Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. jún 2010

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 6C/263/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509211980
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Rusňáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2010:1509211980.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, samosudkyňou JUDr. Katarínou Rusňákovou v právnej veci navrhovateľky:

I. V., nar. X.X.XXXX, bytom F., Y. X, zast. advokátom Mgr. Marekom Turočekom, AK - Galvaniho 7/
D, Bratislava, proti odporcom: 1/ FINANCREAL s.r.o., IČO: 36339334, Bezručova 3, Trenčín,, zast.
advokátkou JUDr. Máriou Habalčíkovou, AK - Bakalárska 4, Prievidza, 2/ Y. T., nar. XX.X.XXXX, bytom
H. XX, A., zast. Mgr. Ľubomírom Hagarom, AK - Hagara - Hagarová, s.r.o., Daniela Dlabača 35, Žilina,
o určenie vlastníctva a neplatnosť dobrovoľnej dražby takto:

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcom 1/, 2/ náhradu trov konania k rukám JUDr. Márie
Habalčíkovej, advokátky, AK - Bakalárska 4, Prievidza, sumu 896,12,-Eur a k rukám Mgr. Ľubomíra
Hagaru, AK - Hagara - Hagarová, s.r.o., Daniela Dlabača 35, Žilina, sumu 1.044,88,-Eur, všetko do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom zo dňa 21.7.2009 domáhala určenia vlastníctva k nehnuteľnosti a
to bytu v F. na Y. ulici č. X, č. bytu XX, na XX. poschodí, ako aj pozemku a podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 3489/642425 a
nebytového priestoru č. XXX na X. poschodí vchodu č. X na Y. G.. Žiadala ďalej, aby súd nariadil

predbežné opatrenie, ktorým zakáže až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej odporcovi 2/
nakladať akýmkoľvek spôsobom z vyššie opísanými nehnuteľnosťami. Prvostupňový súd nariadil v
zmysle § 102 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie voči ktorému podal odporca 2/ odvolanie. Krajský
súd v Bratislave svojím rozhodnutím zo dňa 30.9.2009 uznesenie prvostupňového súdu o nariadení
predbežného opatrenia potvrdil.

V priebehu konania navrhovateľka zmenila petit a rozšírila svoj návrh o určenie, že dobrovoľná dražba

nehnuteľnosti, vyššie označeného bytu, je neplatná. Súd s poukazom na ustanovenie § 95 ods. 1 O.s.p.
navrhovanú zmenu petitu pripustil. Navrhovateľka si pre prípad úspechu uplatnila náhradu trov konania.

Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že v roku 2006 ako fyzická osoba uzavrela s odporcom v 1/
rade zmluvu o úvere, kde vystupovala ako dlžník a ručiteľom bol jej syn U. V.. Uviedla, že v skutočnosti
peniaze potreboval jej syn na podnikanie a požiadal ju či by mu nepomohla tak, že sama si zoberie úver
a byt ktorý vlastní bude predmetom zabezpečenia záväzku. Týmto úverom však nikdy nedisponovala,

ani nemala úmysel peniaze použiť pre svoju potrebu, tieto boli určené pre jej syna na podnikanie. Všetko
zabezpečoval syn, vybavil okolo toho formality a následne úver splácal. Neskôr však ju syn oslovil, či by
nevystupovala v zmluve ako ručiteľka s tým, že si úver zoberie jeho obchodná spoločnosť N. J. s.r.o.,
ktorej bol konateľom. Navrhovateľka v snahe pomôcť svojmu synovi vystupovala v tomto úvere, ktorýbol poskytnutý spoločnosti N. J. s.r.o. na základe Zmluvy o úvere č. 82001 zo dňa 26.6.2008 odporcom
1/. Navrhovateľka spolu so synom vystupovali v zmluve ako ručitelia - fyzické osoby nepodnikatelia.
Toho istého dňa bola podpísaná Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a mandátna

