Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. máj 2018

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 10C/119/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714210639
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenko Švárny

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:7714210639.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Michalovciach, sudcom JUDr. Zdenkom Švárnym, v právnej veci žalobcu I. H. H.+H.,

O.. F. XXX/X, D.É. Y., V.: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Emíliou Haberovou, advokátkou so sídlom AK
Michalovce, ul. Fialková 3593/5, proti žalovanému F. C., T.. XX.X.XXXX, H. M. XX, zastúpenému JUDr.
PetromPandym,advokátomAKKráľovskýChlmec,L.Kossutha99,vkonaníourčeniespoluvlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že podielovým spoluvlastníkom pozemku v podiele 1-ce z celku k parcele č. 200/2, kultúry
zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 96m2, zapísaného Okresným úradom Michalovce, katastrálny
odbor na LV č. XX ako parcela registra C, okres I., obec D. Y., katastrálne územie D. Y., je I. H., T..

XX.X.XXXX, M..Č.. XXXXXX/XXXX, H. X. XXX/XX, D. Y., XXX XX, Slovenská republika, V.: XX XXX
XXX.

P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému 100% náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 26.6.2014 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že je podielovým
spoluvlastníkom uvedeného pozemku ako žalobca H.+H.. V priebehu konania upresnil petit žaloby, ktorý
súd pripustil, a žiadal, aby bolo určené, že on je ako fyzická osoba I. H. podielovým spoluvlastníkom
pozemku v 1-ci k celku k parcele č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 96m2 a to na tom

základe,žekúpnouzmluvouzodňa17.2.1997uzavretousúsúhlasomzáložnéhoveriteľapredávajúceho
- Q., Z..G.. C.Š. nadobudla obchodná spoločnosť H. C. R., G..M..B.. výlučné vlastnícke právo k
predmetným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX ako parcela č. XXX/X zastavaná plocha - hotel
- vo výmere 1833m2 s priľahlým pozemkom a jedinou prístupovou cestou k tejto stavbe je parcela č.
XXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 96m2, ktorej podielovým spoluvlastníkom v tom čase
bola N. G. S. U. G. G. U.. Od tej doby užíval aj pozemok parcela č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 96m2 a užívanie pozemku bolo oprávnené a nikým nerušené, pričom druhým podielovým

spoluvlastníkom v tom čase bol p. W.. Následne kúpnou zmluvou zo dňa 21.11.2001 odkúpil žalobca od
spoločnosti H. C. R. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX k.ú. D. Y. a to stavba R. S. súpisné číslo 175,
postavený na pozemku parc. č. XXX/X vrátane pozemku parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvoria
o výmere 1833m2 priľahlého pozemku a stal sa ich výlučným vlastníkom a pozemok parc. č. XXX/X
užíval naďalej bez akéhokoľvek obmedzenia ako spoluvlastník v podiele 1-ce. Tento pozemok bol zo
strany oboch spoluvlastníkov užívaný bez akéhokoľvek obmedzenia až do 23.4.2014, keď zo strany
žalovaného, už ako výlučného vlastníka parcely XXX/X zastavaná plocha a nádvoria bolo žalobcovi

doručené oznámenie s obmedzením jeho práva k užívaniu pozemku parcela č. XXX/X k.ú. D. Y. a
predložený návrh nájomnej zmluvy. Po doručení tohto oznámenia žalobca zistil, že zápis o kúpe polovice
parcely č. XXX/X k.ú. D. Y. t.j. spornej prístupovej cesty, zapísanej na LV č. XX k.ú. D. Y. nebol v
KN zrealizovaný. Až šetrením zistil, že ako spoluvlastník parc.č. XXX/X v podiele 1-ca bola ešte k2.3.2012 zapísaná N. G. S. U.. Uviedol, že tvrdenie o kúpe prístupovej cesty parc. č. XXX/X zastavaná
plocha a nádvoria vo výmere 96m2 môžu preukázať bývalí členovia štatutárneho orgánu pôvodného
vlastníka sporných nehnuteľností N. G..S.. U. a U. G. S.. Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru je jeho

podielové spoluvlastnícke právo dostatočne preukázané a pokiaľ nedošlo k jeho vkladu do katastra
nehnuteľností, stalo sa tak len nedopatrením, no v každom prípade ho žalobca nadobudol splnením
základných zákonných predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním podľa ust. § 134 OZ.
Navrhol,abysasúdvtomtokonaníprejudiciálnezaoberalneplatnosťounadobudnutiaspoluvlastníckeho
práva žalovaného na základe osvedčenia notárky. Žalobca mal za to, že dostatočne preukázal naliehavý

právnyzáujemnaurčeníjehospoluvlastníckehoprávakspornýmparcelám,zároveňajvecnúlegitimáciu
žalovaného.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť.

3. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav :

4. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
určil, že podielovým spoluvlastníkom k pozemku v podiele 1/2 z celku parcely č. XXX/X - kultúry
zastavané plochy a nádvorie vo výmere 96 m2, zapísaného Okresným úradom I., katastrálny odbor na
LV č. XX ako parcela registra „C“, okres I., obec D. Y., kat. územie D. Y., je I. H., nar. XX.X.XXXX, r.č.

