Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 10C/215/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714218596
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenko Švárny
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7714218596.16

Rozhodnutie

Okresný súd v Michalovciach, sudca JUDr. Zdenko Švárny v právnej veci žalobkyne G. J., Q..
XX.XX.XXXX, U. T. N. XX, zastúpenej JUDr. Miroslavom Vidovencom, advokátom AK Michalovce,
S.Chalupku 18, proti žalovaným 1./ Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., Rožňavská 1, 832 72
Bratislava, IČO : 35 914 939, za účasti intervenienta QBE Insurance Europe Limited, pobočka poisťovne
Košice, Štúrova 27, 2./ Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, Klemensova 8, 813 61 Bratislava,

IČO : 31 364 501, za účasti intervenienta Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. , Dostojevského rad 4,
Bratislava, v konaní o náhradu škody, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalované v 1. a 2. rade sú p o v i n n é zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne, titulom bolestného
sumu 2.908,02 EUR a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 7.702,08 EUR, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. P r i z n á v a žalobkyni 80% náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.12.2014 sa žalobkyňa domáhala, aby súd
zaviazal žalované v 1.a 2.rade zaplatiť sumu 4.037,25 € bolestného a sumu 7.997,60 € titulom sťaženia

spoločenského uplatnenia a to na tom základe, že žalobkyňa ako cestujúca vlakom odporcu dňa
28.10.2010 na trase Košice - Michalovce pri vystupovaní z vlaku na stanici v Michalovciach utrpela úraz
tak, že dopadla na chrbát, pričom utrpela zlomeninu prvého driekového stavca trieštivú s následnou
operáciou, pričom má aj obmedzenie hybnosti chrbtice stredne ťažkého stupňa s radikulárnym
dráždením. Skutočnosť, že došlo k úrazu pri vystupovaní z vlaku je potvrdená v prepúšťacej lekárskej
správe Nemocnice s poliklinikou Š.Kukuru v Michalovciach, zo dňa 13.01.2011, kde sa uvádza, že

poškodená spadla pri vystupovaní z vlaku. Rovnako je dôkazom aj cestovný lístok zo dňa 28.10.2010.
uviedla, že zo strany odporcu bola porušená povinnosť vyplývajúca z pravidiel železničnej prevádzky
obsiahnutá na strane 295 v stati „Vchodové koľaje a miesto, kde má vlak zastaviť“ v bode 914. V zmysle
tohtoustanovenia,pokiaľsanepodarívlakzastaviťtak,abyvšetkyvoznezastaviliprinástupišti,výpravca
v takom prípade musí vopred vykonať opatrenia na zaistenie bezpečnosti cestujúcich vystupujúcich,
prípadne nastupujúcich mimo nástupišťa.

2. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav :

3. Z vyjadrenia žalovanej v 1.rade zo dňa 30.03.2015 súd zistil, že žalovaná vzniesla námietku
premlčania. Poukázala na to, že v predmetnom prípade nie sú preukázané základné predpoklady nároku
žalobkyne zodpovednosti za škodu a to samotná škodová udalosť ako ani príčinná súvislosť medzi

prípadným protiprávnym úkonom žalovanej v 1.rade a úrazom žalobkyne.4. Z vyjadrenia žalovanej v 2.rade súd zistil, že takisto vzniesla námietku premlčania. Žiadala žalobu z
toho dôvodu zamietnuť. Rovnako má za to, že nenesie objektívnu zodpovednosť za vzniknutú škodu,
nakoľkopodľaopisunehodovejudalosti,akoajnazákladeskutočnostízistenýchvyšetrovanímžalovanej

v 2.rade za uvedenú nehodovú udalosť nesie ako majiteľ osobného vlaku, z ktorého pri vystupovaní
došlo k úrazu, objektívnu zodpovednosť žalovaná v 1.rade Železničná spoločnosť Slovensko, a.s..

