Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 40C/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119212498
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:7119212498.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnom spore žalobcu: Všeobecná zdravotná

poisťovňa, a.s. so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovanému: B.
O., C.. XX.X.XXXX, S. W. X, I., o zaplatenie 144,72 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu v sume 143,07 EUR, na účet žalobcu vedený v
Štátnej pokladnici, číslo účtu: SK7681800000007000182387, KS: 0558, VS: 1102357116 do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

N e p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 4.11.2019 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 144,72 EUR titulom úhrady vynaložených nákladov zdravotnej
starostlivosti. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný si za obdobie od 20.6.2012 do 30.11.2012, od 6.3.2013
do 31.12.2013, od 2.1.2014 do 31.7.2014, od 22.8.2014 do 23.1.2015, od 26.1.2015 do 7.6.2016, od
22.6.2016 do 30.6.2018 uplatnil vyňatie z povinného zdravotného poistenia v SR ako osoba, ktorá má
trvalýpobytvSR,jezamestnanáuzamestnávateľa,ktorýnemásídlonaúzemíSRa jezdravotnepoistný

na území cudzieho štátu. Žalovaný si zákonnú oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi splnil oneskorene
až dňa 5.3.2019. Žalovaný zdravotnú starostlivosť na území Slovenskej republiky, hradenú žalobcom
z prostriedkov zdravotného poistenia čerpal aj v období po vyňatí/zániku jeho verejného zdravotného
poistenia v SR, hoci už na ňu nemal nárok. Tým vznikla žalobcovi škoda v sume 144,72 EUR. Rozpis
poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalovaným hradenej žalobcom v období po vyňatí/zániku jeho
verejného zdravotného poistenia v SR žalobca predložil v pripojenom účte poistenca. Žalobca písomne
vyzval žalovaného na úhradu vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti výzvou zo dňa 13.9.2019.

Žalovaný doposiaľ žalobcovi dlžnú sumu neuhradil.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dokladmi predloženými žalobcom, na základe
ktorých zistil tento skutkový stav:

4. Z výpisu z účtu žalovaného ako poistenia súd zistil, že žalobca zaplatil tzv. kapitačný
paušál za obdobie od 20.6.2012 do 30.11.2012 vo výške 9,45 EUR, za obdobie od 6.3.2013 do
31.12.2013 vo výške 17,01 EUR, za obdobie od 2.1.2014 do 31.7.2014 vo výške 12,06 EUR, za obdobie
od 22.8.2014 do 23.1.2015 vo výške 10,07 EUR, za obdobie od 26.1.2015 do 7.6.2016 vo výške 37,21EUR, za obdobie od 22.6.2016 do 30.6.2018 vo výške 57,27 EUR, celé obdobie spolu vo výške 143,07
EUR.

5. Z odpovedi na žiadosť o potvrdenie doby trvania poistenia súd zistil, že Všeobecná
zdravotná poisťovňa Českej republiky oznámila žalobcovi, že žalovaný bol poistený pre chorobu a
materstvo vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni Českej republiky v období od 22.2.2011 do 22.2.2012,
od 20.6.2012 do 30.11.2012, od 6.3.2013 do 30.9.2013, od 1.10.2013 do 31.12.2013, od 2.1.2014 do
31.7.2014, od 22.8.2014 do 23.1.2015, od 26.1.2015 do 9.6.2015, od 10.6.2015 do 3.5.2015.

6. Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších
predpisov na území Slovenskej republiky sú povinne zdravotne poistené osoby, ktoré majú na území
Slovenskej republiky trvalý pobyt.

7. Podľa ust. § 3 ods. 3 písm. b/ zák. č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení v znení

neskorších predpisov z povinného zdravotného poistenia sú vyňaté osoby, ktoré majú na území
Slovenskej republiky trvalý pobyt a sú zamestnané u zamestnávateľov, ktorí nemajú sídlo na území
Slovenskej republiky, a sú zdravotne poistené na území štátu, v ktorom má ich zamestnávateľ sídlo.

