Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. november 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/117/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711010659
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6711010659.4

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov
JUDr. Jána Deáka a JUDr. Štefana Nováka, LL.M., na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. novembra
2019, v trestnej veci obžalovaného R. J., stíhaného pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák.
a iné, konajúc o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/118/2011 zo
dňa 19.06.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného R. J. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/118/2011 zo dňa 19.06.2019 bol obžalovaný R. J.
odsúdený s poukazom na právoplatne uznanú vinu z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn.
3T/118/2011 zo dňa 08.02.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.
5To/71/2012 zo dňa 13.11.2012 a opravným uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.

5To/71/2012 zo dňa 15.07.2016 pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1,3 Tr. zák., zločin vydierania
podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., zločin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku,
elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. a prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a), b) Tr. zák.

Za toto konanie ho Okresný súd Zvolen odsúdil podľa § 213 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l),

§ 37 písm. m), § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6
mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 1,2 Tr. zák. súd zrušil:

- rozsudok OS Zvolen sp. zn. 0T 52/2012 zo dňa 25.04.2012, ktorým bol obžalovanému uložený súhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov nepodmienečne do ústavu so stredným stupňom stráženia
- trestný rozkaz OS Banská Bystrica sp. zn. 6T 18/2012 zo dňa 27.02.2012, ktorým bol obžalovanému
uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov do ústavu so stredným stupňom stráženia

-trestnýrozkazOSNitra2T159/12zodňa27.l2.2012,ktorýmbolouobžalovanéhoupustenéoduloženia
súhrnného trestu odňatia slobody podľa § 44 Tr. zákona vzhľadom na rozsudok OS Zvolen sp. zn. 0T
52/2012 zo dňa 25.04.2012
- rozsudok OS Bratislava 3 1T 102/12 zo dňa l5.1.2013, ktorým bolo upustené od uloženia súhrnného
trestu podľa § 44 Tr. zákona vzhľadom na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To 71/2012
zo dňa 13.11.2012

- rozsudok OS Bratislava I. 5T 53/12 zo dňa 21.1.2013, ktorým bolo u obžalovaného upustené od
uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zákona, vzhľadom na odsúdenia OS Banská Bystrica sp. zn.6T 18/2012 zo dňa 27.02.2012, rozsudku OS Zvolen sp. zn- 3T 118/2011 zo dňa 08.02.2012 a rozsudku
OS Zvolen sp. zn. 0T 52/2012 zo dňa 25.04.2012
- trestný rozkaz OS Bratislava 1 2T 8/13 zo dňa 5.2.2013, ktorým bolo upustené u obžalovaného od

uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zákona, vzhľadom na rozsudok KS Banská Bystrica sp. zn.
5To 71/2012 zo dňa 13.11.2012
- rozsudok OS Banská Bystrica 5T 138/12 zo dňa 5.4.2013, ktorým bolo upustené u obžalovaného od
uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zákona, vzhľadom na rozsudok OS Zvolen sp. zn. 3T 118/2011
zo dňa 08.02.2012 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To 71/2012 zo

dňa 13.11.2012
- rozsudok OS Zvolen 1T 36/12 zo dňa 29.5.2013 a to v bode 2 rozsudku, ktorým bolo upustené u
obžalovaného od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zákona, vzhľadom na rozsudok OS Zvolen
sp. zn. 3T 118/2011 zo dňa 08.02.2012 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp.
zn. 5To 71/2012 zo dňa 13.11.2012
- rozsudok OS Veľký Krtíš 9T 79/13 zo dňa 25.11.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská

Bystrica sp. zn. 5To 15/2014 zo dňa 25.02.2014, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody
v trvaní 1 rok do ústavu so stredným stupňom stráženia
- rozsudok OS Zvolen 5T 113/13 zo dňa 24.11.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 5To 33/2014 zo dňa 25.04.2014, ktorým bolo u obžalovaného upustené od uloženia
ďalšieho trestu, vzhľadom na odsúdenie rozsudkom OS Zvolen sp. zn. 3T 118/2011 zo dňa 08.02.2012

v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To 71/2012 zo dňa 13.11.2012
- rozsudok OS Levice 3T 51/14 zo dňa 2.6.2014, ktorým bolo u obžalovaného upustené od uloženia
súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zákona, vzhľadom na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.
5To 71/2012 zo dňa 13.11.2012

a to vo výrokoch o trestoch u obžalovaného.