5. Zo stanoviska MUDr. Y. zo dňa 22.06.2015 (č.l. 32) súd zistil, že konštatoval, že zdravotný stav
žalobkyne bol ustálený až 18.02.2013 a podľa § 8 ods. 4 Vyhl. č. 437/2004 Z.z. až vtedy možno vystaviť

lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia.

6. Z výpovede žalobkyne G. J., súd zistil, že cestovala s dcérou z Košíc vlakom a sedeli v poslednom
vagóne. Cestou z Košíc do Michaloviec tam nebol žiadny zamestnanec železníc. Až na základe
spolucestujúcich zistili, že sú v Michalovciach a títo im povedali, že vlak stojí len 1 minútu, tak bolo treba
rýchlo vystupovať. Najprv vystúpila dcéra, ktorá mala tašku na pleci, zobrala jej palicu. Ona sa chytila

obidvoma rukami a vystupovala zadom, aby mala lepšiu stabilitu a bezpečnosť, aby sa nešmykla. Keď
už bola na podloží, tak spadla dozadu. Ucítila veľmi silnú bolesť, vyrazilo jej dych. Myslela si, že sa
potom vydýcha a postaví, ale bolesť už neprechádzala. Prišlo jej nevoľno, začala zvracať. Snažila sa
otočiť na kolená, ale to už nešlo. Pričom jej pomáhala aj dcéra. Na otázku právneho zástupcu, či keď
vlak zastavil mimo nástupišťa, bol prítomný pri vystupovaní niekto zo strany železníc, uviedla, že nie, že

nebol tam žiadny pracovník železníc, ani sprievodca, koho by mohla považovať za pracovníka železníc.
Nedostali žiadne inštrukcie, ako majú vystupovať. Dôkazom toho, že za obdobie cestovania z Košíc do
Michaloviec nebol tam pracovník železníc je aj to, že lístky nemali štiknuté. Na ďalšiu otázku, či z jej
pohľadu pri vystupovaní dodržala bežnú opatrnosť uviedla, že samozrejme, vystupovala tak, aby sa jej
nič nestalo. Uviedla, že dávala pozor, pretože má problém so zrakom. Nemala problém s pohyblivosťou,

takže preto vystupovala zadom, aby nemusela odhadovať ako hlboko má ešte stúpať. Na otázku, či
keď prišli do Michaloviec bola už tma, uviedla, že nie. Na otázku, či sa šmykla na schodíkoch alebo
kameňoch uviedla, nie, na podloží. Na otázku, či bol vlak v pohybe, uviedla, že nie, vlak stál. Na otázku,
či často cestuje vlakom uviedla, že nie. Pretože býva v Sobranciach a vlakom cestuje minimálne. Využili
len tú možnosť, že pre ňu bolo pohodlnejšie cestovať vlakom, ako autobusom. Na otázku, ako ďaleko

bola stanica od posledného vozňa uviedla, že to nevie presne povedať. Rušeň stál na peróne pred
vstupom do stanice a oni stáli, nevedela odhadnúť ako vzdialenosť, možno to bolo 200 alebo 500 metrov.
Posledný vagón bol celkom medzi odstavenými vozňami, ďaleko od peróna.

7. Z výpovede svedkyne G. F., súd zistil, že je dcérou navrhovateľky. Uviedla, že vlak zastavil na tak

kamenistom podloží a neprišiel k nim žiadny sprievodca a v podstate nevedeli, že už sú v Michalovciach.
Ona išla z vlaku prvá, za ňou šla mama a táto sa šmykla, ani nevedela ako a už bola na zemi. Bola
prekvapená, že zastali na kameňoch a nikto tam nebol. Potom volala sanitku, a až po dlhej dobe títo
prišli, pričom medzitým sa mama snažila vstať, ale prišlo jej zle a zvracala. Uviedla, že bola v šoku,
bolo jej veľmi a záchranárom trvalo dosť dlho, kým prišli s vozíkom na miesto. Bolo to asi 10 minút.