zmluva podľa § 566 a násl. Obchodného zákonníka. Predmetom záložného práva bola nehnuteľnosť
a to byt číslo XX na XX. poschodí, na Y. ulici č. X v F., ktorého vlastníčkou bola navrhovateľka
v 1/1 a ďalej predmetom záložného práva bol aj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3489/642425 na
spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu, spoluvlastnícky podiel k pozemku pripadajúci na
spoluvlastnícky podiel a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6978/636382 k nebytovému priestoru č. XXX

na X. poschodí na Y. ulici č. X, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 48/642425 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6978/636382
na zariadeniach obchodu, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 48/42425. Dňa 22.7.2008 bola táto zmluva zavkladovaná
do Katastra nehnuteľností. Toho istého dňa bol dohodnutý splátkový kalendár. Všetky tieto dokumenty
boli podpísané účastníkmi právneho úkonu a v priebehu konania nikto z účastníkov hodnovernosť a

autenticitu podpisov nenamietal. Navrhovateľka ďalej uviedla, že stala sa účastníčkou predmetných
zmlúv iba z dôvodu, že chcela pomôcť synovi. Nikdy si neprečítala to čo podpisuje, upomienkam
nerozumela, v tom smere verila svojmu synovi a uvedomila si vážnosť situácie až vtedy, keď sa
dozvedela, že spoločnosť, ktorej je jej syn spoločníkom úver nespláca a dochádza k dražbe jej bytu.
Neplatnosti dražby sa podľa Zákona o dobrovoľných dražbách nedomáhala, pretože dražba prebehla

podľa zákonom vymedzených kritérií. Neplatnosti dražby v tomto konaní sa domáha s poukazom na
§ 39 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), pretože má za to, že v danom prípade právny úkon,
poskytnutie úveru sa prieči dobrým mravom ako aj následne vykonaná dražba a preto má za to, že je
naďalej vlastníčkou bytu. Neplatnosti sa domáha z dôvodu, že peniaze z druhého úveru neboli nikdy
fyzicky vyplatené. Jednalo sa o fiktívnu zmluvu. V konaní navrhovateľka poukázala na rozpor s dobrými

mravmi vo výške úrokov v úverovej zmluve, kde bol úrok 36% ročne, ďalej rozpor s dobrými mravmi
z dôvodu neprimeranej výšky dohodnutej zmluvnej pokuty 109% ročne, rozpor s dobrými mravmi z
dôvodu prekročenia mieri krytia zabezpečenia pohľadávky, pre nepomer priemernej trhovej hodnoty
zabezpečovanej nehnuteľnosti a hodnoty reálne zabezpečovanej pohľadávky vo výške 230%, rozpor s
dobrýmimravmisohľadomnacelkovúpovahuaúčelprávnychúkonov,postupodporcu1/považovalaza

porušenie princípu proporcionality v zmysle článku 1 Ústavy slovenskej republiky. Zmluvu o poskytnutí
úveru považovala za zmätočnú a teda neplatnú aj z dôvodu, že v zmluve bolo pozamieňané označenie
účastníkov. Poukázala, že rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi ho robí absolútne neplatným.
Nakoľko záložca nebol dlžníkom podľa Zmluvy o úvere, považuje výkon záložného práva za neplatný a
preto výkonom záložného práva nemohol odporca 2/ nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti.

Odporcovia 1/, 2/ žiadali návrh v plnom rozsahu zamietnuť. Odporca 1/ uviedol, že zmluvou o úvere bol
poskytnutý úver obchodnej spoločnosti N. J. s.r.o. a preto sa nemôžu vzťahovať na tento úver podmienky
zakotvené v Občianskom zákonníku, pretože sa jedná čisto o obchodný vzťah medzi obchodnými
spoločnosťami, kde navrhovateľka vystupovala ako ručiteľka. Pri podpisovaní zmluvy navrhovateľka

vyhlásila, že obsahu zmluvy rozumie ako aj jej dôsledkom a zmluvu uzatvorila bez toho, aby jej zmluvná
voľnosť bola obmedzovaná. Účastníci si v zmluve dojednali, že tento úverový vzťah sa spravuje režimom
obchodného zákonníka a teda obchodným zákonníkom sa riadia aj vzťahy, ktoré vznikli v súvislosti so
zabezpečením plnenia záväzkov. Poukázal na to, že je iba na zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvy o
úvere podľa Obchodného zákonníka aké podmienky si vzájomne dohodnú, pokiaľ ide o úroky z úveru,

