Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. jún 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/132/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118204405
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4118204405.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobkyne: J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U. XXXX/XX, XXX XX P., zastúpenej JUDr. Petrom Schmidlom, advokátom so sídlom Záhorácka 11/
A, 901 01 Malacky, proti žalovaným: 1/ Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX Z., 2/ Alexander
Stétz - BAHAMA, so sídlom Nám. republiky 3, 940 65 Nové Zámky, IČO: 430 811 34, zastúpenému
JUDr. Martinom Gancznerom, advokátom so sídlom Forgáčova bašta 7, 940 56 Nové Zámky, a 3/ Obec
Zbehy, so sídlom 951 42 Zbehy 69, IČO:003 086 68, zastúpenej Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom
so sídlom Mostná 46, 949 01 Nitra, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti

rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 10C/41/2018-255 zo dňa 04.03.2019 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej 1/ nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaným 2/, 3/ priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej 1/ náhrady škody
vovýške2.196,10euraakoajpísomnéhoospravedlneniazaneoprávnenýzásahdohrobovéhomiestač.

XX v obci Z., a ktorou sa zároveň domáhala zaplatenia nemajetkovej ujmy od každého zo žalovaných 2/,
3/ vo výške 5.000 eur. Žalovanej 1/ voči žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalovaným
2/, 3/ súd priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol,
že žalobkyňa sa domáhala vyššie uvedených nárokov z dôvodu, že zmluvou č. 59/2017 z 18.05.2017 o
prenájme miesta na pohrebisku Z. - H., vznikol medzi ňou a žalovaným 3/ nájomný vzťah k hrobovému
miestu č. XX (trojhrob H. I., O. I., T. I.), za ktoré uhradila nájom spätne za obdobie od 16.11.2011 do
16.11.2021. Žalovaná 1/ si v polovicu roku 2017 objednala na danom hrobovom mieste u žalovaného

2/ vyhotovenie dvojhrobu s pomníkom a obkladovými doskami. Žalovaný 2/ začal s realizáciou tejto
objednávky napriek tomu, že žalovaná 1/ nebola nájomcom hrobového miesta a žalovaný 3/ nevydal
povolenie na vykonanie stavebných prác a stavebných úprav na tomto hrobovom mieste. Žalovaná
1/ tým, že bez akéhokoľvek právneho titulu objednala úpravu hrobového miesta, ku ktorému nemala
žiadny právny vzťah zakladajúci takéto oprávnenie, porušila svoju právnu povinnosť a to čl. 12 ods. 1 a
2 prevádzkového poriadku pohrebiska (ďalej len „PPP“) v spojení s § 25 písm. a) zákona č. 131/2010
Z. z. o pohrebníctve (ďalej aj „zákon o pohrebníctve“) a prípadne aj svoju prevenčnú povinnosť podľa §

415 Občianskeho zákonníka, čím jej spôsobila nemateriálnu ujmu a majetkovú škodu, pričom príčinná
súvislosť je zrejmá z toho, že bez uvedeného konania žalovanej 1/, by žalobkyni škoda nevznikla.
Žalovaný 2/ konal v rozpore s PPP obec Z., časť H., schváleným 23.10.2006, konkrétne porušil čl.
12 ods. 1 a povinnosti uvedené v ods. 5 PPP a nemal ani začať s vykonávaním stavebných prác.Porušenímtýchtopovinnostíjejvzniklaškodaaujma,ktorýchpríčinnúsúvislosťvidelavtom,žežalovaný
2/ mal vedomosť o PPP, mal teda podľa neho konať a od žalovanej 1/ si vypýtať príslušné doklady;
ak by tak konal, nebola by jej vznikla škoda. Žalovaná 3/ nedostatočne vykonávala kontrolu a dohľad

nad dodržiavaním PPP podľa čl. 17 a 6 PPP. Porušenie tejto právnej povinnosti malo za následok,
že žalovaný 2/ mohol bez povolenia vykonávať stavebné práce na pohrebisku v rozpore s PPP, teda
nedostatočnou kontrolou a dohľadom prišlo k ujme a škode na jej strane, a príčinná súvislosť spočíva
v tom, že ak by si riadne plnil svoju kontrolnú činnosť vo vzťahu k dodržiavaniu PPP, neprišlo by k
vykonaniu prác zo strany žalovaného 2/. Žalovaná 3/ okrem toho porušila § 17 ods. 3 písm. c) a d), § 17

