Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17Csp/38/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118203653
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4118203653.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: MINIHOTOVOST,

SE, so sídlom Praha 1, Nové Město, Politických vězňů 1272/21, Česká republika, identifikačné
číslo XXXXXXXX, právne zastúpeného JUDr. Katarína Hegedűšová, advokát so sídlom Bratislava,
Majerníková 3479/3A, adresa na doručovanie korešpondencie JUDr. Katarína Hegedűšová, Pribinova
25, Bratislava, proti žalovanej: G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., D. XX, o zaplatenie sumy vo výške
100,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa písomným podaní prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal

žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 100,- eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne počnúc od
02.05.2015 až do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 12,- eur, ako aj na náhradu trov konania a trov
právneho zastúpenia.
Svoje podanie odôvodnil tým, že žalovaná sa prostredníctvom webovej stránky www.minipoziska.sk
registrovala a požiadala žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 100,- EUR.
Pri registrácii uviedla svoje údaje: G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., D. XX.
Pri registrácii a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaná zároveň potvrdila, že súhlasí so

zmluvou o úvere, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a zároveň potvrdila, že údaje
ktoré žalobcovi ako veriteľov poskytla sú pravdivé a úplné.
Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX, zo dňa 27.03.2015 uzatvorenej podľa zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanej,
ako dlžníkovi, úver vo výške 100,- EUR, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi
spojenými s úverom vo výške 28,- EUR, t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 128,- EUR t.j. do 28 dní

odo dňa poskytnutia úveru.
V zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX sú celkové náklady spojené s úverom tvorené
výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 28,- EUR.
Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, stal sa jej dlh splatným, a to dňom 24.04.2015.
Žalobca vyzýval žalovanú na úhradu jej záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS
správ alebo emailov.

Dňa 20.09.2017 bola žalovanej zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu, žalovaná ku dňu vyhotovenia
návrhu na vydanie platobného rozkazu neuhradila žalobcovi žiadnu platbu.2./ Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluva o spotrebiteľskom
úvere, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru .
3./ Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť,
ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. / Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná
o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

5./ Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle §219 ods. 3 CSP. Miesto a

čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu
v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

6./ Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila a neuviedla žiadne rozhodujúce skutočnosti na svoju
obranu.

7./ Súd na základe vykonaného dokazovania a oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami
nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam.

8./ Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise súd zistil, že žalovaná so žalobcom mali uzavrieť

zmluvu, na základe ktorej žalobca ako veriteľ na žiadosť spotrebiteľa - žalovanej sa mal zaviazať,
že poskytne žalovanej krátkodobý bezúčelový úver a to najneskôr do dvoch pracovných dní
odo dňa uzavretia zmluvy odpísaním peňažnej čiastky zodpovedajúcej výške úveru z účtu veriteľa
špecifikovaného na webovskej stránke veriteľa www.minipozicka.sk, a spotrebiteľ sa mal zaviazať, že
poskytnuté peňažné prostriedky vráti a zaplatí spolu s celkovými nákladmi spotrebiteľa spojené s

úverom vo výške 128,- EUR.
Žalovaná sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru na účet veriteľa
špecifikovaný na webovskej stránke .
V predmetnej zmluve bola dohodnutá výška RPMN 2290,09 % a priemerná výška RPMN 11,31 %.
Zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter elektronického dokumentu a súčasťou zmluvy boli

jej všeobecné podmienky poskytnutia úveru .
Vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru čl.18 sa uvádza, v prípade, že sa spotrebiteľ dostane
do omeškania s úhradou svojich dlhu, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť úrok z omeškania v
sadzbe a určený v súlade s §517 OZ a nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov

v spojenú s upomienkou vo výške 3 eurá za každú upomienku .

9./ Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva
medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov

diaľkovej komunikácie.

10./ Podľa § 52 odsek 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

11./ Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 a 6 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vneprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za

individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať

odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

12./ Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

13./ Podľa § 559 ods.1 Obč. zák., splnením dlh zanikne.