úroky z omeškania, prípadne zmluvnú pokutu. Právnické osoby vykonávajúce podnikateľskú činnosť
v oblasti poskytovania úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom nemožno porovnávať s komerčnými
bankami, nakoľko v prípade bánk tieto prijímajú vklady od vkladateľov a z takto vložených finančných
prostriedkov následne poskytujú úvery. Teda ich podnikateľské prostredie je podstatne odlišné od
subjektov v oblasti poskytovania úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, ktoré s pravidla nemajú

nadbytočné vlastné disponibilné peňažné zdroje a teda aj výška úročenia, sankcionovania a spôsob
zabezpečenia úverov sú prísnejšie ako je to v prípade bánk. Poukázal na to, že zmluvy ktoré podpísala
navrhovateľka ako ručiteľka boli vyhotovené v zákonom predpísanej písomnej forme a netrpia vadami,
ani formálnymi ani vecnými, ktoré by spôsobovali ich absolútnu neplatnosť. Uviedol, že účastníci si
pre prípad riešenia sporov z tejto zmluvy dohodli príslušnosť Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

Slovenskou rozhodcovskou a.s. a odporca 1/ ešte 5.5.2009 podal žalobu na peňažné plnenie zo
zmluvy o úvere voči dlžníkovi aj obom ručiteľom. Po vykonaní dobrovoľnej dražby dňa 29.6.2009
čiastočne vzal žalobný návrh späť o sumu získanú realizáciou záložného práva, doteraz však spor nebol
právoplatne ukončený. Žiadal zohľadniť v konaní tú skutočnosť, že sám dlžník a ručiteľka v tomto konanínavrhovateľka konali v rozpore s dobrými mravmi, keď neuspokojili svoj záväzok zo zmluvy na základe
výzvy a teraz sa domáha súdnej ochrany a vyžaduje ohľady neúmerné okolnostiam prípadu. Odporca
1/ bol povinný poskytnúť úver v zmysle žiadosti o úver zo dňa 26.6.2008.

Odporca 2/ uviedol, že nadobudol nehnuteľnosť, pôvodne byt navrhovateľky, v dobrovoľnej dražbe, ktorú
organizoval odporca 1/. Splnil riadne podmienky vyhlásené dražobnou spoločnosťou, riadne sumu za čo
bol byt vydražený zaplatil a nevidí dôvod prečo by bola dražba neplatná. Potvrdil, že po vydražení keď sa
prihlásil ako nový vlastník bytu, boli problémy s navrhovateľkou, ktorá v byte bývala. Táto mu po podaní

žaloby dňa 29.7.2009 podpísala doklad - vyhlásenie na základe ktorého sa zaviazala, že byt vyprace do
30.7.2009 a v prípade, že byt nevyprace hnuteľné veci v byte sa stávajú majetkom odporcu 2/. Uviedol,
že k podpísaniu takéhoto vyhlásenia navrhovateľku nenútil, sama dobrovoľne toto vyhlásenie podpísala.
Následne medzi nim a navrhovateľkou vznikli nedorozumenia, ktoré sa snažil riešiť prostredníctvom
syna navrhovateľky. Bola privolaná aj policajná hliadka, ktorá im doporučila, aby sa dohodli. Následne
navrhovateľka odišla z bytu spolu so synom. A po tom bolo súdom nariadené predbežné opatrenie.

