Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. november 2019

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5Csp/35/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619201574
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Šupenová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2019:6619201574.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Luciou Šupenovou v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa,

a.s., so sídlom: Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: v rade 1./ E. V., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom: P. XXX/XX, XXX XX I., štátny občan SR a v rade 2./ Š. X., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom: P. XXX/XX, XXX XX I., štátny občan SR, obaja zast. JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom:
J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec v konaní o zaplatenie 16.349,47 Eur s prísl.

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 100,-Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .

II. Žalovaný v rade 1./ a žalovaný v rade 2./ spoločne a nerozdielne s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi

sumu vo výške 16.249,47 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
- 5,00 % ročne zo sumy 16.349,47 Eur od 09.10.2018 do 12.06.2019,
- 5,00 % ročne zo sumy 16.249,47 Eur od 13.06.2019 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť druhému žalovanému.

III. Súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie zmluvného úroku vo výške

- 6,59 % ročne zo sumy 15.169,14 Eur od 09.10.2018 do 12.06.2019,
- 6,59 % ročne zo sumy 15.069,14 Eur od 13.06.2019 do zaplatenia z a m i e t a.

IV. Žalovaný v rade 1./ a žalovaný v rade 2./ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne
o ich výške s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhému
žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.03.2019 domáhal, aby súd zaviazal

žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 16 349,47 Eur, spolu
s 6,59 % p. a. úrokom za úver zo sumy 15 169,14 Eur od 09.10.2018 do zaplatenia a 5,00 %
p. a. úrokom z omeškania zo sumy 16 349,47 Eur od 09.10.2018 do zaplatenia, ako aj trovy
konania, a to všetko do 15 dní po doručení platobného rozkazu.

2.Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č.
XXXXXXX 7 XX bola s dlžníkom U. V., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom: B. XXXX/X, XXX

01 I. (ďalej len „dlžník“) a žalovaným v rade 1./. uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXX 7 XX zo dňa
23.12.2013 (ďalej len ,,zmluva o úvere“), v súlade s ktorou poskytol žalobca dlžníkovi
a žalovanému v rade 1./ medziúver vo výške 16 200,00 Eur. V zmysle čl. VIII. bod 8.1. zmluvy o úvere,
poplatok za spracovanie medziúveru sa zaúčtoval pri prvej výplate medziúveru tak, že celková výškavyplateného medziúveru bola znížená o výšku týchto poplatkov. Dlžník a žalovaný v rade 1. sa zaviazali
splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 121,29 Eur, ktoré boli povinní uhrádzať na účet
konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvoria vklady na konto sporenia vo

výške 24,22 Eur; 6,59 % p. a. úrok za medziúver vo výške 88,97 Eur a poplatok za poistenie typu A
vo výške 8,10 Eur, pričom sa uspokojovali v poradí úroky za medziúver, poplatok za poistenie a vklady
na konto sporenia. Žalobca po pripísaní vkladu na konto sporenia tento v plnej výške preúčtoval na
konto medziúveru a po zaplatení úroku za medziúver prevyšujúcu sumu preúčtoval naspäť na konto
stavebného sporenia, pričom sa táto prevyšujúca suma započítala najskôr na poplatok za poistenie a

následne ako vklad na stavebné sporenie. Od júla 2014 žalobca začal účtovať poplatok za poistenie na
konto medziúveru, prijatý vklad sa z konta sporenia preúčtoval na konto medziúveru a po zaplatení úroku
za medziúver a poplatku za poistenie sa prevyšujúca suma preúčtovala ako vklad na konto stavebného
sporenia. Od decembra 2014 žalobca upravil systém tak, aby sa na konto medziúveru preúčtovala len
časť, ktorá mu prináleží, teda splátka za úroky z medziúveru a poplatok za poistenie v sume 97,07 Eur.
Uvedené preúčtovanie sa vykonávalo v súlade so zásadou poradia uspokojovania v súlade s čl. V.,

bod 5. 3. zmluvy o úvere. Splátky sú splatné k 15. dňu mesiaca. Suma poskytnutého medziúveru bola
základom pre výpočet úrokov medziúveru.
V súlade s čl. V. v spojení s čl. VI. zmluvy o úvere sa dlžník a žalovaný I. zaviazali platiť poplatok za
poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami vo výške 8,10 Eur a prehlásili a svojim
podpisom potvrdili prijatie do poistenia ako poistené osoby. Dlžník zomrel dňa 20.10.2016. Dedičmi po

dlžníkovi sa stali žalovaní v rade 1/. a v rade 2./ na základe právoplatného Uznesenia, spis. z. XXD/
XXX/XXXX, Dnot XXX/XXXXX zo dňa 05.01.2017. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a
medziúver prestal riadne a včas splácať. Listom zo dňa 05.09.2018 žalobca vyzval žalovaných v rade 1./
a v rade 2./ na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovaných zároveň upozornil,
že v prípade, ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie

celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky
neboli doplatené, žalobca dňa 08.10.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s
príslušenstvom. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca zúčtoval nasporenú sumu vo
výške 1030,86 Eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 16200,00 Eur (poskytnuté
úverové prostriedky), čo predstavuje po započítaní sumu 15169,14 Eur (istina). Žalovaná

suma, t.j. dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (08.10.2018), predstavuje sumu
vo výške 16349,47 Eur, pričom pozostáva z istiny vo výške 15169,14 Eur a z nezaplatených 6,59 % p.
a. úrokov za medziúver zo sumy 16200,00 Eur do 08.10.2018 spolu vo výške 1180,33 Eur. Žalobca si v
žalobe neuplatňuje sumu nezaplatených poplatkov celkovo vo výške 95,00 Eur. Uvedené poplatky boli
súčasťou vyčíslenia dlžnej sumy ku dňu 08.10.2018 v Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti

úveru zo dňa 08.10.2018. (16444,47 Eur - 95,00 Eur = 16 349,47 Eur, t.j. žalovaná suma). Požadovaním
predčasného splatenia úveru, úverová zmluva nezaniká, žalobca v zmysle čl. X. bod 10.17.3. úverovej
zmluvy úročí istinu dohodnutým 6,59 % p. a. úrokom za úver a v zmysle čl. IX. bod 9.2. zároveň celý
zostatok dlhu, vyčíslený ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, 5,00 % p. a. úrokom z omeškania
odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t. j. od 09.10.2018).

3.Žalovaný v rade 1./ a žalovaný v rade 2./ písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu
splnomocneným právnym zástupcom dňa 26.06.2019 uviedli, že zmluva o úvere č. XXXXXXX
7 XX zo dňa 23.12.2013 (ďalej aj len „Zmluva“), z ktorej vychádza žalobca vo svojom žalobnom návrhu,
je zmluvou spotrebiteľskou. V zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, platného a účinného

v čase uzatvorenia Zmluvy: „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom“ V intenciách posúdenia Zmluvy ako zmluvy
spotrebiteľskej je potrebné brať do úvahy nasledovné ustanovenia vzťahujúce sa na právnu úpravu
spotrebiteľských zmlúv: § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase uzatvorenia
Zmluvy: „Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné“ Predmetné ustanovenie bolo následne novelou - zákonom
č. 1XX/2014 Z.z. (s účinnosťou od 01.04.2015) doplnené o tretiu vetu, v zmysle ktorej „Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Žalovaní nesúhlasia s postupom
žalobcu, ktorý v rámci príslušenstva uplatnenej pohľadávky požaduje aj zaplatenie zmluvných úrokov
vo výške 6,59 % p.a. zo sumy 15.169,14 Eur od 09.10.2018 (teda odo dňa nasledujúceho po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru) až do zaplatenia. Žalovaní v tejto súvislosti uvádzajú, že po vyhlásenípredčasnej splatnosti úveru neexistuje nárok veriteľa požadovať úroky z úveru, keďže vyhlásením
predčasnej splatnosti zo strany veriteľa v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka zmluva zaniká.
Bez existencie zmluvy nie je možné požadovať zmluvné úroky, ktoré majú akcesorický charakter k

hlavnej zmluve. Do pozornosti voviedli komentár k Občianskemu zákonníku - Veľký komentár Občiansky
zákonník I § 1 - 450 (C.H.BECK, rok 2015), kde sa na str. 578 uvádza:
„Ustanovenie § 565 OZ a osobitná norma v podobe komentovaného odseku 9 vyvolávajú aj v poradí
ďalšie výkladovo a aplikačne sporné otázky, a to v súvislosti s nárokmi, ktoré si
môže dodávateľ proti spotrebiteľovi uplatniť. V aplikačnej praxi nie je zriedkavé, že dodávateľ využije

