Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/220/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211216827
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Mazáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211216827.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta
82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zast. JUDr. Jánom Mišurom, advokátom so sídlom Záhradnícka 27,
Bratislava, proti žalovaným 1/ M. Z.C., narodenému XX.XX.XXXX, 2/ Q. Z., narodenému XX.X.XXXX,
obaja bytom I. X, C., o zaplatenie 483,67 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Košice II zo dňa 14. septembra 2012, č.k. 18C/129/2011-98, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, ktorým žalobcovi nebolo priznané
právo na náhradu trov konania.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi právo na
náhradu trov konania nepriznal a žalovaní nemajú právo na ich náhradu.

V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 18.1.2012,

č.k. 18C 129/2011-75 uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne
sumu 483,76 € s úrokom z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy ročne od 27.11.2009, ktorú dlžnú
sumu im povolil uhradiť v splátkach. Dlžná suma bola žalobcovi priznaná na základe ust. § 24 ods.
7 zák. č. 381/01 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel z titulu náhrady poistného plnenia poskytnutého za žalovaných. O trovách konania
súd rozhodol podľa ust. § 142 a § 150 ods. 2 O.s.p., keďže išlo v danom prípade o drobný spor (§

200ea O.s.p.), úspešnému žalobcovi z celkovej výšky trov konania v sume 272,42 € priznal právo na
náhradutrovkonanialensčastivovýške126,14€,ktorépovažovalzaprimeranéuplatňovanémunároku.
Konštatoval, že na základe odvolania žalobcu proti výroku o trovách konania Krajský súd v Košiciach
uznesením zo dňa 13.6.2012, č.k. 9 Co 71/2012-94 rozsudok Okresného súdu Košice II vo výroku o
trovách konania zrušil a vec v tejto časti vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že
odvolací súd uložil súdu prvého stupňa, aby pri opätovnom rozhodnutí o trovách konania preskúmal,

či v prejednávanom prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by
náhradu trov konania nemusel žalobcovi celkom alebo sčasti priznať podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p.
Ďalej citoval ust. § 142 ods. 1, § 150 ods. 1 O.s.p. a konštatoval, že žalobca, ktorý bol v konaní v celom
rozsahu úspešný, by mal v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. proti neúspešným žalovaným v 1. a 2.
rade právo na náhradu trov prvostupňového konania v sume 272,42 € za zaplatený súdny poplatok
za návrh na začatie konania vo výške 28,50 € a za trovy právneho zastúpenia v sume 243,92 € za 5

úkonov právnej služby. Uviedol, že v prejednávanom prípade však súd v súlade s ust. § 150 ods. 1 O.s.p.
vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poukázal na to, že uvedené zákonné ustanovenie umožňuje súdu prihliadnuť na výnimočné okolnosti
jednotlivých konaní, v ktorých by rozhodnutie podľa zásady úspešnosti mohlo byť príliš tvrdé, či užvzhľadom na prejednávanú vec alebo skutočnosti na strane účastníkov konania. Uviedol, že dôvodmi
hodnými osobitného zreteľa, na základe ktorých rozhodol o trovách konania sú dané jednak sociálnou
situáciou žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí súd odkázaní na invalidný, resp. starobný dôchodok, ako

aj okolnosťami konania, keď žalovaní ako osoby neznalé práva dlžnú sumu pred začatím konania na
výzvu žalobcu neuhradili, pretože vychádzali z nesprávneho záveru, že motorové vozidlo žalovaného v
1. rade bolo v čase dopravnej nehody poistené, keďže poistné uhradili, hoci aj po lehote jeho splatnosti
a že teda škodu je povinná uhradiť poisťovňa. Poukázal na to, že v súdnom konaní žalovaní proti
samotnej zodpovednosti za spôsobenú škodu nenamietali a proti rozhodnutiu súdu o uložení povinnosti

nanáhradudlžnejsumynepodaliodvolanie.Vyslovilnázor,ževzhľadomnatietoskutočnostibypriznanie
náhrady trov konania bolo pre žalovaných v 1. a 2. rade neprimerane tvrdé, keďže vzhľadom na ich
sociálnu situáciu by náhrada trov konania znamenala podstatný zásah do uspokojovania ich základných
životných potrieb. Okrem toho nepriznanie náhrady trov konania nemôže ohroziť hospodárenie žalobcu,
ktorého činnosť je zabezpečená z príspevkov poisťovateľov oprávnených vykonávať povinné zmluvné
poistenie podľa ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. Napokon uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí

