Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Milan Šebeň
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/3/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110222606
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8110222606.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr. Ireny
Dobňákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: JUDr. N. K., nar. XX.X.XXXX, O. J., so I.
N., I. ul. č. X, štátny občan I., proti žalovanej: Mgr. J. H., nar. X.XX.XXXX, bytom N., R. W. č. XX, štátna
občianka I., o zaplatenie 6.194,01 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č. k. 7 C 120/10-56 zo dňa 25.10.2011, takto
r o z h o d o l :
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietavej časti vo veci samej tak, že zaväzuje
žalovanú zaplatiť žalobcovi ďalších 268,82 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 23.12.2010 do
zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohoto rozsudku.
V prevyšujúcej napadnutej zamietavej časti vo veci samej rozsudok p o t v r d z u j e.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 467,10 eur
spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 23.12.2010 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie nad 5.502,10 eur s 9 % ročným úrokom z
omeškania od 11.8.2010 do zaplatenia, zastavil. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 10.9.2010
domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu 6.194,01 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od
11.2010 do zaplatenia. Vzhľadom na vznesené námietky žalovanej ohľadom hodnoty predmetu sporu
žalobca upravil vyúčtovanie v sume za 1 úkon právnej pomoci po 220,77 eur, následkom čoho vznikol
nedoplatok v matematickom prepočte v sume
5.502,10 eur a nad túto sumu uplatňovaný návrh zobral späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. So
súhlasom žalovanej v súlade s § 96 ods. 1, 3 O.s.p. súd v tejto časti konanie zastavil. Medzi účastníkmi je
nesporné, že na základe písomného splnomocnenia zo dňa 20.3.2008 zastupoval žalobca ako advokát
žalovanúvsporevedenomna tamojšomsúdepodsp.zn.9C56/08. Medziúčastníkminedošlokdohode
o odmene advokáta, preto patrí advokátovi tarifná odmena. Zo spisu sp. zn. 9C 56/08 mal súd zistené,
že žaloba bola podaná dňa 1.4.2008 o určenie neplatnosti podpisu na kúpnej zmluve zo dňa 18.7.2007
o prevode nehnuteľnosti. Zastupovanie v tomto spore bolo ukončené v dôsledku výpovede plnej moci
písomnosťou zo dňa 12.8.2010. Žalobca ako advokát poskytol žalovanej na základe mandátnej zmluvy
službu právnej pomoci a v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. prináleží žalobcovi odmena. Podľa názoru
súdu si žalobca uplatnil odmenu z nesprávnej základnej sadzby. Ako vyplýva zo spisu sp. zn. 9C 56/08,žaloba bola pôvodne podaná o určenie neplatnosti podpisu žalovanej (správne malo byť žalované o
určenie neplatnosti zmluvy) na kúpnej zmluve zo dňa 18.7.2007 o prevode nehnuteľnosti. Hodnotu
predmetu požadovaného určenia teda nemožno vyjadriť v peniazoch. I keby bolo podanie tohto návrhu
jedným z viacerých procesných prostriedkov, ktorými žalobkyňa sledovala dosiahnutie konečného cieľa,
ktorý je vyjadriteľný v peniazoch, nemožno prehliadať, že návrhom na určenie neplatnosti podpisu
sa mala odstrániť existujúca právna neistota v otázke týkajúcej sa jednej stránky právneho úkonu.
Podaným návrhom žalobkyne sa teda nemalo (a ani nemohlo) priamo priznať právo, hodnota ktorého
je vyjadriteľná v peniazoch. Až následne podaním zo dňa 25.9.2009 bola žaloba upravená a súčasne
rozšírená, o ďalší nárok a to o povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu za dohodnutú kúpnu cenu 6.500,-
eur. Za účtované úkony právnej služby žalobcom, a to za prevzatie zastupovania, vrátane prvej porady
dňa 20.3.2008 a za úkon podanie žaloby 27.3.2008 bolo možné preto účtovať odmenu vo výške 1/13
výpočtového základu v zmysle § 11 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., t. j. sumou 48,62 eur za jeden
úkon právnej služby plus režijný paušál 6,31 eur (spolu 2 x 48,62 eur, 2 x 6,31 eur = 109,86 eur). Čo
sa týka ďalších úkonov, za ktoré žalobca požadoval odmenu, označených ako: zaslanie výpisu z listu
vlastníctva, stanovisko k listu zo dňa 4.4.2008, prerušenie konania, odročenie pojednávania, žiadosť
o nezaslanie spisu na Okresný súd Prešov, žiadosť o určenie miestnej príslušnosti, splnenie výzvy
súdu,výhradaprotipostúpeniu,odvolanieprotiuzneseniuOkresnéhosúdu,splnenievýzvysúdu,oprava
výroku, návrh na vykonanie dokazovania dňa 29.1.2009 a 5.2.2009, však nemožno odmenu priznať.