XXXXXX/XXXX, bytom X. XXX/XX, D. Y., 079 01, Slovenská republika, IČO: XX XXX XXX. Zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 132,40 eur a trovy právneho zastúpenia v sume
711,72 eur na účet JUDr. Emílie Haberovej (špecifikovaný vo výrokovej časti napadnutého rozsudku)
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

5. Predmetom konania je žaloba žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že je podielovým
spoluvlastníkom parcely určenej vo výrokovej časti napadnutého rozsudku na tom základe, že kúpnou
zmluvou zo dňa 17.2.1997 uzavretou so súhlasom záložného veriteľa predávajúceho - Q., Z..G.. G. G.
D. C., nadobudla obchodná spoločnosť H. C. R., G..M..B.., výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XX ako parcela č. XXX/1 - zastavaná plocha - hotel vo výmere 1833 m2 s priľahlým

pozemkom, pričom jedinou prístupovou cestou k tejto stavbe je parcela č. XXX/X zastavaná plocha
a nádvoria vo výmere 96 m2, ktorej podielovým spoluvlastníkom v tom čase bola N., G. S. U., G. G.
D. U.. Od tejto doby užíval aj pozemok parcela č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 96
m2 oprávnene a nikým nerušený. Druhým podielovým spoluvlastníkom v tom čase bol p. W.. Následne
kúpnou zmluvou zo dňa 21.11.2001 odkúpil žalobca od spoločnosti B plus H nehnuteľnosti zapísané

na LV č. XX, kat. územie D. Y. a to stavba - R. S. súp. č. XXX, postavený na pozemku parcela
č. XXX/X vrátane pozemku parcela č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 1833 m2 s
priľahlým pozemkom a stal sa ich výlučným vlastníkom, pričom pozemok parcela č. XXX/X užíval
naďalej bez akéhokoľvek obmedzenia v podiele 1/2 k celku, a to až do 23.4.2014, kedy zo strany
žalovaného, už ako výlučného vlastníka parcely č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvoria bolo žalobcovi

doručené oznámenie, s obmedzením jeho práva k užívaniu tohto pozemku a s predložením návrhu
nájomnej zmluvy. Zistil, že ako spoluvlastník parcely č. 200/2 v podiele polovice, bola ešte k 2.3.2012
zapísaná N., G. S. U. a preto kúpu prístupovej cesty parcely č. XXX/2 - zastavaná plocha a nádvoria
vo výmere 96 m2 žalobca preukazoval svedeckými výpoveďami, titulom vydržania podľa ust. § 134 OZ.
Navrhoval, aby súd ako prvé prejudiciálne vyriešil otázku neplatnosti nadobudnutia spoluvlastníckeho

práva žalovaným na základe osvedčenia notárky, keďže svoj naliehavý právny záujem preukazoval, ako
aj vecnú legitimáciu žalovaného skutočnosťami tvrdenými v odôvodnení podanej žaloby. Žalovaný so
žalobou v celom rozsahu nesúhlasil.

6. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi U. G. S. U. a spoločnosťou H. C. R., G..M..B.. I., I. XXXX/XX

uzavretej dňa 17.2.1997 v Trebišove mal súd prvej inštancie za preukázané, že U. G. S. odpredalo do
výlučného vlastníctva H. C. R., G..M..B.. I. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX k.ú. D. Y., R. S., G..Č..
XXX, postavený na parcele č. XXX/X, pozemok parc.č. XXX/X, zastavaná plocha vo výmere 1833m2.
S týmto odpredajom súhlasil aj záložný veriteľ Q.,Z..G.. C..

7. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi H. C. R.,G..M..B.. I., I. XXXX/XX a I. H. H.+H., Č. XX, D. Y. mal
za preukázané, že predávajúci osvedčil, že je vlastníkom nehnuteľností v k.ú. D. Y., zapísaný na LV č.
XXXX - stavba - Hotel č.súp. XXX stojace na pozemku par.č. XXX/X a ďalej k pozemku parc.č. 200/1
zastavané plochy vo výmere 1833m2 pod B1 v celosti a tento odpredal I. H. dňa 21.11.2001.8. Z Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam T., T. XXXX/XXXX, T.
XXXX/XXXX, vydaného u notárky JUDr. S. Q., so sídlom v U., mal zase za preukázané, že F. C.

prehlásil, že podiel k nehnuteľnosti vedený na LV č. XX parcely registra „C“, parcela č. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 96m2, kat. úz. D. Y., pod B1 N. G..S.. D. U. v 1/2-ci, kúpil v r. 1996 za
kúpnu cenu 5.000,- Sk od vtedajšej N. G..S.. U.. Kúpna cena bola riadne vyplatená, predávajúci bol
splnomocnenýnapodanienávrhunavkladdokatastranehnuteľností,avšakzneznámychdôvodovtento
návrh nebol podaný. Túto skutočnosť účastník zistil až v súčasnosti. Následne bol 14.4.1997 vyhlásený

konkurz na majetok predávajúceho a dňa 1.7.2004 bol predávajúci N. G..S.. U. vymazaný z obchodného
registranazákladezrušenia,rozhodnutímsúdu.Druhúpolovicuuvedenejnehnuteľnostikúpilvr.2003od
pôvodných spoluvlastníkov a odo dňa kúpy užíva nehnuteľnosť v celosti ako svoju vlastnú dobromyseľne
a nikým nerušený a cíti sa byť jej vlastníkom. Bol toho názoru, že k podielu nadobudol vlastnícke právo
vydržaním.

9. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (od 1.7.2016 neodkladného opatrenia) podaného
žalobcom,zodňa26.6.2014č.l.34-37súdzistil,žežalobcažiadal,abysúdnariadilpredbežnéopatrenie,
ktorým by žalovanému prikázal odstrániť všetky bariéry z pozemku parcela č. XXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 96 m2, zapísaného v kat. úz. D. Y. na LV č. XX a umožnil žalobcovi

voľný prechod cez tento pozemok za účelom zabezpečenia riadneho a nepretržitého zásobovania a
prevádzkovania Hotela Družba až do právoplatného rozhodnutia súdu v konaní o žalobe žalobcu o
určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 10C/116/2014 -
44 zo dňa 7.7.2014 hore uvedenému návrhu vyhovel a uložil, aby žalovaný odstránil všetky bariéry v
zmysle podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k.