14./ Podľa § 559 ods.2 Obč. zák., dlh musí byť splnený riadne a včas.

15./ Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

16./ Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžník a popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

17./ Žalobca v konaní tvrdil, že so žalovanou uzavrel na diaľku zmluvu o úvere, na základe ktorej

poskytol žalovanej úver vo výške 100,- eur. Z predloženej listiny označenej ako zmluva, ktorá nie je
podpísaná a ani opatrená dátumom vyplýva, že táto zmluva mala byť spotrebiteľskou zmluvou, pretože
pri jej uzatváraní konal žalobca v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaná, ktorá je fyzickou
osobou nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, čím
by sa pri rozhodovaní o žalobe otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,

ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch,
zákona č. 634/1992 Zb., resp. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a pretože poskytnutie peňažných
prostriedkov bolo medzi stranami dohodnuté bezúročne, pričom jednou z podstatných náležitosti zmluvy
o úvere je výslovná dohoda o úrokoch, že by malo ísť o zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl.
Občianskeho zákonníka a nie zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou (vzniká odovzdaním požičanej veci), zatiaľ čo zmluva o úvere je
zmluvou konsenzuálnou (vzniká už na základe dohody, že veriteľ poskytne peňažné prostriedky, a to
až keď ho o to dlžník požiada). Žalobca však v konaní nie len, že nepreukázal existenciu zmluvného
vzťahu, ale nepreukázal ani splnenie svojho zmluvného záväzku a to reálne poskytnutie peňažných
prostriedkov žalovanej vo výške 100,- eur, teda nie je preukázané, či vôbec nastali účinky „zmluvy o

úvere“ a záväzok žalovanej vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v lehote 28 dní od ich poskytnutia.
Súd vzhľadom na nepreukázanie bremena tvrdenia ( uzavretia pôžičky a reálne poskytnutie pôžičky )
a bremena dokazovania ( predloženie uvedených listinných dôkazov ) zo strany žalobcu, postupoval v
zmysle vyššie cit. zák. ustanovení a žalobu v celom rozsahu zamietol.
Nepreukázanie bremena tvrdenia a bremena dokazovania má za následok, že skutočnosť, ktorú

účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania.

18./ Žalobca v konaní okrem vrátenia peňažných prostriedkov požadoval od žalovanej aj zaplatenie
poplatkov za upomienky, označených v žalobe nesprávne ako zmluvná pokuta.

Žalobca však v konaní nepreukázal, že žalovanú upomínal, pretože nepredložil žiaden doklad, ktorý
by hodnoverne dokazoval túto skutočnosť. Okrem toho uvedený nárok mal byť dojednaný výlučne
vo vzťahu k žalovanej ako spotrebiteľovi a preto je v nerovnováhe v právach a povinnostiach oboch
zmluvných strán v jeho neprospech a keďže bola uvedená zmluva uzavretá ako typová zmluva a preto jejobsah a tak aj obsah všeobecných podmienok a teda i tieto dojednania žalovaná ako spotrebiteľ nemala
štandardne možnosť individuálne ovplyvniť, mala iba možnosť zmluvu ako celok prijať a podrobiť sa aj
jej nanúteným dojednaniam alebo ju ako celok odmietnuť, pričom žalobca nepreukázal v spore opak,

hoci bolo dôkazné bremeno na jeho strane a preto mal súd za to, že tento nárok nebol individuálne
dojednaný.
Z uvedených dôvodov súd tieto dojednania vyhodnotil ako neprijateľné podľa § 53 odsek 1 a 2
Občianskeho zákonníka a preto neplatné podľa § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka.

19./ Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti súd žalobu zamietol ako celok, keďže žalobca nepreukázal
žiaden z jeho nárokov.

20./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľaust.§262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Nakoľko žalovaná síce bol v konaní úspešná a vznikol jej nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, ale pretože jej žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak , že žalovanej sa náhrada trov
konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.