Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. február 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 17C/64/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209203562
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1209203562.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: L.. M. Z., nar. XX.XX.XXXX, Š.

XX, Bratislava proti odporcovi: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s., Prešovská 48, Bratislava, o
náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 16.03.2009 domáha, aby súd určil zodpovednosť
odporcu za škodu, odporcu zaviazal na náhradu škody zo zatopenia i znášaniu straty vody, nefakturácii
stočného, náhradu trov a príslušenstva a nemajetkovej ujmy za šikanovanie monopolom - podľa
uváženiasúdu.Tiežžiadal,abysúdzaviazalodporcunaodstránenienímspôsobenejporuchynavlastné

náklady nahradením pôvodného nátrubku patrične dimenzovaným na nimi prevádzkované zvýšené
technologické namáhanie a k odstráneniu tohto ich prevádzkového nedostatku a povinnosti oznámiť
listom alebo verejným oznamom toto všetkým odberateľom vody s podobne starými rozvodmi vody.

Uznesením zo dňa 07.04.2009, č.k. XXC/XX/XXXX-XX súd v zmysle § 42 ods. 2 O. s. p., § 43 O. s. p., §
79 O. s. p. vyzval navrhovateľa na špecifikáciu žalobného petitu, pod následkom odmietnutia podania.
Keďže podľa názoru súdu navrhovateľ svoje podanie riadne nedoplnil a žalobný petit nešpecifikoval tak,
aby bol zrozumiteľný, určitý a vykonateľný, súd uznesením zo dňa 03.06.2009 podanie podľa § 43 ods.
2 O. s. p. odmietol. Na odvolanie navrhovateľka Krajský súd v Bratislave uznesenie prvostupňového

súdu, ktorým bolo odmietnuté podanie navrhovateľa zrušil a vec vrátil na nové konanie. Odvolací súd
bol toho názoru, že prvostupňový súd v odôvodnení a pokynoch na úpravu žalobného návrhu

nedostatočne, nekonkrétne zdôvodnil a nešpecifikoval, ako má navrhovateľ svoje podanie doplniť, čo
vlastne súdu chýba, aby mohol vo veci konať.

Po vrátení veci z Krajského súdu v Bratislave upravil navrhovateľ svoj návrh tak, že žiadal, aby
odporca obnovil dodávku vody bez nároku na platbu za tento úkon, zároveň aby súd odporcu
zaviazal na zaplatenie 50,- € za každý deň marenia dodávky vody, náhradu škody 30,- € za nutnosť
navrhovateľa ubytovať sa u známych a za sťaženie životných podmienok a inej nemajetkovej umy 20,-

€ s príslušenstvom spolu teda 100,- € na deň.Uznesením zo dňa 22.01.2010 súd opätovne vyzval navrhovateľa na úpravu návrhu v časti o náhradu
škody uviesť sumu, ktorú má odporca zaplatiť vyčíslením ceny za m3, v časti o odstránenie poruchy
presne špecifikovať, ktorú časť potrubia a v akom rozsahu žiada o bezplatnú výmenu, v časti o náhradu

škody spôsobenej prerušením dodávky vody do nehnuteľnosti uviesť sumu, ktorá má odporca zaplatiť,
v časti o náhradu nemajetkovej ujmy uviesť sumu, ktorú má odporca zaplatiť.

Uznesením zo dňa 06.04.2010, č.k. XXC/XX/XXXX-XX súd odmietol podanie navrhovateľa v časti o:

- uloženie povinnosti odporcu znášať za príslušné fakturačné obdobie stratu vody/ rozdiel nad dlhodobý
priemer spotreby navrhovateľa,

- uloženie povinnosti odporcovi na vlastné náklady vymeniť ním poškodenú súčiastku tak, aby zniesla

jeho manipulácie s vodomermi,

- uloženie povinnosti odporcu okamžite obnoviť dodávku vody bez nároku na platbu za tento úkon.

-

Na odvolanie navrhovateľa zrušil Krajský súd v Bratislave svojim uznesením zo dňa 16.07.2010, č.k. 15
Co258/2010-63 uznesenie súdu prvého stupňa.