Súd vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 26.6.2008 bol poskytnutý úver č. 82001 podľa ustanovenia §
497 a nasl. Obchodného zákonníka spoločnosťou FINANC REAL s.r.o. dlžníkovi spoločnosti N. J. s.r.o.,
kde ako ručitelia vystupujú navrhovateľka a jej syn U. V. ako fyzické osoby, nepodnikatelia. Úver bol
podľa zmluvy poskytnutý vo výške 1.500 000,-Sk s 3% mesačným úrokom, kde celková výška úveru

s dohodnutým navýšením predstavovala sumu 3.660 000,-Sk, výška mesačnej splátky predstavovala
sumu 76.250,-Sk s dobou splácania 48 mesiacov, pričom splatnosť každej splátky bola 26.dňa v mesiaci
a ročná percentuálna miera nákladov predstavovala sumu 68,74%. Ten istý deň bola podpísaná zmluva
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorá je už vyššie opísaná a tiež mandátna zmluva a
vklad tejto zmluvy bol povolený do Katastra nehnuteľností dňa 22.7.2008. Podpisy na týchto zmluvách

boli overené u notára dňa 26.6.2008. Pravosť podpisov v konaní účastníci nenamietali. Následne bol
vypracovaný splátkový kalendár k predmetnej zmluve o úvere na 48 mesačných splátok po 76.250,-
Sk, pričom splatnosť prvej splátky bola mesiac po podpise zmluvy. Podľa založeného splátkového
kalendára odporcom 1/ súd zistil, že ani jedna celá splátka uhradená nebola a tak isto nebol dodržaný
deň splatnosti. Prvá splátka úveru vo výške 25.000,-Sk bola zaplatená dňa 3.10.2008, druhá 16.10.2008

tak isto vo výške 25.000,-Sk, ďalšie splátky už uhrádzané neboli až dňa 30.6.2009 sa pripísala ako ďalšia
splátka suma za ktorú bol vydražený byt navrhovateľky a to 58.426,56,-Eur a to dňa 30.6.2009.

Svedok U. V. uviedol, že je pravdou, že pôvodne si zobrala úver jeho matka a tento použil výlučne on
na podnikanie. Úver splácal pravidelne až do apríla 2008, kedy už jeho spoločnosť nemala dostatok

finančných prostriedkov a so splátkami sa dostal do omeškania, preto riešil situáciu ďalej tým, že si
zoberie ďalší úver, aby mohol splatiť prvý a keďže sám nedisponoval žiadnou nehnuteľnosťou dohodol
sa, že matka ako ručiteľka založí svoj byt. Uviedol, že matka od začiatku vedela o tom, že môže prísť
o byt, avšak spočiatku nebol dôvod sa o to obávať. Od počiatku však bolo zrejmé ako aj pri prvom
úvere, že potrebuje peniaze na podnikanie a že úver bude splácať s peňazí jeho obchodnej spoločnosti.

Uviedol, že ohľadom všetkých vecí komunikoval sám s veriteľom a matka bola prítomná iba pri podpise
zmlúv. Potvrdil, že pri podpise zmlúv neboli podpisy vynucované a úver si zobral dobrovoľne na základe
vlastného rozhodnutia. Uviedol, že hneď pri vyplatení peňazí s úvery bol vyplatený prvý úver, kde bola
dlžníčkou jeho matka a zvyšok peňazí, ktoré mu boli vyplatené asi 150.000,-Sk, tieto použil na zaplatenie
faktúrzatelefónyprespoločnosťN.J.s.r.o.Kotázkesúdučipeniaze,ktoréboliposkytnutéspoločnostiN.

J. s.r.o ako úver sú evidované v účtovníctve spoločnosti, svedok uviedol, že nevie či to stihla účtovníčka
zaevidovať, lebo v tom čase už mala spoločnosť finančné problémy a účtovníctvo za rok 2008 nemá
dokončené. Svedok potvrdil, že matka mu vlastne pomáha a nezaujímala sa o podmienky úveru. Sám si
začal uvedomovať vážnosť situácie až keď došlo k dobrovoľnej dražbe. Svedok potvrdil, že spoločnosť
N. J. s.r.o. si brala úver na splatenie ďalšieho úveru a teda už v tom čase mala problémy, bola v platobnej

neschopnosti.

