Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. január 2012

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16P/33/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611201528
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2012:7611201528.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci C.. C. I., L..

XX.X.XXXX, J. u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Spišská Nová Ves, dieťa rodičov Y. I., L.. XX.X.XXXX, P.T. L. Y. XXX a C. T., L.. XX.X.XXXX, X. XXX,
XXXX V., Š., o úpravu rodičovských práv a povinností takto

r o z h o d o l :

Z v e r u j e sa mal. C., L.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná
maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otec sa zaväzuje prispievať na výživu
mal. dcéry sumou 150,- Eur mesačne, počnúc od 3.2.2011, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k
rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany otca na mal. dcéru za obdobie od 3.2.2011 do 31.12.2011 v celkovej výške

1.639,29 Eur je otec povinný uhrádzať v mesačných splátkach po 100,- Eur spolu s bežným výživným
k rukám matky, pod stratou výhody splátok pri neuhradení či i len jednej z nich

Súd návrh matky v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Slovenská republika nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa svojím návrhom zo dňa 3.2.2011, doručeným tunajšiemu súdu toho istého dňa domáhala, aby
súd zveril C.. C. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 150,--Eur
mesačne počnúc od 1.8.2010.

Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého dieťaťa sa zoznámila v roku 2004 vo Švajčiarsku,
kde toho času pracovala. Vážny vzťah nadviazali v roku 2007, kedy začali žiť v jednej domácnosti. Otec

maloletej si želal mať s ňou dieťa. Ona s tým súhlasila a dňa 25.3.2009 sa im narodila dcéra C.. Po jej
narodení sa správanie a konanie otca voči nej i maloletej postupne začalo meniť. Prestal sa im venovať,
netrávil čas s nimi. Po opakovaných vzájomných nezhodách sa rozhodla opustiť spoločnú domácnosť. V
marci minulého roka sa vrátila na Slovensko. V auguste minulého roku jej otec maloletej zatelefonoval,
že ich príde navštíviť. Nasledujúci deň ráno aj došiel a navrhol im, aby šli na dovolenku do Turecka, s
čím matka súhlasila. Na letisku pri odchode ho však zadržala polícia a neskôr sa dozvedela, že je trestne
stíhaný. Bol uväznený na Slovensku a neskôr premiestnený do Švajčiarska. Ona žije spolu s dcérouu svojich rodičov. Jej príjmom je rodičovský príspevok a iný príjem nemá. Otec na výživu maloletej od
augusta minulého roku ničím neprispieva. Raz za mesiac ich kontaktuje listom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom kolízneho opatrovníka maloletej ako aj

výsluchom otca cestou dožiadaného súdu vo Švajčiarsku, aj obstaraním si správy o príjmových a
majetkových pomeroch otca cestou dožiadaného súdu vo Švajčiarsku a zistil tento skutkový stav :

Matka vo svojej výpovedi uviedla, že otca maloletej pozná od r. 2004 a spoznala sa s ním vo Švajčiarsku,
kde v tom čase tam pracovala. Zhruba pred 3, 4 rokmi začali spolu s otcom maloletej a viedli spoločnú
domácnosť.Následneotehotnelaavmarci2009saimnarodilamaloletádcéraC..Potomčooteczistil,že
sa mu narodila dcéra, začal sa úplne inak správať. Chcel mať syna. Nechodil domov, chodil po nociach,

začal byť voči nej aj dcére agresívny. Boli medzi nimi konflikty. Následne sa na Slovensko vrátila v marci
2010 so súhlasom otca. S otcom maloletej bola naďalej v telefonickom kontakte cez mobil. V júli 2010
jej zavolal, že sa dostaví na Slovensko, lebo chcel vidieť dcéru. Dostavil sa na druhý deň na sestrinom
aute. Navrhol jej, aby všetci traja išli na dovolenku do Turecka. Zdržal sa na Slovensku zhruba týždeň,
za ten čas chodil hrávať automaty, o dcéru neprejavoval záujem. Následne mali cestovať do Turecka,

