Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. jún 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/40/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119010746
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6119010746.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka LL.M., a
sudcov Mgr. Jána Bednára, PhD. a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. v trestnej veci obžalovaného Y. H., na
verejnom zasadnutí dňa 9. júna 2020, stíhaného pre pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1,
ods.2TrestnéhozákonaainéoodvolaníobžalovanéhoY.H.aprokurátoraOkresnejprokuratúryBanská
Bystrica proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/74/2019 zo dňa 4.12.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaného Y. H. a okresného prokurátora z a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduBanskáBystricasp.zn.4T/74/2019zodňa4.12.2019bolobžalovanýY.H.,
uznaný vinným v bode 1/ až 4/ z pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona a v bode 5/ z prečinu poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, na tom
skutkovom základe, že

1/ v presne nezistenom čase dňa 14.07.2018 z presne nezisteného miesta v meste G. G., oslovil S. V.,
XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX, G. G. s ponukou údajného zakúpenia mobilných telefónov zn. N.
za polovičné ceny priamo od výrobcu N. aj s certifikátom, kde na základe toho si S. V. objednal 2 ks
mobilných telefónov zn. N. v celkovej výške 660 €, pričom v čase okolo 12:00 hod. dňa 15.07.2018 na
parkovisku Europa Shoppnig Center, Na Troskách 25, Banská Bystrica, osobne odovzdal Y. H. hotovosť

vo výške 660 €, kde mu Y. H. odovzdal doklad „Faktúru" č. 11800128 na sumu vo výške 660 € od
spol. Penato s.r.o., s tým, že na druhý deň predmetné mobilné telefóny donesie, avšak následne termín
odovzdania telefónov predlžoval rôznymi výhovorkami, pričom dňa 17.07.2018 poslal S. V. K. N. platby
z nejakého účtu, kde sa nachádzal jeho uvedený účet s tým, že mu vracia sumu vo výške 330 €, ako
platbu za jeden telefón, avšak doposiaľ žiadna suma neprišla, následne prestal komunikovať, finančnú
hotovosť mu doposiaľ nevrátil, čím spôsobil S. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX, G. G. škodu

vo výške 660 €,

2/ v presne nezistenom čase dňa 18.07.2018 z presne nezisteného miesta v meste G. G., oslovil S.
P., XX.XX.XXXX, trvale bytom H. X, G. G., s údajnou ponukou zakúpenia mobilných telefónov zn. N.
za polovičné ceny priamo od výrobcu N. s certifikátom, kde na základe toho si S. P. A.. M., objednal 7
ks mobilných telefónov zn. N. v celkovej výške 2.310 €, pričom dňa 18.07.2018 na parkovisku Europa

Shoppnig Center, Na Troskách 25, Banská Bystrica osobne odovzdal Y. H. hotovosť vo výške 2.310 €,
kde mu Y. H. odovzdal doklad „Faktúru" č. 11800128 na sumu vo výške 2310 € od spol. Penato s.r.o.,
s tým, že do dňa 22.07.2018 predmetné mobilné telefóny donesie, avšak následne termín odovzdania
telefónov predlžoval rôznymi výhovorkami, ako aj tým, že mu malo zhorieť vozidlo a pod., pričom
následne poslal S. P. K. N. platby z nejakého účtu, kde sa nachádzal jeho uvedený účet s tým, že vracia
sumu vo výške 2.310 €, ako platbu za všetky mobilné telefóny, avšak doposiaľ žiadna suma neprišla,

následne prestal od januára roku 2019 komunikovať, finančnú hotovosť doposiaľ nevrátil, čím spôsobil
S. P., XX.XX.XXXX, trvale bytom H. X, G. G. škodu vo výške 2.310 €,3/ v čase o 14:38 hod., dňa 09. 07. 2018 kontaktoval cez aplikáciu P. - S. S. H., nar. XX.XX.XXXX, trv.
bytom I. X, G. G., ktorému ponúkol na kúpu 5 ks mobilných telefónov zn. N. v celkovej hodnote 1.650,-

€, s čím poškodený súhlasil a dňa 10. 07. 2018 v čase o 13:20 hod. v G. G. na ul. H. prevzal od S. H.
finančné prostriedky vo výške 1.650,- € na kúpu 5 ks mobilných telefónov zn. N., ktoré však nedodal a
ani mu doposiaľ nevrátil finančné prostriedky, čím S. H., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom I. X, G. G. spôsobil
škodu vo výške 1.650,- €,