Tieto úkony svojou povahou nemožno považovať za úkony právnej služby, išlo len o technické úkony.
Naviac ich účelnosť nebola žalobcom preukázaná. Dôvodné však bolo priznať odmenu za úkon právnej
služby - účasť na pojednávaní dňa 19.1.2009 v hodnote 53,49 eur (§ 11 ods. 1 Vyhlášky) plus režijný
paušál 6,98 eur, za návrh na podanie predbežného opatrenia v hodnote 1/2 , t. j. 26,69 eur plus režijný
paušál 6,91 eur, za účasť na pojednávaní dňa 28.9.2009 v hodnote 53,49 eur plus režijný paušál 6,98
eur, za návrh na vydanie predbežného opatrenia 1.7.2009 v 1/2 z 1/13 výpočtového základu za rok
2009, 53,49 eur - 1/2, t. j. 26,69 eur plus režijný paušál 6,98 eur za rok 2009. Ďalším odôvodneným a
účelne vykonaným úkonom právnej pomoci bol návrh na zmenu petitu zo dňa 25.9.2008 v sume 53,49
eur, a to 1/13 výpočtového základu plus 6,98 eur režijný paušál, spolu 248,68 eur. Uznesením zo dňa
30.9.2009 došlo k rozšíreniu žaloby
a až nasledujúce úkony sa týkali dvoch vecí, a to určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 18.7.2007
a veci uloženia povinnosti žalovanému v 1. rade uzavrieť kúpnu zmluvu so žalobkyňou (v tejto právnej
veci žalovanou) na kúpu 1/6 podielu rekreačnej chaty za dohodnutú kúpnu cenu 6.500,- eur. Za úkony
vykonané po pripustení tejto zmeny návrhu mohol si žalobca účtovať v zmysle § 13 ods. 3 Vyhlášky
číslo 655/2004 Z. z. odmenu zo
základnej sadzby určenej tarifnej hodnoty s najvyššou hodnotou, zvýšenú o 1/3 základnej sadzby tarifnej
odmeny, resp. do 1.6.2010 v 1/2 tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených
veciach. Takáto odmena patrí za účasť na pojednávaní dňa 9.11.2009, t. j.220,77 eur plus 1/2 základnej
sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach za 55,49 eur plus
režijný paušál 7,21 eur, t. j. 248,51 eur, za účasť na pojednávaní dňa 29.3.2010 a na pojednávaní dňa
14.6.2010 a za odvolanie voči rozsudku zo dňa 30.7.2010. Za tieto úkony si žalobca účtoval len sumu
220,77 eur. Keďže si uplatnil menej, akoby mu patrilo, súd mu priznal za uplatňované úkony účtovanú
odmenu vo výške 220,77 eur plus režijný paušál, spolu 4 x 220,77 eur plus režijný paušál 1 x 6,98 eur
plus 3 x 7,21 eur, rovná sa 911,69 eur. Za účtovaný úkon právnej pomoci - rokovanie s protistranou dňa
12.12.2009 súd nepriznal odmenu, nakoľko táto nebola preukázaná. Rovnako za účtované konzultácie
žalobcanepredložilžiadnelistinnédôkazypreukazujúceskutočnevykonanéporady.Zazaplatenésúdne
poplatky, keďže obaja účastníci zhodne potvrdili, že tieto boli žalobcom zaplatené, súd prihliadol na
zaplatený súdny poplatok v sume 66,- eur k žalobe zo dňa 27.3.2008, k návrhu z 1.7.2009 v hodnote
16,50 eur, k výzve súdu zo 17.7.2008 33,- eur, za fotokópie spisov zo dňa 12.11.2009 v sume 40,-
eur, za fotokópie spisov zo dňa 12.5.2010 0,70 eur a za poplatok za návrh na prikázanie veci inému
súdu 16,50 eur, spolu 133,10 eur. Na poplatok za podané odvolanie z 30.7.2010 v sume 99,50 eur
súd neprihliadol, nakoľko tento bude vrátený žalobcovi. Celkom odôvodnené trovy právneho zastúpenia
predstavujú sumu 1.403,33 eur. Po odpočítaní zaplatených záloh (165,97 eur, plus 531,10 eur, plus
199,16 eur plus 40,- eur) predstavuje dôvodný nárok žalobcu sumu 467,10 eur. V prevyšujúcej časti súd
žalobu zamietol. Keďže si žalovaná nesplnila svoju povinnosť riadne a včas, zaviazal ju súd podľa §
517 ods. 2 OZ na zaplatenie úrokov z omeškania, a to počnúc dňom 23.12.2010, t. j. dňom nasledujúcim
po doručení návrhu s platobným rozkazom žalovanej, nakoľko žalobca súdu nepredložil listinný dôkaz,
kedy bola v skoršom dátume predložená žalovanej faktúra s vyúčtovaním trov právneho zastúpenia.Výška úrokov z omeškania bola 9 % ročne, pričom výšku úrokov určuje nariadenie vlády číslo 87/1995
Zb. v znení ku dňu omeškania 23.12.2010. V prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania súd
žalobu zamietol.