3Co/812/2014-74 zo dňa 6.10.2014 potvrdil hore uvedené uznesenie súdu prvej inštancie.

10. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania (od 1.7.2016 strán
sporu), svedkov, pričom ich výpovede sú obsiahnuté v odôvodnení na strane 5 až 9 napadnutého
rozsudku. Žalobca v záverečnej reči pred súdom prvej inštancie uviedol, že podiel na predmetnej parcele

užíval od roku 1997, odkedy kúpil predmetný hotel a to nerušene až do roku 2013 - 2014, kedy podal
žalobunasúdprvejinštancieavedomosťoodkúpenísvojhopodielu,spodielombývaléhospoluvlastníka
p. W. sa dozvedel až pred podaním žaloby.

11. Žalovaný v záverečnej reči pred súdom prvej inštancie uviedol, že žalobca na rozdiel od

neho nepreukázal oprávnenosť držby, ako jeden zo základných predpokladov vydania osvedčenia o
nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, pričom on disponuje listom vlastníctva, z
ktorého vyplýva, že je vlastníkom celej parcely vydaním osvedčenia o vydržaní svojho vlastníctva. Preto
navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

12. Predmetom konania v danej veci je určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

13. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“), § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 126 ods. 1 a § 134 ods. 1 OZ.

14. Dospel k záveru, že aj keď žalovaný nadobudnutie svojho vlastníckeho práva k predmetnej parcele
dokladoval predložením osvedčenia o vyhlásení vydržania, že toto osvedčenie nie je listinou, ktorá má
konštitutívne účinky s poukazom na ust. § 56 ods. 1 písm. g/ zákona č. 323/1992 Z.z., z dôvodu, že notár
osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práva alebo ktorými by mohli byť
spôsobené právne následky a preto osvedčenie notára nemá konštitutívne účinky, čiže jeho vydaním

nevzniká a ani nezaniká účinné hmotné právo k nehnuteľnostiam, pričom katastrálny úrad len vykoná
záznam a tento záznam na liste vlastníctva má čisto evidenčný charakter. Preto súd prvej inštancie
preskúmaval v zmysle § 134 OZ vydržanie žalovaného pri nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetnej
parcele, s poukazom aj na nejasnosť týkajúcu sa nadobúdacieho titulu ako napríklad kúpnej, resp.
darovacej zmluvy, od ktorej si žalovaný odvodzuje svoje vlastnícke právo.

15. Konštatoval, že v konaní mal za preukázané, že žalobca ešte v roku 1997 odkúpil od N. G..S.. T., a to
R. S. spolu s pozemkami, kde predmetom tejto zmluvy bola aj polovica spoluvlastníckeho podielu, ktorý
je predmetom tohto konania, aj keď uvedený podiel k nehnuteľnosti v zmluve uvedený nebol. Vzhľadomk tomu od roku 1997 predmetný podiel nehnuteľnosti užíva dobromyseľne, s poukazom na výpovede
svedkov I.Š. Š. Z. I. I., ako aj štatutárneho zástupcu V.. Y. a pracovníka Jednoty V.. U., ktorí vo svojich
výpovediach uviedli, že sa zúčastnili stretnutí, kedy došlo k jednaniam ohľadom kúpy R. S. spolu s

pozemkami, kde obidvaja svedkovia uviedli, že predmetom kúpy mala byť aj táto prístupová cesta, v
ktorej boli polovičnými spoluvlastníkmi s p. W., nakoľko bola to jediná prístupová cesta do priestorov
zásobovania uvedeného hotelu.

16. Skutočnosť, že žalovaný neuzatváral s N. G..S.. zmluvu o odkúpení spoluvlastníckeho podielu

predmetnej parcely, mal súd prvej inštancie za preukázané z výpovede svedka V.. U., ktorý v období do
roku 1997 pôsobil ako pracovník Jednoty a ten nemal vedomosť o tom, aby došlo k odpredaju nejakého
iného pozemku vo vlastníctve Jednoty okrem predmetnej nehnuteľnosti R. S. spolu s pozemkami.
Uviedol, že rovnako z výpovede svedkov V.. Š. a vodiča firmy ILaS I. I. mal za preukázané, že firma
ILaS je v nájme žalobcu od roku 2001 a v priestoroch, kde zásobujú im do týchto priestorov nikto
nebránil vstupovať až do roku 2014, keby tam bola postavená rampa a kedy vyzvali aj žalobcu, aby

zjednal nápravu, čo sa týka prístupu. Na základe týchto skutočností súd žalobe žalobcu vyhovel, a to aj
z dôvodu, že v roku 2012 uvedený spoluvlastnícky podiel bol zapísaný na pôvodnom vlastníkovi N. U..

17. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

18. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný v zmysle odvolacích dôvodov §
205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p. Poukazoval na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keďže
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne nevyplýva, z ktorých dôkazov súd vychádzal,
ktoré dôkazy pokladal za vierohodné, s odkazom na citované rozhodnutia Ústavného súdu SR, ako
aj uznesenie NS SR 6Cdo/37/2012. Ďalej napádal to, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že tak ako to vyplýva z LV č. XX je vlastníkom pozemku
parcela č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 96 m2, zapísaného v KN, Katastrálneho
odboru I. ako parcela registra „C“ na LV č. XX, okres D. Y., kat. územie D. Y., pričom v zmysle § 7 s
odkazom na ust. § 17 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. sú údaje v katastri hodnoverné, ak sa nepreukáže