4/ v presne nezistenom čase dňa 08.03.2019 pred OD D. N. U., na ul. J. Y. v meste G. G. po
predchádzajúcej vzájomnej dohode s Z. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XX. S.. XXXX/X, I. X., okr.
G. G. uzatvoril písomnú „Sprostredkovateľskú zmluvu" zo dňa 08.03.2019 medzi spol. Penato s.r.o.,
so sídlom Skubínska cesta č. 94, Skubín, okr. Banská Bystrica, IČO: 50 043 951 v zast. Y. H., na
strane „sprostredkovateľa" a Z. L. na strane „kupujúceho", ktorej predmetom bolo zakúpenie ojazdeného
motorového vozidla zn. I. N., rok výroby XXXX so stavom B. km v celkovej hodnote 11.000 €, pričom pri

podpise prevzal „sprostredkovateľ" zálohu vo výške 6.250 €, v stanovenej lehote do 15 dní od podpisu
sprostredkovateľskej zmluvy mal hore uvedené vozidlo zakúpiť, vykonať odbornú prehliadku, prihlásiť
vozidlo a následne pristaviť vozidlo kupujúcemu Z. L. na predaj s doplatením finančných prostriedkov do
kúpnej ceny, čo sa však zo strany Y. H. v lehote 15 dní ani do súčasnosti nestalo, Y. H. nezakúpil hore
uvedené vozidlo, následne v stanovenej lehote ani do súčasnosti nevrátil prevzatú zálohu J. L. následne

prestal komunikovať, zatajovať sa a účelovo sa vyhýbať kontaktu, čím Z. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom XX. S.. XXXX/X, I. X., okr. G. G. a spôsobil škodu v celkovej výške 6.250 €,

5/ v presne nezistenom čase od 21.00 hod. dňa 19.01.2019 do 02.30 hod. dňa 20.01.2019 na S. ulici č.
X v G. G. poškodil osobné motorové vozidlo továrenskej značky G., EVČ: G. XXX P. tak, že nožíkom,

ktorý si priniesol so sebou poškriabal zadné kufrové dvere, zadný nárazník, zadný blatník na strane
spolujazdca, zadné a predné dvere na strane spolujazdca, ako aj prednú kapotu, čím vlastníkovi vozidla
F.. S. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. G., ul. Y. č. XX spôsobil svojim konaním škodu vo výške
150 € na zaplatení spoluúčasti na havarijnej poistke a škodu poškodením vozidla a následnej opravy vo
výške 2.190,93 € s DPH spol. Komunálna poisťovňa a.s., Banská Bystrica, IČO: 31 595 545.

Za to bol obžalovaný Y. H. odsúdený podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr.
zák., § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 41 ods.1 Tr. zákona úhrnnému
trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku okresnú súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť
poškodeným:
- S. V., škodu vo výške 660 eur,
- S. P., škodu vo výške 2.310 eur,

- S. H., škodu vo výške 1.650 eur,
- Z. L., škodu vo výške 6.150 eur,
- F.. S. Q., škodu vo výške 150 eur a
- spol. Komunálna poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava 811 05 , IČO: 31
595 545 škodu vo výške 2.190,93 eur.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaný Y. H. a okresný prokurátor v neprospech
obžalovaného.

Proti citovanému rozsudku po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný do výroku o treste, ktoré

dodatočne písomne odôvodnil prostredníctvom obhajcu. V podanom odvolaní uviedol, že nechce
žiadnym spôsobom spochybňovať výrok napadnutého rozsudku v časti vyslovenia viny jeho osoby,
v otázke preukázania, resp. nepreukázania naplnenia znakov skutkových podstát jemu za vinu
pripisovaných trestných činov, predovšetkým s poukazom na učinené vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku. Podané odvolanie smeruje voči výroku o uloženom treste, nakoľko ihneď

po vyhlásení napadnutého rozsudku a rovnako aj v súčasnej dobe nie je presvedčený, že zo strany
konajúceho súdu v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona a § 287 ods. 1 Trestného poriadku zvolený
postup súdu bol nevyhnutný, resp. potrebný a správny aj vzhľadom na účel individuálnej prevencie voči
jeho osobe, nakoľko mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a povinnosťnahradiť škodu spolu vo výške 13.110,93 eur. Poukázal, že trestné zákonodarstvo nie je len o potrestaní
páchateľa, ale aj o jeho prevýchove. Má za to, že takto uložený trest, t.j. trest odňatia slobody spolu s
náhradou škody v takej výške ďaleko presahuje ustanovenia o skutočnom účele a význame ukladania

trestov. V ďalšom uviedol, že od začiatku trestného konania nechcel nijakým spôsobom spochybňovať
svoju účasť, resp. svoju mieru účasti na tejto trestnej činnosti, nechcel sa akýmkoľvek spôsobom
vyviniť zo zodpovednosti z konania, ktorého sa sám skutočne dopustil, priznal sa k spáchania tohto
protiprávneho konania, pomáhal orgánom činným v trestnom konaní v rámci ozrejmovania predmetného
skutkového stavu. Došlo však k jeho odsúdeniu, uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody a