ods. 4 1a), 1e), b), d), § 17 ods. 6, § 18 ods. 1, 2, § 21 ods. 3 zákona o pohrebníctve. Jej nemajetková
ujma má spočívať v tom, že bolo neoprávnene a bez jej súhlasu zasiahnuté do hrobového (pietneho)
miesta, ktoré má v nájme, a to značne dehonestujúcim spôsobom, keď na mieste, kde sú nad sebou
pochovaní O. a Maximilián I., je vybetónovaný veniec o šírke 56 cm. K hrobovému miestu má silný
emočnývzťahauvedenýzásahjuznačnepsychickypoznačil,pričomvzťahčlenarodinykjehozosnulým
predkom je nepochybnou súčasťou práva na rodinný život. Hrob je nedokončený, nachádza sa na ňom

len betónový veniec na dvojhrob, čo je pre ňu dehonestujúci stav, a preto chce svojpomocne uviesť
hrob do pôvodného stavu, teda do stavu trojhrobu bez zakrytia. Navrátenie do pôvodného stavu by
predstavovalo vykonanie demontáže starého základu, šalovanie nového základu, armovanie základu
železom, betonáž, pieskovanie písma na pomník, zlatenie pomníka, osadenie pomníka a podstavca,
montáž lampy a vázy vo výške 1.900 eur. Požadovala tiež náhradu škody za zhotovenie a montáž

tabule prírodného materiálu v hodnote 87,50 eura, 1 ks venca na kríži v hodnote 25 eur, 1 ks veľkej
ikebany v hodnote 30 eur, 2 ks malej ikebany v hodnote 30 eur, 2 ks sošky v hodnote 30 eur, 4 ks
čiernej plachty na hrob v hodnote 8 eur (geotextília), 4 vrecia drvenej kôry (štiepky) v hodnote 35,60
eura a 2 ks keramických misiek v hodnote 50 eur, pretože tieto veci boli stratené, resp. zničené počas
neoprávneného zásahu do hrobového miesta.

2. Súd mal za preukázané, že žalovaná 1/ si objednala u žalovaného 2/ stavebné práce a
úpravy na hrobke, ktorá sa nachádza na hrobovom mieste č. XX na pohrebisku Z. - H.. V konaní
bolo sporné, či toto konanie žalovanej 1/ bolo protiprávne a neoprávnené. Na základe vykonaného
dokazovania súd konštatoval, že vlastníkom hrobky je podľa § 133 Občianskeho zákonníka stará matka

žalobkyne, O. I., ktorá si objednala jej zhotovenie a aj zaň zaplatila cenu, pričom v dedičskom konaní
po nej nebola hrobka prejednaná. V hrobe je pochovaná stará matka žalobkyne, jej starý otec a otec
žalobkyne, ktorý bol bývalým manželom žalovanej 1/. Na hrobové miesto nebola dlhodobo uzavretá
nájomná zmluva. O jej uzavretie sa zaujímala žalovaná 1/, ale zmluvu so žalovanou 3/ nakoniec
uzavrela žalobkyňa. V čase, keď nebola na hrobové miesto uzavretá nájomná zmluva, tak žalovaná 1/

objednala u žalovaného 2/ sporné stavebné úpravy. Sporné bolo, či žalovaná 1/ konala so súhlasom a na
základe dohody so žalobkyňou tak, ako tvrdila, pretože to žalobkyňa namietala a nebolo to vykonaným
dokazovaním preukázané. Objednanými stavebnými úpravami sa z pôvodného trojhrobu stal dvojhrob
a rakvy zosnulých sa teraz nachádzajú pod betónovým vencom. Sporné bolo, či išlo o zásah značne
dehonestujúcim spôsobom, pretože žalovaní namietali, že hrob sa úpravami zhodnotil štandardným

spôsobom.