právo zosplatnenia úveru a okamihom zosplatnenia si naďalej účtuje proti spotrebiteľovi odplatné úroky,
aj keď mu využitím práva podľa § 565 OZ vzniká právo požadovať jednorazové vrátenie poskytnutých
peňažných prostriedkov. V súvislosti s touto situáciou existuje v praxi aj druhý prístup,
podľa ktorého okamihom jednorazového predčasného zosplatnenia záväzku má dodávateľ nárok len na
úroky z omeškania spojené so zosplatnenou a neuhradenou časťou pohľadávky. Na riešenie uvedenej
situácie neexistuje v Občianskom zákonníku výslovná úprava a aj keď mali predkladatelia v

súvislosti s tzv. protiúžerníckym balíkom zákonov schváleným a publikovaným pod č. 106/2014
Z. z. snahu túto úpravu zaviesť, zástupcovia bánk a orgány relevantné na finančnom trhu sa s potrebou
úpravy nestotožňovali. Napriek absencii výslovnej právnej úpravy sme však presvedčení, že akákoľvek
dohoda, ktorá bude mimo rámec výhody splátok požadovať od spotrebiteľa odplatné úroky, bude podľa
§ 54 ods. 1 OZ, resp. podľa § 53 ods. 1 v spojení s odsekom 5 OZ neplatná“ Tiež do pozornosti

voviedli aj komentár k Občianskemu zákonníku - Veľký komentár Občiansky zákonník II § 451 - 880
(C.H.BECK, rok 2015) kde sa na str. 2293 uvádza: „Podľa ustálenej súdnej praxe dohodnuté úroky z
poskytovaných peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, od splatnosti je dlžník v omeškaní
a musí platiť úrok z omeškania. Takýto záver je logický, pretože z podstaty zmluvného úroku vyplýva,
že je odplatou za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti. V

opačnom prípade by na ťarchu účastníka dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe
úrokov z pôžičky, jednak úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch
medzi účastníkmi. Nie je rozhodujúce, či splatnosť pohľadávky nastane v dohodnutej dobe, alebo ak
veriteľ využije právo požadovať celý dlh pre nesplnenie niektorej splátky na základe dohody podľa §
565 OZ. Po splatnosti pohľadávky možno požadovať len úroky z omeškania. Nemožno sa stotožniť

s argumentáciou, podľa ktorej má veriteľ právo na zmluvné úroky aj počas doby, po ktorú je dlžník v
omeškaní s vrátením pôžičky, pretože aj počas tejto doby veriteľ nemá možnosť so svojimi prostriedkami
nakladať a dlžník by mal mať povinnosť kompenzovať veriteľa za celý čas, po ktorý istinu skutočne
užíval až do jej faktického vrátenia veriteľovi. Sankciou za omeškanie dlžníka, motiváciou, čo najskôr
pohľadávku zaplatiť, ale aj kompenzáciou veriteľa za nemožnosť používať istinu, sú od okamihu, ako sa

dlžník dostane do omeškania, úroky z omeškania. Aj dohody, ktoré obsahujú právo veriteľa na zmluvné
úroky za čas omeškania dlžníka, odporujú účelu zákona, a preto ich treba považovať za neprípustné“
Ustanovenia zmluvy, ktoré by zakladali takúto povinnosť spotrebiteľa platiť veriteľovi riadne úroky aj po
tom, ako bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru, je potrebné vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku zakladajúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa, kedy by spotrebiteľ bol povinný platiť dohodnutý úrok zo spotrebiteľského
úveru, čomu by však už ďalej nekorešpondovalo jeho právo hradiť spotrebiteľský úver v splátkach.
Poukázali na Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014: Ak teda nastal
stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani
na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov

spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto
by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a
veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli

garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd
takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa
voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového
vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania
svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Žalovaní v krátkosti zaujali stanovisko k otázke vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v
spojitosti s otázkou začiatku plynutia premlčacej lehoty.
Žalobca vo svojej žalobe uvádza, že dňa 08.10.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru
s príslušenstvom. Žalobca však už nešpecifikoval, pre nezaplatenie ktorej splátky došlo k vyhláseniupredčasnej splatnosti, keďže páve od zročnosti tejto splátky začína plynúť premlčacia lehota v súvislosti
s celým zosplatneným dlhom. Žalobca v listine Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru uvádza len to, že žalovaní boli pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru upozornení a vyzvaní

k pravidelnému splácaniu úveru. Pokiaľ dodávateľ voči spotrebiteľovi využíva právo
podľa § 565 OZ, nesmie opomenúť § 53 ods. 9 OZ, a teda nemôže pristúpiť k zosplatneniu
úveru okamžite, ale toto právo mu patrí až po uplynutí 3 mesačnej „ochrannej“ lehoty. Táto lehota
je poskytovaná spotrebiteľovi za účelom získania času na zaobstaranie peňažných prostriedkov na
doplatenej dlžnej sumy. Táto lehota však nemá vplyv na počiatok plynutia premlčacej doby podľa § 103

OZ, ktorá začína plynúť zročnosťou nesplnenej splátky.
Poukázali na Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.: 19Co/42/2017 zo dňa 18.01.2018: „Je
zrejmé, že citované ustanovenie (pozn. žalovaného: ide o § 103 OZ) neviaže začiatok premlčacej
doby na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu, ani na prípadný neskorší dátum uvedený
veriteľom v listine, ktorou dlh predčasne zosplatnil (lehota na plnenie predčasne zosplatneného dlhu),
ale na dátum zročnosti tej nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. V

prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka povinnosť
čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie (§ 565 Občianskeho zákonníka) ešte tri mesiace
od omeškania so zaplatením splátky, to však nič nemení na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto
prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky (§ 103 druhá veta Občianskeho
zákonníka). Je pravdou, že tým zákonodarca de facto skrátil premlčaciu dobu pre takýto

prípad o tri mesiace (keďže prvé tri mesiace omeškania dlžníka so splátkou dodávateľ nemôže ešte
zosplatniť dlh, lebo by porušil ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), avšak premlčacia doba
nie je fixný inštitút a je právom zákonodarcu stanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne
(napr. pri právach z prepravy je zákonom stanovená len jednoročná premlčacia doba) za predpokladu,
že takto ustanovená premlčacia doba je dostatočná na uplatnenie práv, teda že takýmto stanovením

premlčacejdobynedôjdekznemožneniuresp.podstatnémusťaženiumožnostiveriteľauplatňovaťsvoje
práva. V tomto prípade podľa názoru odvolacieho súdu bola premlčacia doba v trvaní (de facto) dva a
trištvrterokadostatočnánato,abyveriteľuplatnilsvojnároknaplnenieceléhopredčasnezosplatneného
dlhu na súde. Podporne poukázali aj na Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.: 5Co/233/2016
zo dňa 25.01.2017. Pre prípady, kedy sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh,

stanovuje Občiansky zákonník v § 103 druhá veta, osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej
doby zosplatneného dlhu. V zmysle § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak sa pre nesplnenie
niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky. Premlčacia doba práva na zaplatenie takéhoto zosplatneného dlhu sa teda začína skôr, ako
dôjde k zosplatneniu dlhu. Začína plynúť už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh

zosplatnený. Žalobu žiadali zamietnuť v rozsahu, v akom to vyplynie z vykonaného dokazovania.
Pre prípad, pokiaľ žalovaní budú rozhodnutím súdu zaviazaní na zaplatenie žalovanej sumy, poukazujú
naskutočnosť,žežalovanýmichfinančnásituácianeumožňujezaplatiťžalovanúsumunaraz.Vprípade,
že budú žalovaní zaviazaní zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu, sú schopní ju splácať v mesačných
splátkach maximálne vo výške 700 Eur. Zaplatenie celej sumy naraz by malo pre žalovaných negatívne

ekonomické dôsledky, preto navrhujeme, aby súd povolil splácať prípadný dlh v splátkach; hospodárske
záujmy žalobcu by naopak povolením splátok neboli nijako vážne dotknuté. Aj s prihliadnutím na výšku
žalovanej sumy považujeme uvedenú výšku mesačnej splátky 700 Eur za primeranú a adekvátnu.

