Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2011

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/5/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811200822
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3811200822.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom
Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, právne zast. JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou
euroadvokátkou, so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti povinnému: K. X., bytom U. XXX/XX, X., o
vymoženie 1 530,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Prievidza č.k. 15Er/132/2011-13 zo dňa 8. februára 2011 pomerom troch hlasov proti žiadnemu dňa

30.septembra 2011 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora JUDr. Romana Fogtu o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom zo
dňa 13.12.2010 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým

je Rozhodcovský rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Komerčnej rozhodcovskej
spoločnosti a.s., sp.zn. KRS/653/2010 zo dňa 25.10.2010. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2 Ex. por., § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods. 1-3 a bod 1
písm. q/ prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Z
predloženého exekučného titulu súd prvého stupňa zistil, že dňa 17.07.2008 bola medzi oprávneným a

povinným uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver
1 659,70 eur, ktorý sa povinný zaviazal splácať v 20 mesačných splátkach vo výške 104,20 eur. Súd v
prvom rade skúmal samotnú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorá vytvára právny rámec
vzťahu medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom a dospel k záveru, že tento právny
vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Medzi účastníkmi konania
bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri

uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
resp. že by mu bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z toho dôvodu sa považuje
za spotrebiteľa. Oprávnený uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného registra, kde týmto predmetom je
poskytovaniepôžičiekaúverovnebankovýmspôsobomzvlastnýchzdrojov.Ztohodôvodusaoprávnený
považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol

individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené na predtlačenom formulári, nakoľko sa
uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy mal súd za to, že
úver bol povinnému poskytnutý ako spotrebiteľovi. Zmluva medzi oprávneným a povinným má charakter
spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. a/ zákona č. 285/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Vzhľadom k vyššie uvedenému, súd prvého stupňa dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu
a na vzťah medzi oprávneným a povinným je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.

Preskúmaním všeobecných obchodných podmienok (VOP), konkrétne bodu V.-13, vzhliadol súd v
takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V danom prípade bola voľba rozhodcuuskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcu na predtlačenom formulári dokonca
predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou
obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o úvere povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť a

nekalosť tohto zmluvného dojednania súd videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto je
rozhodcom, je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej
doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Dojednanie rozhodcovskej doložky v
spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. Súdny dvor v prípade Pannon GSM Zrt./Erzsébet Sustikine C-243/08 dokonca

dospel k záveru, že vopred stanovená podmienka obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom
a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá, a ktorá priznáva
právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo
predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS
kvalifikovaná ako nekalá. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy spĺňa
všetky podmienky tak z pohľadu § 53, § 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvoreniu zmluvy,

ako aj z pohľadu Smernice Rady 93/13/EHS bola kvalifikovaná ako nekalá. Existujúca, ale neplatná
rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. S prihliadnutím
na vyššie uvedené skutočnosti, súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie podľa § 44 ods. 2 Ex. por. zamietol. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu
právomocirozhodcuvdanejvecikonať,atospoukazomnaneplatnosťrozhodcovskejdoložky,nemožno

považovať za spôsobilý exekučný titul.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil. Uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou súdu prvého stupňa
v napadnutom uznesení, jedná sa o argumentáciu účelovú, nemajúcu oporu v zákone a uvedené
rozhodnutie je tak nezákonné. Má za to, že rozhodcovská doložka odpovedá zákonnému textu a

požiadavku zákona, aby práva spotrebiteľa boli riadne chránené, keď právomoc obecných súdov
domáhať sa svojich práv vyplývajúcich z úverovej zmluvy, nie je vylúčená a naopak ju rozhodcovská
doložka priamo výslovne uvádza. Ochrana práv spotrebiteľa je ďalej zaistená priamo v zákone o
rozhodcovskom konaní, ktorý umožňuje v prípade spotrebiteľských vecí preskúmanie rozhodcovského
rozsudku obecným súdom, či v rozhodcovskom konaní nedošlo k porušeniu predpisov určených k

ochrane spotrebiteľov. Aplikáciou názoru súdu prvého stupňa by došlo „de facto“ k vylúčeniu akejkoľvek
možnosti prejednať spory v spotrebiteľských veciach pred rozhodcovským súdom, pričom toto cieľom
právnej úpravy evidentne nebolo a ani európska právna úprava takúto možnosť nevylučuje.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne

potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom
rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Predmetnú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 17.07.2008 je potrebné posudzovať
podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam
práva,ktoréhozákladnoufunkcioujeochranaspotrebiteľaakoslabšejstrany.Vzmysle§3ods.3zákona

č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Týmito sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka
alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky tie zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa
uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje.

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných

opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Systém ochrany zavedený spomínanou Smernicou vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza
v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi, čo sa týka jeho vyjednávacej

schopnosti, tak úrovne informovanosti, ktorá ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky dopredu
vyhotovené predávajúcim alebo poskytovateľom, bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica
musí byť vykladaná v tom zmysle, že nebráni prijať vnútroštátnu úpravu, ktorá pripúšťa súdny prieskum
neprimeranej povahy zmluvných podmienok, týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo
primeranosti ceny a odmeny, i keď sú tieto podmienky spísané jasným a zrozumiteľným jazykom.

Správny bol potom postup súdu prvého stupňa, ktorý žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
s prihliadnutím na vyššie citované zákonné ustanovenia a uvedené skutočnosti zamietol. Preto dospel
odvolací súd k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť podľa
§ 219 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.