Kde ju potom naložili a po tých kameňoch so zlomenou chrbticou ju viezli do sanitky. Na otázku, či vie
povedať, ako jej mama vystupovala, či sa šmykla na schodíkoch alebo na podloží, uviedla, že stála dolu
pod vlakom a vravela jej, že sú tam veľké kamene, nech si dáva pozor, ale ako dostúpila s nohou na
podložie, šmykla sa na kameni a bola hneď na zemi.

8. Z výpovede svedka MUDr. R. Y. súd zistil, že pacientka bola hospitalizovaná 3.11.2010 na úrazovej
chirurgii pre zlomeninu nestabilnú, kompresívnu zlomeninu prvého driekového stavca. Po roku a pol
až dvoch rokoch, čo je štandardný postup sa na základe röntgenových snímkov a zhojenia stavca
vyberá osteosyntetický materiál a ďalej sa pacientka rehabilituje podľa toho, aké má ťažkosti po týchto
operáciách. Za dátum ustálenia zdravotného stavu považoval dátum 18.2.2013, pretože pacientke bola

robená ešte magnetická rezonancia a vlastne od 18.2.2013 primár X. konštatuje, že ďalšia liečba už
nie je indikovaná. Z toho dôvodu, že pri magnetickej rezonancii sa nedokázalo poškodenie platničiek.
Liečba už spočívala v individuálnej rehabilitácii. Preto aj 18.2.2013 dal ustálenie zdravotného stavu. U
žalobkyne bolo dôležité to, že mala pretrvávajúce ťažkosti a magnetická rezonancia vylúčila to, že ide
o poškodenie sa radikulárnym dráždením t.z. v tomto prípade by toto znamenalo ešte aj poškodenie

platničiek. Magnetická rezonancia to vylúčila a preto vlastne 18.2.2013 je zdravotný stav ustálený. Na
otázku, či je možné jednoznačne ustáliť a povedať, že všetky poškodenia resp. tie indície, ktoré riešil
ešte vo februári 2013 súvisia výlučne a jednoznačne s týmto úrazom, svedok uviedol, že áno, pretože
pri zlomenine driekového stavca a to prvého driekového stavca, kde je hlavné miesto ohybu driekoveja hrudnej chrbtice po operácii v tejto časti dochádza k vyslovenému obmedzeniu hybnosti chrbtice, aj
napriek operácii, t.z., že z hľadiska medicínskeho stabilizuje chrbticu táto operácia a zastaví sa ako
keby rozpad stavca. Na otázku, či je bežná prax, že vyhotovuje predpoklad posudku, ktorý vyhotovil

aj v novembri 2012 na požiadanie pacientky, svedok uviedol, že je taká skúsenosť, pretože pacienti,
ktorí chodia s pracovnými úrazmi, už na začiatku sa pýtajú, aké odškodnenie by z toho mohlo byť. Na
otázku, či sa nečaká na ustálenie zdravotného stavu,ale hneď sa vyhotovuje, svedok uviedol, že je to len
ústny predpoklad. Na otázku, či by vedel vystaviť riadny posudok o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia na základe ustáleného zdravotného stavu, a doložiť ho, svedok uviedol, že to môže urobiť

v priebehu jedného - dvoch dní.

9. Z posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 11.12.2015 súd zistil, že sťaženie
spoločenského uplatnenia MUDr. Y. vyhodnotil 490 bodmi a hodnotenie bolestného predstavuje sumu
312,5 bodu, pričom ukončenie liečenia a stav ustálený bol 18.2.2013.

10. Z vyjadrenia žalobkyne zo dňa 10.2.2016 súd zistil, že na základe posudku o sťažení spoločenského
uplatnenia a bolestného MUDr. Y.Á., si uplatňuje na bolestnom 312,5 boda x 15,38 €, čo je 4.806,25 €.
A na sťažení spoločenského uplatnenia 490 bodov x 17,16 €, t.j. 8.408,40 €.