3. Z vykonaného dokazovania nemal súd za preukázané, že by žalobkyňa bola v čase sporného
konania žalovanej 1/ vlastníčkou hrobky alebo nájomníčkou hrobového miesta, aby konanie žalovanej
1/ mohlo byť neoprávnené a protiprávne, resp. že by mala k hrobu taký výlučný morálny vzťah, aby bolo

konanie žalovanej 1/ podmienené jej súhlasom. Nebolo nesporne preukázané ani to, že by žalobkyni
týmto konaním vznikla nemateriálna ujma na jej psychickom a fyzickom zdravotnom stave. Keďže
konanie žalovanej 1/ nebolo neoprávnené a protiprávne, nemohlo byť neoprávnené a protiprávne ani
konanie, resp. nekonanie žalovaných 2/ a 3/. V konaní okrem toho nebola tvrdená a ani preukazovaná
taká intenzita zásahu do práv žalobkyne a narušenie pietneho zaobchádzania s predkami žalobkyne, že

by malo byť opodstatnené a spravodlivé priznanie zadosťučinenia od žalovaných 2/ a 3/ v peniazoch.
Pretožekneoprávnenémuzásahuneprišlo,nemôžebyťpodľa§16Občianskehozákonníkadôvodnýani
nárok žalobkyne na nahradenie škody, ktorá jej mohla konaním žalovaných vzniknúť. Výška škody bola
sporná vzhľadom na námietky žalovaných a nebola riadne preukázaná. Súd nevyhovel návrhu zástupcu
žalobkyne na jej opätovné vypočutie, keďže žaloba nebola dôvodná a nariadenie jej ďalšieho výsluchu

by vyžadovalo odročenie pojednávania. Svoje rozhodnutie súd oprel o ustanovenia čl. 16 ods. 2, čl. 1
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky - zákona č. 460/1992 Zb., čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, § 11, § 13 ods. 1, 2, 3, § 15, § 16, § 415, § 420 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka, § 17 ods. 3 písm. c) a d), § 17 ods. 4 1a), 1e), b), d), § 17 ods. 6, § 18 ods.1, 2, § 21 ods. 3, § 25 písm. a) zákona o pohrebníctve, čl. 5, čl. 6, čl. 12 ods. 1, 2, čl. 17 prevádzkového
poriadku pohrebiska. O trovách konania súd rozhodol podľa úspechu vo veci s odkazom na § 255 ods.
1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu
prvej inštancie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala, že
žalovaná 1/ neuplatnila svoje procesné tvrdenia včas. Podstatné skutočnosti svojej obrany uviedla až na
pojednávaní a súd jej neumožnil vyjadriť sa k nim, pričom až v odôvodnení rozsudku uviedol, že návrhu

na jej vypočutie nevyhovel z dôvodu procesnej ekonómie. Týmto postupom súdu bol znemožnený
výkon jej procesných práv, pretože skutočnosti uvedené žalovanou 1/ boli také závažné pre ďalšie
dokazovanie, že bol jednoznačne potrebný jej výsluch. V konaní nebolo sporné, že o hrob sa starala
výlučne ona, preto žalovaná 1/ nemala nárok určovať osud vecí, ktoré sa na hrobe nachádzali. Neobstojí
odvolávanie sa na vyjadrenia zástupcu žalobkyne 1/, ktorý nebol svedkom a tiež nemožno posudzovať
jeho vyjadrenia ako vyjadrenia žalovanej 1/. Tvrdenia žalovanej 1/ o dohode o úpravách hrobu vyvrátil

žalovaný 2/, keď uviedol, že na pomníku mali byť mená T., O., H.a a žalovanej 1/, čo svedčí o tom,
že žalovaná 1/ myslela len na seba. Pravdivé je len tvrdenie žalovanej 1/ o začatí prác v mesiacoch
máj, jún 2017, čo iba potvrdzuje jej tvrdenie, že všetky termíny skutočností uvádzaných žalovanými 2/,
3/, boli umelo vytvárané tak, aby predchádzali termínu, keď ona uzavrela nájomnú zmluvu na hrobové
miesto. Vytýkala žalovanej 1/, že sa neoboznámila s prevádzkovým poriadkom pohrebiska a konala

neoprávneneavrozporesovšeobecnezáväznýmpredpisomabezakéhokoľvekvzťahukpredmetnému
hrobu. Žalovaný 2/ tým, že sa neoboznámil s prevádzkovým poriadkom pohrebiska a spoliehal sa na
to, čo mu povedala žalovaná 1/, dosvedčil dôvodnosť žaloby. Vytýkala mu spornosť jeho vyjadrení
ohľadne odovzdania kľúčov pri vstupe na pohrebisko. Spochybnila aj výpovede jeho zamestnancov
o začatí prác. Žalovaná 3/ dostatočne nevykonávala kontrolu nad pohrebiskom, čo malo za následok

