Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. máj 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819010010
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5819010010.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudcov JUDr.
Marcely Malatkej a Mgr. Miroslava Mazúcha, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. mája 2020, o
odvolaní obžalovaného W. J. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 4T/1/2019-125 zo dňa
6.3.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného W. J. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný W. J., nar. XX.X.XXXX v G., trvale bytom G. - W. XXX/XX, t.č.
vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Žilina, uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku.

Za uvedený prečin bol obžalovaný W. J. odsúdený podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na
ustanovenie § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody
vo výmere 6 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu vo výmere 8 rokov.

Proti rozsudku okresného súdu podal, prostredníctvom svojho obhajcu, odvolanie obžalovaný W. J., a
to proti výroku o treste.

V písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že si je vedomý spáchania skutku, ktorý mu je kladený
za vinu, k jeho spáchaniu sa priznal a úprimne ho oľutoval a na hlavnom pojednávaní dňa 6.3.2020
urobil vyhlásenie o vine. Okresný súd však pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery nesprávne
aplikoval ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Obžalovaný poukázal na požiadavku primeranosti
jeho trestu a jeho individualizácie, ktorá núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho

zvláštnosti, teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste (rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 13. mája 2014, sp.zn. 4To/7/2013). Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo
zohľadňovali pomery obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti
nápravy obžalovaného a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádza aj
odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k
spáchanému trestnému činu - zásada proporcionálnosti trestu (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 8.

októbra 2014, sp.zn. 1To/2/2014). Prihliadajúc na vyššie uvedené obžalovaný W. J. považuje uložený
trest za neprimerane prísny. Poukazuje najmä na osobné pomery a zhoršený zdravotný stav, kde počasprevozu do ústavu na výkon väzby dostal epileptický záchvat a musel byť odvezený do nemocnice, kde
bol niekoľko hodín ošetrovaný. Býva spolu s manželkou a dvomi maloletými deťmi vo veku 14 a 9 rokov.
Od 19.1.2020 mal nastúpiť na nové pracovisko spoločnosti Punch Námestovo. Obžalovaný poukázal

na to, že si je vedomý svojho nezákonného konania, ktoré si však pod vplyvom požitých alkoholických
nápojov plne neuvedomoval, jeho neuváženým konaním však trpí najmä jeho rodina, ku ktorej sa chce
vrátiť, zamestnať sa a viesť riadny život. Obžalovaný potom navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a sám vo veci rozhodol tak, že mu uloží primeraný trest.

Na verejnom zasadnutí dňa 13.5.2020 obžalovaný návrh upresnil a žiadal odvolací súd o uloženie
podmienečného trestu.

Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd na podklade podaného odvolania, po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu
na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutého rozsudku vo výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.
Pri preskúmaní prihliadal i na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale sú takej povahy, že
by mohli byť dôvodom na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolanie
obžalovanéhobolopodanévzákonomstanovenejlehote,oprávnenýmsubjektom,avšakniejedôvodné.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Tr. por., odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Okresná prokuratúra Námestovo dňa 8.1.2019 pod sp.zn. Pv 494/18/5507-9 podala na obžalovaného
W. J. obžalobu pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona,

na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6.3.2020 na č.l. 121-122 učinil obžalovaný W. J. vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., t.j. že je vinný. Následne na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c),
d), f), g), h) Tr. por. odpovedal obžalovaný áno. Napokon po návrhu prokurátora a obhajcu súd prvého

stupňa uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného a zároveň vyhlásil, že sa
dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaný priznal, nevykoná. Napokon súd prvého stupňa vyhlásil
vyššie uvedený napadnutý rozsudok, kde obžalovaného z dôvodu prijatého vyhlásenia, ho uznal vinným
zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.

Ako už bolo uvedené v súlade s revíznym princípom preskúmal krajský súd v rozsahu determinovanom
ustanovením § 317 ods. 1 Tr. por. len výrok o treste napadnutého rozsudku, keď pokiaľ ide o výrok o
vine, nie sú pochybnosti o skutkových tvrdeniach uvedených v napadnutom rozsudku okresného súdu.
S ohľadom na to, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom vyhlásenie
o priznaní viny, podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. odvolací súd preskúmal i zákonnosť postupu

okresného súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného W. J. a zistil, že
v tomto smere konal okresný súd správne a neporušil žiadne procesné ustanovenie. Priznanie viny
bolo prijaté súdom prvého stupňa v súlade so zákonom a stalo sa nemenným. Ani krajský súd nemá
dôvodné pochybnosti o skutkových tvrdeniach uvedených v obžalobe okresného prokurátora vyššie
citovanej,apretopriznanievinyobžalovanýmpovažovalzalogickýdôsledokdôkaznéhostavuzisteného

a prezentovaného prokurátorom v obžalobe.