11. Z vyjadrenia žalovanej v 1.rade zo dňa 11.3.2016 súd zistil, že opätovne vzniesli námietku

premlčania, pretože podľa ich názoru zdravotný stav žalobkyne bol už ustálený v lete 2012, pričom
žaloba bola podaná až 1.12.2014. Z toho dôvodu žiadali, aby sa súd vysporiadal s otázkou, kedy
zdravotný stav žalobkyne bol ustálený a zároveň navrhli, aby súd pripustil vstup spoločnosti QBE
Insurance (Europe) Limited, pobočka poisťovne Košice, Štúrova 27, na strane žalovanej v 1.rade ako
intervenienta,pretožežalovanáv1.rademásuvedenouspoločnosťouplatneuzatvorenúpoistnúzmluvu

s druhom poistenia všeobecnej zodpovednosti za škodu poisteného a poistenie zodpovednosti za škodu
z prevádzkovania osobnej dopravy na dráhe podľa § 11 ods. 4 zák. č. 514/2009 Z.z. zo dňa 14.12.2009,
a uvedená spoločnosť má z toho dôvodu právny záujem na výsledku konania.

12. Z vyjadrenia žalovanej v 2.rade zo dňa 05.04.2016 súd zistil, že navrhuje, aby do konania na ich

strane vstúpila spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, ako
intervenient, pretože s ním má uzavretú poistnú zmluvu č. 411004955 spolu s dodatkom č. 1 s druhom
poistenia - poistenie zodpovednosti za škodu so spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a táto má
záujem na výsledku konania.

13. Z oznámenia poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.., zo dňa 12.5.2016 súd zistil, že táto
vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej v 2.rade v zmysle ust. § 93 OSP, pretože
má záujem na výsledku konania.

14. Na pojednávaní dňa 28.6.2016 právny zástupca žalobkyne uviedol, že v konaní bolo vykonané

rozsiahle dokazovanie, bol vypočutý lekár 2x a jednoznačne uviedol, že nie je možné, aby sa v danom
prípade jednalo o premlčanie nároku. Z ich pohľadu je posudok vyhotovený správne a samozrejme je
na zvážení a posúdení súdu, či nariadi znalecké dokazovanie.

15. Žalovaní v 1.a 2.rade, rovnako aj vedľajší účastníci ( teraz intervenienti ) navrhli v konaní nariadiť

znalecké dokazovanie, hlavne na ustálenie zdravotného stavu, pretože títo majú za to, že nebolo
doposiaľ správne zodpovedané, kedy bol zdravotný stav žalobkyne ustálený.

16. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom MUDr. J. U., z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie chirurgia a traumatológia.

17. Zo znaleckého posudku znalca MUDr. J. U. č. 2/2017 súd zistil, že čo sa týka otázky 1 a 2 uviedol, že
zo zdravotnej dokumentácie nevyplýva, a nenachádza sa zmienka o predchorobí, kde by bola príčinná
súvislosť predchádzajúcich zmien zdravotného stavu žalobkyne poškodenej k 28.10.2010 s úrazom,
ktorý utrpela v uvedený deň. Zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že v danom prípade je vzniknuté

poranenie u poškodenej G. J. v priamej príčinnej súvislosti s úrazom zo dňa 28.10.2010. Tak, ako je
popisované v zdravotnej dokumentácii, pri vystupovaní z vlaku po schodíkoch, tvárou otočená k vlakovej
súprave, došlo k následnému pádu menovanej na kamenistý povrch mimo peróna železničnej stanice,
pri zlomení sa nízkeho opätku na topánke. Mechanizmus vzniku poranenia bol priamy, t.j. v dôsledkupádunachrbát,čímdošloumenovanejkvznikuporaneniaatokompresívnejfraktúretelastavcaL,ktorej
sa inak hovorí aj osteoporotická zlomenina. Čo sa týka odpovede na otázku č. 3, došlo u poškodenej
k sťaženiu spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu zo dňa 28.10.2010 v takej miere, ako uviedol v