opak.Žalobcasapredmetnoužaloboudomáhalurčeniaspoluvlastníckehoprávaknehnuteľnostiparcela
č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 96 m2, ktorá mu ale nikdy nepatrila do vlastníctva
a ani nemôže patriť, keďže v konaní neuniesol dôkazné bremeno o nadobudnutí vlastníckeho práva
k predmetnej nehnuteľnosti, keďže v zmluve o nadobudnutí v roku 1997 R. S. spolu s pozemkami od
N. G..S.., spoluvlastnícky podiel, ani predmetná parcela, nie je uvedená. Z toho vyplýva, že pôvodný

vlastník nehnuteľnosti nikdy nepredal žalobcovi podiel predmetnej parcely a keďže žalobca neuniesol
dôkazné bremeno o nadobudnutí spoluvlastníckeho práva k predmetnej parcele, čo je povinnosťou
žalobcu preukázať, súd prvej inštancie nemôže odvodiť vlastnícke právo žalobcu od tohto, že spochybní
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného. Zdôraznil, že nakoľko neexistuje zmluva, ktorá
by mohla dokázať nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcom, tak žalobca nikdy nemohol užívať

predmetnú nehnuteľnosť dobromyseľne. Taktiež namietal aj nepreukázanie naliehavosti právneho
záujmu žalobcu na vedení konania o určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti, s čím sa súd
prvej inštancie vôbec nevysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, s poukazom na názor NS SR
(4Cdo/130/2007) v zmysle jeho citácie. Následne poukazoval aj na skutočnosť, že podľa § 7 písm. c/ v
spojení s § 42 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k

nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, sa v katastri nehnuteľností eviduje
o vlastníkoch nehnuteľností, ak ide o fyzickú osobu len jej meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, pričom obchodné meno fyzickej osoby - živnostníka
nie je predmetom evidovania v katastri nehnuteľností, čím je napadnutý rozsudok nevykonateľný.
Nesprávnosť videl aj vo výroku súdu o priznaní náhrady trov konania, čo sa týka výšky trov právneho

zastúpenia.

19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukazoval na vecne správne odôvodnenie
napadnutého rozsudku vo všetkých jeho výrokoch a mal za to, že práve on poukazoval na to,
že osvedčenie notárky JUDr. S. Q.B. ako vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva žalovaného

k predmetným nehnuteľnostiam zo dňa 13.2.2014, postráda zákonné predpoklady v zmysle § 63
Notárskeho poriadku, zákona č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, keďže žalovaný nepredložil
žiadny právne relevantný dôkaz - listiny, prípadne svedecké výpovede; svedčiaci minimálne o
oprávnenosti začatia jeho oprávnenej držby spornej nehnuteľnosti ako základnej podmienky vydržania.20. Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co 535/2015 - 174 zo dňa 27.10.2016 súd zistil,
že tento zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje

rozhodnutie založil na zistení, že ide o žalobu o určenie vlastníckeho práva a je tu potrebné preukázať
naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby v zmysle § 80 písm. c/ OSP, ktorý súd prvej inštancie
aj citoval na str. 9 odôvodnenia napadnutého rozsudku a skutočnosť naplnenia naliehavého právneho
záujmu žalobcu na predmetnej žalobe už bližšie neodôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
nevyplýva v čom spočíva naliehavý právny záujem žalobcu na podanej žalobe s odkazom na ust. § 80

písm.c/ OSP tak, ako to správne napáda odvolateľ v podanom odvolaní.

21. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. účinného v čase podania žaloby, návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.

22. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, sú po
procesnej stránke skutočnosti, že účastníci (do 1.7.2016) majú vecnú legitimáciu a že na určení je
naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem je daný hlavne tam, kde by bez požadovaného
určeniaprávnepostaveniežalobcusastaloneistýmalebojehoprávobybeztohtourčeniaboloohrozené.
Vecnú legitimáciu má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní o určenie ide.

V prípade žaloby na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je žalovaným účastníkom ten, komu
svedčí zápis vlastníctva v katastri nehnuteľností (tzv. pasívna vecná legitimácia).

23. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje na rozsudok NS SR sp.zn. 1Cdo/56/2003 a s poukazom
aj na ustálenú súdnu prax a judikatúru NS SR, ktorá je súdu známa z jeho rozhodovacej činnosti,

je preto potrebné, aby naliehavý právny záujem žalobcu bol v odôvodnení napadnutého rozsudku
jednoznačne odôvodnený a to tak, aby odvolateľ nemohol napádať nepreskúmateľnosť rozhodnutia z
dôvodu neodôvodnenia naliehavého právneho záujmu žalobcu v tomto konaní.

24. Následne odvolací súd upriamuje pozornosť súdu pre ďalšie konanie na dodržiavanie zásad

vyvodených súdnou praxou o dôkaznom bremene a dôkaznej povinnosti do prijatia od 1.7.2016 CSP
v predmetnom spore v tom kontexte, že v spore o určenie vlastníckeho práva má žalobca bremeno
tvrdenia, že je vlastníkom veci a z týchto skutočností svoje vlastníctvo vyvodzuje. Z tohto bremena
tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné, a to preukázať existenciu nadobúdacieho
vlastníckeho titulu, resp. skutočností spôsobilých založiť takýto nadobúdací titul. Ak tieto skutočnosti

budú preukázané, žalobca unesie tak bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno. Pokiaľ sa žalovaný
bráni proti žalobe tvrdením svojho vlastníckeho práva, musí tvrdiť svoj nadobúdací titul a o svojom
tvrdení ponúknuť dôkazy. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami
sporu v závislosti na tom, ako vyvodzuje právna norma práva a povinnosti strán. Obvykle platí, že
skutočnosti navodzujúce žalované práva musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce

(teda aj prípadné rovnaké právo žalovaného) sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť,
teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej -
ktorej strán treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho
majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje). Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby

preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Napríklad v spore o určenie vlastníckeho
práva od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval neexistenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu
žalovaného. Keďže preukázanie takéhoto titulu svedčiacemu žalovanému je na prospech žalovaného,
je na ňom, aby ho tvrdil a preukazoval.