Posledným výrokom rozsudku súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.
Tento výrok súd zdôvodnil odkazom na ustanovenie § 142 ods. 2 a § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., keď
zohľadnil skutočnosť, že návrhu v časti o zaplatenie 6.194,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne od 11.8.2010 do zaplatenia vyhovel len v časti 467,10 eur a konanie v časti o zaplatenie
istiny vo výške 691,91 eur a príslušného úroku z omeškania zastavil vzhľadom na správanie sa žalobcu,
ktorý s podaným návrhom disponuje a návrh na začatie konania v uvedenej časti vzal späť. Plný úspech
žalobcu v konaní by predstavoval sumu 6.194,01 eur plus úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od
11.8.2010 ku dňu vyhlásenia rozsudku. Čistý úspech žalobcu v konaní predstavoval sumu 467,10 eur
plus 35,24 eur úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne od 23.12.2010 ku dňu vyhlásenia rozsudku.
Percento úspechu žalovanej vo veci je 85,38 %. Pre jeho určenie bol rozhodujúci
pomer úspechu a neúspechu žalobcu (t. j. čistý úspech žalobcu v sume 502,34 eur: uplatnené právo
predstavuje sumu 6.866,02 eur = 0,07316), čo v konečnom dôsledku znamená právo
žalovanej na náhradu svojich účelne vynaložených trov vo výške 64 %. Vychádzajúc z odčítania
neúspechu žalobcu (úspech žalovanej) 92,69 % od jeho úspechu 7,31 % (t. j. 92,69 % - 7,31 % = 85,38
%).Nakoľkožalovanánáhradutrovkonaniavýslovnenežiadala,bolojejpriznaných64%ztrovvzniklých
zaplatením súdneho poplatku.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja účastníci. Žalobca navrhol napadnutý
rozsudok zmeniť a jeho žalobe vyhovieť v plnom rozsahu. Toto odvolanie konkretizoval tak, že
súd v rozpore s vyhláškou mu nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za vykonané právne
úkony, pri ktorých šlo vraj len o technické úkony a ich účelnosť údajne nebola preukázaná. Jedná
sa o zaslanie výpisu z listu vlastníctva, stanovisko k listu zo dňa 4.4.2008, prerušenie konania,
odročenie pojednávania, žiadosť o nezaslanie spisu na Okresný súd Prešov, žiadosť o určenie miestnej
príslušnosti, splnenie výzvy súdu, výhrady proti postúpeniu, odvolanie proti uzneseniu okresného súdu,
splnenie výzvy súdu, oprava výroku a návrh na vykonanie dokazovania zo dňa 29.1.2009 a 5.2.2009.
Všetky tieto právne úkony boli vykonané účelne v záujme ochrany práv žalovanej. Súd mal pri ich
vyčíslení správne vychádzať z § 14 (8) vyhlášky, podľa ktorého za úkony právnej služby, ktoré nie sú
uvedené v odseku 1 až 3, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú svojou povahou a účelom najbližšie
tak, ako boli vyčíslené vo vyúčtovaní trov právneho zastúpenia. Ako druhý odvolací dôvod uviedol, že
súd nesprávne právne vec posúdil a vychádzal z nesprávneho predmetu sporu od začiatku konania.