hodnotení o sťažení spoločenského uplatnenia a trvalých následkov. Poškodenie zdravia u poškodenej
v takejto miere, limituje jej mobilitu, obmedzuje ju pri dlhodobom sedení a státí, pri striedaní flexie a
extenzie, ako aj rotácie v chrbtice v Th-L prechode, z toho vyplýva, že je v značnej miere limitovaná
pri uspokojovaná pri jej životných a spoločenských potrieb a pri plnení spoločenských a pracovných
úloh. Čo sa týka výšky bolestného, tak túto ohodnotil na 185 bodov, kde položka č. 107a - kompresívna

zlomenina stavca so znížením prednej časti tela stavca najviac o 1/3 t.j. 100 bodov, zvýšenie podľa § 9
ods. 5c zákona + 50% operácia - 50 bodov, a položka 239 - odstránenie OSM - 35 bodov. Na rozdiel od
hodnotenia MUDr. Y. hodnotil kompresívnu zlomeninu s následným operačným riešením /nie trieštivú
s následným operačným riešením/ a na rozdiel od hodnotenia MUDr. Suchánka hodnotil len vybratie
OSM /nie je uvedené v sadzbách/, čo v danom prípade najlepšie porovnáva v danej lokalite s položkou č.
239. Hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia uviedol na 490 bodov, pričom vychádzal z položky

č. 304c - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice, stredne ťažké, 2/3-ny rozsahu bez koreňového
dráždenia - 390 bodov, položka č. 433a - keloidná jazva po operácii chrbtice 25cm2 - 100 bodov. V
čase vzniku ustálenia zdravotného stavu v r. 2012 bola hodnota bodu 15,72€. Na otázku č. 7 - uviedol,
že zdravotný stav poškodenej môžu považovať za ustálený najskôr po 2 rokoch od vzniku úrazu. Podľa
zdravotnej dokumentácie je to k termínu kontrolného vyšetrenia MRI 11.12.2012 a následnej kontroly na

neurochirurgickej ambulancii v Košiciach dňa 18.2.2013.

18. Z vyjadrenia žalobkyne zo dňa 20.3.2017 súd zistil, že so závermi znaleckého posudku znalca
MUDr.J. U. súhlasia a nemajú voči nemu žiadne námietky.

19. Z vyjadrenia intervenienta na strane žalovanej v 1.rade k znaleckému posudku zo dňa 22.3.2017
súd zistil, že takisto nemajú námietky voči znaleckému posudku znalca MUDr. U..

20. Z vyjadrenia žalovanej v 1.rade k znaleckému posudku znalca MUDr. J. U. zo dňa 27.3.2017 súd
zistil, že navrhujú súdu doplniť závery posudku o nasledovné skutočnosti resp. ich vysvetlenie a to popis

výsledkov jednotlivých CT, MRI a RTG vyšetrení, popis spôsobu liečby žalobkyne v období od skončenia
kúpeľnej liečby do času, kedy sa dostavila s ďalšími bolesťami, po ktorých bolo indikované odstránenie
OSM, ak je to možné uviesť, z akého dôvodu bolo prvotné vyšetrenie MRI uskutočnené až v novembri
2012 t.z. 2 roky po úraze.

21. Z vyjadrenia Allianz - Slovenská poisťovňa,a.s., k znaleckému posudku znalca MUDr. J. U. zo dňa
27.3.2017 súd zistil, že žiadajú, aby súd uložil znalcovi doplniť predmetný znalecký posudok o určenie
kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu a kedy bolo možné hodnotiť bolestné prvýkrát v zmysle ust. §
8 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z., kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu a kedy bolo možné po prvýkrát
hodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle ust. § 8 ods. 4 zák.č . 437/2004 Z.z.