4.V predmetnej právnej veci na podklade uznesenia zo dňa 15.07.2019, žalobca k vyjadreniu

žalovaných uviedol nasledovné:
K úrokom za úver po splatnosti, si žalobca dovoľuje uviesť, že vyhlásením mimoriadnej splatnosti
zmluva o úvere nezaniká, menia sa len podmienky splatnosti, kedy dlžník nie je viac oprávnený dlžnú
sumu splácať, ale je povinný túto vrátiť naraz. K zániku zmluvy o úvere dôjde až samotným splnením
záväzku a nie už pri vyhlásení splatnosti. Žalobca si dovoľuje uviesť, že aj napriek tomu, že ide o

spotrebiteľskú zmluvu, Občiansky zákonník neobsahuje úpravu zmluvy o úvere a preto je potrebné
aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, pokiaľ ide o definíciu zmluvy o úvere. Zmluva o úvere
je definovaná v kogentnom ustanovení § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého Zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Uvedené ustanovenie

priznáva veriteľovi právo požadovať nielen vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, ale zároveň
právo požadovať úroky za úver. Pri nároku na úrok za úver nejde teda o žiadnu svojvôľu žalobcu, ale o
riadne uplatnenie práva, ktoré mu priznáva platný právny predpis.V zmysle § 5XX Obchodného zákonníka je dlžník od doby poskytnutia peňažných prostriedkov povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na
základezákona.Dlžníkjetedapovinnýsvrátenímposkytnutéhoúveruzaplatiťajdojednanéúrokyatodo

dňa úplného vrátenia poskytnutých prostriedkov. Analogicky túto povinnosť možno vyložiť k ustanoveniu
§ 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak dlžník vráti peňažné prostriedky skôr, než bolo
dohodnuté, je povinný platiť úroky len do momentu vrátenia peňažných prostriedkov. Podľa názoru
žalobcu je teda nepochybné, že povinnosť dlžníka platiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným
vrátenímposkytnutýchpeňažnýchprostriedkov.Žalobcasataknestotožňujestvrdenímokresnéhosúdu,

že došlo k porušeniu ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale práve naopak, Obchodný
zákonník zakladá žalobcov nárok na úrok za úver až do úplného vrátenia poskytnutých peňažných
prostriedkov. Vzhľadom na uvedené, nárok na úrok za úver nie je predmetom zmluvného dojednania,
keďže tento nárok priznávajú žalobcovi priamo právne predpisy. Podľa názoru žalobcu je akékoľvek
konanie, ktoré porušuje povinnosť a spôsobuje tým výhodu v rozpore s dobrými mravmi a bez pochyby
je v rozpore s účelom právnych predpisov vzťahujúcich sa na daný právny vzťah. V právnom štáte je

neakceptovateľné, aby sa osoba porušením svojich povinností dostala do výhodnejšej pozície, akú mala
pri riadnom plnení svojich povinností.
Žalobca dal do pozornosti niektoré rozhodnutia súdov:
Rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.01.2018, spis. zn. 5Co/237/2017, ktorým zmenil
výrok rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 20.XX.2017 v časti, v ktorejokresný

súd zamietol žalobcovi nárok na úrok za úver po splatnosti, spis. zn. 15C/1290/2015, pričom Krajský
súd uviedol, že pokiaľ ide o úroky za úver súdna prax nie je zjednotená. Krajský súd poukazuje na
rozhodnutie 4Obo/143/1998 z 01.07.2000 NS SR, podľa ktorého úroky za úver sú súčasťou peňažného
záväzku dlžníka a preto dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť
platiť úroky z omeškania, pričom dlžník je zároveň povinní od doby poskytnutia peňažných prostriedkov

do dňa ich vrátenia platiť úroky Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, spis. zn. 14Co/20/2017 zo
dňa 14.06.2018, kde Krajský súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie Okresného súdu Prešov zo
dňa 24.XX.2017, spis. zn. 29C/442/2015 tak, že žalobcovi priznal nárok na úrok za úver po vyhlásení
splatnosti.
Uvedené Krajský súd odôvodnil, tak, že nepriznanie úrokov po realizácií oprávnenia veriteľa

na ,,zosplatnenie úveru“ z dôvodov porušovania povinnosti dlžníkom podľa názoru konajúceho
odvolacieho senátu nie je odstránením nerovnováhy medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ale dostáva
poskytovateľa úveru do horšieho postavenia, aké mal pred využitím oprávnenia na ,,zosplatnenie
úveru“. Krajský súd zdôrazňoval, že k vyhláseniu splatnosti došlo z dôvodu porušovania povinností zo
strany dlžníka. Rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 21.08.2018, spis. zn. 12Co/71/2017, kde

Krajský súd zrušil výrok rozhodnutia Okresného súdu Nitra zo dňa 08.03.2016, spis. zn. 25C/619/2015,
ktorým okresný súd zamietol žalobu v časti úroku za úver. Krajský súd sa nestotožnil so záverom
okresného sudu týkajúceho sa nepriznania úroku za úver po vyhlásení splatnosti. Krajský súd poukázal
na to, že žiadne ustanovenie platného právneho predpisu nevylučuje súbežné platenie úroku za úver
a úroku z omeškania po vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Odvolávanie sa okresného súdu na značnú

nerovnováhu medzi účastníkmi konania spočívajúcu v dvojnásobnom zaťažení spotrebiteľa, Krajský súd
považoval za neprimerané zvýhodnenie spotrebiteľa v dôsledku evidentného porušenia jeho povinností,
nakoľko spotrebiteľ si musí byť vedomí, že v pri riadnom splácaní úveru platí len zmluvne dohodnuté
úroky a v prípade porušenia zmluvnej povinnosti bude legálne postihnutý navyše úrokom z omeškania
až do splatenia celej sumy úveru. Dlžník totižto používa peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom aj

po pôvodne dohodnutej lehote splatnosti plnenia. Ďalej rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 21.03.2018, spis. zn. 17Co/122/2017; Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.10.2018, spis. zn.
11Co/67/2018; rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.01.2019, spis. zn. 5Co/225/2018 a
pod.
K plynutiu premlčacej lehoty, žalobca uvádza, že eviduje zaplatenie splátok do mesiaca august 2017,

vrátane a od septembra 2017 žalovaní nezaplatili žiadnu ďalšiu splátku. Žalobca poskytol žalovaným
priestor na to, aby situáciu riešili, no nestalo sa tak. Listom zo dňa 05.09.2018 žalobca žalovaných
vyzval na doplatenie dlžných splátok a zároveň ich upozornil na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti.
Nakoľko sa tak nestalo, žalobca listom zo dňa 08.10.2018 oznámil žalovaným, že vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru. Žaloba bola podaná dňa 28.03.2018. V prípade, ak by sa plynutie premlčacej lehoty

malo posudzovať od okamihu zročnosti nezaplatenej splátky, t. j. splátka za mesiac september 2017,
splatná do 15.09.2017, tak vyhlásenie splatnosti, ako aj podanie žaloby bolo vykonané v trojročnej
premlčacej lehote, t. j. do 15.09.2XX0. Vzhľadom na uvedené, námietku premlčania považuje žalobcaza bezpredmetnú a má za to, že mimoriadna splatnosť bola vyhlásená v súlade s platnými
právnymi predpismi.
K možnosti splácať dlžnú sumu formou pravidelných mesačných splátok vo výške 700 Eur, žalobca

uvádza, že v prípade, ak žalobcovi bude priznaný aj riadny úrok za úver po vyhlásení splatnosti, súhlasí
s mesačnými splátkami. V opačnom prípade, ak žalobcovi nárok na úrok za úver po vyhlásení splatnosti
priznaný nebude, žalobca trvá na jednorazovom vrátení poskytnutých peňažných prostriedkov. Uvedený
postoj žalobcu vychádza najmä z toho, že aj samotní žalovaní vo svojom vyjadrení poukazujú na to,
že ak nastal stav, kedy spotrebiteľ nie je oprávnený mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, nie