Na ďalšom pojednávaní právny zástupca navrhovateľky, žiadal opätovne vypočuť svedka V. napriek
tomu, že bol prítomný na pojednávaní kde bol vypočutý a mohol svedkovi klásť otázky. Uviedol, že
svedok bol vypočutý iba zbežne. Súd jeho návrh na opätovné vypočutie svedka zamietol z dôvodu,

že pojednávanie na ktorom bol svedok vypočutý trvalo 4 hodiny ( od 12:00 hod. do 16:00 hod. ) a
bol dostatočný priestor klásť svedkovi otázky a otázky ktoré mu chcel dodatočne položiť na okolnosti
poskytnutia úveru a to miesto a čas dojednania úveru a jeho podpísania súd považoval za nepodstatné.Právny zástupca navrhovateľky žiadal, aby súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru
grafológia či podpis na pokladničnom doklade zo dňa 26.6.2008 je vlastným podpisom navrhovateľky a
ďalej žiadal vykonať dopyt na správu katastra pre okres Bratislava V, kedy bol podaný návrh na vklad

záložného práva. Tieto návrhy na doplnenie dokazovania súd zamietol z dôvodu, že navrhovateľka
nespochybnila v konaní autenticitu podpisov a nie len navrhovateľka, ale ani jeden z účastníkov.
Skutočnosť kedy bol podaný návrh do Katastra nehnuteľností je právne irelevantná.

Navrhovateľka uvádzala, že pre svoj vek už nemá dobrý zrak a preto nemala so sebou lupu a nevidela

na drobné písmená na zmluvách. Takéto tvrdenie použila na svoju obranu v konaní. V priebehu konania
jej bolo dané k nahliadnutiu niekoľko dokladov ohľadne identifikácie jej podpisov a tieto identifikovala s
okuliarami bez použitia lupy.

Súd neskúmal naliehavý právny záujem o určení vlastníctva k nehnuteľnosti, nakoľko naliehavý právny
záujem na určení vlastníctva nehnuteľnosti je daný vždy, nakoľko úspešnosťou v konaní o určovacej

žalobe by sa zásadne zmenilo právne postavenie toho kto sa neplatnosti domáhal.

Súd z výpisu z obchodného registra spoločnosti N. J. s.r.o. zistil, že spoločníkmi spoločnosti je syn
navrhovateľky U. V. a spoločnosť L. H. L. s.r.o. a jediným spoločníkom tejto spoločnosti je spoločnosť
E. N. založená v G.. Predmetom činnosti spoločnosti N. J. s.r.o. je okrem iných činností aj poskytovanie

úverov nebankovým spôsobom zo zdrojov nepochádzajúcich z vkladov občanov.

Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 80 psím. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného
veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva,
ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 501 ods. 1 Obchodného zákonníka veriteľ je povinný dlžníkovi peniaze poskytnúť, ak ho o to
dlžník v súlade so zmluvou požiadal a to v dobe určenej požiadavke, inak bez zbytočného odkladu.

Podľa§566ods.1Obchodnéhozákonníkamandátnouzmluvousamandatárzaväzuje,žepremandanta
na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene

mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

Právny zástupca navrhovateľa poukázal na rozhodnutia rôznych súdov, kde sa riešila otázka
poskytovania úverov, ktoré boli z rôznych dôvodov neplatné podľa § 3 Občianskeho zákonníka a
žiadal, aby súd pri svojom rozhodovaní čerpal z týchto rozhodnutí. Súd však poukazuje na to, že tieto

rozhodnutia sa týkali úverov poskytnutých fyzickým osobám nepodnikateľom. Týmito rozhodnutiami
sa nemožno analogicky spravovať v tomto konaní z dôvodu, že náš právny poriadok nie je založený
na súdnych precedensoch a naviac v tomto konaní sa jednalo o absolútny obchod z dôvodu, že
úver bol poskytnutý obchodnou spoločnosťou inej obchodnej spoločnosti za účelom podnikania. Pri
posudzovaní úverov poskytnutých obchodným spoločnostiam, súd zohľadňuje úplne iné kritéria aj z

hľadiska postavenia spotrebiteľa, pretože s pravidla aj účel na ktorý je poskytnutý je diametrálne odlišný.
Peniaze z úverov, ktoré sú poskytované podnikateľom alebo obchodným spoločnostiam za účelom
podnikania sú obyčajne niekoľko násobne zhodnotené a preto sú aj zmluvne neobmedzené podmienky
poskytovania úverov.V danom prípade bolo zistené a listinnými dôkazmi ako aj svedecky preukázané, že úver na podnikanie
si brala obchodná spoločnosť a navrhovateľka vystupovala v zmluve ako ručiteľka. Svedok U. V.