Predmet sporu od začiatku bol vyčísliteľný, keďže sa týkal neplatnosti podpisu týkajúceho sa 1/6
spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti. Pri určení predmetu sporu vychádzal zo sumy
prislúchajúcej hodnote daného podielu, ktorý sa dal určiť zo znaleckého posudku, ktorý sa nachádzal
po celú dobu konania v spise, určujúceho cenu predmetnej nehnuteľnosti. Na odvolacom pojednávaní
tieto dôvody rozšíril o tvrdenie, že súd pochybil aj tým, že mu neuznal za úkon právnej služby aj
rokovanie s protistranou, ktoré sa uskutočnilo dňa 12.10.2010. Podobne súd nezohľadnil, že šlo o úkony
právnej služby, ktoré vykonal v troch rôznych sporoch sp. zn. 9C/56/2008, 19C/58/2008 a 29C/380/2007.
Nevedel konkretizovať, ktoré úkony vykonal vo veciach sp. zn. 19C/58/2008 a 29C/380/2007.
V zákonnej lehote zaslala aj žalovaná prvostupňovému súdu podanie označené ako Žiadosť o náhradu
odporu voči platobnému rozkazu. Týmto podaním požiadala o zaplatenie náhrady sumy 371,50 eur,
ktorú ona zaplatila za odpor proti platobnému rozkazu. Vychádzajúc z obsahu tohto podania je treba
ho považovať za odvolanie žalovanej proti výroku o náhrade trov prvostupňového rozsudku. Svoje
odvolanie zdôvodnila úspechom vo veci. Je si vedomá toho, že v priebehu prvostupňového konania
nepodala návrh na náhradu trov konania.
Odvolací súd na nariadenom pojednávaní preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo len v jeho napadnutej časti. Výroky rozsudku o čiastočnom zastavení konania ao uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 467,10 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od
23.12.2010 do zaplatenia, neboli odvolaniami dotknuté, nadobudli právoplatnosť a tak ich nebolo možné
v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s..). Pri preskúmavaní
napadnutej časti
rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaných odvolaní do tej miery, že nebol oprávnený tento
rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené
vo včas podaných odvolaniach. Nie je možné prihliadať na dôvody odvolania uvedené až po uplynutí
odvolacej lehoty. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutej časti rozsudku dospel
odvolací súd k záveru, že za čiastočne opodstatnené je možné považovať len odvolanie žalobcu.
V preskúmavanej veci súd rozhoduje o tzv. palmárnej žalobe, ktorou si advokát uplatňuje voči svojej
bývalej klientke zaplatenie odmeny za poskytnutú právnu pomoc. Keďže medzi účastníkmi tohto konania
nebolodohodnuténičiné,rozhodujesaovýškeuplatňovanej odmeny podľa vyhlášky číslo 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhláška“) v znení platnom v období
poskytovania právnych služieb žalobcom, t. j. v období do 12.8.2010.
Zásadný vplyv na konečné rozhodnutie vo veci mala výška uplatňovaného nároku a jej skladba uvedená
v listine žalobcu označenej ako Vyúčtovanie trov zo dňa 9.5.2011. Touto listinou je súd viazaný do tej
miery, že nemôže priznať náhradu odmeny za úkony právnej služby, ktoré nie sú v tomto vyúčtovaní
uvedené, ani nemôže priznať náhradu vyššiu, akú si za ten-ktorý úkon právnej služby uplatnil žalobca.
Takmer všetky úkony právnej služby uvedené v podanom odvolaní sa týkajú výlučne veci sp. zn.
9C/56/2008. To platí aj pre tzv. konzultácie, za ktoré prvostupňový súd nepriznal žiadnu odmenu, v počte
9, ktoré boli vykonané v období od 27.3.2008 do 26.3.2010, teda fakticky v priebehu konania vedeného
pod sp. zn. 9C/56/2008. Žiaden z týchto úkonov nebol zdokumentovaný a ani v najmenšom preukázaný.
Ešte významnejšie pre konečné rozhodnutie je to, že nepriznanie odmeny za tieto úkony žalobca v
odvolaní nespochybňuje.
ToistéplatíajpreúkonoznačenýakoRokovaniesprotistranoudňa12.11.2009.Vodvolanížalobcatento
úkon nespomenul. Vzhľadom k viazanosti odvolacieho súdu včas podaným odvolaním a jeho dôvodmi,
nie je možné prihliadať k dôvodom predneseným až po uplynutí odvolacej lehoty.
Žalobca nepodal v priebehu konania vo veci 9C/56/2008 žiadne odvolanie proti uzneseniu Okresného
súdu Prešov. K žiadnemu písomnému vyjadreniu k späťvzatiu návrhu z 5.3.2010 vo veci sp. zn. 9C
56/08 nedošlo. Podobne dňa 19.1.2009 neurobil žalobca v predmetnej veci žiadne podanie, ktoré by
bolo označené ako „oprava výroku“.