boli v konaní neúspešní, nemajú právo na náhradu trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku, ktorým žalobcovi nebolo priznané právo na náhradu trov
konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie
súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania a súčasne zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade nahradiť
žalobcovi trovy právneho zastúpenia tak, ako ich vyčíslené predložil súdu na pojednávaní dňa 18.1.2011

v celkovej výške 272,42 € a taktiež zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade nahradiť žalobcovi trovy právneho
zastúpenia za podanie odvolania (1.3.2012) voči rozsudku súdu prvého stupňa sp.zn. 18C 129/2011-75
vo výške 29,08 €. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 29,08
€ za podanie odvolania.

Vyslovil názor, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil dôvody hodné osobitného zreteľ na nepriznanie

náhrady trov konania a súčasne zistený skutkový stav v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v zmysle ust.
§ 150 ods. 1 O.s.p. nekorešponduje s aplikáciou citovaného ustanovenia. Poukázal na skutočnosť, že
vyhodnotenie príjmov žalovaných súdom prvého stupňa, v ktorých vidí dôvody hodné osobitného zreteľa
nie je podložené relevantnými dokladmi, ktoré by hodnoverne preukázali reálny príjem žalovaných a ich
reálne majetkové pomery, pričom súd prvého stupňa vychádzal pri posudzovaní príjmu žalovaných len

z potvrdení Sociálnej poisťovne o poberaní invalidného dôchodku žalovaným v 1. rade a o poberaní
starobného dôchodku žalovaným v 2. rade. Uviedol, že súd prvého stupňa vôbec neskúmal majetkové
pomery žalovaných ako také, ale poukázal iba na to, že sú odkázaní na invalidný a starobný dôchodok,
pričom žalovaní však ničím nepreukázali nepriaznivosť svojej sociálnej situácie. Poukázal na ust. §
112 (zmena nároku dávky) a nasl. zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (zákon o

sociálnom poistení) a uviedol, že v prípade, ak žalovaný v 1. rade invalidný dôchodok skutočne aj
poberá, ešte nevylučuje tú skutočnosť, že nemá iný príjem a taktiež, že žalovaný v 2. rade nevykonáva
aj napr. zárobkovú činnosť, z ktorej by mal ďalší príjem. Súd prvého stupňa takisto neskúmal, či sú
žalovaní napr. vlastníkmi nehnuteľností, prípadne nejakých aktív. Poukázal na okolnosti uplatneného
nároku a dodal, že tento nárok vznikol z dôvodu zjavne nezodpovedného prístupu žalovaných, a to

tým, že dopravná nehoda bola spôsobená nepoisteným motorovým vozidlom, čím bola spôsobená
škoda poškodenej spoločnosti PRORESING, s.r.o. a považoval za dosť neštandardné, aby si niekto v
nepriaznivej sociálnej situácii mohol dovoliť viesť motorové vozidlo vzhľadom k cene pohonných látok.
Ďalej uviedol, že nezodpovedný prístup žalovaných sa preukázal aj v tom, že uhradili poistné na povinné
zmluvné poistenie po lehote splatnosti, to znamená, že v čase dopravnej nehody nebolo vozidlo, ktorého

prevádzkou bola spôsobená škodová udalosť poistené, pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú
jeho prevádzkou. Konštatoval, že v rámci mimosúdneho riešenia veci vyzval na úhradu poistného
plnenia žalovaných listom zo dňa 26.9.2009, na čo však žalovaní nereagovali a ak by uhradil dlžnú
sumu na výzvu žalobcu, žalobca by tak nepodával žalobu na súd. Ďalej uviedol, že aplikácia § 150 ods.
1 veta prvá O.s.p. predstavuje výnimočný postup, čo zdôrazňuje tiež výslovné použitie tohto pojmu.