vznik škody. Nepredložila žiadny nesporný dôkaz o tom, kde bol umiestnený prevádzkový poriadok.
Uhradenie nájomného spätne odôvodňuje jej nárok na náhradu škody aj v prípade neuzavretia nájomnej
zmluvy v čase začatia prác na hrobovom mieste. Ďalej namietala, že podanie žalovanej 3/ zo dňa
24.01.2019 bolo doručené len do elektronickej schránky jej právneho zástupcu a ona nemala možnosť
sa s ním oboznámiť, čím bolo porušené právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru. Vlastnícke

právo k hrobke je podľa nej sporné a ona ako nájomníčka je preto aktívne legitimovaná na vymáhanie
škody. Škoda podľa nej sporná nebola, žalovaní účinne výšku škody nespochybnili. Ona preukázala
všetky skutočnosti potrebné na priznanie nemajetkovej ujmy, ktorú utrpela pri závažnom zásahu do
hrobového miesta. Utrpela psychickú ujmu, ktorá mala za následok užívanie liekov na ukľudnenie.
Nemateriálnu ujmu je ťažké preukázať, pretože sa týka najmä psychického stavu a vnímania, preto

podľa relevantnej judikatúry postačí, ak zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť páva v
zmysle§11Občianskehozákonníkaniejepotrebnévyvolaniekonkrétnychnásledkovzásahu.Otrovách
konania navrhla rozhodnúť podľa § 257 CSP, lebo daný výrok je nespravodlivý vzhľadom na povahu
sporu, podmienky, za akých k nemu došlo, ako aj na postoj žalovaných.

5. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s tvrdeniami žalobkyne, že by on vlastnými
vyjadreniami dosvedčil dôvodnosť žaloby. On bol žalovanou 1/ ubezpečený, že objednané práce na
hrobe môže vykonať, a bol mu umožnený prístup na pohrebisko. Za nezmyselné považuje tvrdenie
žalobkyne o vyhotovení objednávky za účelom súdneho konania. Objednávka má všetky náležitosti,
ktoré má mať. Jeho zamestnanci vypovedali pred súdom pod prísahou, preto neobstojí spochybňovanie

ich výpovede len z dôvodu pracovnoprávneho vzťahu k nim. Žalovaná 1/ má 80 rokov, a preto si takú
nepodstatnú skutočnosť, či bol na hrobe v roku 2017 sneh, nemusí ani pamätať. Za najpodstatnejšiu
skutočnosť však považuje to, že žalobkyňa nebola v čase vykonania prác nájomníčkou hrobového
miesta a ani vlastníčkou hrobu. On hrobové miesto zhodnotil a nie je pravda, že značne dehonestujúcim
spôsobom zasiahol do práv žalobkyne. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa

netvrdila a ani nepreukázala takú intenzitu zásahu do jej práv a narušenie pietneho miesta, aby bolo
opodstatnené a spravodlivé priznanie zadosťučinenia v peniazoch. Preto navrhol rozsudok potvrdiť.

6. Žalobkyňa v následnej reakcii uviedla, že objednávka neobsahuje žiadne nezameniteľné
identifikačné údaje (najmä číslo faktúry) a nebola podložená žiadnym dôkazom, ktorý by dosvedčoval,

že žalovaný túto faktúru vedie vo svojom účtovníctve. Vo vzťahu k rozporom vo výpovediach žalovaných
1/ a 2/ uviedla, že žalovaná 1/ je plne spôsobilá na právne úkony.7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez

nariadeniapojednávania(§385ods.1acontrario,§378ods.1,§177ods.2písm.c/,§219ods.3CSP)a
po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP,
podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd na
dôvažok k odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie dodáva nasledovné:

8. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením,
pretože na podklade skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov urobil správny právny záver o
tom, že žalobkyňa nepreukázala, že zásah žalovanej 1/ do hrobového miesta bol protiprávny a rovnako

nepreukázala, že zásah do jej práv bol takej intenzity, ktorá by odôvodňovala priznanie nemajetkovej
ujmy v peniazoch od žalovaných 2/ a 3/. Žalobkyňa nepreukázala ani výšku škody, ktorá jej mala
konaním žalovanej 1/ vzniknúť. Podstatné je, že ani žalobkyňa a ani žalovaná 1/ nemali k hrobovému
miestu uzatvorenú nájomnú zmluvu, no obe sa o hrobové miesto starali. Podľa tvrdení žalovanej
1/, táto na základe dohody s dcérou (žalobkyňou) o spoločnom vybudovaní pomníka na hrobovom

