, sp. zn. 6T/41/2017 boli podľa § 21 odsek 3

Trestného poriadku z dôvodu podľa § 18 odsek 1 Trestného poriadku trestné veci vedené na Okresnom
súde Bratislava I pod sp. zn. 6T/41/2017 a pod sp. zn. 4T/1/2015 spojené na spoločné konanie s tým,
že ďalšie konanie sa bude viesť pod p. zn. 4T/1/2015.

Na tomto základe súd na podklade oboch podaných obžalôb nariadil vo veci hlavné pojednávanie,
ktoré vykonal v neprítomnosti obžalovaného za splnenia podmienok upravených v § 252 odsek 2

Trestného poriadku (obžalovanému boli doručené obe obžaloby, obžalovaný bol na pojednávanie riadne
a včas predvolaný, mal možnosť vyjadriť sa o skutkoch, ktoré sú predmetom obžalôb pred orgánom
činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a
obžalovaný bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania
alebo skráteného vyšetrovania a napokon obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie

v jeho neprítomnosti upozornený, pričom obžalovaný sa na hlavné pojednávanie bez ospravedlnenia
nedostavil) a na ktorom vykonal dokazovanie prečítaním zápisníc o výsluchoch obžalovaného z
prípravného konania postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku (zápisnice zo dňa 05.11.2014
na č. l. 111-114 - spis sp. zn. 4T/1/2015 a zo dňa 21.04.2017 na č. l. 41-46 - spis 6T/41/2017, výsluchom
svedkov - poškodených H.. Q. S. a H. S., prečítaním zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného H.. W.

E. postupom podľa § 263 odsek 2 trestného poriadku (so súhlasom prokurátora), prečítaním zápisníc
o výsluchoch svedkov H.. P. G., O. S., W. Y. U. O. Š., výsluchom znalca MUDr. Petra Viciana, PhD. a
čítaním ním písomne vyhotoveného znaleckého posudku č. 913766-49/16 zo dňa 01.03.2017 postupom
podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku (nakoľko sa naň znalec odvolal), prečítaním znaleckého
posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu v Bratislave zo dňa 13.06.2017, ČES: PPZ-KEU-BA-

EXP-2017/5692 postupom podľa § 268 odsek 2 trestného poriadku, čítaním listinných dôkazov podľa
§ 269 Trestného poriadku zadokumentovaných v súdnom spise sp. zn. 4T/1/2015 a vo vyšetrovacom
spise ČVS: ORP-624/SMS-B1-2014, a to výpisu z ústrednej evidencie priestupkov, čiastočného výpisu
z Listu vlastníctva č. 1717 spolu s fotografiami domu, listu spoločnosti Dedak and partners, odpovede
spoločnostiŠkublaapartneri,e-mailovejkomunikácie,notárskejzápisniceafotodokumentácie,ďalšieho

výpisu z ústrednej evidencie priestupkov, výsledku lustrácie v evidencii Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky, odpovede na lustráciu v ZVJS, odpovede na lustráciu v registri priestupkov,
odpisu registra trestov obžalovaného zo dňa 26.11.2018, ako aj čítaním listinných dôkazov podľa §
269 Trestného poriadku zadokumentovaných v pôvodnom súdnom spise sp. zn. 6T/41/2017 a vo
vyšetrovacom spise ČVS: ORP-1587/SMZ-B1-2016, a to zápisnice o obhliadke miesta činu spolu s

fotodokumentáciou, jednotlivých lekárskych a ambulantných správ, zápisu údaja o dychovej skúške,
facebookového statusu a výpisu z komunikácie a fotodokumentácie zranení poškodeného.

Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá § 2 odsek

12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania,
dospel k záveru, že skutky, ktoré sú v predmetnej trestnej veci obžalovanému kladené za vinu, sa stali,
napĺňajú všetky zákonné znaky trestného činu - prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a
odsek 1 písmeno a/, písmeno c/ Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1
Trestného zákona a že tieto skutky spáchal práve obžalovaný Q. Š..

K výroku o vine

Obžalovaný Q. Š. svoju vinu za spáchané skutky od začiatku trestného stíhania popieral.

Pokiaľ ide o skutok v bode I. obžalovaný sa v prípravnom konaní v rámci svojej obhajoby bránil
tým, že poškodených H.. Q. S.S. U. H. S. nepozná, avšak zistil, že v súvislosti s predajom, resp.
dražbou domu v Rusovciach H. S.X.Ň. v mene spoločnosti A 3 real invest consulting bez súhlasu
uverejnila, resp. sprístupnila fotografie, kde sa nachádzal jeho syn a jeho auto. Poškodená H. S. honásledne kontaktovala prostredníctvom e-mailu, kde sa mu ospravedlnila, pričom zo strany advokátskej
kancelárie Škubla a partneri mu bola zaslaná odpoveď, že ním označené fotografie nehnuteľnosti
nebudú poskytovať tretím osobám. Decembri roku 2013 zistil, že uvedená spoločnosť opätovne začala