Z uvedeného vyplýva, že na aplikáciu rozoberaného ustanovenia nepostačuje len existencia dôvodov
hodných osobitného zreteľa, ale súčasne musí ísť o výnimočnú situáciu. V tomto smere poukázal na
judikát R 34/1982, I. ÚS 188/08 Sb.49, II. ÚS 237/05 Sb.40.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V ust. § 150 ods. 1 O.s.p. je ustanovené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky uplatnenia právnych
noriem upravujúcich náhradu trov konania; dáva súdu možnosť, aby za splnenia predpokladov v tomto

ustanovení uvedených nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, u ktorého sú
inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady celkom alebo sčasti. Predmetné ustanovenie umožňuje
tak presadiť aplikáciu ust. § 1 O.s.p. (zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov
účastníkov, ako aj výchovu na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinnosti a na úctu k právam
inýchosôb)adocieliťtak,pokiaľmožno,spravodlivúochranupráv,čoaplikáciazásadyzodpovednostiza

výsledok vždy neumožňuje. Musí ale ísť o výnimočný prípad (o výnimočnosť v okolnostiach danej veci,
ale aj v okolnostiach na strane účastníkov, a to obidvoch), jeho aplikácie. Ust. § 150 ods. 1 O.s.p. neslúži
k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je
nespravodlivé,abyten,ktodôvodnebránilsvojeporušenéaleboohrozenéprávaaleboprávomchránené
záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého

ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým
vzhľadomnaexistenciuokolnostísúvisiacichsostavompredzačatímsporu,sosprávanímsaúčastníkov
v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a podobne. Na tomto mieste považuje odvolací
súd za potrebné pripomenúť, že pôvodné znenie tohto ustanovenia, ktoré obsahovalo iba terajšiu
prvú vetu ustanovenia, bolo s účinnosťou od 15.10.2008 (zák. č. 384/2008 Z.z.) doplnené o ďalšiu

vetu, podľa ktorej súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov
konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania
nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Ide o nové ustanovenie, ktorým sa má dosiahnuť motivácia
účastníkaktomu,abyrozhodujúceskutočnostiadôkazy,pokiaľichmoholuplatniť,predkladalužnaúvod
konania. Ustanovenie rozširuje prvky, ktoré majú účastníkov viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti

nielen za výsledok, ale aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto
ustanovenia musí preto zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Novela účinná od
15.10.2008 tým výrazne zmenila dovtedajšie chápanie predmetného ustanovenia, v ktorom pri skúmaní
existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania prevládalo
najmä skúmanie majetkových, sociálnych, osobných a ďalších pomerov všetkých účastníkov konania a

až následne skúmanie okolností, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v
priebehu konania a podobne. Na rozdiel od toho, nové ustanovenie § 150 ods. 1 druhá veta O.s.p. ako
prioritné (nie však výlučné) hľadisko uvádza správanie sa účastníka v konaní.

V predmetnej veci súd prvého stupňa žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pričom pri
rozhodovaní o ich náhrade vychádzal z ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Za dôvody hodné osobitného zreteľa,

na základe ktorých rozhodol o trovách konania považoval sociálnu situáciu žalovaných v 1. a 2. rade,
ktorí sú odkázaní na invalidný, resp. starobný dôchodok, ako aj okolnosťami konania, keď žalovaní ako
osoby neznalé práva dlžnú sumu pred začatím konania na výzvu žalobcu neuhradili, pretože vychádzali
z nesprávneho záveru, že motorové vozidlo bolo v čase dopravnej nehody poistené, keďže poistné
uhradili hoci aj po lehote jeho splatnosti a že teda škodu je povinná uhradiť poisťovňa. Ďalej vychádzal

z postoja žalovaných v konaní, ktorí proti samotnej zodpovednosti za spôsobenú škodu nenamietali a
proti rozhodnutiu súdu o uložení povinnosti na náhradu dlžnej sumy nepodali odvolanie. Zároveň súd
prvého stupňa prihliadol na pomery žalobcu, ktorého by výnimočným nepriznaním náhrady trov konania
bola dotknutá jeho majetková sféra keď konštatoval, že nepriznanie náhrady trov konania nemôže
ohroziťhospodáreniežalobcu,ktoréhočinnosťjezabezpečenázpríspevkovpoisťovateľov,oprávnených

vykonávať povinné zmluvné poistenie podľa zákona č. 381/2001 Z.z.Odvolací súd v danom prípade posudzoval, či súd prvého stupňa dostatočne vyhodnotil celý komplex
okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p. Ako vyplýva
zo zákonných kritérií, pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. je potrebné posúdiť osobné, majetkové a

sociálne pomery všetkých účastníkov konania, vyhodnotiť existenciu okolností súvisiacich so stavom
pred začatím sporu a ako prioritné (nie však výlučné) hľadisko je správanie sa účastníkov v priebehu
sporu. Z obsahu spisu vyplýva, že osobné, majetkové a sociálne pomery žalovaných sú preukázané
tým, že žalovaný v 1. rade je poberateľom invalidného dôchodku, ktorého výška od 1.1.2011 je 167,30 €
mesačneažalovanýv2.radejepoberateľomstarobnéhodôchodku,ktoréhovýškaod1.1.2011je301,90