ale na letisku v Košiciach ho zatkla polícia a 3.12.2010 bol vydaný do Švajčiarska na trestné stíhanie.
V kontakte s otcom sú toho času len telefonicky, kedy jej tento volá raz do týždňa a píše jej tiež listy.
Ona je toho času nezamestnaná, poberá rodičovský príspevok v sume 190,10 Eur, prídavky na dcéru
však nepoberá. Nevlastní žiaden hodnotnejší majetok, mám jedine finančné prostriedky na stavebnom
sporení. Býva s rodičmi v rodinnom dome, ktorým prispieva na domácnosť tak, že robí nepravidelné

nákupy do domácnosti, podľa toho ako jej to vyjde. Náklady na maloletú má so zakupovaním plienok
cca 20-50,- Eur mesačne, ďalej náklady na oblečenie. Maloletá je zdravá. K majetkovým pomerom otca
uviedla, že podľa jej posledných vedomostí, ktoré má od neho samotného z telefonického rozhovoru ,
otec má možnosť práce v kuchyni, a mohol by takto zarobiť 900,- CHF. Návrh si uplatnila spätne preto,
lebo do 1.8.2010 ešte spoločne žili, následne bol otec maloletej zatknutý a od 1.8. jej peniaze na dcéru

nedával. Návrh si však nepodala skôr preto, lebo ju otec maloletej prosil, aby s tým počkala, pretože
nevedel, kedy bude mať súd.

Otec vo výpovedi súhlasil s tým, aby maloletá dcéra bola zverená do starostlivosti matky, keďže on je
vo väzení a o maloletú by sa nemohol starať. Potvrdil, že s matkou maloletej nežije od 10.marca 2010
a posledný kontakt s maloletou dcérou mal 8.augusta 2010 , keď ho zatkli. Od odlúčenia od matky a

dcérynavýživumaloletejneprispievalfinančnýmipríspevkami. Naposledybolzamestnanývspoločnosti
D. V. E. S. , D.. N. ako skladník, kde pracoval od februára 2007 do augusta 2010. Jeho čistý príjem
predstavoval sumu 4.520,--CHF, z toho 1.400,--CHF šlo na jeho dve deti v Romanshorne, 560,--CHF
exekučnému úradu a jemu zostávalo na živobytie 2.560,--CHF, pričom byt v St. Gallene ho stál 1.160
CHF. Uvedená spoločnosť mu pre jeho zatknutie dala výpoveď z tohto jeho pracovného pomeru. Kým

býval s maloletou C. a jej matkou, platil živobytie za všetkých troch, keďže matka nebola zárobkovo činná
vo Švajčiarsku. Od 29.augusta 2010 je v predbežnom výkone trestu a vo výkone trestu mohol doteraz
pracovať len tri hodiny. Nemá žiaden majetok. Vo väzení nemá mesačné výdavky okrem výdavkov na
jeho osobné potreby, ktoré mu financuje jeho sestra. Je rozvedený od roku 2008 a zo svojou bývalou
manželkou má dve dcéry, a to K., L.. X.X.XXXX a K., L.. X.X.XXXX. Deti boli zverené matke a on bol

zaviazaný na ne platiť výživné po 700,--CHF na každú z dcér do 12. roku ich veku a následne po 800,--
CHF .

Kolízny opatrovník cestou svojej poverenej zamestnankyne odporučil návrhu matky vyhovieť.

Osobné, majetkové a zárobkové pomery otca maloletej dožiadaný súd vo Švajčiarsku zistil cestou
obstarania prepisu výsluchu otca maloletej, ktorý bol vykonaný policajnými orgánmi . Z nich vyplynuli

skutočnosti, ktoré otec uvádzal už vo svojej výpovedi. Navyše z nich vyplynulo, že otec je trestne stíhaný
pre trestný čin lúpeže so strelnou zbraňou. Tiež z nich vyplynulo, že od roku 2006 sa boril s hráčskou
vášňou. Bol často v kasíne v D.. N., do ktorého od roku 2008 mal zákaz vstupu, ktorý podnietil on sám na
žiadosť matky maloletej. Okrem toho veľa peňazí prehral aj futbalovými stávkami v klubových podnikoch
a tiež v kartových hrách. Pred aprílom 2010 mal vo vlastníctve aj osobné motorové vozidlo Alfa Romeo

145. Má dlhy vo výške cca 86.000,--CHF, kedy exekučne sa vymáha cca 50.000,-- až 60.000,--CHF adlhuje tiež súkromným osobám a to svojej sestre cca 5.000,--CHF , svojmu otcovi cca 15.000,--CHF a
kolegom cca 6.000,--CHF.

