Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. október 2011

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 39Er/2126/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111216032
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Jakabová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2011:7111216032.1

Uznesenie

Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného F. O. Y., G..Y.., W. XXXX/XXX, XXX XX R., Z.:
XX XXX XXX, zast. JUDr. Petrom Pečeným, usadeným euroadvokátom, Nám. sv. Martina 9, 908 51
Holíč proti povinnej J. X., Q.. X.X.XXXX, X. XX, XXX XX X. vedenej na Exekútorskom úrade v Trnave u
súdneho exekútora JUDr. Petra Juhása, Matuškova 1, 917 01 Trnava pod č. Ex 1122/2011 na vymoženie
pohľadávky vo výške 827,71 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spis. zn. Ex 1122/2011 z a m
i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 26.5.2011 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Petra Juhása
vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnej vo výške 827,71 Eur s prísl. na
základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného Rozhodcovského rozsudku vydaného

rozhodcom H.. N. X. Y. Y. Q. I.. Y. XXXX/X, XXX XX F. Č.. R.-G. zo dňa 10.3.2011.

Dňa 14.6.2011 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s
prílohami.

Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok") súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu

so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd pri rozhodovaní, či súdnemu exekútorovi udelí
alebo neudelí poverenie na vykonanie exekúcie skúma len to, či súdnym exekútorom predložená
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a

exekučný titul sú v súlade so zákonom. Vo všeobecnosti je úlohou exekučného súdu v exekučnom
konaní len zabezpečovanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí za predpokladu, že nimi
uložené povinnosti neboli povinnými plnené dobrovoľne. Do jeho kompetencie nespadá skúmanie
materiálnej stránky, resp. vecnej správnosti vykonateľných rozhodnutí, ktoré sú exekučným titulom v
tom ktorom exekučnom konaní. Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do
hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je však rozsudok vydaný v rozhodcovskom

konaní. Ak totiž rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkonrozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj
bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odseku 1 písm. b) alebo c) zák.
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní"). Materiálna

stránka právoplatnosti rozhodcovského rozsudku totiž nie je podľa názoru súdu bezvýnimočná, ale z
vážnych, v zákone stanovených dôvodov z nej existujú výnimky. Takouto výnimkou je už spomínané
ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým
je prieskumná právomoc exekučného súdu umožňujúca mu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku
oprávneného priznaného mu rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených

v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd je teda nielen oprávnený, ale aj povinný
posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
jeobjektívnenemožné,právomnedovolenéaleboodporujedobrýmmravom.Súladomexekučnéhotitulu
so zákonom v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku pritom treba rozumieť nielen formálne
náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na základe neho možné exekúciu vykonať, teda či tu nie sú
také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Môže

ísť aj o také ustanovenia, ktoré ukladajú exekučnému súdu povinnosť skúmať aj materiálnu správnosť
exekučného titulu, teda či nárok priznaný exekučným titulom je v súlade s právom.

Pre vyvodenie takýchto záverov musí mať súd k dispozícii predovšetkým Zmluvu o úvere so všetkými
jej neoddeliteľnými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z
konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Teda podstatná

pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská doložka, najmä pri plneniach priznaných
zo spotrebiteľských úverov, z ktorej vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Súd,
ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými
na tento účel, preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve

uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom.

Súd preto preskúmal predloženú Zmluvu o úvere č. 3802024593 zo dňa 11.2.2008 vrátane Úverových
zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., pričom zistil, že oprávnený sa touto
zmluvou zaviazal poskytnúť povinnej úver vo výške 829,85 Eur a povinná sa zaviazala oprávnenému
poskytnutý úver vrátiť, a to v pravidelných mesačných splátkach v počte 24 po 51,75 Eur.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, oddiel: Sa, vložka číslo: 10130/T, kde je
oprávnený ako právnická osoba zapísaný vyplýva, že predmetom podnikania oprávneného je okrem
iného poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. Na druhej strane, povinná je
fyzickou osobou a z rozsudku rozhodcovského súdu, ani samotnej úverovej zmluvy nevyplýva, že by
jej bol úver poskytnutý a účely zamestnania, povolania alebo podnikania. Tým sú naplnené podmienky

podľa § 3 zák. č. 258/2001 Z. z. preto, aby bolo možné predmetný úver považovať za spotrebiteľský úver.

Navyše, podľa § 52 ods. 1 až 4 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „O. z.")
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(teda zákona platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere) spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.Podľa ust. § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom
2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento

zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa predmetnej zmluvy o úvere, ktorú uzavrel oprávnený s povinnou a ktorá bola podkladom pre
rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, sa veriteľ (oprávnený),
ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinnej),
ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, úver v

dohodnutej výške. Preto súd posúdil predloženú úverovú zmluvu uzavretú dňa 11.2.2008 ako zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve, pretože sa vymáha
plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje právny režim zák. č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl. O. z..

Ďalej súd preskúmal Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., pričom zistil,
že zmluvné strany sa v § 18 hlavy 15 (Záverečné ustanovenia) dohodli, že majetkové spory vzniknuté z

tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú rozhodnuté jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený
H.. N. X., Q.. XX.X.XXXX Y. Y. Q. I.. Y. XXXX/X, T. F., a to zo zoznamu rozhodcov vedeného JUDr.
Radimom Kuchtom, ktorý je v Zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený za rozhodcu určiť
sám seba.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných

rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ust. § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len
ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského
konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne

rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z
účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci,
na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť
v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený
zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania

vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania

podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu,
účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)

Podľa § 45 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon

rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov
uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a)
a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na

exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).Podľa názoru súdu, takýmto spôsobom dojednaný spôsob riešenia sporov vzniknutých medzi
zmluvnými stranami zo zmluvy o úvere možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje
značnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa.Zmluvnápodmienkavštandardnejformulárovejzmluvealebovovšeobecnýchobchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná
a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní,
bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má

možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak podľa takejto doložky začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Z
hľadiska ochrany spotrebiteľa teda nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou
dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako najvhodnejší spôsob rozhodovania
sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na

jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle
§ 53 ods. 4 O. z. neplatná.

Okrem toho, za nekalú podmienku možno považovať každú takú, ktorej zmyslom, alebo účinkom je
neposkytnúť spotrebiteľovi práva alebo brániť mu v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek
iný opravný prostriedok a najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou.

Súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku skúma všetky dôležité skutočnosti, ktoré
vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v

neprospech spotrebiteľa. Za také okolnosti možno považovať aj neprijateľné miesto rozhodcovského
konania, ktoré môže odradiť spotrebiteľa od uplatnenia jeho práv. V danom prípade je miestom
rozhodcovského konania Holíč a povinná ako spotrebiteľka má trvalý pobyt prihlásený na ul. X. XX, X..

Preto súd rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice II.

Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „O. s. p.") proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy

prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa

podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti,
musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí

byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.