inzerovať vydraženú nehnuteľnosť prostredníctvom uvedených fotografií. Z tohto dôvodu telefonoval H.
S., pričom poprel, že by povedal vetu: „Zaplaťte mi 35.000,-Eur, inak bude zle.“ Menovanú iba upozornil,
že opätovne inzerujú nehnuteľnosť prostredníctvom daných fotografií, v dôsledku čoho ju požiadal o
ich stiahnutie, k čomu došlo po jeho telefonáte dňa 07.01.2014. Následne jej poslal e-mail, že sleduje
konanie spoločnosti. Po tomto ho kontaktoval Q. S. a nevyberanými slovami ho upozornil na to, že jeho

manželku údajne obťažuje, že sa jej údajne vyhrážam. Adresu, kde bývajú, zistil z notárskej zápisnice
z vydraženia domu, a teda si ju nezisťoval. Obžalovaný taktiež poukázal na to, že poškodení zamlčali
dôvod komunikácie s ním, ktorým boli uverejnené fotografie, pričom to bol práve poškodený Q. S., ktorý
komunikovalznačnearogantneapojehosestremuposlalodkaz,aby„nejebal“donehostýmiprávnikmi.
On sa ani jednému z poškodených nevyhrážal. Ku skutočnosti, že poškodeným uviedol, že už majú iba
6 dní obžalovaný uviedol, že požadoval finančnú náhradu do konca januára 2014 s tým, že pokiaľ to

nebude uhradené, tak sa obráti na orgány činné v trestnom konaní, pričom požadoval 10% z ceny domu,
t. j. 36.000,-Eur. K sms správam, v ktorých sa poškodených pýtal na súkromie a na to, ako sa im býva v
Stupave obžalovaný argumentoval tým, že sú vytrhnuté z kontextu a ďalej uviedol, že si nespomína na
vyjadrenie, ktorým mal poškodenému Q. S.Á. uviesť, že či vedia, ako končia biele kone.

Vo vzťahu ku skutku v bode II. sa obžalovaný obhajoval v tom smere, že manželka poškodeného Q.
E. dňa 02.07.2016 nahlásila falošné oznámenie, že sa v jeho byte deje násilie, v dôsledku čoho ho
privolaná hliadka vytiahla z bytu, spacifikovala a zbila, pričom v byte nikoho nenašli. To má význam v
kontextekonaniapoškodenéhoH..W.E.H.L.dňa14.09.2016včaseokolo20:00hodine.Vtedysaozvalo
zvonenie u dverí na byte, kde býval, pričom on bol na toalete a jeho matka načúvala, kto je za dverami,

kde počula detský hlas. Keď zvonenie trvalo asi 5 minút, on po ukončení toalety otvoril dvere, kde stál
poškodený, ktorý mu povedal: „Ty nebudeš byť svoje dieťa.“ Poškodený bol podráždený z toho, že keď
ho stretol aj s jeho manželkou, obžalovaný od jeho manželky žiadal vysvetlenie a ospravedlnenie za
jej počínanie dňa 02.07.2016. Následne po obžalovaný odpovedal poškodenému, aby sa do ich rodiny
nestarali, na čo ho poškodený vytiahol von z bytu, chytil ho oboma rukami za tričko pod krkom, vytiahol

ho von, následne ho zvalil na dlažbu chodby a udrel ho do čela, na čo si narazil aj zadnú lebečnú kosť
na pravej časti a následne sa na neho poškodený zvalil. On zostal v šoku, pričom poškodený kričal,
či u má zlomiť nos. Jeho matka kričala, aby prestal a dieťa poškodeného sa schovalo medzi kočíky.
Poškodený sa mu ďalej vyhrážal, či mu má zlomiť nos, pričom následne si asi uvedomil svoje konanie,
jemu sa podarilo spod neho dostať a poškodený so svojim dieťaťom následne vyšiel po schodoch hore

asi do svojho bytu. Vzhľadom na to, že s matkou nemali v tom čase k dispozícii telefón, nemohli privolať
políciu, pričom on išiel von vyhľadať niekoho s telefónom. Keď vyšiel na dvor, poškodený na neho z
okna so smiechom kričal, že už telefonoval, že už si pre neho prídu. Aby sa ukľudnil, išiel si dať dve
pivá, preto následne po tom, čo bola u neho privolanou hliadkou vykonaná dychová skúška, bolo v jeho
dychu zistené 0,5 mg/l alkoholu v dychu. Obžalovaný ďalej popísal ďalšie konfliktné situácie vyvolané

poškodeným, pričom v jednom prípade dňa 31.01.2017 mu mal poškodený povedať: „Ty nebudeš na
moju ženu robiť búúú, počkám si ťa v chodbe domu a rozbijem ti hubu.“ Záverom obžalovaný uviedol,
že celá výpoveď poškodeného je nepravdivá a vykonštruovaná, aby obhájil svoje konanie.