mieste, oslovila žalovaného 2/. Po realizácii základov žalobkyňa zmenila názor, s výstavbou hrobového
miesta nesúhlasila, na čo žalovaná 1/ práce na hrobovom mieste zastavila. Žalobkyňa v žalobe tvrdila,
že žalovaná 1/ porušila svoju povinnosť, pretože bez akéhokoľvek právneho titulu objednala úpravu
hrobového miesta. Tvrdenia žalobkyne a žalovanej 1/ ohľadne spoločnej dohody o úprave hrobového
miesta sa rozchádzali. Išlo o tvrdenie žalobkyne proti tvrdeniu žalovanej 1/ o tom, že zásah do hrobového

miesta nastal práve preto, lebo sa tak mali obe strany dohodnúť, čo tvrdila žalovaná 1/, pričom žalobkyňa
tvrdila presný opak, že žalovaná 1/ konala svojvoľne bez jej vedomia. Žalovaná 1/ tvrdením, že konala
len na základe dohody so žalobkyňou, spochybnila tvrdenia žalobkyne. Keďže práve žalobkyňa je tá,
ktorá si uplatňuje náhradu škody v tomto spore a svoj nárok opiera o porušenie povinnosti žalovanej 1/,
na nej spočívalo dôkazné bremeno preukázať jednoznačne to, čo v žalobe tvrdila. Odvolací súd zhodne

so súdom prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa dôkazné bremeno neuniesla, lebo nepreukázala, že
práve jej tvrdenie je pravdivé. Žalovaná 1/ prestala s realizáciu pomníka po tom, čo žalobkyňa namietala
odstránenie pôvodného pomníka. Podľa výpovede žalovanej 1/, na základe dohody so žalobkyňou táto
chcela vybudovať na hrobovom mieste nový pomník, na ktorom mali byť vyryté mená tak žalobkyne
ako aj žalovanej 1/. Dokončením prác by rozhodne nedošlo k znehodnoteniu hrobového miesta, ako sa

žalobkyňa domnieva. Bola to práve žalobkyňa, ktorá svojím správaním spôsobila, že pomník nemohol
byť osadený a začala sa domáhať náhrady škody a nemajetkovej ujmy.

9. Je potrebné uviesť, že žalobkyňa sa domáhala náhrady škody vo výške 1.900 eur, ktorá
jej vznikne uvedením hrobu do pôvodného stavu, vykonaním demontáže starého základu, šalovaním

nového základu, armovaním základu železom, betonážou, pieskovaním písma na pomník, zlatením
pomníka, jeho osadením spolu s podstavcom, montážou lampy a vázy. Tieto žalobkyňou vymenované
zásahy do hrobového miesta však žalobkyňa doposiaľ nevykonala, a preto nie je zrejmé, aká škoda jej
v tomto smere vznikla. Je však zjavné, že financie za opisované práce zo svojej majetkovej sféry zatiaľ
nevynaložila. Výšku zvyšku žalobkyňou uplatňovanej škody rovnako nepreukázala, pretože vychádzala

len z hodnoty obdobných vecí podľa internetu (ikebán, sošiek, keramických misiek a pod.). Ani hodnota
tabule a drvenej štiepky nemohla byť v čase ich odstránenia taká, za akú boli tieto veci žalobkyňou
obstarané. Podľa vyjadrenia žalovanej 1/ to boli všetko staré rozpadajúce sa veci. Pokiaľ však, ako už
bolo vyššie uvedené, žalobkyňa nepreukázala, že zo strany žalovanej 1/ došlo k porušeniu povinnosti a
táto mala konať na základe vzájomnej dohody, resp. bez dohody, avšak v čase, keď k hrobovému miestu

nebola uzatvorená žiadna nájomná zmluva, nemohlo dôjsť ani k vzniku škody, a bolo logické, že pred
osadením nového pomníka musel byť starý pomník odstránený.

10. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že stavebné úpravy na pomníku sa začali realizovať
pred uzatvorením nájomnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanou 3/. Žalobkyňa sa začiatok prác na

pomníkusnažilaspochybniťajvpriebehukonaniaaajpredodvolacímsúdom,avšaksvojetvrdenianičím
nepreukázala. O začiatku prác svedčí výpoveď samotného žalovaného 2/ a tiež jeho zamestnancov.
Žalovaná 1/ uviedla, že práce objednala v marci alebo v apríli 2017 a s prácami sa začalo v máji alebo
v júni. Žalovaný 3/ rovnako uviedol, že v čase vykonávania stavebných prác a stavebných úprav nahrobovom mieste nebola uzatvorená žiadna nájomná zmluva. Aj keby sa začalo s prácami v máji, nebolo
zo strany žalobkyne jednoznačne preukázané, že začiatok prác na hrobovom mieste nasledoval po tom,
ako sa stala nájomníčkou hrobového miesta. Okrem toho žalobkyňa žalovanú 1/ ani neinformovala, že

uzatvorila nájomnú zmluvu na hrobové miesto, aby tak predišla prípadným zásahom do tohto miesta,
ktoré je pre ňu, ako v spore deklaruje, také dôležité, že zásah do neho jej spôsobuje nemajetkovú ujmu.

11. Žalobkyňa nepreukázala, že mala k hrobovému miestu taký citový vzťah, ktorý bol zásahom
do hrobového miesta narušený v takej intenzite, že by bolo dôvodné priznať jej nemajetkovú ujmu

v peniazoch. Nasvedčuje tomu aj dlhé obdobie, za ktoré nebola na hrobové miesto uzatvorená
žiadna nájomná zmluva. Vo vzťahu k nároku žalobkyne na priznanie nemajetkovej ujmy odvolací
súd nepovažoval za podstatné žalobkyňou v odvolaní namietané skutočnosti, ako odovzdanie kľúčov
žalovanému 2/, oboznámenie sa s prevádzkovým poriadkom pohrebiska, nezameniteľné označenie
objednávky, sneh na hrobe v čase začatia prác, zverejnenie prevádzkového poriadku, inštalácia vitríny
a pod. Podstatné je, či zásah žalovanej 1/ do hrobového miesta spolu s konaním žalovaných 2/ a 3/

namietanýmžalobkyňou,boltakýmzásahomdojejpráv,žebyodôvodňovalpriznanienemajetkovejujmy
voči žalovaným 2/, 3/. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že k takémuto zásahu
nedošlo, tento zásah nebol ani objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva žalobkyne v zmysle §
11 Občianskeho zákonníka. V čase zásahu nebola k hrobovému miestu uzatvorená žiadna nájomná
zmluva a žalovaná 1/ sa snažila o osadenie nového pomníka, čomu logicky predchádzalo odstránenie

pomníka starého. Navyše žalovaná 1/ mala podľa jej tvrdení konať po dohode so žalobkyňou. Následne
na základe nesúhlasu žalobkyne s vybudovaním pomníka, od svojho konania upustila.

12. Konanie žalobkyne sa javilo odvolaciemu súdu ako zmätočné, pretože na jednej strane odmietala
osadenie nového pomníka, ktorý je už zhotovený, avšak nebol umiestnený na hrobové miesto kvôli jej

nesúhlasu. Na druhej strane sama chcela uviesť hrobové miesto do pôvodného stavu (bez zakrytia), čo
tiež neučinila, a to napriek tomu, že má mať k hrobu silný citový vzťah. Z jej konania skôr vyplýva jej
nesúhlas s tým, aby jej matka bola pochovaná na spornom hrobovom mieste, kde sú pochovaní starí
rodičia žalobkyne a tiež jej otec.

13. K námietke žalobkyne o nesprávnom postupe súdu prvej inštancie, ktorý nevyhovel jej návrhu
a nevypočul ju k podstatným skutočnostiam uvádzaným žalovanou 1/, odvolací súd uvádza, že ani
pred súdom prvej inštancie a ani v odvolaní žalobkyňa neuviedla, ku ktorým konkrétnym skutočnostiam
uvedenýmžalovanou1/napojednávanímalabyťeštevypočutáaakobyjejprípadnávýpoveďovplyvnila
zistený skutkový stav a celkové rozhodnutie vo veci. Žalovaná 1/ vypovedala obsahovo zhodne s tým,

čo prezentoval už jej zástupca na pojednávaní dňa 03.12.2018. Zástupca žalovanej 1/ ju v konaní len
zastupoval a nevystupoval v pozícii svedka ako sa žalobkyňa mylne domnieva.