22. Z doplnenia znaleckého posudku č. 2/2017 č. 7/2017 znalca MUDr.J. U. súd zistil, že na otázku
- kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu a kedy bolo možné ohodnotiť bolestné prvýkrát v zmysle
§ 8 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z., uviedol, že v bežnej lekárskej praxi pre komerčné poisťovne sa
posudkyobolestnomvydávajúnajneskôrdo3rokovdovznikuúrazuaposudkyosťaženíspoločenského

uplatnenia spravidla až po uplynutí doby 1 roka od poškodenia na zdraví. V danom prípade môže
konštatovať, že zdravotný stav poškodenej môžu považovať za ustálený najskôr po 2 rokoch od vzniku
úrazu a podľa zdravotnej dokumentácie je to k termínu kontrolného vyšetrenia MRI 11.12.2012 a
následnej kontroly na neurochirurgickej ambulancii v Košiciach dňa 18.2.2013. Pri určovaní bodového
hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna fáza bolesti. Na otázku, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu

a kedy bolo možné prvýkrát hodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia uviedol, že hodnotenie sa v
daných prípadoch posúva často, to komerčné poisťovne odškodňujú až po uplynutí 2 - 3 rokov od vzniku
poranenia resp. vyplácajú len časť trvalých následkov a po dodatočnom lekárskom posudku s odstupom
doby, často 1 - 2 rokov doplácajú výplatu trvalých následkov, podľa stavu či sa stav ustálil alebo zhoršil.
Ako vyplýva z lekárskej správy - nálezu neurochirurgickej kliniky UNLP Košice, ošetrujúci lekár X. V., zo

dňa 18.2.2013 uviedol :... realizované MRI LS chrbtice, kde stav po zlom L1, ktorá prakticky zhojená,
nález na platničkách v norme, bez výraznejšieho vyklenutia a kompresie nervových štruktúr, obj :
dynamika LS chrbtice redukovaná predovšetkým v predklone a záklone a pri rotačných pohyboch, dop :neurochirurgická operácia nie je akt. Indikovaná, obmedzenie pohybu driekovej chrbtice po zlomenine
L1 možno považovať za trvalé, predovšetkým vo flexii a extenzii.

23. Na pojednávaní dňa 26.9.2017 zástupkyne žalovaných v 1.a 2.rade uviedli, že k doplneniu
znaleckého posudku nemajú námietky. Rovnako nemali námietky ani zástupkyne intervenientov v 1.a
2.rade.

24. Právny zástupca žalobkyne vo svojej záverečnej reči uviedol, že majú za to, že vykonaným

dokazovaním bolo preukázané, že nárok je dôvodný. V konaní bola vypočutá samotná žalobkyňa, ktorá
popísala priebeh úrazového deja, tento potvrdila aj svedkyňa G. J., ktorá bola prítomná pri udalosti,
kedy došlo k úrazu žalobkyne. Poukázal na to, že znaleckým dokazovaním bolo preukázané aj to, že
nárok nie je premlčaný a to aj v časti bolestného ako aj v časti sťaženia spoločenského uplatnenia. Tieto
nároky boli riadne vyčíslené, preto majú za to, že nárok je preukázaný a navrhli, aby súd rozhodol s
tým, že žalované sú povinné zaplatiť žalobkyni titulom bolestného sumu 4.806,25€ a titulom sťaženia

spoločenského uplatnenia sumu 8.408,40 € ako aj náhradu trov konania.

25. Zástupkyne žalovaných v1.a 2.rade uviedli, že navrhujú, aby súd rozhodol vo veci v zmysle záverov
znaleckého posudku a jeho doplnenia.