25. Z uvedeného je preto bez ďalšieho zrejmé, že žalovaný v predmetnom konaní má preukázať, že boli
splnené zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním tak, ako to vyhlásil do notárskej
zápisnice u notárky JUDr. S. Q. so sídlom v U. č.k. T., T. XXXX/XXXX, T. XXXX/XXXX, v osvedčení
vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k predmetnej parcele č. XXX/X - kultúry zastavaná plocha a
nádvorie vo výmere 96 m2, zapísané Okresným úradom I., katastrálny odbor na LV č. XX ako parcela

registra „C“, okres Michalovce, obec D. Y., keďže to spochybňuje žalobca.

26. Zároveň je potrebné ako prvé, aby žalobca preukázal svoje vlastnícke právo k spoluvlastníckemu
podielu 1/2 z celku k predmetnej parcele a to s poukazom aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k.4Cdo/361/2012 zo dňa 27.1.2015 v tomto kontexte, že oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý
je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto
do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 1991 na základe

zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme. Taktiež uviedol, že pokiaľ
niekto vstúpi do držby nehnuteľnosti po 1. apríli 1964 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá
nebola uzatvorená v písomnej forme, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o
tom, že mu nehnuteľnosť patrí a v zmysle § 130 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nemôže byť
držiteľom oprávneným (viď rozsudok najvyššieho súdu sp.zn. 5Cdo 49/2010). Na základe ústnej zmluvy

o jej prevode nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci, i keď je
subjektívne presvedčený, že takáto zmluva na originálne nadobudnutie vlastníckeho práva postačuje.
Držba nehnuteľnosti opierajúca sa o ústnu zmluvu nemôže viesť k vydržaniu nehnuteľnosti (viď rozsudok
najvyššieho súdu sp.zn. 1Cdo 137/2011).

27. V kontexte cit. rozhodnutia NS SR je potrebné na preukázanie vlastníckeho práva žalobcu, prípadne

žalovaného preukázať písomný titul nadobudnutia svojho vlastníckeho práva, ktorý len s poukazom
na písomnú formu zmluvy o prevode spoluvlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti svedčí o
oprávnenosti držby predmetnej nehnuteľnosti. Teda nemožno odvodzovať nadobudnutie vlastníctva
titulom vydržania z neexistencie písomnej zmluvy, odkazom len na svedecké výpovede. Z výsledkov
vykonaného dokazovania jednoznačne nevyplýva, aby žalobca svoj nárok odvodzoval od písomnej

kúpnej zmluvy z roku 1997, kedy by mal odkúpiť hotel Družba s priľahlým pozemkom, a to parcelou
č. 200/2.

28. Vydržanie je v právnej teórii a v praxi považované za jeden zo spôsobov pôvodného nadobudnutia
práva, pri ktorom sa na základe splnenia zákonom osobitne určených podmienok (týkajúcich sa

držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby) priznávajú právne účinky aj len domnelému
právu vyplývajúcemu z domnelého právneho vzťahu medzi jeho určitými subjektami, ak toto právo
bolo vykonávané po stanovenú dobu nerušene a nepretržite v dobrej viere, že nejde o právo
len domnelé. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že v konkrétnej veci sa má uplatniť ako titul
nadobudnutia vlastníctva vydržanie, je jeho povinnosťou komplexne skúmať splnenie podmienok

vydržania. Základnými podmienkami vydržania ako spôsobu pôvodného (neodvodeného) nadobudnutia
vlastníckeho alebo iného práva, pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobudnutia vlastníctva pripúšťa
vo všeobecnosti sú: 1/ oprávnená držba, 2/ uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a 3/ spôsobilý
predmet vydržania. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne a
ak nie je splnená čo len jedna z nich, nedochádza k vydržaniu. Pritom oprávnenosť držby podľa právnej

úpravy vždy bola a je jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním.

29. Za držiteľa sa považuje (fyzická alebo právnická) osoba, ktorá fakticky vec ovláda. Pri oprávnenej
držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou.
Dobráviera,ktorájepodkladomtejtovôlevyjadrujevnútorný(psychický)stavdržiteľa,ktorásamaosebe

nemôže byť predmetom dokazovania. Toto vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne
a že si neprisvojuje cudziu vec, sa navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, a to už môže byť
predmetom dokazovania a posudzovania. Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo nie je, treba vždy
hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, a
vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti

a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu
dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ
zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom
patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bol aj naďalej (subjektívne) v dobrej viere. Dobrá viera
držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj

k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva.

30. Vydržať vlastnícke právo k veci môže len oprávnený držiteľ, t.j. ten, kto s vecou nakladá ako
so svojou a je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Samotná detencia
(držba) veci k vydržaniu nepostačuje. Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí

byť zhodnotené objektívne, preto ak dôjde k sporu, nestačí zamerať dokazovanie len na zisťovanie
subjektívnych predstáv držiteľa (Zborník IV, str. 428 ods. 3).31. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec
alebo právo patrí, a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam; uvedené podmienky
musia byť splnené súčasne. Zo zákona vyplýva, že držiteľ musí byť v dobrej viere „so zreteľom na všetky

okolnosti“. Ako bolo už uvedené, posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti,
či nie, je potrebné vykonať objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska účastníka. Oprávnená držba
sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci alebo subjektom
vykonávaného práva. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa
mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Je treba zdôrazniť, že ide o opatrnosť normálnu, obvyklú,

posudzované z objektívneho hľadiska. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je
omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú bolo
možnésprihliadnutímkokolnostiamkonkrétnehoprípaduodkaždéhovyžadovať.Pokiaľomylpresahuje
rámec bežného, obvyklého posudzovania veci, nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe
takého omylu, môže byť síce v dobrej miere, avšak nie „so zreteľom na všetky okolnosti“, a preto nemôže
byť držiteľom oprávneným.