14. Čo sa týka doručovania vyjadrenia žalovaného 3/ zo dňa 24.01.2019 do elektronickej schránky
právneho zástupcu žalobkyne, odvolací súd konštatoval, že neboli porušené procesné práva žalobkyne,

pretože súd na pojednávaní obsah tohto vyjadrenia podľa zápisnice o pojednávaní oboznámil. Pokiaľ
právny zástupca žalobkyne bol toho názoru, že vo vyjadrení sú uvedené také skutočnosti, ku ktorým
sa vie vyjadriť len jeho klientka, mohol požiadať súd o odročenie pojednávania za týmto účelom.
Bolo by nehospodárne odročiť pojednávanie za účelom doručenia vyjadrenia žalobkyni, pokiaľ má táto
právneho zástupcu, ktorý ju v konaní zastupuje. Žalobkyňa ani neuviedla, akú procesnú obranu, ktorá

by mala vplyv na dokazovanie, zamýšľala k danému vyjadreniu predložiť. Len všeobecne v odvolaní
skonštatovala, že jej nebolo súdom umožnené kvalifikovaným spôsobom reagovať na vyjadrenie
žalovaného 3/ a predkladať procesnú obranu.

15. Tvrdenie žalobkyne, že žalovaná 1/ výšku škody nespochybnila, sa nezakladá na pravde, pretože

samotnážalovaná1/saktomuvyjadrovala,keďuviedla,ževecibolistaréarozpadalisa,aajjejzástupca
výšku škody v priebehu konania namietal.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne prihliadal na všetko, čo vyšlo v
konaní najavo, a vzniknutú situáciu zhodnotil komplexne. S ohľadom na odôvodnenie napadnutého

rozsudku rozhodnutie súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky podstatné námietky žalobkyne
opísané v odvolaní, jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavkám upraveným v ustanovení § 220 ods.
2 Civilného sporového poriadku, pričom toto rozhodnutie odvolací súd nezhodnotil ako arbitrárne,
nepresvedčivé a nepreskúmateľné. S ohľadom na to odvolací súd nemohol posúdiť odvolanie žalobkyneako opodstatnené, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

17. Vo vzťahu k námietke žalobkyne o potrebe aplikovať ustanovenie § 257 CSP pri rozhodovaní o
trovách konania odvolací súd poznamenáva, že pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného
zreteľa pre nepriznanie trov úspešnej strane treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne,
osobné a ďalšie pomery strán sporu a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal
trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery

oprávnenej strany sporu, teda toho, komu budú trovy konania zaplatené. Významnými z hľadiska
aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v
priebehu konania a pod. (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo
5/2006). S ohľadom na obsah spisu odvolací súd nepovažoval aplikáciu uvedeného ustanovenia na
daný prípad. Žalobkyňa svoje úvahy o nespravodlivosti rozhodnutia bližšie nerozviedla. Odvolací súd
jej výhrady nepovažoval za také, ktoré by mali byť vyhodnotené ako dôvody hodné osobitného zreteľa

pre nepriznanie náhrady trov konania protistrane. Práve naopak, v konaní nebolo preukázané, že by
žalovaná konala v rozpore s dohodou so žalobkyňou, po prejavení nesúhlasu žalobkyňou práce na
hrobovom mieste prerušila, nový pomník neosadila. V konaní žalobkyňa navyše ani netvrdila, že by sa
snažila so žalovanou 1/ pred samotným podaním žaloby dohodnúť na ďalšom postupe pri budovaní
hrobového miesta, resp. nájsť spoločné riešenie daného problému, pretože také správanie by bolo v

súlade s dobrými mravmi. Žalobkyňa sa rozhodla podať žalobu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy,
avšak svoje tvrdenia v spore nepreukázala, a preto je dôvodné, aby aj znášala náklady, ktoré v podobe
trov konania žalovanej strane vznikli. Na základe uvedeného odvolací súd nepovažoval odvolanie
žalobkyne voči výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovaným za opodstatnené, a tak rozhodnutie aj
v tejto časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní 1/, 2/, 3/ ktorým patrí v celom rozsahu náhrada trov
vynaložených v tomto štádiu konania. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1, § 262 ods. 1
a § 255 ods. 1 CSP rozhodol, že žalovaní 2/, 3/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, o výške ktorých podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozsudku odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalovanej 1/ v tomto
štádiu konania žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol (§ 396 ods. 1 CSP), že sa jej nárok
na ich náhradu nepriznáva.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).