S uvedenými obhajobnými tvrdeniami obžalovaného sa súd nemohol stotožniť, tieto vyhodnotil ako

nepravdivé, nakoľko výsledky vyplývajúce z procesu dokazovania ich jednoznačným spôsobom
vyvracajú a bez najmenších rozumných pochybností vylučujú akýkoľvek iný záver, než je ten, ktorý
svedčí o vine obžalovaného za spáchané skutky. V tomto smere súd uvádza, že orgány činné v trestnom
konaní získali a zabezpečili rozhodujúce dôkazy zákonným spôsobom a v rozsahu nevyhnutnom
pre náležité zistenie a objasnenie skutkového stavu, ktorých vykonanie na hlavnom pojednávaní

preukázalo ich vzájomnú obsahovú zhodu, resp. obsahovú nadväznosť a vzájomné dopĺňanie sa. Po
ich vyhodnotení bolo možné vylúčiť akékoľvek pochybnosti o vine obžalovaného za spáchaný skutok.

Obžalovaný sa svoju verziu skutkových udalostí snažil podoprieť výpoveďou svedkyne H.. P. G. - sestry
obžalovaného (vo vzťahu ku skutku v bode I.) a výpoveďou svedkyne O. Š. - matky obžalovaného (vo

vzťahu u skutku v bode II.), ktoré však vzhľadom na ich obsah a príbuzenský vzťah k obžalovanému sú
značne nedôveryhodné a v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi.Prvá z menovaných svedkýň vo svojej výpovedi z prípravného konania v podstate potvrdila skutočnosti,
ktoréaninebolispornéaktorésatýkalizverejnenýchfotografiivydraženéhodomuanásledneuviedla,že
poškodenýH..Q.S.jejzatelefonovalaobžalovanémunechalodkaz,abyhouž„nezajebávalprávnickými

listami.“ Ďalej uviedla, že bola prítomná pri komunikácii obžalovaného s poškodenými (telefonicky, e-
mailom a sms správami), pričom obžalovaný ich žiadal o to, aby poškodení stiahli predmetné fotografie.
Podľa jej tvrdenia si obžalovaný nič o poškodených nezisťoval, sám poškodený Q. S.X.Ň.Á. jej povedal,
že býva v Stupave, pričom poškodená H. S. obžalovaného nevidela a teda nemala dôvod sa báť chodiť
po ulici. Obžalovaný vždy telefonoval z domu a poškodenému nijako nenadával, pričom býval v tom

čase s ňou a ona bola prítomná pri všetkých jeho telefonátoch.

Svedkyňa O. Š. vo svojej výpovedí v prípravnom konaní uviedla, že v deň skutku niekto vo večerných
hodinách u nich doma zazvonil, pričom zvonil dlhšie. Ona spolu s jej vnukom a so svojim synom -
obžalovaným Q. Š. bola v tom čase pri dverách (čo je v rozpore s tvrdením obžalovaného, ktorý uviedol,
že bol na toalete, čo má význam vo vzťahu k výpovedi poškodeného, ktorý výslovne uviedol, že počul

z bytu krik). Keďže zvonenie trvalo dlhšie, obžalovaný otvoril dvere tak, že bolo vidieť do chodby ich
bytu, pričom zdôraznila, že v ich byte sú dvoje vstupných dverí. Obžalovaný otvoril oboje dverí, pričom
ihneď sa na neho vrhol sused z druhého poschodia (poškodený H.. W. E.A.J.) a bez slova schmatol
jej syna - obžalovaného (čo je opäť v zjavnom rozpore s výpoveďou samotného obžalovaného, z ktorej
vyplýva, že medzi obžalovaným a poškodeným prebehla čiastočná komunikácia) oboma rukami niekde

pod krkom za tričko a zhodil ho na zem. Tam sa na neho zvalil a bil ho hlava nehlava. Udieral ho oboma
rukami do celej hlavy, po celom tele, aj do ľadvín, kopal ho do ľadvín, do hrudníka, úplne všade. Celý útok
poškodeného na obžalovaného trval asi 7 až 10 minút. Pritom poškodený na neho kričal: „Zlomím ti nos“,
čo kričal stále do kola asi 20 krát. Potom, keď skončil, vzal svojho syna, ktorý sa schovával pod kočíkmi
a bez slova odišiel k sebe domov. Obžalovaný si išiel umyť tvár, nakoľko bol doudieraný, avšak viditeľné

zranenia si na ňom nevšimla. Nejakú krv si všimla na ich vchodových dverách. Následne obžalovaný
odišiel niekam von, ale vrátil sa veľmi rýchlo, asi po 6 minútach. Po tom, čo sa vrátil, osprchoval sa a
išiel spať. Obžalovaný poškodeného vôbec nenapadol a ani ho neudrel. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť,
kedy prišli policajti.

V súvislosti s uvedenými výpoveďami svedkov súd uvádza, že tieto nie sú v nijakom smere spôsobilé
spochybniť výpovede poškodených, ako ani ostatné vo veci vykonané dôkazy.