32. Žiada sa dodať, že ospravedlniteľným môže byť výnimočne aj právny omyl. Právny omyl spočíva v
neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho
nesprávnehoposúdeniaprávnychdôsledkovprávnychskutočností.Ajkeďvovšeobecnostiplatízásada,
že neznalosť zákona neospravedlňuje, platí aj to, že môžu výnimočne nastať prípady, kedy držiteľ bude

„so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný“ aj v prípade, že jeho presvedčenie bude vychádzať z
právneho omylu (napr. v prípade objektívne nejasného znenia zákona).

33. Omyl vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka
a príslušného zákona o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam platných v dobe,

kedy sa držiteľ ujal držby však ospravedlniteľný nie je. Pokiaľ sa teda niekto v roku 1996, prípadne
1997 ujal držby nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, pričom vlastnícke právo k nehnuteľnosti u
nadobúdateľa nebolo zapísané do katastra nehnuteľností, nemohol byť so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný v tom, že je vlastníckom nehnuteľnosti i keď subjektívne mohol byť o svojom vlastníctve
presvedčený. Požiadavka zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bola v občianskom zákonníku

a v zák. č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam jasne a
jednoznačne vymedzená (§ 1, § 2 a nasl. zák. č. 265/1992 Zb.).

34. Z dôvodu nevykonaného zápisu do katastra nehnuteľností a neprebehnutí tzv. vkladového konania
saniktonemoholstaťoprávnenýmdržiteľomveci(vlastníckehopráva)avlastníckeprávoknehnuteľnosti

vydržaním nemohol nadobudnúť. Preto je v tomto konaní potrebné, aby žalobca preukázal existenciu
písomnej zmluvy, ako aj jej vklad do katastra nehnuteľností ohľadom nadobudnutia spoluvlastníckeho
práva k predmetnej nehnuteľnosti.

35. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a § 391 ods. 1,

2 CSP zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že
ukladá súdu prvej inštancie rozhodnutie riadne odôvodniť v zmysle toho času účinného ust. § 220 CSP
z hľadiska napádaných odvolacích dôvodov a to odôvodniť naliehavý právny záujem žalobcu vo veci, ak
je daný, ako aj vyhodnotiť vykonané dôkazy v kontexte, na ktorý poukazoval odvolací súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia z hľadiska ustálenej súdnej praxe a citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z

hľadiska právneho posúdenia veci (§ 391 ods. 3 CSP).

36. Súd vo veci vykonal ďalšie dokazovanie a zistil tento skutkový stav :

37. Z výpovede svedka C. R. (č.l. 207-210) súd zistil, že pracoval v N. U. od r. 1976 a naposledy zastával

funkciu podpredsedu Jednoty. Uviedol, že si pamätá stavebné riešenie R. S., pretože mal na starosti aj
technické veci v N., vedel, že tam bol problém s užšou ulicou, ale iný prístup tam nebol. Uviedol, že pri
predaji uvedenej nehnuteľnosti by bolo nelogické predávať hotel bez prístupovej cesty ku zásobovaniu.
Nemal vedomosti o tom, aby niekto prišiel a chcel kúpiť čo i len pol cesty k tomuto hotelu a pokiaľ by aj
taká snaha bola, tak by o tom muselo rozhodnúť predstavenstvo na komisii, ktorá bola k tomu určená.

Pozostávala zo 4 - 5 členov a nakoniec to podpísal predseda a podpredseda. Takže zmluvu museli
podpisovať vždy najmenej dvaja členovia N., predseda a podpredseda, takže nemá vedomosť o tom,
že by niekto chcel kúpiť v tom čase tú prístupovú cestu. Na otázku sudcu, dokedy robil v N., uviedol,
že až do konečného ukončenia konkurzu, odchádzal ako posledný zamestnanec Jednoty. Na otázku, čiv r. 1996 - 1997 predávali pozemky alebo nehnuteľnosti bez toho, aby predstavenstvo o tom rozhodlo,
uviedol, že to sa nedalo, nemohla byť žiadna ústna dohoda a keď niekto aj niečo sľúbil, tak sa to muselo
odobriť na komisii a komisia predkladala návrh predsedovi predstavenstva. Na otázku, či v r. 1996 -

1997 alebo 1998 sa nepamätá na to, aby nejaký p.C. dal žiadosť o odkúpenie nehnuteľnosti alebo cesty
uviedol, že nie, lebo s tým by nebol súhlasil, nakoľko bol aj vedúci odboru reštauračného stravovania,
mal na starosti prevádzku tohto zariadenia, tak by nebol povolil, aby niekto prišiel a kúpil pol cesty a
mohol potom vyradiť z prevádzky celý hotel. Tým pádom by stratil hotel na hodnote a nekúpil by ho nikto
kvôli tej zásobovacej ceste. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, či si pamätá, že bol na nejakom

jednaní s p. H. ohľadom kúpy uvedenej nehnuteľnosti, uviedol, že s odstupom času to nemôže na 100%
tvrdiť, avšak, pokiaľ sa mal možnosť vyjadrovať k týmto veciam ako vedúci pracovník, tak bezpečne by
nepovolilanedoporučoval,abysačasťcestypredalaanebolbysiniktodovolilsvojvoľneniečopodpísať,
alebo niečo rozhodnúť bez komisie. Na otázku, či sa mohla predať nehnuteľnosť bez prístupovej cesty a
či by on kúpil hotel bez toho, aby mal prístup do dvora uviedol, že to v žiadnom prípade, pretože to bola
podstatná vec. Uviedol, že je vylúčené, aby k takému niečomu došlo. Uvedená cesta sa mala predať