Z rodného listu C.. C. mal súd preukázané, že jej rodičmi sú Y. I., L.. XX.X.XXXX a C. T., L.. XX.X.XXXX.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku suma minimálneho zákonného výživného na území Slovenskej
republiky je vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, čo predstavuje
čiastku 26,-- Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

Podľa Článku 5 ods. 1 Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v
oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa prijatého v Haagu dňa 19. októbra
1996 bol v Haagu ( ďalej len ako " Haagsky dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone

a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností z roku 1996" ), právomoc prijímať opatrenia na
ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa
svoj obvyklý pobyt.

Podľa Článku 4 písmena e. / Haagskeho dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone
a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností z roku 1996, Dohovor sa nevzťahuje na vyživovaciu

povinnosť.

Podľa Článku 15 ods. 1 Haagskeho dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a
spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností z roku 1996, pri výkone právomoci podľa ustanovení
II. kapitoly použijú orgány zmluvných štátov právo svojho štátu.

Podľa Článku 17 Haagskeho dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci

v oblasti rodičovských práv a povinností z roku 1996, výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje
právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa. Ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa, spravuje sa ich
výkon právom štátu nového obvyklého pobytu.

Podľa Článku 21 ods. 1 Haagskeho dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a
spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností z roku 1996, na účely tejto kapitoly pojem "právo"

označuje všetky platné právne normy štátu okrem kolíznych noriem.

Podľa § 36 ods. l zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 36/2005 z 19. januára 2005, o rodine
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, znení jeho neskorších zmien a doplnkov ( ďalej len ako
"Zákona o rodine") , rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o
úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť

výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa Článku 2 ods. 1 DOHOVORU o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a

obchodných veciach podpísaného v Lugane dňa 30.októbra 2007 ( ďalej len ako " Lugánsky dohovor zo
30.októbra 2007 o právomoci a o uznávaní výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach" ) ,
ak nie je v tomto dohovore uvedené inak, osoby s bydliskom na území štátu viazaného týmto dohovorom
sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto štátu.

Podľa Článku 5 ods. 2 písmena c./ Lugánskeho dohovoru zo 30.októbra 2007 o právomoci a o uznávaní
výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach , osobu s bydliskom na území štátu viazaného

týmto dohovorom možno žalovať v druhom štáte viazanom týmto dohovorom vo veciach výživného na
súde, ktorý podľa právneho poriadku svojho štátu má právomoc konať vo veci rodičovských práv a
povinností, ak je vec výživného spojená s týmto konaním, ak sa táto právomoc nezakladá výlučne na
štátnom občianstve niektorého z účastníkov.

Podľa § 24a Zákona č. 97/1963 Zb. zo 4. decembra 1963 o medzinárodnom práve súkromnom a

procesnom, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý
pobyt. Iné vyživovacie povinnosti sa spravujú právom štátu, v ktorom má bydlisko oprávnený na výživné.

Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa §-u 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 2 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č.
194/2011 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú

podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 86,65 eura mesačne, ak ide o zaopatrené
neplnoleté dieťa.

Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa §-u 75 ods. 2 Zákona o rodine , výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými

mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd sa predovšetkým pri rozhodovaní o tomto návrhu zaoberal otázkou svojej právomoci rozhodovať
v tomto konaní. Je evidentné, že maloletá C. od marca 2010 žije spolu s matkou na území Slovenskej

republiky. Táto skutočnosť vyplýva z výpovede oboch jej rodičov. Pri riešení otázky právomoci
prejednávať predmetnú vec ,ale i určiť rozhodné právo, na základe ktorého dôjde k úprave práv a
povinností rodičov vo vzťahu k maloletej dcére je potrebné sa vysporiadať s pojmom tzv. obvyklého
pobytu dieťaťa. Podľa Rozsudku Európskeho súdneho dvora č. C 523/07 z 2. apríla 2009 takémuto
miestu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného

prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu
na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a
podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava
v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky
osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu. V zmysle Rozsudku Európskeho súdneho