Pokiaľ ide o svedkyňu H.. P. G. je potrebné zdôrazniť, že je nepredstaviteľné, aby táto bola prítomná pri
každom telefonáte, sms alebo e-maily, ktorý uskutočnil alebo realizoval obžalovaný poškodeným a už

vôbec nie to, že by mohla poznať obsah sms komunikácie alebo komunikácie prostredníctvom e-mailu.
Pritom práve sms správy obsahovali skutočnosti, o ktorých vypovedali poškodení, predovšetkým H.. Q.
S.. Inak povedané, v danom prípade mohol obžalovaný Q. Š. sms správy posielať iba prostredníctvom
mobilného telefónu a menovaná svedkyňa sa k ich obsahu ani nemohla relevantne vyjadriť, nakoľko
si je asi ťažko možné rozumne predstaviť, resp. súd považuje za vylúčené, aby o každej sms správe,

adresovanej zo strany obžalovaného poškodenému H.. Q. S.X.Ň., mala táto svedkyňa vedomosť.
Za nevierohodné možno považovať aj vyjadrenie svedkyne o tom, ako sa mal poškodený pred ňou
vyjadriť (aký mal nechať odkaz obžalovanému), nakoľko poškodený nemal problém odpovedať priamo
obžalovanému, resp. s obžalovaným komunikoval aj prostredníctvom právneho zástupcu a preto nemal
dôvod nechávať obžalovanému odkazy cez jeho sestru - menovanú svedkyňu.

Čo sa týka výpovede svedkyne O. Š., túto súd vyhodnotil ako nepravdivú a v rozpore so skutočným
stavom veci okrem iného aj preto, že menovaná svedkyňa až nápadne popísala údajný útok
poškodeného H.. W. E. na obžalovaného v zhode s tvrdením obžalovaného, čo však vzhľadom
na celkovú situáciu nebolo možné. Svedkyňa O. Š.K.P. by v prípade takéhoto spôsobu útoku zo

strany poškodeného nemohla mať vedomosť (na základe vlastného vnímania situácie) o tom, že
poškodený schytil obžalovaného pod krkom za tričko oboma rukami, keďže sa evidentne nachádzala
za obžalovaným a táto skutočnosť jej tak zjavne bola podsunutá samotným obžalovaným v snahe o
podporu svojich obhajobných tvrdení. Paradoxne však táto svedkyňa svojím tvrdením o tom, že všetci
vrátane obžalovaného stáli pri zazvonení pri dverách podporila tvrdenie poškodeného H.. W. E., ktorým

poukázal na krik, ktorý vychádzal z daného bytu a súčasne vyvracala tvrdenie obžalovaného, ktorý
uvádzal, že bol na toaletách. V priamom rozpore s ostatnými dôkazmi je aj jej vyjadrenie, že poškodený
sa bez slova vrhol na obžalovaného, keďže z výpovede poškodeného a aj obžalovaného vyplýva, že
medzi nimi prebehla najskôr verbálne komunikácia.Na základe výsledkov vyplývajúcich z procesu dokazovania je evidentné, že výpovede oboch
menovaných svedkýň sú ovplyvnené osobou obžalovaného, s ktorým sú v príbuzenskom vzťahu, pričom

obžalovaný pravdepodobne vychádzal z predpokladu, že dôkazná situácia, v rámci ktorej bude voči ich
tvrdeniam stáť „iba“ tvrdenie poškodeného (poškodených), nebude spôsobilá založiť výrok o jeho vine
za skutky, ktorú sú mu kladené za vinu. Konanie menovaných svedkýň pritom mohlo vychádzať nielen z
príbuzenského vzťahu k obžalovanému, ale mohlo byť podmienené aj strachom z obžalovaného, o čom
svedčí predovšetkým výpoveď svedkyne W. Y., ktorá podľa vlastného vyjadrenia viackrát počula z bytu

buchot, krik a vulgárne nadávky zo strany obžalovaného, pričom v nejednom prípade sa to javilo tak,
že tam niekto niekoho bije, pričom súčasne bola svedkom toho, ako svedkyňa G.J.K. v zimnom období
unikla z daného bytu iba v mikine a zúfalým spôsobom odišla preč.

Súd však naopak za nepochybné považoval skutočnosti vyplývajúce z výpovedí svedkov - poškodených
H.. Q. S., H. S. a H.. W. E., ktorí hodnoverným a presvedčivým spôsobom popísali rozhodné skutočnosti,

ktoré sa premietli do skutkových viet oboch obžalôb a tohto rozsudku. V tomto smere súd zdôrazňuje, že
poškodení nemali žiaden ani najmenší dôvod, pre ktorý by mali vypovedať nepravdivo alebo skreslene
a krivo obviniť obžalovaného z trestného činu.

Vo vzťahu ku skutku v bode I. súd uvádza, že poškodení H. S. U. H.. Q. S. v obsahovej zhode

popísali konanie obžalovaného v súvislosti s uverejnenými fotografiami a obsah jeho komunikácie
uskutočňovanej po obdobie minimálne troch mesiacov vrátane tých jeho vyjadrení, ktoré sú popísané
v skutkovej vete tohto rozsudku, pričom výslovne uviedli, že osoba obžalovaného ich opakovane
kontaktovala proti ich vôli. Z ich výpovedí je zrejmé, že obžalovaný požadoval sumu 35.000,-
Eur za neoprávnené nakladanie s predmetnými fotografiami (čo vyplýva aj zo samotnej výpovede