spolu s objektom, čiže nedá sa predať nehnuteľnosť bez pozemku, aby to stálo niekde vo vzduchu. Na
otázku právneho zástupcu žalovaného, ako často dochádzalo k uzatváraniu rôznych zmlúv, pokiaľ o
nich vie, svedok uviedol,že systém bol taký, že tam bola komisia, ktorá riešila predaje. V tejto komisii
bol aj on. V týchto komisiách sa dohadovala cena, vypracovávali sa znalecké posudky. Bez znaleckého
posudku sa nepredávalo, ale cena sa odvíjala na základe dohody. Komisia zasadala minimálne raz do

mesiaca a dávala svoje stanovisko vedeniu, že súhlasia s predajom za takú a takú cenu a predseda
povedal áno alebo nie. Buď to podpísal alebo nepodpísal. Na ďalšiu otázku, či s odstupom času s istotou
vie potvrdiť, že p. C. nenadobudol takýto podiel, svedok uviedol, že nie, že toho človeka ani nepozná
a toto meno mu ani nič nehovorí. Nikde ho neeviduje. O tomto mene sa dozvedel pred pojednávaním,
že také meno existuje.

38. Právna zástupkyňa žalobcu v záverečnej reči uviedla, že naliehavý právny záujem preukazujú
svedeckými výpoveďami pôvodného vlastníka resp. spoluvlastníka spornej parcely XXX/X, že sporný
pozemok je jedinou prístupovou cestou k nehnuteľnostiam omnoho vyššej hodnoty, než samotný sporný
pozemok a pri kúpe ktorých skutočne len nedopatrením nebol spoluvlastnícky podiel spornej parcely

zahrnutý do kúpnej zmluvy o prevode všetkých ostatných nehnuteľností. Táto polovica podielu len
nedopatrením nebola zahrnutá do kúpnej zmluvy, pričom žalobca poukazuje na všetky skutočnosti, za
ktorých sa začali prvé rokovania o kúpe všetkých sporných nehnuteľností vrátane sporného podielu
a k týmto rokovaniam došlo preukázateľne skôr, než mal žalovaný uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode
sporného podielu k tejto parcele. Poukázala na to, že žalovaný mal sporný spoluvlastnícky podiel

nadobudnúť podľa osvedčenia o vydržaní niekedy v r. 1996 a v tomto období každá zmluva o prevode
vlastníckeho práva podliehala podpisom podľa výpisu z obchodného registra, v zmysle ktorého menom
spoločnosti za družstvo konalo predstavenstvo, ak právny úkon požaduje písomnú formu za družstvo
podpisoval predseda alebo podpredseda a jeden člen predstavenstva. Poukázala na výpoveď Ing. R.,
ktorý potvrdil, že nemohlo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalovaným a N. G. S.. Naliehavý

právny záujem odôvodňovala aj v zmysle rozsudku NS SR sp.zn. 2CdO 11/2009, v zmysle ktorého
naliehavý právny záujem podľa § 80 písm.c/ OSP je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej
právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho
postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Uviedla, že pred podaním žaloby
oslovila aj správcu konkurznej podstaty Dr.D., ktorý sa nemal vedomosť, aby sa niečo predávalo p.

C. a z toho dôvodu napáda právnu neúčinnosť Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, vydaného dr. Q., notárkou zo dňa 13.2.2014, na základe ktorého mal žalovaný
nadobudnúťvlastníckeprávokspoluvlastníckemupodieluzdôvodu,žepredmetnéosvedčeniejeprávne
neúčinné. Poukázala na to, že žalovaný riadnym spôsobom nepredložil kúpnu zmluvu, ktorú mal
uzatvoriť podľa jeho tvrdenia s N. ešte v r. 1997 a z toho dôvodu napadli aj túto právnu neúčinnosť tohto

právneho úkonu resp. úkonu vydržania.

39. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žiadajú žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že z
doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplynula danosť vlastníckeho práva žalobcu a ani nevyplynulo,
aby mali byť splnené všetky zákonné podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu

vydržaním. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach, ktorý poukázal na skutočnosť, že pokiaľ
určitý subjekt nadobúda vlastnícke právo k nehnuteľnosti prostredníctvom ústnej zmluvy, nemôže byť v
takomto prípade daná dobromyseľnosť a tým ani nemôže byť daná ani oprávnenosť jeho držby. Pokiaľ
oprávnenosť držby daná nie je, podľa jeho názoru tiež ani nemôže byť daný naliehavý právny záujem.Zastáva názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie jeho vlastníckeho
práva, a z uvedeného dôvodu ani nie je možné žalobe v zmysle navrhovaného petitu vyhovieť. Navrhol,
aby súd žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

40. Predmetom konania v danej veci je určenie vlastníckeho práva.

41.Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

42. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

43. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

44. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť.

45. V danom prípade ide o určovaciu žalobu. Tento druh žaloby je jediným prostriedkom na vyriešenie
otázky existujúceho faktického stavu do stavu právneho, ktorým sa vzťah medzi účastníkmi usporiada
do budúcnosti podľa hmotného práva /OZi katastrálneho zákona/. Rozsudkom sa totiž modifikuje
existujúci právny stav tak, aby zodpovedal skutočným hmotnoprávnym vzťahom, čím je naplnená
aj procesnoprávna podmienka naliehavého právneho záujmu na určení spoluvlastníckeho vzťahu k

predmetnej parcele.