Zo spisu nie je zistiteľné, v ktorej inej veci žalobca za žalovanú tieto úkony urobil. To nevedel
konkretizovať ani na odvolacom pojednávaní. Keďže v podanom odvolaní sa nedomáha priznania
náhrady odmeny za tieto úkony, nemožno mu ich priznať.
Žalobca podaným odvolaním nenapadol, že mu súd nepriznal odmenu za účasť na pojednávaní dňa
28.6.2010.
Z hľadiska významu je potrebné v prvom rade posúdiť správnosť napadnutého rozsudku čo do určenia
tarifnej hodnoty veci. V zmysle § 10 ods. 2 Vyhlášky sa považuje za tarifnú hodnotu výška peňažného
plnenia alebo ceny, alebo práva, ktorých sa právna služba
týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky
a hodnota záväzku (§ 10 ods. 2 Vyhlášky). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnejslužby je 1/13 výpočtového základu iba v prípade, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v
peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami (§ 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky).
Výkladový nesúlad pri rozhodovaní súdov o náhrade trov konania v určovacích sporoch čiastočne bol
vyriešený v Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. I./ÚS 119/2012. Podľa tohto Nálezu, „pokiaľ je vec, právo
alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka
(suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu... citovaný právny predpis dôsledne rozlišuje situácie pre
náhrady trov konania, kedy je predmet právneho sporu, o ktorom vlastníctve sa rozhoduje, peniazmi
oceniteľný, a kedy nie je. Preto nie je možné vychádzať z názoru, že daná situácia nie je právom
regulovaná a že vždy, keď je predmetom konania určenie vlastníckeho práva k veci, nemožno tento
predmet konania peniazmi oceniť z hľadiska tarifnej odmeny, podobne, ako je to pri vyrubovaní
súdneho
poplatkuzaurčovacínávrhnazačatiekonaniaosúdnychpoplatkoch....Inýmislovami,explicitnáúprava
§ 9 ods. 1 Vyhlášky číslo 655/2004 Z. z. vylučuje použitie § 11 ods. 1 písm. a) citovanej Vyhlášky a
rovnako aj príslušných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch“.
Tento nález sa však zaoberá konkrétne vecou určenia vlastníckeho práva a jeho závery je možné
vzťahovať na takéto veci, v ktorých vznikne výkladový problém, či hodnotu veci alebo práva je možné
vyjadriť v peniazoch alebo či ju je možné zistiť aj inak, ako len s nepomernými ťažkosťami.
Naproti tomu v uznesení Ústavného súdu SR III. ÚS 534/2011-8 zo dňa 13.12.2011 bol vyslovený názor,
žezákladprevýpočettrovprávnehozastúpeniasaurčujepodľarovnakýchkritériíakozákladprevýpočet
súdneho poplatku vyrubovaného vo veci. Zmeny v advokátskej tarife sú charakteristické „ústupom od
prihliadania k hodnote veci, práva alebo plnenia, ktoré sú predmetom preskúmavaného úkonu alebo
vzťahu a smerujú k ustanoveniu fixnej sumy pre všetky prípady žalôb podľa § 80 písm. c) O.s.p..
Vychádzajúc z týchto zásad dospel odvolací súd k záveru, že napriek neštandardnej formulácii
žalobného petitu žaloby podanej dňa 1.4.2008 vo veci sp. zn. 9C/54/2008, niet pochybnosti o tom, že jej
predmetom bolo určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 18.7.2007. Spory o určenie neplatnosti
právneho úkonu patria medzi veci s neoceniteľným predmetom konania v zmysle § 11 ods. 1 písm. a)
Vyhlášky.
To neplatí pre úkony právnej služby vykonané dňa 1.7.2009 a v nasledujúcich dňoch. Dňa 1.7.2009 totiž
žalovaná zastúpená žalobcom rozšírila predmet sporu o žalobu na uloženie povinnosti vtedy
žalovanému S. J. uzavrieť s terajšou žalovanou kúpnu zmluvu na kúpu 1/6 z predmetnej nehnuteľnosti.
V ďalšom podaní zo dňa 25.9.2009 menovaná len konkretizovala kúpnu cenu sumou 6.500,- eur. Tým,
že následne prvostupňový súd uznesením pripustil takúto zmenu žaloby, došlo dňom 1.7.2009 k
zmene tarifnej hodnoty veci, a to tak, že základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci
s najvyššou hodnotou sa zvýšila o polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by
žalobcovi patrila v ostatných spojených veciach (§ 13 ods. 4 Vyhlášky v znení platnom do 31.5.2010).