Na pojednávaní konanom dňa 14.06.2011 navrhovateľ uviedol, že návrhom vo veci samej sa domáha,
aby súd:

1. zaviazal odporcu na zaplatenie 1.200,- Euro, ktorá suma pozostáva zo sumy 330,- Euro za
poškodenie záhradnej chatky, ktorá bola v pivnici uložená a vplyvom vody znehodnotená, chatka bola
o rozmeroch 4,5 x 4 metre, vyrobená zo smrekového hobľovaného dreva - latiek, túto vyrobil sám

navrhovateľ pred 15 rokmi, avšak nebola od zhotovenia používaná. Ide o 1/4 ceny chatky za ktorú ju
mal navrhovateľ postaviť, 140,- Euro za 20 kg farieb rôzneho druhu, došlo k prehrdzaveniu obalov a
k ich znehodnoteniu, 330,- Euro za znehodnotenie kotla na pevné palivo, 400,- € za historické rádiá
z roku 1925 a 1930.

2. zaviazal odporcu na náhradu nemajetkovej ujmy 200,- € z dôvodu, že navrhovateľ prežíval stresy a

v dome nemohol bez vody bývať.

3. odporcu zaviazal uviesť mosadzný nátrubok, ktorý smeruje od vodomeru k pevnému odvodu do
domu v pivničných priestoroch na Š. X..Č.. XX v Bratislave.

4. uložil odporcovi povinnosť znášať sumu 107,95 € ako aj sumu 3,32 € ako zmluvnú pokutu.

5. uložiť odporcovi povinnosť obnoviť do rodinného domu na Š. X. Č.. XX v Bratislave dodávku vody

bezplatne.

6. zaviazal odporcu na zaplatenie 100,- € za každý deň odo dňa 13.11.2009 až do dňa opätovného
obnovenia dodávky vody za znemožnenie užívania nehnuteľnosti.

7. zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi príslušenstvo a trovy konania.

Ku skutkovému stavu navrhovateľ uviedol, že má odstavenú dodávku vody do rodinného domu na

Š. X.. Č.. XX v Bratislave, ktorá nehnuteľnosť je v jeho vlastníctve. Dňa 11.06.2008 pri odpočtestavu vodomeru zistil, že v pivničných priestoroch rodinného domu je asi 30 cm vody. Táto voda
striekala z potrubia pri ktorom bol nainštalovaný vodomer. Keďže ide o starý rodinný dom a pivničné
priestory nie sú riadne zaizolované, voda za 4 dni vsiakla do podložia, preto navrhovateľ opravil

trhlinu v potrubí tak, že nainštaloval tlakovú gumu s oceľovou objímkou. Podľa navrhovateľa došlo
k poškodeniu potrubia neodbornou manipuláciou pracovníkov odporcu, ktorí každých 5 - 6 rokov
vymieňajú vodomer, potrubie bolo namáhané a ohýbané pri inštalácii vodomeru. Po poslednej výmene
vodomeru si navrhovateľ všimol, že spoj začal mokvať, na čo upozornil montérov, oni na to neprihliadli.
Listom zo dňa 12.06.2008 odporcovi opísal vzniknutú situáciu. Odporca faktúrou zo dňa 17.09.2008

fakturoval navrhovateľovi stočné v sume 83,63 € a vodné v sume 86,21 €. Po podaní návrhu na súd
odporca odpustil navrhovateľovi stočné a žiadal ho už iba na zaplatenie vodného s tým, že v prípade, ak
uvedenú sumu navrhovateľ neuhradí, bude odpojený od dodávky vody. Navrhovateľ sumu neuhradil a
dňa 13.11.2009 ho odporca od dodávky vody odpojil s tým, že do dnešného dňa dodávka vody obnovená
nebola.

Odporca s návrhom nesúhlasil, poukázal na znenie § 4 ods. 7 písm. c) zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných

vodovodoch a verejných kanalizáciách, podľa ktorého je za vodovodnú prípojku zodpovedný vlastník
nehnuteľnosti. V danom prípade malo dôjsť k porušeniu vnútorného rozvodu, za čo zodpovedá vlastník.
Podľa popisu navrhovateľa ide o potrubie z olova, z čoho je zrejmé, že ide o materiál, ktorý sa už dlhé
roky nepoužíva, je zastaraný a po uplynutí životnosti. Túto prípojku je teda vlastník povinný vymeniť si
sám na vlastné náklady.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov vlastníkom verejných vodovodov a verejných kanalizácii môže byť z
dôvodu verejného záujmu iba právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky.