je dôvod na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej držby peňažných
prostriedkov. Rovnako sa poukazuje na to, že veriteľ si môže nárokovať a domáhať sa jednorazového
vrátenia peňažných prostriedkov a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku. Vzhľadom
na uvedené, nepriznanie nároku na úrok za úver po splatnosti a zároveň povolenie splácať dlžnú sumu v
splátkach, by bolo v rozpore s tým, že veriteľ má právo na jednorazové vrátenie peňažných prostriedkov,
ako aj s tým, že neexistuje obmedzenie na strane žalobcovho majetku. Pri mesačných splátkach

po vyhlásení splatnosti bez nároku na úrok za úver po splatnosti, by žalobca naďalej nedisponoval
peňažnými prostriedkami a ešte by bol povinný strpieť ich vrátenie postupne a nie jednorázovo a zároveň
by nemal nárok na úrok za úver. Uvedené považuje žalobca za neprimerané zvýhodnenie žalovaných.
Od podania žaloby, žalovaní uskutočnili jeden vklad vo výške 100 Eur, dňa 12.06.2019. Vzhľadom
na uvedené, žalobca si dovoľuje zobrať žalobu čiastočne späť v sume vo výške 100 Eur. Zostatok

pohľadávky tak predstavuje sumu vo výške 16 249,47 Eir spolu s 6,59 % p. a. úrokom za úver zo sumy
15 169,14 Eur od 09.10.2018 do 12.06.2019, 5,00 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 16
349,47 Eur od 09.10.2018 do 12.06.2019; 6,59 % p. a. úrokom za úver zo sumy 15 069,14 Eur
od 13.06.2019 do zaplatenia a 5,00 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 16 249,47 Eur
od 13.06.2019 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Žalovaní I. a II. sú povinní spoločne a nerozdielne

zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 16 249,47 Eur spolu s 6,59 % p. a. úrokom za úver zo sumy 15 169,14
Eur od 09.10.2018 do 12.06.2019, 5,00 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 16 349,47 Eur
od 09.10.2018 do 12.06.2019; 6,59 % p. a. úrokom za úver zo sumy 15 069,14 Eur od
13.06.2019 do zaplatenia a 5,00 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 16 249,47 Eur od
13.06.2019 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania.

5.Žalobca vo svojom poslednom vyjadrení poukazuje na ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného
zákonníka: Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve.
Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov, a to za účelom
podporenia jeho (podľa názoru žalovaných nesprávnej) argumentácie o tom, že veriteľovi prislúcha

nárok na úroky z úveru aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a to až do dňa úplného vrátenia
poskytnutých peňažných prostriedkov. Citované ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka
upravujeotázkusplácaniaúrokovvýlučnepreprípadpredčasnéhosplateniaúveruzostranydlžníka(„len
za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov“). Aplikácia cit. ustanovenia a vzťahovanie
tam riešenej otázky splácania úveru aj na prípady splácania úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti

úveru, je preto nenáležité. Žalovaní na tomto mieste poukazujú na § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka:
Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na
vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého
kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné
aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Z vyššie citovaného vyplýva, že úroky sú splatné v momente, kedy sa stane

splatnýmzáväzokvrátiťpoužitépeňažnéprostriedkyresp.zvyšokposkytnutýchpeňažnýchprostriedkov.
Neexistuje zákonné ustanovenie (ani v rámci Obchodného zákonníka), ktoré by dlžníka zaväzovalo
hradiť zmluvné úroky aj po splatnosti záväzku vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov.
Práve naopak, zo znenia ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je zrejmé, že veriteľ je oprávnený
na zmluvné úroky len do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. V prípade vyhlásenia

predčasnej splatnosti úveru vznikla žalovaným povinnosť zaplatiť zosplatnenú sumu (nesplatená istina
úveru + vyčíslená suma úrokov do momentu zosplatnenia) a po omeškaní s jej zaplatením tiež úroky
z omeškania. Žalobca však už na zmluvné úroky z nesplatenej istiny úveru od momentu vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru, nárok nemá. Žalobu žiadal právny zástupca žalovaných zamietnuť v
rozsahu, v akom to vyplynie z vykonaného dokazovania. Trval na návrhu, aby v prípade, ak budú

žalovanízaviazanízaplatiťžalobcovižalovanúsumu,imbolopovolenésplácaťjuvmesačnýchsplátkach
maximálne vo výške 700,-Eur. Hospodárske záujmy žalobcu by povolením splátok neboli nijako vážne
dotknuté, navyše žalovaní zvolili takú výšku mesačnej splátky, ktorá je adekvátna k výške žalovanejsumy a tiež aj celková lehota, v ktorej by bola týmto spôsobom žalobcovi zaplatená celá žalovaná suma,
nie je neprimerane dlhá.

6.Žalobca k žalobe doložil Zmluvu o úvere č. XXXXXXX 7 XX (č.l. 4-9 spisu), Všeobecné podmienky
pre stavebné sporenie pre fyzické osoby (č.l. 9 z opaku- 13 spisu) Tarify sporenia pre fyzické osoby
( č.l. 14 spisu), sadzobník poplatkov pre FO (č.l. 14 z opaku -15 spisu), Amortizačnú tabuľku (č.l.
15 z opaku - 16 spisu), Poslednú výzvu na úhradu adresovanú žalovanému v rade 1./ zo dňa
05.09.2018 s kópiou doručenky (č.l. 18 - 19 spisu), Poslednú výzvu na úhradu adresovanú žalovanému

v rade 2./ zo dňa 05.09.2018 s kópiou doručenky (č.l. 20 - 21 spisu), Žiadosti o úver s poistením
podľa sadzby poistenia Typ A, nový úver (č.l. 22), Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru adresovaného žalovanému v rade 2./ (č.l. 23-24), kópia doručenky (č.l. 26-27 spisu), Oznámenia
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru adresovaného žalovanému v rade 1./ ( č.l. 29-30), kópia
doručenky(č.l.31spisu),Uzneseniač.k.XXD/XXX/XXXXč(č.l.32-35spisu),kópieobálky(č.l.36spisu)
Výpisu z účtu stavebného sporenia (č.l. 37- 38 z opaku), Výpis z účtu medziúveru (č.l. 39-40 spisu),

7.Súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

8.Na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX 7 XX bola s dlžníkom U. V., nar. XX.XX.XXXX, r.
č. XXXXXX/XXXX, bytom: B. XXXX/X, XXX 01 I. (ďalej len „dlžník“) a žalovaným v rade 1./. uzatvorená

Zmluva o úvere č. XXXXXXX 7 XX zo dňa 23.12.2013 (ďalej len ,,zmluva o úvere“), v súlade s ktorou
poskytol žalobca dlžníkovi a žalovanému v rade 1./ medziúver vo výške 16 200,00 Eur. V zmysle čl. VIII.
bod 8.1. zmluvy o úvere, poplatok za spracovanie medziúveru sa zaúčtoval pri prvej výplate medziúveru
tak, že celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku týchto poplatkov. Dlžník a žalovaný
v rade 1. sa zaviazali splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 121,29 Eur, ktoré boli

povinníuhrádzaťnaúčetkontastavebnéhosporenia.Doprideleniacieľovejsumytútosumutvoriavklady
na konto sporenia vo výške 24,22 Eur; 6,59 % p. a. úrok za medziúver vo výške 88,97 Eur a poplatok
za poistenie typu A vo výške 8,10 Eur, pričom sa uspokojovali v poradí úroky za medziúver, poplatok
za poistenie a vklady na konto sporenia. Žalobca po pripísaní vkladu na konto sporenia tento v plnej
výške preúčtoval na konto medziúveru a po zaplatení úroku za medziúver prevyšujúcu sumu preúčtoval

naspäť na konto stavebného sporenia, pričom sa táto prevyšujúca suma započítala najskôr na poplatok
za poistenie a následne ako vklad na stavebné sporenie.

9.Dlžník zomrel dňa 20.10.2016. Dedičmi po dlžníkovi sa stali žalovaní v rade 1/. a v rade 2./ na základe
právoplatného Uznesenia, spis. z. XXD/XXX/XXXX, Dnot XXX/XXXXX zo dňa 05.01.2017.

Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestal riadne a včas splácať. Listom zo
dňa 05.09.2018 žalobca vyzval žalovaných v rade 1./ a v rade 2./ na doplatenie
omeškaných splátok, pričom žalovaných zároveň upozornil, že v prípade, ak omeškané splátky
nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred
dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, žalobca dňa 08.10.2018

vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Ku dňu
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca zúčtoval nasporenú sumu vo výške 1030,86 Eur so
sumou poskytnutého medziúveru vo výške 16200,00 Eur (poskytnuté úverové prostriedky),
čo predstavuje po započítaní sumu 15169,14 Eur (istina). Žalovaná suma, t.j. dlžná suma ku
dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (08.10.2018), predstavuje sumu vo výške 16349,47 Eur,

pričom pozostáva z istiny vo výške 15169,14 Eur a z nezaplatených 6,59 % p. a. úrokov za medziúver zo
sumy 16200,00 Eur do 08.10.2018 spolu vo výške 1180,33 Eur. Žalobca si v žalobe neuplatňuje sumu
nezaplatených poplatkov celkovo vo výške 95,00 Eur. Uvedené poplatky boli súčasťou vyčíslenia dlžnej
sumy ku dňu 08.10.2018 v Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 08.10.2018.
(16444,47 Eur - 95,00 Eur = 16 349,47 Eur, t.j. žalovaná suma). Požadovaním predčasného splatenia

úveru, úverová zmluva nezaniká, žalobca v zmysle čl. X. bod 10.17.3. úverovej zmluvy úročí istinu
dohodnutým 6,59 % p. a. úrokom za úver a v zmysle čl. IX. bod 9.2. zároveň celý zostatok dlhu, vyčíslený
ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, 5,00 % p. a. úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po
vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t. j. od 09.10.2018).

10.Listom označeným ako „ Posledná výzva na úhradu“ zo 05.09.2018 adresovaného žalovanému v
rade 1./ a žalovanému v rade 2./, boli títo vyzvaný k úhrade v lehote najneskôr do 20.09.2018 a poukázali
neuhradené vklady vrátane vkladu za aktuálny mesiac a omeškané splátky úrokov z medziúveru vrátane
splátky za aktuálny mesiac september nasledovne:Celková výška úrokov z medziúveru, resp. celková výška vkladov spolu: - 792,33 Eur. Doručenie
poslednej výzvy bolo žalovanému v rade 1./ preukázané kópiou doručenky dňa 11.09.2018 a
žalovanému v rade 2./ dňa 13.09.2018 (č.l. 18-21 spisu)

11.Listom označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ zo dňa
08.10.2018 žalobca oznámil, že ku dňu 08.10.2018 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru, na
základe čoho žiadal vrátiť celú dlžnú sumu vrátane príslušenstva žalovanými, ktorá ku dňu 08.10.2018
predstavovala in summa 16 444,47 Eur. Z doložených kópií doručeniek eklatantne vyplýva, že žalovaný

v rade 1./ oznámenie neprevzal v odbernej lehote, dátum vrátenia dňa 06.11.2018 a žalovaný v rade 2./
si písomnú zásielku neprevzal v odbernej lehote, dátum vrátenia dňa 03.12.2018. ( č.l. 23-31
spisu). Žalovaný v rade 1./ prevzal predmetné oznámenie dňa 16.10.2018. (č.l. 31 spisu)

12.Z uznesenia XXD/XXX/XXXX, Dnot 186/2016 zo dňa 05.01.2017 má súd za preukázané, že dlžník
U. V., nar. P., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom: I., B. XXXX/X, zomrela dňa XX.XX.XXXX. Účastníci,

dedičia sú označení žalovaní v rade 1./ a v rade 2./. (č.l. 32-35)

13.Z výpisu účtu medziúveru má súd za preukázané, že za výplatu medziúveru dňa 31.12.2013 vo výške
13968,92,-Eur a dňa 31.12.2013 vo výške 2036,68 Eur, žalobcom bol stiahnutý poplatok za spracovanie
medziúveru 194,40,-Eur. Tiež z výpisu vyplýva, že úroky medziúveru neboli splácané riadne a včas,

posledný vklad pred zosplatnením úveru je zo dňa 20.XX.2018. Žalovaným neboli účtované poplatky do
mimoriadnej splatnosti. Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavovala in summa
-16349,47 Eur z toho istina -15169,14 Eur, poplatky 0,- Eur, úroky za úver do vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti vo výške -1180,33 Eur. (č.l. 39 - 40 spisu)

14.Podľa výpisu z účtu stavebného sporenia nasporená suma ku dňu mimoriadnej splatnosti činila sumu
1030,86 Eur, pričom účtované boli viackrát poplatky za upomienky žalobcom neuplatnené vo výške 95,-
Eur. Posledný vklad bol realizovaný žalovanými dňa 20.XX.2018 vo výške 113,19 Eur.

15.Po podaní žaloby žalovaní žalobcovi uhradili sumu 100,-Eur dňa 12.06.2019, ktorá bola započítané

na úhradu istiny žalovanej pohľadávky. V tejto časti vzal žalobca svoju žalobu späť.

16.Podľa § 144 CSP žalobca môže zobrať žalobu späť.

17.Podľa§145ods.2CSP,akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom

zastavení žaloby rozhodne súd v rozhodnutí o veci samej.

18.Keďže žalobca zobral žalobu v časti o 100,-Eur, súd v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení v tejto časti konanie zastavil.

19.Podľa § 1 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení platnom v čase uzatvorenia
zmluvy, účelom stavebného sporenia je financovanie bytových potrieb z účelovo vytvorených finančných
prostriedkov vo fonde stavebného sporenia.

20.Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení platnom v čase uzatvorenia

zmluvy zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať
a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov
ustanovenom osobitnými predpismi,
b) úrokovú sadzbu stavebného úveru,
c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru,

d)spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru,
e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere,
f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere.

21.Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení platnom v čase uzatvorenia

zmluvy, zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o stavebnom úvere môžu obsahovať aj ďalšie náležitosti
dohodnuté medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom.22.Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení platnom v čase uzatvorenia
zmluvy cieľovú sumu, ak jej súčasťou je aj poskytnutý stavebný úver, môže stavebný sporiteľ použiť na
tieto stavebné účely:

a) nadobudnutie vlastníctva bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu
alebo ich častí,
b) výstavbu, prístavbu, nadstavbu, vstavbu bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb,
bytového domu alebo ich častí,
c) stavebné úpravy, modernizáciu a obnovu bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb,

bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich,
d) nadobudnutie vlastníctva stavebného pozemku na účel výstavby rodinného domu alebo bytového
domu,
e) nadobudnutie vlastníctva pozemku, na ktorom sa už nachádza rodinný dom alebo bytový dom,
f) nadobudnutie vlastníctva nebytových priestorov v bytovom dome na účel prestavby nebytových
priestorov na byt,

g) prestavbu nebytových priestorov na byt,
h) úhradu podielu bytovému družstvu na účel nadobudnutia bytu,
i) výstavbu alebo nadobudnutie zariadení využívajúcich alternatívne zdroje energie, domových čističiek
odpadových vôd vrátane ich modernizácie, obnovy a udržiavacích prác na nich,
j) prípravu stavebných pozemkov určených na výstavbu rodinných domov a bytových domov vrátane

pripojenia na verejné rozvodové siete plynu, vody, elektriny, kanalizácie a iné verejné dopravné a
technické vybavenia územia,
k) prípravu a vypracovanie územnej dokumentácie alebo projektovej dokumentácie na stavebné účely
uvedené v písmenách b), g), i) a j),
l) získanie energetického certifikátu rodinného domu alebo bytového domu,

m) úhradu záväzkov súvisiacich so stavebnými účelmi uvedenými v písmenách a) až l),
n) nadobudnutie, výstavbu a prestavbu tuzemských nehnuteľností s prevažujúcou funkciou bývania a
ubytovania určených na využitie funkcie zariadení sociálnych služieb a študentských internátov vrátane
vyvolaných investícií,
o) stavebné úpravy, modernizáciu a obnovu tuzemských nehnuteľností s prevažujúcou funkciou bývania

a ubytovania určených na využitie funkcie zariadení sociálnych služieb a študentských internátov alebo
na udržiavacie práce na nich.

23.Podľa čl. XIX ods. 2 písm. d) Všeobecných obchodných podmienok ak stavebný sporiteľ, spoludlžník
alebo ručiteľ prestane splácať stavebný úver, na majetok niektorej z týchto osôb alebo záložcu je

podaný návrh na začatie konkurzného konania, alebo sa začne nútená exekúcia na hnuteľný alebo
nehnuteľný majetok, alebo začne výkon záložného práva stavebnou sporiteľňou alebo záložcom alebo
iným záložným veriteľom podľa platných právnych predpisov.