povinnosti nahradenia spôsobenej škody, čo v ďaleko väčšej miere prekračuje účel, ktorý sa ukladaním
trestov sleduje. Je presvedčený, že v jeho prípade, v prípade spáchania trestnej činnosti, ktorá sa mu
kladie za vinu, a ktorej spáchania aj vzhľadom na jeho doterajší spôsob života nesporne predstavuje
výnimočný exces v rámci jeho doterajšieho spôsobu života, že konajúci súd nesprávne postupoval pri
ukladaní výšky trestu na základe § 36 písm. 1), n) a 37 písm. h), m) Trestného zákona, nakoľko jeho
uloženie v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona je len možnosťou súdu a nie je zákonnou povinnosťou,

aj keď súdu vyplýva možnosť na jeho uloženie, resp. sú splnené podmienky v zmysle zákona. Zastáva
názor, že povinnosť nahradiť tak vysokú škodu je dostatočným dôvodom na jeho nápravu. Na záver
navrhol aby Krajský súd Banská Bystrica, napadnutý rozsudok v časti výtoku o uloženom treste vo
výmere 2 (dva) roky zrušil.
Intervenujúca Okresná prokurátorka v písomnom odôvodnení odvolania uviedla, že trest, ktorý súd uložil

obžalovanému Y. H. bol uložený v rozpore s ustanoveniami § 36 a § 38 Tr. zákona. Poukázala, že súd
v napadnutom rozsudku uvádza, že u obžalovaného Y. H. súd zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa §
36 písm. l), n) Tr. zák. (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, napomáhal
pri objasňovaní trestnej činnosti) a aj dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h), m) Tr. zák. (spáchal
viac trestných činov a už bol za trestný čin odsúdený). Vzhľadom na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností a teda ich rovnováhu, súd v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. podľa základných trestných sadzbách
upravených v osobitnej časti Trestného zákona, mal možnosť obžalovanému ukladať trest odňatia
slobody v rozmedzí 1 rok až 5 rokov. S takýmto tvrdením súdu sa nemôže stotožniť. Pokiaľ by súd
aj vzal do úvahy poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ust. § 36 písm. l) Tr. zákona, že sa obžalovaný
priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval (vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný

na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o uznaní viny vo všetkých bodoch obžaloby), nemožno
súhlasiť s akceptovaním poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zákona, nakoľko obžalovaný
v priebehu celého prípravného konania nevypovedal a ani žiadnym iným spôsobom nenapomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní. Vyslovila názor, že táto poľahčujúca
okolnosť nebola na strane obžalovaného preukázaná. Ďalej uviedla, že súčasne mal súd preukázané

dve priťažujúce okolnosti a to podľa § 37 písm. h), m) Tr. zákona. Za tohto pomeru poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností (keď prevažuje pomer priťažujúcich okolností) sa potom v súlade s ustanovením
§ 38 ods. 4 Tr. zákona dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby (1 až 5 rokov) zvyšuje o jednu
tretinu a súd mal ukladať trest v sadzbe od 2 rokov 4 mesiacov do 5 rokov. Má zato, že vychádzajúc
zo všetkých vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody

v trvaní 2 rokov v rozpore s ustanovením § 36 a § 38 Trestného zákona, keď trest uložil pod dolnú
hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Záverom navrhla, aby odvolací súd postupom podľa §
321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a rozhodujúc sám podľa § 322
ods. 3 Tr. poriadku uložil obžalovanému trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby určenej s použitím
§ 38 ods. 4 Tr. zákona.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že trvá na dôvodoch
podaného odvolania okresnou prokurátorkou a navrhla, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr.
por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému uložil trest odňatia slobody v
trvaní 2 rokov a 4 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že v prvom rade navrhuje, aby
odvolací súd v zmysle § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora zamietol. Pokiaľ ide odvolanie obžalovaného,
poukázal na dôvody písomného odvolania, na ktorých zotrváva. Opätovne uviedol, že obžalovaný v
celom trestnom konaní napomáhal orgánom činným v trestnom konaní. Navrhol, aby odvolací súd

odvolaniu obžalovaného vyhovel.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu vyslovil súhlas s vyjadrením svojho obhajcu.Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovaného a prokurátora bolo podané včas, v lehote
ustanovenej § 309 Tr. por., odvolania boli podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm.

b), pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v
zmysle § 312 Tr. por. a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por..

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolania obžalovaného a
prokurátora nie sú dôvodné.