a navrhovateľka prízvukovali, že od obchodnej spoločnosti odporcu 2/ si už v minulosti zobrala
úver navrhovateľka i keď ona ako fyzická osoba úver nepotrebovala tento brala pre svojho syna,
ktorý potreboval peniaze na podnikanie pre svoju obchodnú spoločnosť. Predmetom konania bol
iba úver poskytnutý dňa 26.6.2008. Tento úver si brala obchodná spoločnosť, čo nebolo v konaní
nijako spochybnené. Súd pri hodnotení dôkazov a tvrdení účastníkov dospel k záveru, že nie je

možné uplatňovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o dobrých mravoch pre konanie pri obchodnom
styku dvoch obchodných spoločností. Tieto sa môžu spravovať len ustanoveniami zakotvenými v
Obchodnom zákonníku, ktorý upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi. Pri podnikateľskej
činnosti sa obchodné spoločnosti spravujú zásadami poctivého obchodného styku a tak isto sa dbá
na obchodné zvyklosti. I keď zmluva o zriadení záložného práva je uzatvorená podľa Občianskeho
zákonníka ( akcesorický záväzok ), súd v tomto smere poukazuje na to, že zmluva o zriadení záložného

práva musí byť vždy uzatvorená podľa Občianskeho zákonníka ( jedinej možnej úpravy ), avšak pri
výklade tejto zmluvy treba vychádzať a zohľadniť tie isté právne aspekty ako pri zmluve o úvere,
teda v zmysle Obchodného zákonníka. Pokiaľ navrhovateľka namietala, že v skutočnosti pri podpise
druhej zmluvy kedy peniaze fyzicky vyplatené neboli, túto skutočnosť súd v konaní neskúmal, pretože
bolo zrejmé, čo potvrdil aj svedok U. V., že úver bol poskytnutý za účelom pokrytia prvého úveru a v

tomto smere si účastníci zaplatenie splátok a vyplatenie úveru kompenzovali. Ak by úver v skutočnosti
nebol vyplatený podľa úverovej zmluvy, dlžník má právo sa zákonným spôsobom domáhať vyplatenia
úveru. Zmluva o úvere sa odlišuje od zmluvy o pôžička v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorá
má charakter reálneho kontraktu a okrem dohody zmluvných strán o podstatných častiach zmluvy
sa pre vznik záväzku z nej vyžaduje aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Zmluva o úvere je

konsenzuálnym kontraktom, takže na vznik záväzkového vzťahu z tejto zmluvy postačuje dohoda strán
o podstatných častiach zmluvy a teda sa nevyžaduje reálne čerpanie úveru dlžníkom. V konaní bolo
preukázané, že úver ktorý je predmetom konania bol poskytnutý vo výške podľa výdavkového dokladu.
Súd sa stotožňuje s tvrdením odporcu 1/, že pri uzatváraní zmlúv postupovala navrhovateľka a jej
syn ako zástupca spoločnosti N. J. s.r.o. ľahkovážne, naviac keď spoločnosť N. J. s.r.o., podľa jej

predmetu činnosti, tak isto poskytovala úvery a teda muselo jej byť známe podnikateľské prostredie
a obchodné zvyklosti v tomto podnikateľskom odvetví. Tak isto treba mať na zreteli tú skutočnosť,
že v obchodnom práve a v právnych vzťahoch upravených Obchodným zákonníkom je daná široká
zmluvná voľnosť účastníkov. Nakoľko úver bol poskytnutý právnickej osobe, súd má za to, že nemožno
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka v prípadoch, ktoré sú riešené obchodným zákonníkom.