24.Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na

účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej
veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným
prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na

meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru
podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo
úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
Spotrebiteľskýmúveromsúajmladomanželskýúverpodľaosobitnéhopredpisu,niektoréstavebnéúvery
a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely

rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa
poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku
3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

25.Podľa § 2 písm. b/ Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na

účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej
veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným
prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa,poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na
meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru
podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo

úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
Spotrebiteľskýmúveromsúajmladomanželskýúverpodľaosobitnéhopredpisu,niektoréstavebnéúvery
a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom
na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov
týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru

podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

26.Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

27.Podľa § 52 ods. 1 Občiansky zákonník, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

28.Podľa § 52 ods. 2 Občiansky zákonník, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

29.Podľa § 52 ods. 3 Občiansky zákonník, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

30.Podľa § 52 ods. 4 Občiansky zákonník, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

31.Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom v
čase uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

32.Podľa § 497 Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

33.Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

34.Nepochybnezmluvauzavretámedzistranamisporujetedaspotrebiteľskouzmluvouvzmyslezákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách.

35.Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza
sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom,od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne
a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a
skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného

spotrebiteľskou zmluvou.

36.Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka, sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

37.Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej

únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

38.Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial
SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti

nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom

brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

39.Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako

už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom
obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých
je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

40.Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 01.01.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,

a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je
pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo 20/09).

41.Veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru s príslušenstvom
pred dohodnutou lehotou splatnosti, t.j. veriteľ má právo požadovať zaplatenie celého zostatku úveru
s príslušenstvom a dlžník je povinný celý zostatok úveru s príslušenstvom zaplatiť aj pred
dňom konečnej splatnosti úveru, predovšetkým ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátkystavebného úveru, resp. úrokov z medziúveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace alebo je v omeškaní s
platením čo i len jedného vkladu na účet zmluvy o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako tri mesiace.

42.Podľa čl. XI. zmluvy - Záverečné ustanovenia - bod 11.1. právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa
riadi právnym poriadkom SR, zákonom č. 310/92 Zb. o stavebnom sporení v platnom znení, Obchodným
zákonníkom, Občianskym zákonníkom, zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v platnom znení a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o
stavebnom sporení pre fyzické osoby.

43.V zmysle Úvodných ustanovení Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby,
Stavebná sporiteľňa vydáva v súlade s právnymi normami platnými na území Slovenskej republiky, tieto
Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby ( ďalej VPSS), ktorými upravuje vzťahy
medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom v súlade so zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách v
platnom znení ( ďalej len Zákon o bankách ) a zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v platnom

znení ( ďalej Zákon).

44.Po splnení zákonných a zmluvne dohodnutých podmienok poskytne stavebná sporiteľňa z Fondu
stavebnémusporiteľovistavebnýúver.Úverovývzťahvznikánazákladesamostatneuzatvorenejzmluvy
o stavebnom úvere, resp. medziúvere a stavebnom úvere ( čl. XIV. bod 1 a 5 Všeobecných podmienok).

45.Podľa čl. XVII. body 1. a 2. Všeobecných podmienok, úver zo stavebného sporenia poskytuje
stavebná sporiteľňa s ročnou úrokovou sadzbou. Úročenie istiny stavebného úveru začína dňom
čerpania stavebného úveru alebo jeho časti.

46.V sume splátky úveru uvedenej v úverovej zmluve sú zahrnuté aj úroky zo stavebného úveru ( čl.
XVIII. bod 3. Všeobecných podmienok).

47.Ak nastanú skutočnosti uvedené v bode 2 tohto článku, je stavebná sporiteľňa oprávnená najmä,
jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky stavebnej

sporiteľne zo zmluvy o úvere pred termínom konečnej splatnosti úveru a stavebný sporiteľ je povinný
splatiť pohľadávku stavebnej sporiteľňa v lehote, ktorú ona určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti
úveru (čl. XIX. bod 3 písm. b) Všeobecných podmienok).

48.V zmysle čl. XXIII. bod 1 Všeobecných podmienok stavebný sporiteľ je povinný platiť stavebnej

sporiteľni ceny za služby poskytované stavebnou sporiteľnou v súlade so Sadzobníkom poplatkov.

49.Z výpisu z účtu zosplatneného medziúveru vyplýva, že ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru,bolacelkovádlžnásumavovýške-16349,47Eur.Zvýpisuzúčtustavebnéhosporeniaeklatantne
vyplýva, že nasporená suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti je in summa 1030,86 Eur.

50.Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je sčasti dôvodná. V konaní
bolo nesporné, že dlžník a žalovaný v rade 1./ dňa 23.12.2013 uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXX
7 0. Aj keď úverová zmluva je tzv. absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 6 písm.
d/ Obchodného zákonníka, súd danú zmluvu vzhľadom na povahu a postavenie

zmluvných strán pri jej uzatváraní a plnení zároveň posúdil ako spotrebiteľskú (podľa § 52 a nasl. OZ),
keď žalobca ako dodávateľ konal pri plnení a uzatváraní zmluvy v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ) a žalovaní ako spotrebitelia - fyzické osoby nekonali pri
uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 53 ods. 4 OZ).
Novela Občianskeho zákonníka - zákon č. 1XX/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014 doplnila

§ 52 ods. 2 o ďalšiu vetu v znení „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva.“ Z dôvodovej správy k novele vyplýva, že cieľom jej prijatia je odstrániť výkladové
pochybnosti v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, s
nimi súvisiace vzťahy a osobitné vzťahy tzv. akcesorického charakteru. Explicitne ustanovuje, že na

všetky právne vzťahy vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy sa vždy aplikujú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Citované ustanovenie nadobudlo
účinnosť síce po uzatvorením úverovej zmluvy dňa 12.04.2006, avšak právny predpis,
ktorého je súčasťou nemá prechodné ustanovenia a teda vzťahuje sa aj na právne vzťahy založené predtýmto dňom (viď napr. rozsudky NS SR sp.zn. 3M Cdo 14/2014 z 21.04.2015, 8MCdo/13/2014
zo dňa 28.05.2015). Aj Ústavný súd SR v uznesení sp.zn. I ÚS 4XX/2013-10 zo dňa 19. júna 2013
skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver

ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

51.Žalobca si žalobou uplatnil voči žalovaným inter alia aj úroky z úveru vo výške 6,59 %, in concreto
od 09.10.2018.

52.Predčasné zosplatnenie úveru je jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi
zmenou záväzku požadovať jednorázové okamžité vrátenie celej požičanej sumy. V prípade
spotrebiteľskej zmluvy je žalobca pri zosplatnení úveru povinný dodržiavať ustanovenia § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka. Pokiaľ k zosplatneniu došlo, žalobca ako veriteľ môže oprávnene od dlžníka
požadovať zmluvné úroky len do vyhlásenia predčasnej splatnosti. Pokiaľ žalobca požadoval zmluvné
úroky aj po tomto dátume súd žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti

rozsudku. Žalobca nemá právo na zaplatenie zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru. Uvedený záver vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorá je odplatou za používanie finančných
prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti. Pokiaľ teda žiadal žalobca priznať zmluvné
úroky aj po dátume predčasnej splatnosti úveru, bola jeho žaloba nedôvodná, a súd ju v tejto časti
zamietol. Takýto právny názor je v súlade s právnym názorom, ktorý vyslovil v obdobnej veci Krajský

súd Banská Bystrica v rozsudku č.k. 16Co/1006/2015 - 115 zo dňa 23.XX.2017.

53.Je pravdou, že v zmysle zmluvných podmienok bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi aj
dohodnutý úrok vo výške 6,59 % ročne zo sumy dlžných splátok z medziúveru až do zaplatenia, avšak
čo do samotného zmluvného úroku vo výške 6,59 % ročne zo zapožičanej sumy požadovaného odo dňa

mimoriadnej splatnosti úveru súd žalobu zamietol poukazujúc na publikované rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky podľa ktorého veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých
prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný iba úroky
z omeškania. Z tohto dôvodu má žalobca ako veriteľ právo na zaplatenie dohodnutého úveru iba do
dňa kedy vyhlásil úver za predčasne splatný s tým, že po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na

zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania.

