Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. júl 2015

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/257/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612209465
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2015:1612209465.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Rudinským, v právnej veci

navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803,
zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti
odporkyni: H., t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou Y. pracovníčkou Okresného súdu
Malacky, o zaplatenie 313,38 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Súd odporkyni náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Malacky dňa 15.08.2012
domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy vo výške 313,38 Eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne

zo sumy 313,38 Eur od 16.12.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že s účinnosťou od 01.01.2006 došlo k zrušeniu bez likvidácie
k zániku spoločnosti, ktorá bola účastníkom právneho vzťahu s odporkyňou, pričom imanie zanikajúcej
spoločnosti prešlo na spoločnosť Consumer Finance Holding., a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné
námestie 12, Kežmarok ) ďalej ako postupca), ktorá sa v dôsledku zlúčenia stala právnym nástupcom
zanikajúcej spoločnosti. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 15.12.2006 medzi
postupcom Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130
a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni. Postupca a odporkyňa

uzatvorili dňa 16.04.2003 Zmluvu č. XXXXXXXXXX. V zmluve sa odporkyňa zaviazala uhrádzať
poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Odporkyňa si túto
povinnosť neplnila, čím sa dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetu
pohľadávky dlhovala sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok a príslušenstva v celkovej
výške 313,38 Eur. Odporkyňa uznala svoj záväzok v Dohode o uznaní dlhu zo dňa 08.01.2010, pričom
uznala aj náklady inkasného konania, ktoré si však navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Navrhovateľ
zaslal odporkyni pokus o zmier dňa 12.07.2012, pričom dlžnú sumu vyčíslil vo výške 526,50 Eur, kde

istina predstavovala sumu 313,38 Eur, zmluvný/zákonný úrok sumu 165,98 Eur, odporkyňou uznané
náklady inkasného konania vo výške 47,14 Eur. V konaní si však navrhovateľ od odporkyne uplatňuje
len istinu o výške 313,38 Eur spolu so zákonným úrokom od 16.12.2006.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 16Ro/1741/2012-26 zo dňa 11.04.2013, ktorý sa odporkyni
nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto súd platobný rozkaz zrušil a nakoľko sa súdu nepodarilo zistiťaktuálnu adresu odporkyne na zasielanie súdnych písomností, súd ustanovil odporcovi opatrovníčku
Y., pracovníčku Okresného súdu Malacky. Podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pokiaľ
neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy,

ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine, alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine
spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou, alebo ktorý nie
je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. Podľa § 29 ods. 6 O.s.p., za opatrovníka súd ustanoví osobu
pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke.
Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu,

ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase
začatia konania neprevyšuje 1000 Eur.

Podľa § 115a ods. 2 O. s. p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania,

pretože ide o drobný spor. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 10.07.2015 (č. l. 39 spisu).

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania zo dňa 07.08.2012, zmluvou
o prenájme zo dňa 16.04.2003, dohodou o uznaní záväzku zo dňa 08.01.2010, zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 15.12.2006 uzavretej medzi Consumer Finance Holding, a.s. a EOS KSI Slovensko,

s.r.o., pokusom o zmier zaslaným odporkyni dňa 12.07.2012 ako aj ostatným obsahom spisového
materiálu. Na základe vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný stav veci:

Dňa 16.04.2003 bola s odporkyňou uzatvorená Zmluva č. XXXXXXXXXX. Platne uzatvorenou zmluvou
sa odporkyňa zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach
riadne a včas. Odporkyňa si túto zmluvnú povinnosť nesplnila, čím sa dostala do omeškania s úhradou

dlžnej sumy a ku dňu postúpenia dlhovala sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok - vo
výške 313,38 Eur. Vyššie uvedený záväzok uznala odporkyňa v Dohode o uznaní záväzku zo dňa
08.01.2010. Z obsahu dohody súd zistil, že v bode 2. uznanie záväzku je uvedené, že sa jedná o dlh
na základe zmluvy s pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding a.s. č.613202 zo dňa 16.04.2003,
dlžná suma pozostáva z istiny 313,38 Eur, príslušenstva pohľadávky a nákladov na inkasné konanie

47,14 Eur. V bode 3 Forma splatenia záväzku je pod 3.1 uvedená výška splátky 30 Eur k 25.dňu v
mesiaci, prvá splátka 25.01.2010. V bode 3.1 je uvedené, že dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o
premlčaní dlhu a jeho následkoch. Keďže odporkyňa si svoj záväzok zo zmluvy riadne a včas neplnila,
navrhovateľ si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania od 16.12.2006.