Keďže súd prejudiciálne riešil neplatnosť zmluvy o úvere a záložnej zmluvy a mandátnej zmluvy podľa
Obchodného zákonníka zistil, že tieto zmluvy sú platné a teda nemôžu mať za následok neplatnosť
zavkladovania a následnú dražbu bytu, ktorý bol predmetom záložného práva. Odporca 2/ sa stal
zákonne vlastníkom bytu, keď ho vydražil. Z toho dôvodu návrh navrhovateľky na určenie vlastníctva
bytu zamietol. Pokiaľ sa týka zamietnutia žaloby navrhovateľky v časti neplatnosti dražby, súd poukazuje

na to, že navrhovateľke zanikol prekluzívnou lehotou nárok na domáhanie sa neplatnosti tejto dražby,
podľa zákona o dobrovoľných dražbách a teda v konaní žiadala rozhodnúť o neplatnosti dražby podľa
Občianskeho zákonníka, avšak v konaní nepreukázala naliehavý právny záujem na podaní žaloby. Tiež
nemožno opomenúť ten fakt, že obchodná spoločnosť, ktorej bol úver poskytnutý nesplatila ani jednu
celú splátku v zmysle splátkového kalendára a pri poskytnutí úveru už vedela, že je vo finančných

ťažkostiach, preto jej konanie možno hodnotiť tak, že bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Z vyššie uvedených dôvodov a s poukazom na zákonné ustanovenia a skutočnosť, že súd prejudiciálne
skúmal, že zmluva o úvere uzatvorená medzi obchodnou spoločnosťou N. J. s.r.o. a odporcom 1/ ako aj
mandátna zmluva a zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 26.6.2008 sú platné, súd návrh zamietol.

Pri posudzovaní platnosti zmlúv súd vychádzal z toho, že vzťahy medzi obchodnými spoločnosťami
upravené Obchodným zákonníkom sa spravujú zmluvnou voľnosťou okrem kogentných ustanovení
Obchodného zákonníka medzi ktoré však zmluva o úvere nepatrí.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 149 O.s.p. Úspešným

odporcom súd priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú v prípade odporcu 1/: prevzatie a
príprava pojednávania 55,49,-Eur + 7,21,-Eur režijný paušál a 19% DPH spolu 74,61,-Eur, účasť na 2
meritórnych pojednávaniach 31.3.2010 - 55,49,-Eur + režijný paušál 7,21,-Eur + náhrada za stratu času
12x polhodina za cestu do Bratislavy a späť a 8x polhodina za trvanie pojednávania ( od 12:00 hod. do16:00 hod. ) + DPH 19% spolu 360,69,-Eur, účasť na pojednávaní dňa 9.6.2010 - 55,49,-Eur + 7,21,-Eur
režijný paušál + náhrada za stratu času 12 polhodín za cestu do Bratislavy a späť a 3 polhodiny trvania
pojednávania ( od 11,00 hod. do 12,20 hod. ) + DPH 19% spolu 289,17,-Eur, nemeritórne pojednávanie

dňa 22.2.2010 - 13,87,-Eur za úkon ( 1 ), 7,21,-Eur režijný paušál, náhrada za stratu času za cestu
do Bratislavy a späť 12 polhodín po 12,02,-Eur + DPH 19% spolu 171,65,-Eur. Spolu trovy právneho
zastúpenia odporcu 1/ predstavujú sumu 896,12,-Eur s DPH tak ako si ich uplatnila právna zástupkyňa
odporcu 1/. V prípade odporcu 2/ trovy konania predstavujú: 5 úkonov právnej pomoci - prevzatie a
príprava zastúpenia 13.8.2009, 53,49,-Eur + 6,95,-Eur režijný paušál + 19% DPH spolu 71,92,-Eur,