54.Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo/143/1998, dohodnuté úroky, t.j. zmluvné úroky
z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti je dlžník v
omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

55.Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože v opačnom
prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úroku z
úveru ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi
konania.

56.Zároveň v tejto veci súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30.6.2015 sp.zn.
6Co/190/2014, s ktorým je potrebné súhlasiť a v ktorom sa okrem iného uvádza aj nasledovné: splácanie
úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne
(v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto

predstavuje jednoducho povedané cenu peňažní v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý
tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk
pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku.
Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý aj od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu
dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov

v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru a teda výhody
splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi
vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu
zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojim právnym úkonom veriteľ navodzuje stav v ktorom má
právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho

strane odpadá obmedzenie jeho práva a dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s
peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele
spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov
spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúcek skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru
poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorázovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda
nastal stav kedy spotrebiteľ už nemá právny titulu mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať

niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej
držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne
nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenie
povinnosti a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu
nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny

obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo. Zatiaľ čo však
spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou
zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie
hrubej nerovnováhy dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať
a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí
trpieť nijaké obmedzenia užívateľa svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Ak by navyše súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadváhu veriteľa, ale zároveň
by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu
majú nahradiť stav jeho potencionálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti veriteľa vrátiť požičanú
istinu jednorázovo. Takéto konanie veriteľa však nepomína v Slovenskom právnom poriadku nijakú
právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa súd

prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže
jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru,
navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide
o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym
stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uplatnenej

sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len
so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok
v spotrebiteľskej zmluve. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom
stotožňuje aj odplatné úroky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu
spotrebiteľa neprijateľne odchýlna od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a ods. 5 Občiansky zákonník robí absolútne neplatnou. Povedané
inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim
pravidlom § 517 ods. 2 Občiansky zákonník v spojení s § 3 a § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Ak
by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj
v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli mu tieto nároky testom citovaných

ustanovení Občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy),
subsidiárne ani testom § 53 ods. 4, písm. k) Občianskeho zákonníka.

57.Niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť bližšie
neurčenú dobu úroky popri úrokoch z omeškania a takým ustanovením nie je ani ustanovenie § 506

Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník pre porovnanie v ustanoveniach o pôžičke rovnako takéto
pravidlo neuvádza (§ 657, § 658). Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie
finančných prostriedkov sankcie či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom)
alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Do úvahy prichádzajú prípadne aj iné nároky z porušenia práva
vyvolaného dlžníkom (náhrada škody, vydanie bezdôvodného obohatenia). Dôležité je však, že ich

povahou ide nie o plnenia tvoriace cenu/odplatu za úver, ale o nároky z porušenia práva.

58.Dohoda o úrokoch po splatnosti popri ďalších úrokoch za omeškanie a ďalších sankciách sa
dotýka ponuky zákona - dispozície. Odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje úroky popri
úrokoch z omeškania či iných sankciách je v neprospech žalovanej. Ak by takejto dohody nebolo,

zákon by umožňoval žalobcovi uplatniť po splatnosti úroky z omeškania pri pomerne novom pravidle
o administratívnom strope na celkové sankcie zakotvené v § 3a Nar. vlády č. 87/1995 Z.z.. Pre prípad
omeškania nie inštitút ceny úveru, ale rôzne sankčné mechanizmy za neplnenie povinnosti riešia krízu
spojenú s omeškaním. Cena musí byť jasne stanovená, uzavretá a ustálená výhradne v spojení s
ukončením úverovej služby, a teda uplynutím úverového obdobia či už pôvodne dohodnutého alebo

predčasne skončeného. Neuzavretá a otvorená môže byť len sankcia, ktorej výšku reguluje všeobecne
záväzný predpis tak, aby nenadobudla neprimerané rozmery. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu
pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa a za podmienok § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je však potrebné rovnako uviesť, že k predčasnémuzosplatneniu záväzku spotrebiteľa došlo konaním veriteľa, a teda, bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so
zmenou (obsahu) záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím jednostranným adresovaným
právnym úkonom. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky

u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne
za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne
nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy,
ktorú mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky

veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku
nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy
pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.

59.S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s
vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré

sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa
podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak v tomto prípade existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym
stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto úprava na škodu
spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a ods. 5 Občiansky zákonník robí absolútne neplatnou, tak ako

ju súd vyššie citoval, konkrétnymi ustanoveniami zmluvy o úvere. Ak by sa žalobca odplatných plnení
napriekvyššieuvedenémuvýkladuneplatnostidojednanianaďalejdovolávalajvčasepojednostrannom
mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka a subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k/ Občiansky zákonník. Je nevyhnutné, aby
úverové vzťahy boli osobitne chránené a potvrdzuje to vlastne aj osobitná smernica o spotrebiteľských

úveroch a na vnútroštátnej úrovni celý rad osobitných noriem. Úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel
od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu či kúpu tovaru odlišujú tým, že plynutím času narastajú
(cena za poskytnutú službu narastá). Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že
takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej
alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania.

Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 Nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Povedané inak v
protiprávnom stave patria zmluvným stranám nároky z porušenia práva, napr. sankcie a na tento účel
je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občiansky zákonník v spojení s § 3 a § 3a Nar. vl. č.
87/1995 Z.z.. Uvedené pravidlo predpokladá len to, aby sa omeškanie týkalo plnenia peňažnej povahy.

60.Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014, sp. zn.
5 Co/223/2014, Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013 ako aj Krajského
súdu v Prešove, sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 7.5.2014. Súd týmto poukazuje aj na rozsudok Krajského
súdu v Žiline č. k. 7Co 475/2005 zo dňa 09.09.2015 ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach v

prvostupňovej veci 20C/48/2015 a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach vo veci sp. zn. 1Co/222/2016
zo dňa 17.05.2017.

61.V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV.ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.09.2012, v ktorom sa uvádza: „Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil

existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu
bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo
zmysel práva na súdnu ochranu. Krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom
okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z
dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo „zmluvný úrok vo výške 15,8 % ročne

od 26. 8. 2009 do zaplatenia“ patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu, a tiež výšku sumy (a štruktúru
žalovanej čiastky) prislúchajúcej, resp. priznanej sťažovateľke, rozšíril vecnú argumentáciu na podporu
správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, opätovne poukazujúc na štandardnú
obchodnoprávnu judikatúru v tejto oblasti. Súčasne sa tým vyrovnal aj s námietkami sťažovateľky, ktoré
sú z veľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnila aj na ústavnom súde. Tento výklad považuje ústavný súd

za ústavne akceptovateľný.“

62.Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádzaku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet

ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné
dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať
túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom
spotrebiteľských zmlúv je zásada, podľa ktorej nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také
zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky (§ 53 ods.5 OZ).

63.Možno jednoznačne v závere úvah súdu uzatvoriť, že niet takého zákonného kogentného pravidla,
podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania aj po dobe
splatnosti. Obchodný zákonník a ani zákon č. 145/2010 Zb. neupravuje povinnosť dlžníka platiť úroky
popri úrokoch z omeškania, ale ani nevylučuje dohodu účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka

platiť úroky z úveru až do splatenia úveru. Je zároveň nepochybné, že prípadná dohoda o úrokoch po
splatnosti popri ďalších úrokoch za omeškania a ďalších sankciách indikuje neprimeraný nárast dlhu
v neprospech spotrebiteľa. Je potom nevyhnutá otázka vykonania súdnej kontroly prijateľnosti takejto
dohody ohľadom úrokov popri úroku z omeškania a prípadných ďalších sankciách. Takýto odklon od
dispozície právnej normy, ktorý sleduje úroky popri úrokoch z omeškaniach, či iných sankciách je v

neprospech žalovaného. Dohodnuté úroky predstavujú cenu služby. Ak by zákonodarca mal úmysel
uregulovať cenu služby aj za obdobie po skončení služby, mohol to explicitne upraviť tak, ako to napr.
zakotvil pri iných spoločenských vzťahoch v § 723 ods. 1 OZ - „je nájomca povinný platiť nájomné až do
vrátenia veci“. Ustanovenie § 506 Obchodný zákonník o odstúpení od zmluvy pre nesplácanie úveru a
o vrátení dlžnej sumy s úrokmi nestanovuje presne, či sa majú platiť úroky do odstúpenia alebo úroky aj

po odstúpení. Zostala teda len rovina zmluvnej úpravy, a tá je z uvedených dôvodov vystavená súdnej
kontrole neprijateľnosti (§ 53 ods. 1 OZ).