46. Predmetom právnych vzťahov sú tiež veci nehnuteľné. Takými vecami sú i pozemky v zmysle ust. §
119 ods. 2 OZ. Podľa zákona o katastre nehnuteľností, pozemkom podľa tohto zákona sa rozumie časť
prirodzeného zemského povrchu, ktorá je oddelená od susedných častí trvalo viditeľným rozhraničením,

hranicou správnou alebo držiteľskou či užívacou. Časť parcely, ktorá bola v držbe inej osoby než
spoluvlastníka tejto parcely sa totiž stávala pozemkom a pozemok ako nehnuteľnú vec bolo, a je možné
vydržať.

47. Preto ak žalobca nadobudol vlastnícke právo aj k spornému pozemku, ktorého časť ako parcela

nebola uvedená v kúpnej zmluve /zrejme len omylom/ a pritom sa v dôsledku takého ospravedlniteľného
omylu vyvolaného iba tým, že mu prevodca predal nehnuteľnosť /pozemok/ v hraniciach, v akých ho sám
užíval, uchopil aj držby susedného pozemku príjazdovej a obslužnej cesty, bude držiteľom oprávneným.
Len takéto posúdenie veci v konkrétnych súvislostiach, objektívne a s prihliadnutím na individuálne
všetky okolnosti a z nich vyplývajúce právne dôsledky uchopenia držby je posúdenie komplexné,

zákonné a spravodlivé.

48. S odkazom na uvedené možno uzavrieť, že žalobca v dobrej viere nadobudol spoluvlastnícke právo
k spornej nehnuteľnosti vydržaním a to najneskôr k 17.02.2007. Totiž aj podľa judikatúry Najvyššieho
súdu ČR viď rozsudok sp.zn. 22Cdo 1898/1998, pokiaľ nadobúdateľ nehnuteľnosti sa chopí /ujme/ držby

časti parcely, ktorú výslovne neuviedli do kúpnej zmluvy, môže byť so zreteľom na všetky okolnosti
prípadu v dobrej viere, že je vlastníkom aj tejto časti. Navyše pôvodní spoluvlastníci spornej parcely to
17.02.1997 nikdy nedali akýmkoľvek spôsobom najavo, aby im takýto stav nevyhovoval alebo dokonca
prekážal a nikdy žiadnym spôsobom až do listu žalovaného žalobcovi zo dňa 23.04.2014 do tejto držby
parcely nezasahovali.

49. Podľa rozhodnutia NS ČR z 23.08.2011 sp.zn. 22Cdo 2451/2011 je významná aj skutočnosť,
že skutočný spoluvlastník pozemku po celú dobu držby nedal najavo svoj nesúhlas a nebránil svoje
spoluvlastnícke právo. To nasvedčuje záveru, že ani on nepredpokladal, že spoluužívateľ drží časť jeho
pozemku. Dobrú vieru držiteľa nevylučuje, že si nenechal nadobudnutý pozemok výslovne vymedziť

a potom uviesť do kúpnej zmluvy, inak tento spôsob nadobúdania vlastníckeho práva stráca v našom
právnom poriadku zmysel.50. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný a preto
žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd aj po doplnenom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu
je dôvodný. Túto skutočnosť má za preukázanú z výpovede svedka Ing. R., ktorý uviedol, že pracoval

na pozícii podpredsedu Jednoty a v čase kedy malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy medzi žalovaným a
Jednotou nemal vedomosť o tom, aby k takémuto uzatváraniu zmlúv došlo. Vo svojej výpovedi rovnako
poukázal na to, že nebolo ani možné, aby individuálne niekto sám uzatvoril zmluvu so žalovaným a
rovnako aj v prípade odpredaja Hotela Družba nie je možné, aby cestu resp. časť parcely, ktorú Jednota
využívala na zásobovanie uvedeného zariadenia predali samostatne, a z toho dôvodu, súd aj vzhľadom

na výpovede ostatných svedkov, vypočutých v konaní, a to I. Š., I. I., ako aj štatutárneho zástupcu Ing.
Y. a pracovníka N. Ing. U., ktorí vo svojich výpovediach uviedli, že sa zúčastnili stretnutí, kedy došlo k
jednaniam ohľadom kúpy hotela S. spolu s pozemkami, kde svedkovia Y. aj U. uviedli, že predmetom
kúpy mala byť aj táto prístupová cesta, ktorej boli polovičnými spoluvlastníkmi s pôvodným vlastníkom
p. W., nakoľko to bola jediná prístupová cesta do priestorov zásobovania uvedeného hotela, žalobe
vyhovel.

51. Súd obranu žalovaného, že tento nadobudol vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti na základe
notárskej zápisnice Osvedčenia o vydržaní, kde uviedol, že uvedenú nehnuteľnosť mal kúpiť niekedy
v r. 1995 alebo 1996 od N., do úvahy nebral, pretože uvedené nadobudnutie osvedčením o vyhlásení
o vydržaní nie je listinou, ktorá má konštitutívne účinky a to aj s poukazom na § 56 ods. 1 písm.g/

zákona č. 323/1992 Z.z. z toho dôvodu,že notár osvedčil skutočnosti,ktoré by mohli byť podkladom
pre uplatnenie práva alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Z toho vyplýva, že notár
osvedčil len tie skutočnosti, ktoré mu boli prezentované, avšak pravdivosť nepotvrdzuje. Z toho dôvodu
osvedčenie notára nemá konštitutívne účinky, čiže jeho vydaním nevzniká ani nezaniká účinné hmotné
právo k nehnuteľnostiam.

52. Na základe takto vykonaného dokazovania súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

53. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, tak, že
úspešnému žalobcovi voči neúspešnému žalovanému priznal 100% náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.