obžalovaného), pričom hneď v prvom prípade naznačil, že inak bude zle, ďalej sa ich počas komunikácie
pýtal, ako sa im býva v Stupave, že rozmýšľa, že sa tam nasťahuje, odratával im čas, ktorý im zostáva
na zaplatenie s tým, že sa obráti na orgány činné v trestnom konaní a vec uverejní v denníku Nový čas a
taktiež sa poškodeného H.. Q. S. pýtal, či vie, ako končia biele kone, pričom vo vzťahu k nemu používal
rôzne vulgarizmy. Obžalovaný ich neprestal kontaktovať ani podaní trestného oznámenia, pričom tak

učinil až po tom, čo mu súd zakázal akýkoľvek kontakt s nimi (v súvislosti s rozhodovaním o väzbe v
tom čase obvineného Q.R.W. Š., kedy bol obvinený ponechaný na slobode nahradením väzby prijatím
písomného sľubu a uložením primeraných povinností a obmedzení). Z výpovedí poškodených je tiež
zrejmé, že obžalovanému výslovne uviedli, že si neželajú, aby ich kontaktoval a že sa svojím konaním
dopúšťa trestného činu.

Tvrdenia poškodených sú podporené aj do spisu zabezpečenou komunikáciou, kde sám obžalovaný
píše poškodenej H. S. a oznamuje jej, že jej manžel mu poslal sms o jeho údajnom vyhrážaní sa
poškodenej, že sleduje jej konanie, že čím neskôr budú reagovať, tým sa veci skomplikujú a pod.

Z tohto hľadiska mal teda súd za nepochybne preukázané tvrdenia poškodených a skutočnosti nimi
uvádzané, pričom súd opätovne poukazuje na to, že poškodení nemali žiaden dôvod, pre ktorý by sa
snažili uvádzať nepravdivé alebo skreslené skutočnosti a z tohto hľadiska ani súd nezistil absolútne
žiadnu skutočnosť, pre ktorú by bolo možné ich výpovede akokoľvek spochybniť.

Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že poškodení vyjadrenia obžalovaného ani nevytrhli z
kontextu, naopak, skutočnosti nimi uvádzané zodpovedajú celému kontextu posudzovanej veci vrátane
obžalovaným prezentovaného použitia fotografií zo strany poškodených (ktoré samotní poškodení ani
nepopierali).

S poukazom na opakované kontaktovanie poškodených proti ich vôli s uvedeným obsahom možno plne
opodstatnene konštatovať, že tieto prejavy (...inak bude zle..., ...viete, ako končia biele kone..., máte
už len 6 dní... a pod.) boli spôsobilé vyvolať u poškodených obavu o ich život a zdravie, ako aj život
a zdravie ich blízkej osoby a súčasne podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu ich života (okrem iného
boli poškodení nútení zabezpečiť si ochranu prostredníctvom bezpečnostnej služby), pričom v tomto

smere súd zdôrazňuje, že pre naplnenie zákonných znakov trestného činu - prečinu nebezpečného
prenasledovania podľa § 360a odsek 1 Trestného zákona sa nevyžaduje, aby k takej obave skutočne
došlo, postačí, ak je konanie obžalovaného spôsobilé takú obavu vyvolať. Z prejavov obžalovaného
taktiež vyplýva, že ich obsah možno považovať za vyhrážanie sa ublížením na zdraví a inou ujmou akontaktovanie poškodených prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby proti ich vôli. Na tomto
základe je tak nepochybné, že všetky zákonné znaky tohto prečinu boli jednoznačne naplnené. Súd už
len dodáva, že uvedené konanie obžalovaného by mohlo byť dokonca posudzované aj ako prísnejší

trestný čin - zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona, k čomu by však bolo potrebné
vykonať aj ďalšie dokazovanie, ktoré prokurátor nenavrhoval (ani nenaznačoval možnú inú právnu
kvalifikáciu), v dôsledku čoho súd zotrval na právnej kvalifikácii skutku v zmysle podanej obžaloby.

Vo vzťahu ku skutku v bode II. súd poukazuje na ucelenú a presvedčivú výpoveď poškodeného H..

W. E., ktorý uviedol, že príčinou, ktorá ho viedla k zvoneniu na dvere bytu, kde býval obžalovaný,
bol krik spoza dverí tohto bytu (čo znelo, ako keby staršia osoba naháňala maloletého) a súčasne
vysvetlenie konania jeho manželky, ktorá v minulosti políciu volala kvôli rušeniu nočného kľudu, pričom
mal pri sebe svojho maloletého syna. Po otvorení dverí obžalovaným sa tento na neho obrátil so
slovami „Si prišiel s deckom ty zbabelec!“, v dôsledku čoho poškodený ustúpil dva kroky dozadu a
následne požiadal obžalovaného, aby nechal jeho a jeho manželku na pokoji. Na to obžalovaný pristúpil

k nemu na bezprostrednú vzdialenosť a dal mu hlavičku do spodnej pery, pričom následne po vyjadrení
poškodeného, že akékoľvek spôsobené zranenie nahlási polícii, sa obžalovaný predklonil a začal ho
obojručne päsťami udierať, pričom ho zasiahol do uší, hrudníka a do rúk. Poškodený si kryl tvár a
snažil sa jeho bezhlavým úderom vyhýbať a keď už obžalovaný pravdepodobne nevládal, vystihol jeden
moment a odsotil ho od seba, v dôsledku čoho obžalovaný spadol na zem do rohu k dverám jeho bytu a

poškodený ho následne prikľakol ľavým kolenom na hrudník. Obžalovaný sa aj potom zaháňal rukami a
kopal nohami, pričom následne sa medzi dverami zjavila jeho matka, ktorá mu povedala, aby ho nebil.
On jej odpovedal, že ho napadol práve obžalovaný a nech zavolá políciu, na čo ona uviedla, že nemá
telefón, čo nebola pravda, keďže ju viackrát videl telefonovať. Preto sa sám snažil vytiahnuť zo zdaného
vrecká nohavíc telefón, následne mu ale obžalovaný kopol do ruky, ktorý mu vypadol z ruky ku kočíkom.