Vychádzajúc z právnych zásad, špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zák. č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť
pred všeobecnou, preto je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd
vzhľadom na okolnosti uzatvárania zmluvy túto posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko odporkyňa
priuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekonalavrámcipredmetusvojejobchodnejčinnostialebo

inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej

bol poskytnutý spotrebiteľský Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník bola prebratá Smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník

Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako
interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.
Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len keď súd má právomoc zhodnotiť neprimerané
podmienky z úradnej povinnosti, čiže určiť či je podmienka nečestná. Iba takto je možné chrániť
spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke.

Podľa článku 3 ods. 1 Smernice Rady č.93/13/EHS z 5.apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa § 3 ods. 1 Obč. zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore

s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Obč. zákonníka, neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebohoobchádzaalebosapriečidobrýmmravom.Rozporsdobrýmimravmijerozporomsobjektívnym
právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto
rozpore vedel alebo nie. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu

spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť,
sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Dobré mravy
fungujú aj ako korektív zmluvnej slobody. Aspekt zmluvnej slobody tak ako zmluvná sloboda sama, má
svoje limity ustanovené právnymi normami, ktorých prekročenie je sankcionované. Je potom nesprávny
záver, že obsah právneho úkonu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi len preto, lebo bol výsledkom

konsenzu zmluvných strán.

Po vykonanom dokazovaní súd prišiel k záveru, že návrh navrhovateľa je potrebné zamietnuť v celom
rozsahu. Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou vznikol
záväzkový vzťah na základe zmluvy o prenájme uzatvorenej dňa 16.04.2003 pod č. XXXXXXXXXX.
Zmluvou sa odporkyňa zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných

splátkach riadne a včas. Odporkyňa si túto zmluvnú povinnosť nesplnila, čím sa dostala do omeškania
s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia dlhovala sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných
splátok - vo výške 313,38 Eur. Vyššie uvedený záväzok uznala odporkyňa v Dohode o uznaní záväzku
zo dňa 08.01.2010. Čo sa týka uznania dlhu odporkyňou k tomuto súd zaujal nasledovné stanovisko:
Navrhovateľ ako nový veriteľ dňa 08.01.2010 zrejme doručil odporkyni tlačivo - uznanie dlhu. V dohode

o uznaní záväzku je uvedené, že dlžník má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Podľa §
558 Obč. zák. ak niekto písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do výšky a dôvodu, predpokladá sa,že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten,
kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. V tomto prípade to bol však práve navrhovateľ (zjavne znalý
práva), ktorý si vynútil podpísať ním pripravený formulár, kde okrem dvojstranného právneho úkonu vo

forme dohody o splátkach vložil aj pre neho zjavne nevýhodný jednostranný úkon uznania záväzku,
ktorý dlžníkom na rozdiel od dohody o splátkach už výslovne neinterpretoval (navrhovateľ opak netvrdil).
Súd mal za to, že navrhovateľ v snahe reparovať pochybenie svoje, resp. pochybenie svojho právneho
predchodcu spočívajúce v nepodaní návrhu včas (pred uplynutím premlčacej doby) a vyhnúť sa tak
možnej námietke premlčania a zamietnutiu návrhu, pomocou osôb v jeho záujme konajúcich, obchádza