€ mesačne. Žalovaný v 2. rade spolu s manželkou a žalovaným v 1. rade býva v trojizbovom byte, kde
náklady spojené s chodom domácnosti predstavujú priemerne 300 € mesačne. Pokiaľ ide o okolnosti,
ktoré viedli žalobcu k uplatneniu práva na súde, z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní dlžnú sumu
žalobcovi neuhradili, pretože mali za to, že motorové vozidlo žalovaného v 1. rade bolo v čase dopravnej
nehody poistené, keďže poistné uhradili hoci aj po lehote jeho splatnosti. Tieto skutočnosti vyplývajú
z listov žalovaných adresovaných žalobcovi zo dňa 24.8.2009 a 14.11.2009, v ktorých poukázali na

zaplatenie poistného v období od 15.5. do 31.12.2008, k čomu doložili aj poštové poukážky o zaplatení
a žiadali žalobcu o preverenie celej záležitosti týkajúcej sa zrušenia poistnej zmluvy, na čo žalobca
reagoval podaním žaloby na súde. Pokiaľ ide o postoj žalovaných v konaní, k tomu je potrebné uviesť,
že žalovaný v 2. rade pred prvým pojednávaním písomným podaním zo dňa 2.12.2011 doručeným
súdu prvého stupňa dňa 5.12.2011 uznal spôsobenú škodu motorovým vozidlom KE 267 CU a vyjadril

ochotu ju uhradiť podľa zákonne uzatvorenej poistnej zmluvy na uvedené motorové vozidlo. Zároveň
v tomto písomnom podaní uviedol, že nemal vedomosť o tom, že zo strany žalobcu došlo k zrušeniu
poistnej zmluvy v októbri 2008, pričom poistku platil aj po tomto termíne ešte 9 mesiacov. Správanie
sa žalovaných v konaní okrem skutočnosti, že uznali pohľadávku žalobcu pred prvým pojednávaním
je potrebné kladne hodnotiť aj z hľadiska hospodárnosti konania, keď voči doručenému rozsudku súdu

prvého stupňa nepodali odvolanie. Napokon je potrebné uviesť, že pokiaľ ide o pomery žalobcu, jeho
činnosť je zabezpečená z príspevkov poisťovateľov oprávnených vykonávať povinné zmluvné poistenie
podľa zák č. 381/2001 Z.z. v platnom znení a teda nepriznaním náhrady trov konania žalobcovi vo výške
272,42 € nebude dotknutá jeho majetková sféra.

K odvolacím námietkam žalobcu, o ktorých poukazuje na to, že na aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p.

nepostačuje len existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, ale jeho použitie musí zodpovedať
osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter, čo v danom prípade
podľa žalobcu súd prvého stupňa opomenul odvolací súd dodáva, že z odôvodnenia napadnutého
uznesenia súdu prvého stupňa je preukázaná jednak výnimočnosť v okolnostiach danej veci, ale aj v
okolnostiach na strane žalobcu a žalovaných (existencia okolností súvisiacich so stavom pred začatím

sporu, postoj a správanie sa žalovaných v konaní, pomery účastníkov). Z uvedeného vyplýva, že súd
prvéhostupňaneaplikovalust.§150ods.1beztoho,abyrelevantnédôvodypretakýtopostupnezisťoval
a neposudzoval.

Odvolací súd po celkovom posúdení jednotlivých zákonných kritérií rozhodujúcich pre aplikáciu § 150
ods. 1 Os..p. dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne rozhodol, pokiaľ žalobcovi v zmysle § 150

ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania nepriznal.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 224 ods. 1 v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu

trov odvolacieho konania a úspešným žalovaným náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v priebehu
odvolacieho konania im žiadne preukázateľné trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.