8. Podľa ust. § 15 ods. 2 písm. c/ zák. č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení v znení

neskorších predpisov povinnosť platiť poistné v Slovenskej republiky nie je po dobu, po ktorú sa osoba
dlhodobo najmenej po dobu šiestich mesiacov zdržiava v cudzine, kde je zdravotne poistená. V takomto
prípade nemá poistenec nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti. Túto skutočnosť je poistenec povinný
oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni.

9. Podľa ust. § 27 písm. e/ zák. č. 273/1994 Z.z. poistenec je povinný oznámiť žalobcovi
skutočnosť, že je zamestnaný u zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na území Slovenskej republiky a je
zdravotne poistený na území štátu, v ktorom má zamestnávateľ sídlo, do 8 dní od vzniku pracovného
pomeru, a vrátiť preukaz poistenca.

10. Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 98/1995 Z.z. Liečebný poriadok sa zdravotná starostlivosť
na základe zdravotného poistenia poskytuje len poistencom. V takomto prípade nemá poistenec ako
osoba vyňatá z povinného zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky nárok na úhradu
poskytnutej zdravotnej starostlivosti zo zdravotného poistenia v Slovenskej republike.

11. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, v znení účinnom
v období od 1.2.2008, poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne
zdravotne poistená podľa tohto zákona (ďalej len „verejne zdravotne poistená“).

12. Podľa ust. § 3 ods. 2 citovaného zákona, povinne verejne zdravotne poistená je fyzická

osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak a) je zamestnaná v cudzine a
je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca, c) dlhodobo sa zdržiava
v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako
šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

13. Podľa ust. § 3 ods. 4 citovaného zákona, zdravotným poistením v cudzine sa na účely
tohtozákonarozumiesystémzdravotnéhopoisteniafinancovanýprostredníctvomodvodovnazdravotné
poistenie alebo daňového systému príslušného štátu alebo komerčné zdravotné poistenie ustanovené
legislatívoupríslušnéhočlenskéhoštátuprevykonávanúčinnosť;vprípadeštátov,ktoréniesúčlenskými
štátmi, sa týmto pojmom rozumie aj komerčné poistenie liečebných nákladov.

14. Podľa ust. § 4 ods. 1 citovaného zákona, verejné zdravotné poistenie vzniká
narodením, ak ide o fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (§ 3 ods. 2) alebo
o nezaopatreného rodinného príslušníka podľa § 3 ods. 3 písm. h).

15. Podľa ust. § 4 ods. 2 citovaného zákona, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na
území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie vzniká aj dňom nasledujúcim po dni zániku
skutočností uvedených v § 3 ods. 2 písm. a) až c).16. Podľa ust. § 5 ods. 2 citovaného zákona, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na
území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti
uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až c), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.

17. Podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, poistenec má právo na úhradu zdravotnej
starostlivostivrozsahuustanovenomosobitnýmpredpisom(zákonč.577/2004Z.z.orozsahuzdravotnej
starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti), ak ďalej nie je ustanovené inak.

18. Podľa ust. § 22 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, poistenec má právo na úhradu
zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 9 a 10).

19. Podľa ust. § 22 ods. 2 písm. f) citovaného zákona, poistenec je povinný plniť
oznamovacie povinnosti podľa § 23 ods. 1, 4 a 6.

20. Podľa ust. § 23 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, poistenec je povinný oznámiť
príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného
zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca.

21. Podľa us. § 23 ods. 4 citovaného zákona, poistenec je povinný oznámiť najneskôr do
ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a ods. 3)
zdravotnej poisťovni, do ktorej si podal prihlášku podľa § 7 ods. 2.

22. Podľa ust. § 25 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, príslušná zdravotná poisťovňa je

povinná zabezpečiť poistencovi zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise
(odkaz na zákon č. 577/2004 Z.z.).

23. Podľa ust. § 6 ods. 1 písm. n) zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach,
zdravotná poisťovňa poskytuje príspevky na úhradu zdravotnej starostlivosti za podmienok

ustanovených osobitným predpisom (odkaz na zákon č. 577/2004 Z.z.).

