Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/48/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118203653
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4118203653.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so
sídlom Brno, Příkop 843/4, Zábrdovice, Česká republika, IČO: 04 355 211, zastúpeného: JUDr. Katarína
Hegedüšová, advokátka so sídlom Bratislava, Majerníková 3479/3A, proti žalovanej: G. S. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. T., K. XXX/X, o zaplatenie sumy 100 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 27. septembra 2018, č. k. 17Csp/38/2018-25 v spojení s
opravným uznesením zo dňa 14. októbra 2019, č. k. 17Csp/38/2018-59, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu, o zaplatenie 100 eur s príslušenstvom, zamietol
a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Právne vec odôvodnil s poukazom na § 2 písm. a/ zák.
č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, § 657, § 559 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ).V odôvodnení ďalej uviedol, že žalobca sa písomným podaním
domáhal voči žalovanej zaplatenia 100 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 02.05.2015 do

zaplatenia a zmluvnej pokuty 12 eur. Konštatoval, že žalobca v konaní tvrdil, že so žalovanou uzavrel
na diaľku zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 100 eur. Z predloženej
listiny označenej ako zmluva, ktorá nebola podpísaná a ani opatrená dátumom vyplývalo, že táto zmluva
mala byť spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní konal žalobca v rámci predmetu svojej
činnosti a žalovaná, ktorá je fyzickou osobou nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti, čím by sa pri rozhodovaní o žalobe otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl.
OZ, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa popri ostatných právnych predpisoch

zák. č. 634/1992 Zb., resp. zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Pretože poskytnutie peňažných
prostriedkov bolo medzi stranami dohodnuté bezúročne, pričom jednou z podstatných náležitostí zmluvy
o úvere je výslovná dohoda o úrokoch, malo by ísť o zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. OZ
a nie o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluva o pôžičke je reálnou
zmluvou (vzniká odovzdaním požičanej veci) zatiaľ čo zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou
(vzniká už na základe dohody, že veriteľ poskytne peňažné prostriedky, a to až keď ho o to dlžník
požiada). Žalobca však v konaní nie- lenže nepreukázal existenciu zmluvného vzťahu, ale nepreukázal

ani splnenie svojho zmluvného záväzku a to reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej vo
výške 100 eur, teda nebolo preukázané, či vôbec nastali účinky „zmluvy o úvere“ a záväzok žalovanej
vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v lehote 28 dní od ich poskytnutia. Vzhľadom na nepreukázanie
bremena tvrdenia (uzavretia pôžičky a reálne poskytnutie pôžičky) a bremena dokazovania (predloženieuvedených listinných dôkazov) zo strany žalobcu, žalobu v celom rozsahu zamietol. Výrok o trovách
konania odôvodnil podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a i napriek úspechu
žalovanej, tejto nepriznal náhradu trov konania, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že v
predmetnom sporovom konaní došlo k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon k vade

uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Uviedol, že strany sporu uzatvorili dňa 27.03.2015 zmluvu o úvere, na základe
ktorej bol žalovanej poskytnutý krátkodobý bezúčelový úver vo výške 100 eur, ako dôkaz k odvolaniu
pripojil výpis z účtu za obdobie od 01.03.- 31.03.2015. Táto skutočnosť však vyplývala i z listinných
dôkazov, ktoré súdu prvej inštancie predložil vo forme príloh k žalobe. Nesúhlasil s konštatovaním súdu
prvej inštancie, že neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno pri preukázaní dôvodu

uplatňovaného nároku. Mal za to, že ním uplatňovaný nárok bol dostatočne preukázaný a predložený
listinnými dôkazmi priloženými k žalobe.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3

CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením
rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

5. V preskúmavanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa žalobou voči žalovanej domáhal
zaplatenia sumy 100 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 02.05.2015 do zaplatenia. Žalobu
odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou dňa 27.03.2015 zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 100 eur, ktorý sa
žalovaná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 28 eur do 28 dní

odo dňa poskytnutia úveru. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď mal za to,
že žalobca nepreukázal, že si splnil svoj záväzok zo zmluvy o úvere a žalovanej poskytol úver 100 eur.

6. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd preto musí preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom na hmotné právo, ale tiež

zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní
proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania (okrem prípadov uvedených v
ust. § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolateľ v podanom odvolaní
fakticky svojim dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavanej činnosti
odvolacieho súdu.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Odvolací súd
konštatuje,žeodôvodneniepísomnéhovyhotoveniarozsudkujedostatočnevyčerpávajúceazodpovedá

kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP.

9. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajúprocesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

10. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že listinnými dôkazmi priloženými k žalobe preukázal
poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej vo výške 100 eur a zopakoval skutkové tvrdenia o
uzatvorení zmluvy uvádzané aj v žalobe. S týmto tvrdením žalobcu sa odvolací súd nestotožnil,
pretože ako vyplýva zo žaloby, ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil žalobca len výpis

z obchodného registra, zmluvu o spotrebiteľskom úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
Okrem týchto v žalobe označených listinných dôkazov priložil žalobca k žalobe aj rozhodcovskú zmluvu
a dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Doklad o preukázaní finančných prostriedkov vo výške
100 eur na účet žalovanej nebol súdu prvej inštancie predložený. Tento dôkaz žalobca predložil až v
odvolacom konaní spolu s odvolaním.

11. Vzhľadom na to, že tento prostriedok procesného útoku mohol žalobca uplatniť aj pred súdom
prvej inštancie, odvolací súd ho v odvolacom konaní nemohol akceptovať, pretože ide o tzv.
novotu v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP. Keďže žalobca v odvolaní namietal len to, že
preukázal poskytnutie finančných prostriedkov žalovanej už pred súdom prvej inštancie, avšak k iným
skutočnostiam, pre ktoré súd prvej inštancie podľa odôvodnenia rozsudku žalobu zamietol, sa nevyjadril,

a ani voči daným záverom žiadne námietky nevzniesol, nemal ani odvolací súd, ktorý je viazaný
len odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, dôvod zaoberať sa ďalšími nárokmi, ktoré boli rovnako
pre neunesenie dôkazného bremena zamietnuté. Bez prihliadnutia na žalobcom predložený dôkaz v
odvolacom konaní bol teda záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní plnenia zo zmluvy správny.

12.Vzhľadomnavyššieuvedenéavychádzajúczozáverovsúduprvejinštancieoneunesenídôkazného
bremena žalobcom, odvolací súd považoval námietky žalobcu vznesené v odvolaní za neopodstatnené
a nedôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení

s ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďže v
odvolacom konaní jej žiadne trovy nevznikli s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti a na rozumné
usporiadanie procesných vzťahov (článok 4 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).