písomné podanie na súd - odvolanie proti predbežnému opatreniu 53,49,-Eur + 6,95,-Eur režijný paušál
+ 19% DPH spolu 71,92,-Eur, účasť na pojednávaní dňa 22.2.2010 - nemeritórne 25,09,-Eur, účasť
na pojednávaní dňa 31.3.2010 - 55,49,-Eur + 7,21,-Eur režijný paušál + DPH 19% spolu 74,91,-Eur,
účasť na pojednávaní dňa 9.6.2010 - 74,61,-Eur spolu 318,15,-Eur. V zmysle ustanovenie § 15 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. náhrada za použitie motorového vozidla značky Hyundai Santa Fe, EVČ: A pri cesta
Žilina - Bratislava a späť za účelom účasti na pojednávaní dňa 22.2.2010 v nadväznosti na ust. zák. č.

283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, za jeden km jazdy predstavuje
sumu 0,183,-Eur. Vzdialenosť Žilina - Bratislava a späť predstavuje 200km x 2 = 400km. Cena PHM
predstavuje sumu 1,011,-Eur/l, priem. spotreba motorového vozidla je 8,1 l/100km. Náhrada celkom za
cestu dňa 22.2.2010: 105,96,-Eur + DPH = 126,09,-Eur. Náhrada za premeškaný čas strávený na ceste
Žilina - Bratislava a späť pri účasti na pojednávaní dňa 22.2.2010 je v nadväznosti na ust. § 17 ods. 1 cit.

vyhl. za začaté 2 polhodiny v sume 12,02,-Eur za jednu polhodinu t.j. 8x 12,02,-Eur + DPH = 114,43,-
Eur. Náhrada za použitie motorového vozidla zn. Hyundai Santa Fe, EVČ: A pri ceste Žilina - Bratislava
a späť za účelom účasti na pojednávaní dňa 31.3.2010 v nadväznosti na ust. zák. č. 283/2002 Z.z.
o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, za jeden km jazdy predstavuje sumu 0,183,-
Eur. Vzdialenosť Žilina - Bratislava a späť predstavuje 200km x 2 = 400km. Cena PHM predstavuje

sumu 1,036,-Eur/l, priem. spotreba motorového vozidla je 8,1 l/100km.Náhrada celkom za cestu dňa
31.3.2010: 106,77,-Eur + DPH = 127,06,-Eur. Náhrada za premeškaný čas strávený na ceste Žilina -
Bratislava a späť pri účasti na pojednávaní dňa 31.3.2010 je v nadväznosti na ust. § 17 ods. 1 cit. vyhl.
za začaté 2 polhodiny v sume 12,02,-Eur za jednu polhodinu t.j. 8x 12,02,-Eur + DPH = 114,43,-Eur.
Náhrada za použitie motorového vozidla zn. Hyundai Santa Fe, EVČ: A pri ceste Žilina - Bratislava a späť

za účelom účasti na pojednávaní dňa 9.6.2010 v nadväznosti na ust. zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných
náhradách v znení neskorších predpisov, za jeden km jazdy prestavuje sumu 0,183,-Eur. Vzdialenosť
Žilina - Bratislava a späť predstavuje 200km x 2 = 400km. Cena PHM prestavuje sumu 1,120,-Eur /l,
priem. spotreba motorového vozidla je 8,1 l/100km. Náhrada celkom za cestu dňa 9.6.2009: 109,49,-
Eur + DPH = 130,29,-Eur. Náhrada za premeškaný čas strávený na ceste Žilina - Bratislava a späť pri

účasti na pojednávaní dňa 9.6.2009 je v nadväznosti na ust. § 17 cit. vyhl. za začaté 2 polhodiny v sume
12,02,-Eur za jednu polhodinu t.j. 8x 12,02,-Eur + DPH = 114,43,-Eur, spolu 726,73,-Eur. Trovy právneho
zastúpenia, ktoré vznikli odporcovi 2/ v danom konaní titulom náhrady škody advokátskej odmeny za
zastupovanie advokátovi prestavujú celkom sumu 1.044,88,-Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde,
dvojmo.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti:

· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí
byť podpísané a datované
· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha

Odvolanie proti uzneseniu možno odôvodniť len tým, že:

· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

·doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.