24. Podľa ust. § 38 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti
uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti, na základe verejného zdravotného poistenia sa plne alebo

čiastočne uhrádzajú služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom
týmto zákonom.

25. Predmetom tohto konania bol nárok žalobcu - zdravotnej poisťovne, na vrátenie
úhrady, ktorú zaplatil za zdravotnú starostlivosť, poskytnutú z finančných prostriedkov zdravotného

poistenia počas doby, kedy bola žalovaný vyňatý zo zdravotného poistenia na území SR a na úhradu
zdravotnej starostlivosti nemal nárok.

26. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na žalovaného sa vzťahuje zákon
č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, pretože spĺňa podmienky ustanovené v ust. § 3 ods. 1, § 3 ods.

2 a § 4 ods. 1 tohto zákona a teda, je poistencom povinného verejného zdravotného poistenia na území
SR. Žalovaný je totiž fyzickou osobou s trvalým pobytom na území SR.

27. Žalovanému ako poistencovi v súlade s ust. § 22 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 9
ods.1citovanéhozákona,pretoprislúchaprávonaúhraduzdravotnejstarostlivostiapríslušnázdravotná

poisťovňa (v danom prípade navrhovateľ) je v zmysle ust. § 25 ods. 2 písm. a) citovaného zákona
povinná túto starostlivosť mu zabezpečiť, v rozsahu ustanovenom v zákone č. 577/2004 Z.z.

28. Zákon č. 580/2004 Z.z. však ustanovuje výnimky z verejného zdravotného poistenia.
Ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, takouto výnimkou je, ak je fyzická osoba

zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca.
Ak takáto skutočnosť nastane, dochádza k zániku verejného zdravotného poistenia, tak ako to vyplýva
z ust. § 5 ods. 2 citovaného zákona.29. V danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalovaný, na
ktorého sa pôvodne vzťahovalo verejné zdravotné poistenie na území SR, sa odsťahoval do Českej
republiky a bol zdravotne poistený na území tohto cudzieho štátu, počnúc od 20.6.2012 do 30.11.2012,

od 6.3.2013 do 31.12.2013, od 2.1.2014 do 31.7.2014, od 22.8.2014 do 23.1.2015, od 26.1.2015 do
7.6.2016, od 22.6.2016 do 30.6.2018. Uvedenú skutočnosť mal súd za preukázanú z odpovede na
žiadosť o potvrdenie doby trvania poistenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne Českej republiky. V zmysle
ust. § 5 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. došlo k zániku povinného verejného zdravotného poistenia
žalovanej na území SR.

30. Napriek tomu, že došlo k zániku poistenia, žalovanému bola v predmetnom období na
území SR hradená zdravotná starostlivosť, spočívajúca v úhrade tzv. kapitačného paušálu za primárnu
ambulantnú starostlivosť spolu vo výške 143,07 EUR. Kapitačným paušálom sa rozumie mesačná
paušálna platba, ktorú dostáva lekár od poisťovne za každého registrovaného poistenca na základe
dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzatvorenej medzi lekárom a poistencom, bez ohľadu na

to, či lekára navštevuje alebo nie. Sumu v celkovej výške 143,07 EUR zaplatil žalobca, plniac svoju
povinnosťvzmyslezákonač.581/2004Z.z.ozdravotnýchpoisťovniach,keďžeozánikupoistenianemal
vedomosť.

31. Žalovaný si totiž nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť, ustanovenú v § 22 ods. 2

písm. f), v spojení s ust. § 23 ods. 1 písm. c) a § 23 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom
poistení a to oznámiť najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného
poistenia a vrátiť preukaz poistenca.

32. Súd konštatoval, že na úhradu zdravotnej starostlivosti žalovaný nemal nárok, z

dôvodu zániku poistenia. Právo na úhradu zdravotnej starostlivosti s ust. § 22 ods. 1 písm. b) v spojení s
ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona má totiž len poistenec. Z uvedeného dôvodu žalobcovi vznikla škoda,
ktorú súd posúdil podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.