Vtedy sa poškodený postavil a išiel si po telefón. Následne sa postavil aj obžalovaný a opäť sa ocitli
tvárou v tvár, pričom poškodený z obáv ďalšieho útoku skričal na obžalovaného a dal mu facku ľavou
rukou, pretože ho bolela prvá ruka, o ktorej neskôr zistil, že ju má zlomenú. Túto facku mu nedal veľkej
intenzity, nakoľko obžalovaný nespadol úplne na zem a hneď sa narovnal. Obžalovaný potom vyšiel
s masívnou kuchynskou drevenou stoličkou, ktorú zdvihol nad hlavu a chcel ju hodiť na jeho syna, čo

aj urobil, ale ho netrafil, pričom poškodený utekal za synom, aby ho nezasiahla. Toto všetko videla aj
pani Š., ktorá obžalovaného ťahala do bytu. Po tom, čo poškodený prišiel aj so synom do svojho bytu,
ihneď volal políciu, pričom popísal aj ďalšie konanie obžalovaného a tým, že obžalovaný bol zjavne pod
vplyvom alkoholu, čo potvrdila aj dychová skúška vykonaná privolanou policajnou hliadkou.

Uvedené tvrdenia poškodeného sú doložené aj jednotlivými lekárskymi správami a znaleckým
posudkom č. 913766-49/16 vypracovaným znalcom MUDr. Marekom Vicianom, PhD., z ktorých
vyplývajú poranenia poškodeného spôsobené obžalovaným, a to prasklina 5. záprstnej kosti pravej
ruky, tržná rana pravej ušnice, pomliaždenie a odrenina dolnej pery, početné odreniny na krku, hrudníku
a končatinách, pomliaždenie pravého ramena a ľavého predkolenia s dobou práceneschopnosti od

16.09.2016 do 12.10.2016, počas ktorej bol sťažený obvyklý spôsob života poškodeného, čo vyplýva z
fixácie končatiny a bolestivosťou jednotlivých poranení.

Taktiež stav obžalovaného ovplyvneného alkoholom dokumentujú výsledky dychovej skúšky, ktorou bolo
u neho zistené 0,51 mg/l alkoholu v dychu, čo predstavuje vyše 1 promile. U poškodeného pritom nebolo

zistené žiadne požitie alkoholických nápojov. Obhajoba obžalovaného, že si až po skutku vypil dve pivá,
bola vyvrátená časovými súvislosťami, na ktoré poukázal poškodený, ale aj jeho matka - svedkyňa Š.,
ktorá uviedla, že sa obžalovaný vrátil asi o 6 minút.

Nepriamo je hodnovernosť poškodeného H.. W. E. a ním uvedených skutočností podporená výpoveďami

svedkov O. S. U. W. Y., ktorí zhodne uviedli, že menovaný poškodený spolu s manželkou a dieťaťom
predstavujú maximálne slušnú a bezkonfliktnú rodinu, na rozdiel od obžalovaného Q. Š., po ktorom
svedok S. našiel v byte rozbitý televízor a ryhy na stenách (ktoré podľa neho nemohol spôsobiť syn
obžalovaného, nakoľko by to vzhľadom na svoj vek fyzicky nezvládol) a ktorý sa tiež vyjadril, že
obžalovaný sa mu vyhrážal, že ak mu na účet nezašle 200,-Eur, môže zle skončiť a môže sa mu

niečo prihodiť, pričom pani G. napísal správu, že ak sa mu obžalovaný neprestane vyhrážať, podá
trestné oznámenie. Svedkyňa Y. zase uviedla, že z bytu, kde býval Š., počula niekedy buchot a krik,
čo potvrdzuje tvrdenie poškodeného o tom, prečo sa rozhodol zazvoniť na dvere bytu, kde sa zdržoval
obžalovaný. Taktiež počula výkriky o pomoc a nadávky mužského hlasu - obžalovaného, ktorého hlasdobre poznala, ktorý kričal nadávky,: „Ty kurva, ty piča, sviňa, zabijem ťa“!. Aj v inom prípade znovu
počula z jeho strany vyššie uvedené nadávky, pričom to vyzeralo aj tak, že tam niekto niekoho bije.

S poukazom na všetky zistené skutočnosti mal súd za preukázané aj všetky skutkové okolnosti popísané
vskutkovejvetepodanejobžaloby,ktorésúobsahomboduII.rozsudku,atobezakýchkoľvekrozumných
pochybností, pričom tieto napĺňajú všetky zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek
1 Trestného zákona.