V tejto súvislosti možno len nepochybne konštatovať, že ako vyplýva z výsledkov dokazovania
z prípravného konania, obžalovaný W. J. sa súdeného skutku dopustil tak, ako bolo ustálené v
skutkovej vete napadnutého rozsudku a stavu a veci zákonu zodpovedá i právna kvalifikácia konania

obžalovaného ako prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.

Dôsledkom rozhodnutia súdu prvého stupňa o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný bol aj ďalší
postup súdu, keď vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste zazistené zavinenie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd v tomto smere vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne právne závery.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného je potrebné predovšetkým uviesť, že tu obžalovaný W.
J. a jeho obhajca rovnako ako v konaní pred súdom dôsledne využili všetky svoje práva zakotvené v
§ 34 Tr. por. Obžalovaný založil odvolanie voči výroku o treste napadnutého rozsudku v podstate na
opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa.

Reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného W. J. odvolací súd považuje za potrebné poukázať na
nasledovné:

Vo vzťahu k výroku o treste za zistené zavinenie odvolací súd predovšetkým uvádza, že prvostupňový
súdajvtomtosmerevykonaldokazovanievrozsahupotrebnomnarozhodnutieavyvodilznehosprávne
právne závery. Svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj náležite odôvodnil a

dostatočne vysvetlil akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa
príslušných ustanovení zákona pri určení trestu.

Odvolací súd nevzhliadol žiadne pochybenia súdu prvého stupňa vo výroku o treste v napadnutom
rozsudku. Súd prvého stupňa pri ukladaní trestu rešpektoval účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona

a jeho druh a výmeru určil v súlade s hľadiskami vyjadrenými v § 34 ods. 4 Tr. zák.

Správne postupoval okresný súd, keď v súlade s § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadol na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a zistil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa
§ 36 písm. l) Tr. zák., t.j. že sa obžalovaný W. J. k spáchanej trestnej činnosti doznal a úprimne ju

oľutoval. Na strane druhej bola správne okresným súdom zistená i jedna priťažujúca okolnosť, a to
podľa § 37 písm. m) Tr. zák., že pred spáchaním prejednávaného skutku bol právoplatne odsúdený za
inú trestnú činnosť, t.j. pri rovnakom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa trestná sadzba
nemení. Z registra priestupkov, resp. evidenčnej karty vodiča bolo zistené, že W. J. nemá evidované
žiadne vodičské oprávnenie.

Obžalovaný W. J. bol naposledy odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
6T/33/2013zodňa12.4.2013,ktorýmboluznanýzavinnéhozprečinuohrozeniapodvplyvomnávykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 248
ods. 1 písm. d) Tr. zák., za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov

nepodmienečne v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel na 4 roky a 2 mesiace. Predmetný trest odňatia slobody si vykonal 27.5.2014.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že obžalovaný sa rovnakej trestnej činnosti dopúšťa
opakovane, a to pod vplyvom alkoholických nápojov, napriek tomu, že už v roku 2010 mu bola

doporučená liečba alkoholizmu, ktorú však neabsolvoval. Je zrejmé, že obžalovaný sa ani z
predchádzajúcich odsúdení nepoučil, opakovane sa dopustil rovnakej trestnej činnosti, a preto aj krajský
súd má za to, že na obžalovaného nie je možné pôsobiť iným ako nepodmienečným trestom odňatia
slobody, keď predchádzajúce tresty zrejme neviedli k jeho náprave. Naopak krajský súd považuje
uložený trest za mierny, avšak v dôsledku absencie odvolania prokurátora nemohol pristúpiť k uloženiu

prísnejšieho trestu.

Keďže obžalovaný W. J. už bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu
odňatia slobody pre úmyselnú trestnú činnosť, správne postupoval súd prvého stupňa, keď v súlade
s § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že na osobu obžalovaného
nie je možné pôsobiť navrhovanými alternatívami uvedenými v podanom odvolaní. V tomto smere
súd poukazuje na závažnú skutočnosť, a to, že ani predchádzajúce uloženie trestov odňatia slobody

neodradili obžalovaného od ďalšieho páchania trestnej činnosti.Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odkazujúc v ostatnom na správne a vyčerpávajúce dôvody rozsudku
okresného súdu vo vzťahu k výroku o treste, vyhodnotil krajský súd odvolacie námietky obžalovaného
W. J. a jeho obhajcu za nedôvodné a z tohto dôvodu za neakceptovateľné.

Zákonu a stavu veci zodpovedá i uložený trest zákazu činnosti.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu výroku o treste a spôsobe jeho
výkonu napadnutého rozsudku, preto odvolanie obžalovaného W. J. ako nedôvodné v zmysle § 319

Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.