Ostatné výroky citovaného :

Rozsudku OS Zvolen 0T 52/2012 zo dňa 25.04.2012

Trestného rozkazu OS Banská Bystrica 6T 18/2012 z 27.02.2012
Trestného rozkazu OS Nitra 2T 159/12 zo dňa 27.l2.2012
Rozsudku OS Bratislava 3 1T 102/12 zo dňa l5.1.2013
Rozsudku OS Bratislava I 5T 53/12 zo dňa 21.1.2013
Trestného rozkazu OS Bratislava 1 2T 8/13 zo dňa 5.2.2013

Rozsudku OS Banská Bystrica 5T 138/12 zo dňa 5.4.2013
Rozsudku OS Zvolen 1T 36/12 zo dňa 29.5.2013
Rozsudku OS Veľký Krtíš 9T 79/13 zo dňa 25.11.2013
Rozsudku OS Zvolen 5T 113/13 zo dňa 24.11.2014
Rozsudku OS Levice 3T 51/14 zo dňa 2.6.2014

zostávajú týmto nedotknuté.

Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, keďže ho svojim odvolaním napadol obžalovaný cestou
svojho ustanoveného obhajcu.

V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že napadnutý rozsudok je v poradí tretím rozsudkom,
ktorému predchádzali dve zrušujúce rozhodnutia, kedy súdy konali na základe pôvodne podaného
návrhu na obnovu konania z dôvodu použitia asperačnej zásady v pôvodnom konaní v neprospech
obžalovaného R. J.. Aj tento rozsudok je podľa obhajoby nezákonný, nespravodlivý, neodôvodnený

a nepreskúmateľný. Podľa obhajcu bolo týmto spôsobom obžalovanému odopreté základné právo na
obhajobu a spravodlivý proces, keď vzhľadom na absenciu riadneho alebo aspoň nejakého odôvodnenia
nedokázal obžalovaný zo svojho odvolania argumentovať ničím iným ako tým, že ide zo strany súdu
len o prísne arbitrárne rozhodnutie. Poukázal ďalej na to, že Okresný súd Zvolen svoj výrok o treste
resp. o jeho výške nijakým spôsobom neodôvodnil, nevyjadril sa ani k tomu, prečo bolo potrebné podľa

jeho názoru uložiť obžalovanému takýto trest. Prvostupňový súd síce v odôvodnení rozsudku uviedol,
že s prihliadnutím na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného súd znížil pôvodne uložený trest odňatia
slobody z 5 rokov a 10 mesiacov na súčasný trest 5 rokov a 6 mesiacov. Podľa obhajoby je však takéto
zníženie trestu malé a domáha sa toho, aby v obnovenom konaní nielenže na rozdiel od pôvodnéhokonania mal vzhliadnuť na dôvody osobitného zreteľa, ale mal ukladať obžalovanému ďaleko miernejší
trest, ktorý by splnil svoj účel či už vo vzťahu k ochrane spoločnosti, ako aj vo vzťahu k represii voči
odsúdenému.

Poukázal ďalej na to, že Trestným zákonom umožňovaný prejav zhovievavosti a zmierenia neprimeranej
tvrdosti súdu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. umožňuje, aby súdy ukladali miernejšie tresty, čo sa javí
v tomto konaní ako reálne a doslova žiadané. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom žiada,
aby odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku a vrátil vec

okresnému súdu na nové rozhodnutie, prípadne aby rozhodol sám tak, že zmení rozhodnutie okresného
súdu a uloží obžalovanému miernejší trest.

Na verejné zasadnutie, kde krajský súd konal o tomto odvolaní obžalovaného sa riadne dostavil jeho
obhajca, krajský prokurátor, ako aj obžalovaný, ktorý bol predvedený eskortou.

V záverečných návrhoch potom obhajca obžalovaného uviedol, že svoje odvolacie závery modifikuje v
tom smere, že sa domáha, aby bol obžalovanému uložený miernejší trest, ale aby o tomto miernejšom
treste rozhodol sám krajský súd.

Krajský prokurátor naopak uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný a odvolanie

obžalovaného navrhuje ako nedôvodné zamietnuť.

Sám obžalovaný v konečnom návrhu uviedol, že súhlasí s odvolaním svojho obhajcu a požaduje, aby
bol čím skôr prepustený z výkonu trestu domov.

Na podklade podaného odvolania potom Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj podstatný
obsah trestného spisu a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného R. J. nie je dôvodné.

Z predloženého trestného spisu mal krajský súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný R. J. bol

súdený ešte v roku 2012 rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/118/2011 pre zločin vydierania
podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. Pri tomto konaní mu bol okresným súdom pri uznaní viny uložený trest odňatia
slobody vo výmere 5 rokov a 10 mesiacov nepodmienečne, ktorý rozsudok bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/71/2012. V dôsledku podaného návrhu na obnovu konania
potom vo veci opätovne konal Okresný súd vo Zvolene tým, že došlo k novému zrušeniu pôvodného

odsudzujúceho rozsudku, a to dňa 24.05.2017 uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1Nt/13/2016.

V ďalšom konaní po povolení obnovy konania okresný súd už pri viazaní právnymi závermi, ako aj
právoplatne uznanou vinou z pôvodného rozsudku rozhodoval len o výške trestu, kedy v konečnom
dôsledku svojim rozsudkom na hlavnom pojednávaní dňa 19.06.2019 obžalovanému za tú istú trestnú

činnosť uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov, pri zrušení celkom 11-tich
nasledujúcich rozhodnutí iných súdov.