Z hľadiska zavinenia mal súd taktiež za preukázané, že konanie obžalovaného popísané v oboch
skutkových vetách je pokryté priamym úmyslom v zmysle § 15 písmeno a/ Trestného zákona, nakoľko
s ohľadom na spôsob jeho konania je zjavné, že chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť
záujem chránený týmto zákonom.

Pri oboch trestných činoch - prečinoch súd skúmal aj materiálnu stránku - materiálny znak prečinu

uplatňovaný ako materiálny korektív k formálnym znakom, a to z hľadiska posúdenia všetkých
skutočností spadajúcich pod kritéria upravené v § 10 odsek 2 Trestného zákona. Pritom vychádzal z
požiadavky, že skutočnosti predpokladané v § 10 odsek 2 Trestného zákona je potrebné hodnotiť vo
svojom súhrne bez toho, aby sa niektorej pripisoval väčší či menší význam (jednej na úkor druhej).
Na tomto základe dospel súd k záveru, že konkrétna závažnosť oboch stíhaných prečinov dosahuje

Trestným zákonom vyžadovaný stupeň pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti, t. j. stupeň
vyšší než nepatrný. Tento záver v oboch prípadoch vyplýva z už uvedeného spôsobu vykonania činu a
jeho následku popísaného v skutkových vetách rozsudku, ako aj z okolností, za ktorých boli spáchané
(v prvom prípade odvíjajúcimi sa od požiadavky na zaplatenie finančných prostriedkov, v dôsledku čoho
je konanie obžalovaného dokonca na hranici jeho posudzovania ako prísnejšieho trestného činu, v

druhom prípade bezdôvodný útok na poškodeného v prítomnosti jeho maloletého syna), a uvedenej
formy a miery zavinenia (priamy úmysel). Všetky v tomto smere rozhodné skutočnosti vo svojom súhrne
preukazujú taký stupeň závažnosti oboch činov, pre ktorý je nevyhnutné vyvodzovať voči páchateľovi
(obžalovanému) trestnú zodpovednosť.

K výroku o treste

V súvislosti s výrokom o treste súd poznamenáva, že pri ukladaní trestu vychádzal z účelu trestu
vyjadrenéhov§34odsek1Trestnéhozákona,vzmyslektoréhotrestmázabezpečiťochranuspoločnosti

pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj na ostatné
Trestným zákonom upravené zásady pre ukladanie trestov.

Z tohto hľadiska súd mohol uložiť trest odňatia slobody vo výmere ustanovenej Trestným zákonom (§
34 odsek 2 Trestného zákona). Ďalej bol súd povinný prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 odsek 4 Trestného zákona).

V súvislosti s výrokom o treste bol súd okrem ostatných kritérií upravených v § 34 odsek 4 Trestného
zákona povinný posúdiť aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzájomný pomer medzi
nimi. Z tohto hľadiska súd uvádza, že u obžalovaného Q. Š.H. zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písmeno j/ Trestného zákona spočívajúcu vo vedení riadneho života pred spáchaním trestného
činu a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona spočívajúcu v spáchaní viac

trestných činov. Na tomto základe u obžalovaného nedošlo k úprave trestnej sadzby postupom § 38
odsek 3 alebo 4 Trestného zákona.

Vzhľadom na to, že obžalovaný spáchal dva trestného činy (vo viacčinnom súbehu - dvomi skutkami),
súd mu ukladal úhrnný trest podľa zásad upravených v § 41 odsek 1 Trestného zákon, teda podľa

toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Vzhľadom
na trestnú sadzbu upravenú pri trestnom čine - prečine nebezpečného prenasledovania podľa § 360a
odsek 1 Trestného zákona (0 až 1 rok) a trestnom čine - prečine ublíženia na zdraví podľa 156 odsek1 Trestného zákona (6 mesiacov až 2 roky), súd ukladal trest podľa druhého z uvedených ustanovení,
pričom.

S prihliadnutím na už uvedený spôsob spáchania činu a jeho následok (ktoré vyplývajú zo samotného
popisu oboch skutkov), zavinenie v podobe priameho úmyslu, ako aj na všetky okolnosti, za ktorých bol
čin spáchaný, dospel súd k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere
1 (jeden) rok, aj keď s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri)
roky s uložením probačného dohľadu a primeraných obmedzení a povinností. Akýkoľvek alternatívny

trest priamo nespojený s trestom odňatia slobody by totiž zjavne neplnil svoj účel predovšetkým so
zreteľom na osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného súd síce vychádzal z jeho doterajšej bezúhonnosti (nebol doposiaľ
odsúdený pre žiaden trestný čin), čo sa prejavilo práve v podmienečnom odsúdení, na druhej strane
ale výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne preukázali, že správanie obžalovaného počas

skúšobnej doby a primárne výchovnú funkciu trestu je potrebné sledovať a zabezpečovať aj probačným
dohľadom a viacerými obmedzeniami a povinnosťami, prostredníctvom ktorých bude možné zabezpečiť
dosiahnutie účelu trestu.