dlžníkov a pod zámienkou výhodnosti podpísania splátkového kalendára, do tejto listiny inkorporuje aj
vyhlásenie o uznaní dlhu dlžníkom (samozrejme bez podania vysvetlenia dlžníkovi. Súd mal za to, že
dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je pre bežného spotrebiteľa v dôsledku
(či už úmyselne alebo nevedome) nejednotnej terminológie mätúca, kde obsahuje pojem „ uznanie
záväzku deklaruje, že dlžník má vedomosť o premlčaní „dlhu“, ale spotrebiteľ nemusí vedieť, že pojem
záväzok v právnej terminológii môže znamenať a) záväzkový vzťah ako taký, b) jednotlivú povinnosť zo

záväzkového vzťahu alebo, c) záväzok v zmysle dlhu. Preto súd dohodu považoval s poukazom na §
3,37 a 39 Obč. zákonníka za neplatnú.

Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.1.2013, sp. zn. 6M Cdo 9/2012, podľa
ktorého: „ Kým rešpektovanie princípu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje)
v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere,

jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú
odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov
realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej)
znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho
nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu môže byť na ujmu“.

Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa (zák. č.250/2007) účinného od 1.6.2014, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.“

Podľa § 29b týmto ustanovením sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.5.2014.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110).

Z ustanovenia § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach
uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110).

V dôsledku zmeny právnej úpravy (novelizácie zákona č. 250/2007 Z. z.) účinnej od 01. 05. 2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdu) je povinný prihliadnuť na premlčanie
aj vtedy, ak sa spotrebiteľ, t. j. v prejednávanej veci odporkyňa, premlčania nedovolá.

Pre posúdenie, či ust. § 5b zákona č. 250/2007 z. z., účinné od 01. 05. 2014, je možné aplikovať

aj na konania začaté na súde pred jeho účinnosťou, je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má
(aj) procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná
povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorý
je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv) ukladá povinnosť
v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď

sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje
procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencieprechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu, účinného v čase rozhodovania
súdu. Časová pôsobnosť noriem civilného procesného práva je vybudovaná na zásade, že procesné
normy nadobúdajú túto pôsobnosť dňom svojej účinnosti. Problematiku začatých a neskončených

konaní, ako aj účinky vykonaných procesných úkonov riešia prechodné ustanovenia. Platí základné
pravidlo, podľa ktorého ak zákon neustanoví inak, platí nový zákon aj v konaniach, ktoré boli začaté
pred jeho účinnosťou. Právne účinky už urobených procesných úkonov zostávajú zachované (Mazák J.
Základy občianskeho procesného práva. 2. vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2004, s.24). Preto ak v
čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho

aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.

Nebolo sporné medzi účastníkmi konania, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni
pôžičku. Z hľadiska vyhodnotenia, či uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy je premlčaný, bolo
potrebné prioritne ustáliť dátum začiatku plynutia premlčacej doby ohľadom uplatneného nároku.
Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, premlčuje sa nárok
na peňažné plnenie (z uvedeného zmluvného vzťahu) v 3 - ročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101

Občianskeho zákonníka. Preto súd pri skúmaní otázky premlčania aplikoval občianskoprávnu úpravu
ohľadom dĺžky premlčacej doby, ktorá je priaznivejšia pre odporkyňu ako spotrebiteľa. Premlčacia doba
uplatneného nároku navrhovateľa vzniknutého titulom zmluvy o pôžičke začala plynúť dňa 16.12.2006
(kedy sa odporkyňa dostala do omeškania so splácaním svojho záväzku), preto premlčacia doba
uplynuladňa16.12.2009.Návrhboldoručenýsúdudňa15.08.2012,t.j.pouplynutí3-ročnejpremlčacej

doby. Z dôvodu premlčania uplatneného nároku bol preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd vo vzťahu navrhovateľ a odporkyňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení
s § 151 ods. 1 O.s.p.. Odporkyňa bola v konaní plne úspešná, nenavrhla priznať trovy konania a žiadne
trovy konania jej zo spisu ani nevyplývajú, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že odporkyni sa
ich náhrada voči navrhovateľovi nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta
O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).