Tak ako je zrejmé aj z odvolania obžalovaného, tento nebol spokojný práve s tým, že v novom konaní mu
okresný súd uložil v podstate len o 4 mesiace kratší trest, ako mu uložil v pôvodnom konaní pri použití

asperačnej zásady prvostupňový súd.

Krajský súd sa dôsledne riadil zásadou preskúmavania rozsudkov a najmä tej časti, ktorú svojim
odvolaním napadol obžalovaný, a to je výrok o uloženom treste. V tomto smere si krajský súd vyžiadal
aj hodnotenie na osobu obžalovaného R. J. z výkonu trestu, kde doposiaľ obžalovaný trest vykonáva,

ako aj nový odpis z registra trestov na obžalovaného R. J..

Z hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody N. je zrejmé, že odsúdený sa vo výkone
trestu nespráva v zmysle Ústavného poriadku, vyskytli sa u neho nedostatky, správal sa drzo, arogantne
voči personálu, opakovane porušoval Ústavný poriadok, boli zaznamenávané konflikty v rámci kolektívu

odsúdených, z čoho vyplýva, že doposiaľ vo výkone trestu od roku 2012 bol celkom 43-krát disciplinárne
potrestaný, v dôsledku čoho musel byť podaný aj návrh na jeho preradenie z ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, kde trest vykonával, do ústavu na výkon trestu odňatiaslobody s maximálnym stupňom stráženia, pričom naposledy bol potrestaný dňa 22.08.2019 práve za
neslušné správanie sa na súde prvého stupňa po vynesení odsudzujúceho rozsudku.

Za týchto okolností potom krajský súd skúmal, či trest uložený obžalovanému prvostupňovým súdom je
primeraný alebo je potrebné postupovať v tom smere, ako naznačil obhajca obžalovaného.

Krajský súd sa oboznámil aj s odpisom z registra trestov na obžalovaného R. J., z ktorého je však zrejmé,
že tento bol doposiaľ celkom 19-krát súdne trestaný, pričom od odsúdenia v roku 2012, ktoré bolo v

dôsledku jeho návrhu na obnovu konania zrušené a opätovne konané, bol odsúdený ešte 10-krát, z čoho
vo väčšine prípadov však išlo o rozhodnutia súdov v tom smere, že tieto upúšťali od uloženia súhrnného
trestu u obžalovaného, vzhľadom práve na odsúdenie obžalovaného predchádzajúcimi súdmi.

Za tejto situácie potom aj krajskému súdu pripadá správne a zákonné rozhodnutie okresného súdu, ak
za právoplatne uznanú vinu za zločin vydierania, kde je možné ukladať trest odňatia slobody vo výmere

od 3 rokov až do 12 rokov a 4 mesiace, trest vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov je primeraný. Je zrejmé,
že na nápravu a prevýchovu obžalovaného nie je možné pôsobiť trestom kratšieho trvania, čo je zrejmé
nielen z množstva odsúdení, ako to vyplýva z odpisu z registra trestov, ale aj zo správania obžalovaného
vo výkone trestu, kde ani dlhodobá izolácia od spoločnosti tohto neprinútila, aby zmenil svoje agresívne
správanie a opakovane sa dopúšťal disciplinárnych priestupkov voči poriadku vo výkone trestu odňatia

slobody.

V žiadnom prípade potom nie je možné súhlasiť s argumentáciou obhajoby, že aj trest kratšieho trvania
by mal na obžalovaného prevýchovný charakter, práve aj podľa názoru krajského súdu trest, ktorý bol
obžalovanému v pôvodnom konaní uložený, bol správny a primeraný. Samotné použitie asperačnej

zásady a následné použitie zmierňujúceho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. nemohlo mať odozvu v
tom, aby musela byť v každom prípade u obžalovaného R. J. povolená obnova konania, keď sa tak
však stalo, nie je z ničoho zrejmé a ani takáto povinnosť pre súd prvého stupňa nevyplýva, že by trest
v tomto obnovenom konaní musel byť podstatne iný a miernejší, ako bol pôvodný trest, keď je zrejmé,
že ukladaný trest aj v novom konaní je ukladaný v zákonom stanovenej sadzbe, v podstate pri dolnej

hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Je nepochybné, že trest, ktorý bol obžalovanému aj v tomto
novom konaní uložený je potrebné, aby obžalovaný celý vykonal, pretože iba takýto trest má represívny
charakter na obžalovaného, na ktorého asi žiadny trest už prevýchovný účel mať nemôže.

Vzhľadom k tomu, že sa potom krajský súd nestotožnil s dôvodmi odvolania obhajcu obžalovaného resp.

obžalovaného R. J., musel toto odvolanie ako nedôvodné zamietnuť postupom podľa § 319 Tr. por.

Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.