Základná sadzba tarifnej odmeny zo spojenej veci v hodnote 6.500,- eur sa rovná sume 220,77 eur. Tá
sa zvyšuje o podiel 1 z 48,62 eur na sumu 245,01 eur. V dôsledku toho sa správna výška základnej
sadzby tarifnej odmeny 220,77 eur mala navýšiť o 24,61 eur na sumu 245,38 eur za každý úkon.
Po zmene Vyhlášky s účinnosťou od 1.6.2010 sa zmenila výška podielu základnej sadzby tarifnej
odmeny zo spojenej veci na 1/3 tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v spojenej veci. To v
preskúmavanej veci znamená zvýšenie základnej sadzby tarifnej odmeny 220,77 eur o sumu 16,21 eur
na sumu 236,82 eur.Žalobca však aj po 1.7.2009 požadoval za jednotlivé úkony právnej služby len odmenu vo výške 220,77
eur,
Vzhľadom k tomu, že k zmene predmetu konania došlo podaním zo dňa 1.7.2009, sú dané dôvody pre
zmenu výšky tarifnej odmeny za 2 úkony, za ktoré prvostupňový súd priznal odmenu v pôvodnej výške.
Jedná sa o odmenu za podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia podaného toho istého dňa,
ako návrh na zmenu predmetu konania, t. j. dňa 1.7.2009. V súlade s § 14 ods. 2 písm. a) Vyhlášky
v znení účinnom do 31.5.2010, sa priznáva odmena vo výške 1 základnej sadzby, t. j. 1 z 245,38 eur.
Žalobca si uplatnil len sumu 110,39 eur a preto mu môže byť prisúdená len táto odmena.
Týkasatoajodmenyzaúčasťnapojednávanídňa28.9.2009,zaktorúprvostupňovýsúdpriznalodmenu
len vo výške 53,49 eur a za ktoré mu patrí odmena 220,77 eur.
Nakoľko odvolací súd priznal odmenu vo výške 220,77 eur už za zmenu žaloby podaním zo dňa
1.7.2009, nie je dôvod na priznanie odmeny za podanie zo dňa 25.9.2009, ktoré len odstraňuje vady
podania zo dňa 1.7.2009.
Za nasledujúce úkony právnej služby bola priznaná odmena vo výške požadovanej žalobcom, čím sú
súdy viazané a nemôžu mu priznať vyššiu odmenu.
Výnimku však tvoria niektoré z úkonov právnej služby, ktoré prvostupňový súd nepovažoval za účelne
vykonané a za ktoré nepriznal žiadnu odmenu.
Tak ustanovenie § 14 ods. 5 Vyhlášky v znení platnom do 31.5.2009, ako aj ustanovenie § 14 ods. 8 tejto
vyhlášky v znení platnom od 1.6.2010 zhodne uvádzajú, že advokátovi patrí odmena aj za úkony právnej
služby, ktoré nie sú uvedené v predchádzajúcich odsekoch, a to vo výške zodpovedajúcej odmene za
úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie. Aj v tomto prípade musí ísť o účelne urobené
úkony právnej služby. Za také treba považovať napr. úkony právneho zástupcu - advokáta, ktoré vykonal
na výzvu, či pokyn súdu. Za účelne vykonané úkony nie je možné považovať napr. tie, ktoré spočívajú
v opakovaní už skôr napísaných, či prednesených návrhov alebo rozborov veci, prípadne aj úkony
kancelárskeho charakteru spočívajúce len v zaslaní iných listín súdu, či protistrane.
Vychádzajúczoskôruvedenýchzásadjemožnépovažovaťzaúčelnevykonanéúkonyprávnejslužbyzo
strany žalobcu pre žalovanú aj viaceré úkony, ktoré prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí neuznal. Tak
podanie zo dňa 24.4.2008 označené ako Stanovisko k listu zo dňa 4.4.2008 je odpoveďou na výzvu súdu
zo dňa 4.4.2008, ktoré oznamuje súdu, že nevznáša jeho námietku zaujatosti. Tomuto úkonu právnej
služby svojou povahou a účelom najbližšie bolo ustanovenie § 14 ods. 2 písm. b) Vyhlášky v znení
platnom do 31.5.2010, za ktoré sa priznávala odmena vo výške 1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny.