Podľa § 3 ods. 3 písm. e) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a
o zmene a doplnení niektorých zákonov za verejný vodovod ani jeho súčasť sa nepovažujú vodovodné

prípojky.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov vodovodná prípojka je úsek potrubia

spájajúci rozvádzaciu vetvu verejnej vodovodnej siete s vnútorným vodovom nehnuteľnosti alebo
objektu okrem meradla, ak je osadené. Vodovodná prípojka sa spravidla pripája na verejný vodovod

navŕtavacím pásom a uzáverom. Pripojenie na rozvádzaciu vetvu s uzáverom je súčasťou verejného
vodovou. Vodovodnou prípojkou sa privádza voda z verejného vodovou do nehnuteľnosti alebo do
objektu, ktorá je pripojená na verejný vodovod. Vodovodná prípojka je vodnou stavbou podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky
je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného
vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo
vlastníkom kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej
prípojky alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti.

Podľa § 4 ods. 7 písm. c) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vlastník vodovodnej prípojky je povinný zabezpečiť opravy
a údržbu vodovodnej prípojky na vlastné náklady.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, používať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.Podľa § 126 ods. 1 O. s. p. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Navrhovateľ sa v konaní domáha náhrady škody, nemajetkovej ujmy, uvedenie do predchádzajúceho
stavu súvisiace s haváriou vodovodnej prípojky a s tým súvisiacich škôd na nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa na Š. X.. Č.. XX v Bratislave. Z obsahu výpisu z listu vlastníctva č. 1038 Správy katastra pre hl. mesto
SR Bratislavu, katastrálne územie Staré mesto súd zistil, že vlastníkom nehnuteľnosti na Š. X.. Č.. XX v
Bratislave je M. Z., narodený XX.XX.XXXX. Správa katastra povolila v jeho prospech vklad vlastníckeho

práva na základe darovacej zmluvy dňa 05.03.1996.

Z obsahu darovacej zmluvy zo dňa 01.02.1996 súd zistil, že pôvodní vlastníci nehnuteľnosti: I. I., nar.
XX.XX.XXXX a L.. M. Z., D.. XX.XX.XXXX darovali M. Z., nar. 29.06.1973 nehnuteľnosť nachádzajúcu
sa v Bratislave na Š. X.. Č.. XX, zapísanú na LV č. XXXX pre kat. územie Staré mesto, parc. č. XXXX,
parc. č. XXXX dom so súp.č. XXXX.

Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že existuje nedostatok vecnej aktívnej

legitimácie. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je
nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia), vyplývajúceho z hmotného práva o ktorom
sa v konaní rozhoduje. Navrhovateľ sa v konaní domáha náhrady škody, nemajetkovej ujmy, uvedenia
veci do predchádzajúceho stavu, obnovenia dodávky vody a pod. , ktoré nároky vyplývajú z poruchy na
vodovodnej prípojke nachádzajúcej sa v nehnuteľnosti, ku ktorej navrhovateľ nemá vlastnícke právo.

Občiansky

zákonník v ustanovení § 126 zakotvuje, že jedine vlastník môže podať žalobu na odstránenie
následkovzásahovdojehopráva,prípadne žalobunanáhraduškodyapod.Aktívnalegitimáciabypreto
v tomto prípade svedčala M. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je vlastníkom nehnuteľnosti od 05.03.1996.
Keďže navrhovateľ nie je vlastníkom nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej si uplatnil nároky žalobným

návrhom, nie je vo veci aktívne legitimovaný, čo sa procesne prejavilo zamietnutím návrhu.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Keďže však úspešnému odporcovi v konaní
žiadne trovy nevznikli ,súd náhradu trov odporcovi nepriznal.

Trovy konania (súdny poplatok) znáša štát, pretože navrhovateľ bol od súdnych poplatkov oslobodený
a odporca bol v konaní úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávnerozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené

(§ 205a ),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) lebo

obsadenia súdu,

b/ má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu

prvého stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods.
2 O. s. p.