26. Zástupkyňa intervenienta v 2.rade uviedla, že nesúhlasia s tým, aby súd priznal náhradu za bolestné
vo výške 4.806,25 € a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 8.408,40 €, keďže k tomuto
rozšíreniu došlo 10.2.2016 na základe posudku MUDr.Y.. žiadali, aby sa vychádzalo zo znaleckého
posudku, kedy bolo bodového hodnotenie korigované na 185 bodov, pričom žalobkyňa si uplatňuje
náhradu za 312,5 boda pokiaľ ide o bolestné. Čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia 490 bodov

namietajú hodnotu bodu, kedy si vlastne až podaním v r. 2016 uplatnili za bod 17,16 €. Je to hodnota,
ktorá prináleží pre rok 2015. V tomto rozdiele vzniesli námietku premlčania a jednak majú za to, že
hodnota bodu nemôže byť aplikovaná v cene 17,16€ za rok 2015, keď už v r. 2012 bol ustálený zdravotný
stav,čo vyplýva aj zo znaleckého posudku MUDr. U..

27. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

28. Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodní bolesť poškodeného, sťaženie
spoločenského uplatnenia.

29. V danom prípade predmetom konania je uplatňovaný nárok žalobkyne na náhradu škody a to
sťaženie spoločenského uplatnenia a bolestného,ktoré utrpela tým, že dňa 28.10.2010 pri vystupovaní
z vlaku na stanici v Michalovciach, dopadla na chrbát, pričom utrpela zlomeninu prvého driekového
stavca s následnou operáciou. Z výsledkov vykonaného dokazovania a to po zhodnotení všetkých
dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach dospel súd k záveru,že návrh žalobkyne

je čiastočne opodstatnený. Súd pri rozhodovaní o výške náhrady škody za bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia vychádzal zo znaleckého posudku znalca MUDr. J. U., ktorý ohodnotil
sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobkyne hodnotou 490 bodov a bolestné vo výške 185 bodov.
Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že k poškodeniu na zdraví žalobkyne jednoznačne
došlo, čo má súd za preukázané, hlavne z výpovede žalobkyne, jej dcéry ako svedkyne, ktorá

uviedla, ako došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne. V priebehu konania žalované v 1.a 2.rade ako
aj intervenienti vznášali námietku premlčania, pretože podľa ich názoru zdravotný stav žalobkyne bol
ustálený už v marci 2011 a žalobu podala až 1.12.2014, teda po uplynutí 2-ročnej premlčacej lehoty.
K námietke premlčania súd uvádza, že v prípade bolestného začala plynúť 2-ročná premlčacia lehota
na uplatnenie nároku až po ukončení liečebného procesu, ku ktorému došlo 18.2.2013. V prípade

nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia začína plynúť premlčacia lehota odo dňa keď je možné
objektívne vykonať bodového ohodnotenie tohto nároku. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný tav
poškodeného ustálil závisí od vyjadrenia lekára. Súd v konaní dospel k záveru, že nárok žalobkyne
nie je premlčaný, čo má preukázané aj zo znaleckého posudku znalca MUDr. U., ktorý jednoznačne
uviedol, že ustálený zdravotný stav u žalobkyne bol 18.2.2013, kedy bolo konštatované, že nie je

potrebná ďalšia operácia, nedošlo k poškodeniu platničky. Na základe takto vykonaného dokazovania
súd priznal žalobkyni náhradu za bolesť 185 bodov x 15,72 €, t.j. 2.908,02 € a titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia 490 bodov x 15,72 € t.j. 7.702,08 €. Pri určovaní hodnoty bodu súd vychádzal
zo sumy 15,72 € t.j. hodnota bodu v čase ustálenia zdravotného stavu v r. 2013. Súd sa stotožnil svyjadrením intervenienta v 2.rade s tým, že žalobkyňa si nesprávne uplatňovala výšku bodu, ktorý bol
v r. 2016 a súd ako už skôr bolo uvedené, vychádzal z hodnoty bodu v čase, keď zdravotný stav bol
ustálený t.z. z roku 2013 a preto v prevyšujúcej časti súd žalobu žalobkyne zamietol. Súd zaviazal