V danom prípade sa jedná o základnú sadzbu tarifnej odmeny vo výške 48,62 eur, čomu zodpovedá
čiastka 24,31 eur.
Dňa 19.5.2008 po postúpení veci Okresnému súdu Prešov vypracoval žalobca podanie Najvyššiemu
súdu SR označené ako Žiadosť o určenie miestnej príslušnosti súdu.
V podstate obsahovo rovnaké podanie zaslal žalobca v mene žalovanej Okresnému súdu Košice I. dňa
1.7.2008 označené ako Výhrady voči postúpeniu spisu.Obsahovo rovnaké podanie bolo zaslané dňa 19.8.2008 Okresnému súdu Prešov. Tentoraz sa tak stalo
na základe výzvy súdu zo dňa 8.8.2008, či skôr uvedené podania je treba považovať za návrh na
prikázanie veci z dôvodovej vhodnosti.
Vzhľadom k obsahovo porovnateľnému zneniu týchto troch podaní, ktoré boli návrhom na delegáciu z
dôvodu vhodnosti (§ 12 ods. 2 O.s.p.), sú splnené podmienky pre priznanie odmeny vo výške 1 základnej
sadzby, t. j. 24,31 eur, keď obsahovo najbližšie je úkon - návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia (§
14 ods. 2 písm. b) Vyhlášky v znení účinnom do 30.6.2009).
Za účelne vykonaný úkon právnej služby je v konečnom dôsledku možné uznať aj podanie zo dňa
15.5.2008 označené ako Žiadosť o nezaslanie spisu na Okresný súd Prešov,, ktoré žalobca zopakoval
dňa 1.7.2008 a ktoré podľa ich obsahu možné považovať za nesúhlas účastníka konania s postúpením
veci podľa § 105 ods. 3 O.s.p.. V tomto prípade je povahou a účelom najbližšie priznanie odmeny podľa
§ 14 ods. 2 písm. b) Vyhlášky vo vtedy platnom znení, čomu zodpovedá 1/2 základnej sadzby tarifnej
odmeny, t. j. suma 24,31 eur. Aj v tomto prípade je možné priznať odmenu len raz. Odstraňovanie vád
podania nemožno hodnotiť ako iný, účelne vykonaný úkon právnej služby.
Síce na výzvu súdu dňa 29.1.2009 bola zaslaná adresa svedka, ktorého žalovaná navrhla vypočuť,
avšak v tejto súvislosti je treba poukázať na povinnosť účastníka konania v postavení žalobcu už pri
podaní žaloby navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a predložiť listinné dôkazy, na ktoré sa
odvoláva okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny (§ 79 ods. 1, 2 O.s.p.). Nesplnenie tejto
povinnosti môže byť sankcionované nepriznaním náhrady trov konania aj podľa § 150 ods. 1 veta druhá
O.s.p.. Preto dôvodne prvostupňový súd nepriznal žalobcovi odmenu za tento úkon právnej služby.
Tie isté dôvody platia aj pre nepriznanie odmeny za návrh za podanie zo dňa 9.4.2010 označené
ako Odporúčanie realitných kancelárií, v ktorých boli oznámené adresy realitných kancelárií. Rovnaké
dôvody sa týkajú nepriznania odmeny za zaslanie podania zo dňa 8.4.2008, ktorým bolo oznámené
súdu, že mu terajšia žalovaná zasiela list vlastníctva a rovnopis kúpnej zmluvy.
V podaní zo dňa 27.1.2010 na základe pokynu súdu bolo zaslané oznámenie o tom, že pri mimosúdnom
rokovaní sporných strán nedošlo k dohode. Toto podanie je svojou povahou a účelom najbližšie
ustanoveniu § 14 ods. 5 písm. a) Vyhlášky vo vtedy platnom znení vo výške 1/4 základnej sadzby tarifnej
odmeny, ktorým je aj návrh na odstránenie následkov zmeškania lehoty. Podielu 1/4 zo základnej sadzby
tarifnej odmeny za spojené úkony zodpovedá čiastka 59,20 eur.