Na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa konanom dňa 4.12.2019 obžalovaný v súlade s

ustanovením § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania všetkých
skutkov uvedených v obžalobe. Následne súd v súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Trestného
poriadku postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h)
Trestného poriadku. Predseda senátu uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie
obžalovanéhoprijalazároveňpodľa§257ods.8Trestnéhoporiadkuvyhlásil,žedokazovanievrozsahu,

v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku, sa nevykoná, súd vykoná len dôkazy súvisiace s
výrokom o treste, náhrade škody a ochranného opatrenia. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku
vo vzťahu k výroku o vine ani v postupe súdu predchádzajúcom tomuto výroku, nezistil chyby odvolaním
nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaných odvolaní v zmysle §
317 ods.1 Tr. por. len výrok o uloženom treste.

Vychádzajúc z tejto situácie, odvolací súd teda preskúmaval len výrok o treste a zistil, že súd prvého
stupňa pri ukladaní trestu správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34 Tr. zák. dôležité
z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. K osobe

obžalovaného bolo zistené, že doposiaľ bol 5 krát súdne trestaný, pričom v dvoch prípadoch sa na
neho hľadí akoby nebol odsúdený. Z uvedeného je zrejmé, že neobstojí argumentácia obžalovaného,
že v danom prípade ide o výnimočný exces v rámci jeho doterajšieho spôsobu života. Odvolací súd
konštatuje, že okresný súd správne priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n)
Tr. zák., keďže na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného

poriadku, že je vinným zo skutkov uvedených v obžalobe, čím napomáhal pri objasňovaní trestnej
činnosti príslušným orgánom. Odvolací súd sa v tomto smere nestotožnil s námietkami prokurátora,
pretože podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR "poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., je
zohľadnená po postupe v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. a je v určitom zmysle kvalifikovanou okolnosťou,
majúcou za následok možnosť nevykonania dokazovania v určitom rozsahu na hlavnom pojednávaní.

Umožnenie takéhoto zjednodušeného postupu v konaní súdu je potrebné potom nepochybne považovať
za napomáhanie súdu pri objasňovaní trestnej činnosti". Z uvedeného je zrejmé, že predmetná
poľahčujúca okolnosť sa nevzťahuje len na prípravné konanie, ale aj na kontradiktórne súdne konanie.
Odvolací súd, sa taktiež stotožnil so záverom okresného súdu, keď u obžalovaného vzhliadol aj
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., pretože obžalovaný sa k trestnej činnosti doznal a

svoje konanie oľutoval a vzhliadol u neho aj dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h), m) Tr. zák.,
že spáchal viac trestných činov a už bol za trestný čin odsúdený. Pri rovnosti pomeru poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák., v rámci trestnej sadzby § 221 ods.
2 Tr. zák. obžalovanému hrozil trest odňatia slobody na jeden až päť rokov. Po zhodnotení všetkých
skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel aj odvolací súd k záveru, že

z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie, obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní
rokov dvoch nemožno považovať za neprimeraný. Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného do ústavu na
výkontrestuodňatiaslobody,ktorýsavykonávadiferencovanevtrochstupňoch,odvolacísúdpripomína,
že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestnej činnosti nebol vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin a v takom prípade podľa § 48 ods. 2 písm.

a) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia,
pretookresnýsúdsprávnerozhodol,keďobžalovanéhonavýkontrestuzaradildoústavusominimálnym
stupňom stráženia. Takto uložený trest zodpovedá zásadám ukladania trestov ustanoveným v § 34 a §
38 Trestného zákona a takýto postih páchateľa je adekvátny, zodpovedá požiadavkám zabezpečeniagenerálnej i individuálnej prevencie a takto uložený trest s ohľadom na vyššie uvedené okolnosti nie je
možné považovať za neprimerane mierny a ani represívny. Krajský súd na záver tejto časti uvádza, že
pokiaľ obhajoba argumentovala, že „uloženie trestu v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona je len

možnosťou súdu a nie je zákonnou povinnosťou", tak tento argument je právne irelevantný, pretože
podľa uvedeného ustanovenia, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, teda zákon ukladá súdu povinnosť
aplikovať toto ustanovenie.

Zákonu zodpovedá aj výrok o náhrade škody, ktorým okresný súd uložil obžalovanému povinnosť,
aby poškodeným S. V., S.F., S. H., Z. L., F.. S. Q. a spol. Komunálna poisťovňa a.s., nahradil škodu
vo výške špecifikovanej vo výrokovej časti odvolaniami napadnutého rozsudku. Poškodení sa včas
pripojili do trestného konania so svojím nárokom na náhradu škody, výška škody bola v trestnom konaní
preukázaná a je súčasťou popisu skutkov uvedených vo výroku napadnutého rozsudku a v takom
prípade je súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. povinný zaviazať obžalovaného k jej náhrade.

Na základe uvedených skutočností má krajský súd za to, že prvostupňový súd rozhodol správnym a
zákonným spôsobom a preto odvolanie obžalovaného a prokurátora v zmysle ustanovenia § 319 ods.
1 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.