žalované v 1.a 2.rade na zaplatenie uvedenej sumy z toho dôvodu, že k úrazu došlo na železničnej
stanici pri vystupovaní z vlaku, ktorého prevádzkovateľom je žalovaná v 1.rade, pričom má za to, že
bola porušená povinnosť vyplývajúca z pravidiel železničnej prevádzky obsiahnutá na str. 295 - state
Vchodové koľaje a miesto, kde má vlak zastaviť - v bode 914, v zmysle ktorého, pokiaľ sa nepodarí
vlak zastaviť tak, aby všetky vozne zastavili pri nástupišti, výpravca v takom prípade musí vopred

vykonať opatrenia na zaistenie bezpečnosti cestujúcich vystupujúcich, prípadne nastupujúcich mimo
nástupišťa. Keďže žalovaná v 1.rade je prevádzkovateľom vlaku, z ktorého vystupovala žalobkyňa
a žalovaná v 2.rade ako manažér infraštruktúry a zamestnávateľ výpravcu, ktorý mal zabezpečiť
bezpečnosť cestujúcich v zmysle vyššie citovaného bodu, z toho dôvodu zaviazal obidve žalované
uhradiť uvedenú sumu spoločne a nerozdielne. Podstata solidárnej zodpovednosti spočíva v tom, že
každý škodca zodpovedá za ostatných a všetci zodpovedajú za každého jednotlivého škodcu. Jej

zmyslom je prehĺbiť zodpovednosť škodcov za spôsobenú škodu a dôsledne zabezpečiť ochranu práv
poškodeného. Právna úprava umožňuje poškodenému domáhať sa náhrady škody na ktoromkoľvek
z poškodených, pretože funkciou pasívnej solidarity je uľahčenie pozície poškodeného. Poškodený
môže požadovať náhradu škody od jedného škodcu, ktorý sa nemôže brániť tým, aby poškodený
požadoval náhradu aj od ostatných škodcov. Pri škode spôsobenej viacerými subjektmi zákon dáva

prednosť pravidlu spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti voči poškodenému s tým, že vo vzájomnom
pomere sa škodcovia vysporiadajú podľa účasti na spôsobenej škode (§ 439 OZ). Táto zásada má
základ v ustanovení § 511 OZ a v podstate platí aj pri vyporiadaní vzájomného vzťahu medzi solidárne
zodpovednými škodcami. Zatiaľ čo všeobecná úprava solidárnej zodpovednosti § 511 OZ počíta s tým,
že ak nie je stanovené inak, sú podiely spoločných dlžníkov rovnaké, ust. § 439 OZ, ktoré je vo vzťahu

k nemu ustanovením špeciálnym, spočíva v tom, že tomu zo škodcov, ktorý náhradu škody splnil vzniká
právo požadovať náhradu škody od ostatných škodcov (regres) podľa miery ich účasti na spôsobenej
škode.

30. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri uplatnení náhrady škody spôsobenej viacerými škodcami

záleží na poškodenom, či bude požadovať náhradu na jednom, na niektorých alebo na všetkých
škodcoch. Samotná skutočnosť, že škoda vznikla pôsobením viacerých škodcov ešte neopodstatňuje
aplikáciu ustanovenia o delenej zodpovednosti v zmysle § 438 ods. 2 OZ, ale za predpokladu, že je daná
príčinná súvislosť medzi konaním (opomenutím konania) každého zo škodcov a škodlivým následkom,
za ktorý sa požaduje náhrada je dôvodom na aplikáciu ustanovenia o spoločnej zodpovednosti v zmysle

§ 438 OZ, pričom vyžaduje dôsledné uváženie osobitosti každého prípadu, majúc na zreteli, že úprava
spoločnej zodpovednosti za škodu vychádza zo zásady solidárnej, ktorá má všeobecnú platnosť pre
všetky prípady, avšak delená zodpovednosť môže byť síce stanovená rozhodnutím súdu, ale iba v
odôvodnených prípadoch a to v závislosti od účasti škodcov na spôsobenej škode.

31. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

32. Náhradu trov konania súd priznal žalobkyni v zmysle ust. § 255 CSP.

33. O trovách konania súd rozhodne podľa ust. § 262 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.