Vychádzajúc z týchto zásad odvolací súd priznal žalobcovi za prípravu a prevzatie zastúpenia a za
prvú poradu s klientom dňa 20.3.2008 odmenu 48,62 eur, za napísanie žaloby dňa 1.4.2008 48,62 eur,
za stanovisko k výzve súdu z 24.4.2008 24,31 eur, za návrh na delegáciu urobený troma podaniami
naposledy dňa 19.8.2008 sumu 24,31 eur, za účasť na pojednávaní dňa 19.1.2009 sumu 48,62 eur,
za nesúhlas s postúpením veci urobený dvoma podaniami sumu 24,31 eur, za návrh na predbežné
opatrenie zo dňa 1.7.2009 sumu 110,39 eur, za zmenu žaloby zo dňa 1.7.2009 sumu 220,77 eur, za
účasť na pojednávaní dňa 28.9.2009 sumu 220,77 eur, za účasť na pojednávaní dňa 9.11.2009 sumu
220,77 eur, za stanovisko zo dňa 27.1.2010 na výzvu súdu 59,20 eur, za účasť na pojednávaní dňa
29.3.2010 a 14.6.2010 po 220,77 eur a za napísanie odvolania zo dňa 30.7.2010 sumu 220,77 eur,
spolu 1.713,- eur.
K tejto odmene sa pripočítava aj paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych
telekomunikačných poplatkov (§ 16 ods. 3 Vyhlášky), ktorá sa v roku 2008 priznávala vo výške 6,34 eur
za úkon, v roku 2009 vo výške 6,94 eur za úkon, v roku 2010 vo výške 7,21 eur za úkon, spolu 88,95 eur.
Celková výška náhrady trov právneho zastúpenia potom činí 1.808,90 eur a po pripočítaní žalobcom
zaplatených súdnych poplatkov vo výške ustálenej prvostupňovým súdom 133,10 eur činí 1.942,- eur.Od súčtu týchto položiek (1.942,- eur) sa odpočítavajú žalovanou zaplatené zálohy v sume 936,26 eur,
v dôsledku čoho žalovaná dlží žalobcovi sumu 1.005,74 eur.
Právoplatným výrokom preskúmavaného rozsudku bola už žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu
467,10 eur s príslušenstvom. Preto v súlade s § 220 O.s.p. bol rozsudok súdu prvého stupňa v jeho
napadnutej zamietavej časti zmenený tak, že žalovaná bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi ako istinu
ďalších 538,64 eur.
Súčasne bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi aj 9 % úroky z omeškania ročne počnúc od
11.8.2010dozaplatenia.Anivtejtočastisprávnosťprisúdenejvýškyúrokovzomeškania,anijejpočiatok
splatnosti, nebola odvolaním spochybnená.
V prevyšujúcej napadnutej zamietavej časti vo veci samej bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený
(§ 219 ods. 1 O.s.p.).
V dôsledku zmeny napadnutého rozsudku vo veci samej musí odvolací súd v súlade s § 224 ods. 2
O.s.p. rozhodnúť o náhrade trov celého konania. Túto časť prvostupňového
rozsudku napadli odvolaním obaja účastníci.
Vzhľadom k čiastočnému úspechu oboch sporných strán bolo o náhrade trov konania rozhodnuté v
súlade s § 142 ods. 2 a § 224 ods. 2 O.s.p..
Úspešnosť v konaní sa posudzuje porovnávaním pomeru žalovaného nároku s prisúdeným právom.
Pokiaľ je predmetom konania aj príslušenstvo vo forme úrokov z omeškania, zisťuje sa úspešnosť aj po
pripočítaní kapitalizovanej výšky uplatneného úroku z omeškania v porovnaní s prisúdeným úrokom z
omeškania. Keďže v preskúmavanej veci sa výška uplatneného a prisúdeného úroku nemení, je pomer
úspechu a neúspechu účastníkov rovnaký, ako pri porovnaní úspechu a neúspechu čo do istiny.
Žalobca si podanou žalobou uplatnil zaplatenie istiny vo výške 6.194,01 eur, pričom mu bola prisúdená
istina vo výške 1.005,74 eur. Žalobca bol teda úspešný v podiele 16,24 % a žalovaná v podiele 83,76
%. V dôsledku toho v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania žalovanej,
a to v podiele 67,52 % rovnajúcemu sa rozdielu
spomínaných úspechov účastníkov. Žalovaná však v priebehu prvostupňového konania nepodala návrh
na priznanie náhrady trov prvostupňového konania. Keďže takýto návrh urobila až v podanom odvolaní,
a teda oneskorene, nemôže jej byť priznaná náhrada trov vzniklých v priebehu prvostupňového konania
(§ 151 ods. 1, 2 O.s.p.).
Náhradu trov odvolacieho konania si žalovaná taktiež neuplatnila. Prevažne neúspešnému žalobcovi
nevzniklo právo na náhradu týchto trov konania. Preto odvolací súd nepriznal účastníkom ani náhradu
trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Prešove rozhodol v senáte v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.