dvora č. C 497/07 PPU -prípad Mercredi v. Caffe z 22. decembra 2010, sociálne a rodinné prostredie
dieťaťa, významné na určenie miesta jeho obvyklého pobytu, je zložené z viacerých faktorov závisiacich
od veku dieťaťa. Faktory, na ktoré sa má prihliadnuť v prípade dieťaťa v školskom veku, sa tak líšia od
tých, na ktoré treba prihliadnuť, ak ide o neplnoletého, ktorý ukončil svoje štúdiá, alebo od tých, ktoré
sú relevantné, pokiaľ ide o dojča. Vo všeobecnosti je prostredím dieťaťa v nízkom veku v prvom rade

rodinné prostredie určené príslušnou osobou alebo osobami, s ktorými dieťa žije, ktoré ho skutočne
opatrujú a starajú sa oň. To platí a fortiori vtedy, ak je dotknuté dieťa dojčaťom. Toto dojča sa nevyhnutne
spoluzúčastňuje na sociálnom a rodinnom prostredí ľudí, od ktorých závisí. V dôsledku toho, ak je dojča
ako vo veci samej skutočne opatrované svojou matkou, treba posúdiť jej integráciu do jej sociálneho a
rodinného prostredia. V tejto súvislosti možno zohľadniť kritériá stanovené judikatúrou Súdneho dvora,

ako sú dôvody presťahovania matky dieťaťa do iného členského štátu, jej jazykové znalosti alebo tiež
jej geografický a rodinný pôvod.

Vychádzajúc z uvedeného, berúc do úvahy dĺžku pobytu matky na území Slovenska do dňa podania
jej návrhu na úpravu práv a povinností, kedy táto tak urobila až takmer po roku odkedy sa opätovne
vrátila na Slovensko, skutočnosť, že má tu vytvorené rodinné zázemie, keďže žije so svojimi rodičmi, ale

i sociálne zázemie, keďže je poberateľkou sociálnych dávok poskytovaných Slovenskou republikou, súd
si ustálil, že obvyklý pobyt C.. C. sledujúc pobyt matky v čase podania návrhu ale i v čase rozhodovania
súdu bol na území Slovenska. Na základe takto ustáleného stavu v zmysle vyššie citovaných ustanovení
príslušných medzinárodných dohovorov a zákonov Slovenskej republiky, si súd následne ustálil, že je
danájehoprávomocvtejtovecikonaťazároveň,žerozhodnýmprávom,ktorésauplatníprirozhodovaní

o úprave rodičovských práv a povinností vrátane vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, je právo
Slovenskej republiky.

Následne súd vykonaným dokazovaním vo veci samej dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné
vyhovieť v plnom rozsahu pokiaľ ide o zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti a čiastočne pokiaľ
ide určenie vyživovacej povinnosti zo strany otca na maloletú.

Pokiaľ išlo o zverenie maloletej C. do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných
dôkazov , že rodičia maloletej toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Nakoľko z
týchto dôkazov vyplynulo, že maloletá C. v súčasnej dobe žijú s matkou , táto sa o maloletú riadne
stará a vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky, pričom otec vo svojej
výpovedi so zverením do osobnej starostlivosti vyslovil súhlas a navyše vzhľadom na jeho súčasnýpobyt v ústave na výkon trestu odňatia slobody vo Švajčiarsku ani nie je objektívne spôsobilý maloletej
poskytovať osobnú starostlivosť, a tiež prihliadajúc aj na nízky vek maloletej , súd zveril maloletú do
osobnej starostlivosti matky.

Pokiaľ ide o výživné súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa
mu podarilo zistiť. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 190,10 Eur, avšak prídavok
na dieťa v súčasnej dobe nepoberá. Nie je vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti a ani žiadneho iného
hodnotnejšieho majetku. Otec maloletej síce v súčasnej dobe je vo výkone trestu odňatia slobody , avšak
ide o okolnosť ktorú si zavinil sám svojim nezodpovedným správaním. Do momentu jeho zadržania mal

stále zamestnanie , z ktorého mu plynul stály primeraný príjem. Tento sa pohyboval vo výške 4.520,--
CHF, čo v prepočte na menu Euro v čase vyhlásenia tohto rozsudku pri kurze EUR 1 = CHF 1,212
predstavuje sumu 3.729,37 EUR. Súd stratu tohto príjmu v dôsledku trestného činu otca maloletej
vyhodnotil ako neprimerané správanie sa obdobné neprimeranému majetkovému riziku, ktoré povinný
otec vzal na seba a ktoré sa mu pri hodnotení jeho súčasných pomerov musí pričítať na ťarchu ,a
nie je možné ho považovať za ospravedlniteľný dôvod pri strate doterajšieho príjmu pre nepriznanie