33. Podľa ust. § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, každý zodpovedá

za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

34. Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto
preukáže, že škodu nezavinil.

35. Podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

36. Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420
Občianskeho zákonníka je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosti medzi

protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.

37. Protiprávny úkon je porušením právnej povinnosti, a teda správaním, ktoré sa prieči
právu a preto je protiprávne. Musí ísť o úkon, t.j. prejav vôle. Zahŕňa tak konanie, t.j. správanie aktívneho
charakteru, ako aj opomenutie, t.j. správanie pasívneho charakteru.

38. Škoda je majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch a ktorá spočíva v
zmenšení majetku poškodeného.

39. Príčinná súvislosť znamená určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou

zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti a výsledkom, t.j. škodou.

40. Zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu,
priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Občiansky zákonník
nevymedzuje formy zavinenia, preto pri výklade foriem zavinenia sa aj v občianskoprávnej praxi

vychádza z ich vymedzenia v Trestnom zákone, ktorý rozlišuje úmyselné zavinenie a nedbanlivostné
zavinenie a tie sa vnútorne členia na stupne zavinenia; úmyselné na priamy úmysel, pri ktorom konajúci
chcel spôsobiť škodu a na nepriamy úmysel, pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu a pre
prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený. Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci sícenechcelspôsobiťškodu,avšakvedel,žejumôžespôsobiťabezprimeranýchdôvodovsaspoliehalnato,
že ju nespôsobí. Nedbanlivosť môže byť aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o
tomvzhľadomnaokolnostianasvojepomeryvedieťmalalebovedieťmohol.Príčinnousúvislosťoutreba

rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením
právnej povinnosti a výsledkom, t.j. škodou.

41. Súd má za to, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady pre záver o
zodpovednosti žalovaného za vznik škody.

42. Protiprávny úkon žalovaného spočíva v porušení právnej povinnosti, ustanovenej v §
22ods.2písm.f),vspojenísust.§23ods.1písm.c)a§23ods.4zákonač.580/2004Z.z.ozdravotnom
poistení a teda, v nesplnení vyššie uvedenej oznamovacej povinnosti.

43. Škodu predstavuje majetková ujma, zmenšenie majetku žalobcu o finančné

prostriedky, ktoré uhradil z prostriedkov verejného zdravotného poistenia na zdravotnú starostlivosť
žalovaného v rozsahu 143,07 EUR.

44. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, súd
mal za to, že škoda nesporne vznikla v priamej príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti.

Tým, že si žalovaný nesplnil oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi, žalobca nemal vedomosť o zániku
poistenia a ďalej si plnil svoju zákonnú povinnosť uhrádzať zdravotnú starostlivosť, hoci túto povinnosť
už nemal. Keby bol žalovaný oznamovaciu povinnosť splnil, žalobca by nadobudol vedomosť o zániku
poistenia a zdravotnú starostlivosť by nebol hradil, čo znamená, že ku škode by nedošlo.

45. Čo sa týka zavinenia, pre záver o zodpovednosti za škodu v danom prípade postačuje
nedbanlivostné zavinenie, hoci aj nevedomé. Je možné predpokladať, že žalovaný nechcel spôsobiť
škodu, avšak vzhľadom na okolnosti - odchod do cudziny, kde spadal pod poistenie cudzieho štátu, o
tom vedieť mal a mohol.

46. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd uzavrel, že žalovaný, ako subjekt
zodpovedný za vznik škody, je povinný žalobcovi nahradiť škodu, preto ho zaviazal zaplatiť žalobcovi
sumu 143,07 EUR na základe vykonaného dokazovania v súlade s cit. zák. ust.

47. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 144,72 EUR. Keďže žalobca na základe

výsledkov vykonaného dokazovania preukázal nárok len čo do výšky 143,07 EUR, v prevyšujúcej časti
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 155 ods.1,2 CSP a contrario a nepriznal
žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech a vznikol mu nárok na náhradu trov konania náhradu trov, keďže

mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniupráva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny

nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38
exekučného poriadku.