Uvedenému konštatovaniu nasvedčuje predovšetkým ten fakt, že obžalovaný sa napriek písomnému

sľubu, ktorým mu bola nahradená väzba v trestnom stíhaní pre skutok v bode I., dopustil ďalšieho
úmyselného a násilného trestného činu, pre ktorý bol týmto rozsudkom uznaný za vinného a ktorý je
popísaný ako skutok v bode II. tohto rozsudku. Teda ani hrozba väzobného trestného stíhania nebola
pre obžalovaného prekážkou, aby sa dopustil ďalšieho závažného konania násilnej povahy vyššie
uvedenej právnej kvalifikácie. Vykonaným dokazovaním bolo tiež preukázané, že osoba obžalovaného

sa dopustila značne agresívneho a násilného konania nielen v rámci samotných skutkov, ale takéto
agresívne prejavy nie sú u neho výnimočným javom ani pokiaľ ide o správanie sa vo vzťahu k iným
osobám vrátane osôb, ktoré s obžalovaným žijú v spoločnej domácnosti, o čom svedčia nielen výpovede
svedkov - poškodených H.. Q. S. a H.. W. E., ale aj svedkov O. S. U. W. Y., ktorí na takéto správanie
obžalovaného poukázali vo svojich výpovediach, ktoré súd nemal žiaden dôvod spochybňovať. V

posudzovanej trestnej veci bolo tiež nepochybne preukázané, že obžalovaný sa agresívne prejavuje
predovšetkým v stave po požití alkoholu, čo opätovne dokumentujú výpovede vyššie menovaných
poškodených, ale aj výsledky dychovej skúšky vykonanej iba v krátkom časovom odstupe od spáchania
skutku popísanom v bode II. tohto rozsudku. V konečnom dôsledku osobu obžalovaného výrazne
dokresľuje aj jeho agresívne správanie sa voči maloletému synovi poškodeného H.. W. E., po ktorom

hodil stoličku.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je nepochybné, že správanie a samotná osobnosť
obžalovanéhosavyznačujetakýmirysmi,ktorénevyhnutnevyžadujúuložiťmuobmedzeniespočívajúce
v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, ako aj povinnosť spočívajúcu v

príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Všetky vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujú aj určenie dlhšej skúšobnej doby v trvaní 3 roky, nakoľko
podľa názoru súdu iba takáto doba so zreteľom na uložené obmedzenia a povinnosti umožní súdu
skutočne ustáliť, či účel trestu vyjadrený v § 34 odsek 1 Trestného zákona bol naozaj dosiahnutý.

Vzhľadom na opakované kontaktovanie poškodených H.. Q. S. a H. S., ako aj vzhľadom na
povahu konania voči poškodenému H.. W. E. považoval súd za plne dôvodné uložiť obžalovanému
aj obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu s poškodenými, a to v akejkoľvek forme vrátane
kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami

a povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodeným na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a
nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodených alebo v mieste, kde sa takáto osoba zdržuje alebo ktoré
navštevuje, o ktorom má obžalovaný vedomosť.

Nakoľko obžalovaný spôsobil poškodenému H.. W. E. svojím konaním škodu, o ktorej súd rozhodol

samostatným výrokom podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, uložil obžalovanému aj primeranú
povinnosť nahradiť menovanému poškodenému počas skúšobnej doby spôsobenú škodu.S prihliadnutím na všetky preukázané skutočnosti a osobu obžalovaného považoval súd za potrebné a
dokonca za nevyhnutné uložiť obžalovanému aj probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe,
nakoľko iba takýmto spôsobom bude možné skutočne sledovať a kontrolovať dodržiavanie uložených

obmedzeníapovinnostízostranyobžalovanéhoQ.R.W.Š..Natomtomiestesúdlendodáva,žeuloženie
probačného dohľadu je možné aj pri ukladaní trestu odňatia slobody v nižšej výmere ako 3 roky, čo
vyplýva z konštrukcie ustanovenia § 51 Trestného zákona.

Sumarizujúc zistené a preukázané skutočnosti významné čo do výroku o treste považoval súd uloženie

trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky
s uložením probačného dohľadu a primeraných obmedzení a povinností za adekvátne a dostačujúce,
nakoľko predchádzajúca beztrestná minulosť tohto obžalovaného umožňuje súdu dospieť k takému
záveru, že uvedený trest bude dostatočným mementom pre obžalovaného v tom smere, že sa v
budúcnosti vyvaruje akéhokoľvek obdobného alebo iného protiprávneho konania a bude ho viesť k tomu,
aby viedol riadny život, k čomu majú dopomôcť práve obmedzenia a povinnosti uložené súdom v rámci

probačného dohľadu.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, súd obžalovaného zaviazal na náhradu škody spôsobenú
poškodenému H.. W. E. v sume 1.412,80 Eur, ktorá bola jednoznačne preukázaná bodovým
ohodnotením bolesti (80 bodov) v znaleckom posudku č. 913766-49/16 vypracovaného znalcom MUDr.

Marekom Vicianom, PhD., a sumou stanovenou zákonom za 1 bod (zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade
za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov).

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na

Okresný súd Bratislava I. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený
môže podať odvolanie iba proti výroku rozsudku o náhrade škody.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.