primeraného výživného pre maloletú dcéru. Pri určení výšky výživného na C.. C. súd prihliadol na
skutočnosť, že otec v súčasnej dobe má ešte vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom maloletým dcéram
z predchádzajúceho manželstva , ktoré je určené v podstatne vyššej čiastke, akej sa dožadovala matka
maloletej C. na túto dcéru, súd však prihliadol jednak na vek maloletej C. a jednak na skutočnosť, že
náklady na živobytie na Slovensku sú podľa jeho názoru nižšie ako sú tieto náklady vo Švajčiarsku a

preto považoval za matkou považované výživné vo výške 150,--Eur za dostatočné.

Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti , berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletej C., u ktorej
len náklady na bežné plienky, ktoré vo svojom súčasnom veku potrebuje, predstavujú sumu cca 50,--
Eur mesačne, ako aj hodnotiac potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
otca, ktoré tento mal, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletá je v osobnej starostlivosti matky, s

ktorou žije v spoločnej domácnosti a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletej nedostáva zo
strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, zároveň však berúc do úvahy aj
ďalšie vyživovacie povinnosti otca , ustálil súd výšku súčasného výživného na maloletú sumou 150,--
Eur mesačne.

Súd priznal uvedené výživné na maloletú počnúc odo dňa podania návrhu matky na súde, t.j. od

3.2.2011, berúc do úvahy ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné možno priznať len
odo dňa začatia súdneho konania a pre maloleté dieťa možno ho priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, jedine ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Takéto dôvody
súd v danom prípade nezistil, a preto nebolo možné výživné na maloletú prípadne určiť spätne, pred
uvedeným dátumom a preto súd návrh matky v časti jej návrhu na určenie výživného na maloletú za

obdobie od 1.8.2010, od ktorého si matka uplatnila nárok, do 2.2.2011, t.j. do dňa predchádzajúcemu
dňu podania návrhu na tunajšom súde, zamietol.

Vzhľadomktomu,žesúdrozhodolourčenívýživnéhonamaloletúzaobdobieod3.2.2011,vznikolotcovi
do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom vo výške 1.639,29 Eur ako nedoplatok za
obdobie 3.2.2011 do 31.12.2011. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet súm určeného mesačného

výživného, pričom za obdobie marec 2011 až december 2011 sa počítalo v plnej mesačnej výške 150,--
Eur a za obdobie mesiaca február 2011 sa počítala len jeho pomerná časť mesačného výživného vo
výške 139,29 Eur zodpovedajúca 26 dňom z uvedeného mesiaca, keďže výživné za tento mesiac sa
určovalopočnúcod3.februára.Uvedenýnedoplatokboltaktovyčíslenýk31.12.2011,nakoľko splatnosť
jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom-ktorom mesiaci vopred a

teda splatnosť za mesiac január 2012 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku ešte nenastala. Súd
však prihliadol na skutočnosť, že otec je toho času vo výkone trestu odňatia slobody, kde má obmedzené
zárobkové možnosti, a preto mu povolil splácať uvedené zaostalé výživné v splátkach po 100,--Eur spolu
s bežným výživným avšak pod následkom straty výhody tohto splátkového kalendára v prípade, ak sa
omešká s čo i len s jednou z týchto splátok dlhu.O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal,
nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.

Súd nezaviazal žiadneho z účastníkov na úhradu trov štátu spočívajúcich v nákladoch na odmenu

prekladateľa za preklad súdnych písomností , nakoľko podľa §-u 141 ods. 2 O.s.p. trovy spojené s tým,
že účastník konania koná vo svojej materinčine alebo jazyku, ktorému rozumie, platí štát.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

.

Podľa § 251 ods. 1, 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie

o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo
mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky,
trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon
rozhodnutia z úradnej moci. 37) ( zákona č. 233/1995 Z. z. v platnom znení o súdnych exekútoroch
o exekučnom poriadku).