64.Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu (cenu)
predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v

jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodný zákonník).

65.Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia
peňažných prostriedkov má dlžník (prijímateľ úveru) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia

dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie); v takom prípade vzniká právo na úroky
až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (porov. Štenglová/Plíva/Tomsa a kol., Obchodní
zákonník, komentář 9. vydání C.H.BECK str. 1153).
66.Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobcovi nepriznal nárok na úrok z úveru tak ako si uplatnil v
žalobe in hoc casu, hoc est, žalobu v tejto časti zamietol.

66.Právny zástupca žalovaných poukázal na to, že dňa 08.10.2018 vyhlásil žalobca mimoriadnu
splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Žalobca však nešpecifikoval, pre nezaplatenie ktorej splátky
došlokvyhláseniupredčasnejsplatnosti,keďžepráveodzročnostitejtosplátkyzačínaplynúťpremlčacia

lehota v súvislosti s celým zosplatneným dlhom. Žalobca v liste označenom „Oznámenie o vyhlásení
mimoriadnejsplatnostiúveruuvádzalento,žežalovaníbolipredvyhlásenímpredčasnejsplatnostiúveru
upozornení a vyzvaní k pravidelnému splácaniu úveru. Pokiaľ dodávateľ voči spotrebiteľovi využíva
právo podľa § 565 OZ, nesmie opomenúť § 53 ods. 9 OZ, nemôže pristúpiť k zosplatneniu
úveru okamžite, ale toto právo mu patrí až po uplynutí 3 mesačnej lehoty. Táto lehota nemá vplyv na

počiatok plynutia premlčacej lehoty podľa § 103 OZ, ktorá začína plynúť zročnosťou úveru. Z výpisu
z účtu o medziúvere má súd za preukázané, že posledný vklad pred zosplatnením bol žalovanými
realizovaný dňa 20.XX.2018 v sume 88,97 Eur, z výpisu z účtu o stavebnom sporení je evidentný
posledný vklad 20.XX.2018 v sume 113,19 Eur. K mimoriadnej splatnosti úveru došlo žalobcom listom
k 08.10.2018, kedy boli žalovaní v omeškaní so splátkou od 20.03.2018, čo vyplýva z výpisu z účtu

o stavebnom sporení. Veriteľ musí pri zosplatnení dodržať postup § 53 ods. 9 Občiansky zákonník.
V zmysle § 103 Občiansky zákonník začína plynúť premlčacia doba pri využití práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka už splatnosťou nezaplatenej splátky, t.j. in hoc casu splátkou splatnou v marci
2018 a nie samotným vyhlásením mimoriadnej splatnosti., resp. jej doručením žalovaným. Trojročnápremlčacia doba v dôsledku zosplatnenia neuplynie splatnosťou poslednej splátky, ale splatnosťou
najstaršej splátky, pre ktorú využíva veriteľ právo na zosplatnenie, ktorá bola splatná v marci 2018.
Pri použití práva na zosplatnenie podľa § 565 Občiansky zákonník, nemôže veriteľ ihneď

pristúpiť po omeškaní so splátkou k zosplatneniu, toto právo mu patrí až po tom, čo uplynie lehota troch
mesiacov od nezaplatenia splátky. To však nemá vplyv na počiatok plynutia premlčacej lehoty podľa §
103 Občiansky zákonník, ktorá začína plynúť zročnosťou nesplnenej splátky, teda in hoc casu splátky
splatnej v marci 2018. Súd na základe uvedeného nepovažuje vznesenie námietky premlčania právnym
zástupcom žalovaných za dôvodnú a nárok žalobcu nevzhliadol ako premlčaný.

67.Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

68.Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

69.Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

70.Žalobca si uplatnil inter alia aj úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 16349,47 Eur
od 09.10.2018 deň po mimoriadnom zosplatnení) do 12.06.2019 a vo výške 5,00 % ročne zo sumy
16249,47 Eur od 13.06.2019 do zaplatenia, súd v súlade s § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. v tejto časti žalobe vyhovel. Úroky sú príslušenstvom pohľadávky v zmysle §

121 ods. 3 OZ. Keďže sa žalovaný v rade 1./ a žalovaný v rade 2./ s plnením svojho dlhu dostali do
omeškania, súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy istiny od tohto dátumu, tak
ako si žalobca uplatnil v žalobe do zaplatenia a to vo výške 5,00 % ročne, ktorý je v súlade s príslušnou
právnou úpravou.

71.Podľa § 517 ods. 1 Občiansky zákonník dlžník, ktorý si svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní
ak ho nesplní ani dodatočne v primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za takýchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

72.Podľa 517 ods. 2 Občiansky zákonník, ak ide o omeškanie s platením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

73.Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovení
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania splnením peňažného dlhu.

74.Právny zástupca žalovaných požiadal, pokiaľ budú títo zaviazaní k úhrade žalovanej sumy o možnosť

splácania tohto žalobného nároku v mesačných splátkach v sume 700,-Eur mesačne. Zaplatenie
žalovanejpohľadávkybymalatotižnegatívnyekonomickýdopadnažalovaných,pričomvýškumesačnej
splátky považuje právny zástupca žalovaných za primeranú a adekvátnu. Žalobca k uvedenému zaujal
stanovisko, že pokiaľ mu bude priznaný aj riadny úrok za úver po vyhlásení splatnosti, súhlasí s
mesačnými splátkami, v opačnom prípade, trvá na jednorázovom zaplatení. Súd posúdil predpoklady

na povolenie plnenia splátkach. Súd vychádzal pri hodnotení zo štandardných hľadísk, ktoré už v
minulosti judikovala prax súdov, ktorá našla odraz v zborníku R V/1968. Súd pri priznaní výhody
splátok povinnej strane musí zohľadniť výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaných i v
konaní prejavenú snahu o plnení záväzku. Odhliadnuc od toho, že žalovaní žiadnym spôsobom svoje
tvrdenie „o momentálnej sociálnej a majetkovej situácii, ktorá im neumožňuje splatiť dlžnú sumu naraz“

nepreukázali. Na pojednávaní sám žalovaný v rade 2./ uviedol, že po dlžníkovi zdedil byt v hodnote 12
000,-Eur, ktorý do dnešnej doby je v jeho vlastníctve, hoc est sám vyvrátil svoju momentálne zlú sociálnu
a finančnú situáciu situáciu. Pokiaľ by aj ich tvrdenia o zlej sociálnej a majetkovej situácii boli pravdivé
a súd by mal zato, že splátku 700,- Eur by platili ako mesačnú splátku, povinnosťou súdu je zohľadniťvýšku priznaného plnenia a platobnú schopnosť žalovaných. Vymožiteľnosť práva žalobcu ako aj právo
vlastniť majetok v zmysle Ústavy SR čl. 20 ods. 1 by bolo porušené. Zároveň treba zdôrazniť, že žalobca
legitímne očakával, že o jeho nároku bude rozhodnuté predvídateľne, spravodlivo tak, aby bol naplnený

princíp právnej istoty (čl. 2 ods. 1 CSP, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty).
Podľa názoru súdu výhoda splátok v prípade, ak je možnosť splatenia dlhu žalovanou stranou sporu v
primeranom čase len iluzórna, je v rozpore s vyššie citovanými ústavnými právami žalobcu.

75.Podľa § 255 ods. 1 Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Aj napriek tomu, že súd žalobu v časti príslušenstva, ktoré nebolo vyčíslené
zamietol, pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej
istine bez príslušenstva, ak príslušenstvo žalobca nevyčísli vo svojej žalobe (uznesenie NS SR sp.zn.
6Obo/243/2007 z 27.11.2008).

76.Podľa § 262 ods. 1, ods. 2, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

77.Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v
odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd rozhodol
o povinnosti žalovaného zaplatiť dlžné sumy a úrok z omeškania v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

78.Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné,
súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka
zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto
náhrady bolo vykonateľné, hoc est aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie

ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. 6Cdo
222/2016).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo
dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr.

Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so

samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa

ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( z.č. 233/1995 Z.z.).

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v
ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,

f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu