Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2012

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 12P/272/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711213578
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2012:5711213578.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudcom JUDr. Romanom Tichým vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa

W. T., T.. X.XX.XXXX,

zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matky:
N. I., T.. XX.XX.XXXX, H. U.Č. U. - S., O.. Ž. XXXX/XX a otca: Peter Neumann, nar. 1.6.1968, bytom
Turčianske Teplice, Ul. Družstevná 640/55, maloleté dieťa bytom ako matka v konaní o návrhu matky
o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia:

Maloletý W. T., T.. X.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá je povinná zabezpečiť
sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj dieťaťa, zastupovať
dieťa, spravovať jeho majetok.

Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého W. T., T.. X.XX.XXXX výživné vo výške 70,- Eur

mesačne, počnúc dňom 27.10.2011 splatných vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Nedoplatok na výživnom splatný za čas od 27.10.2011 do 29.2.2012 v celkovej výške 80,- Eur sa otec
zaväzuje splácať po 10,- Eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok,
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.10.2011 sa matka domáhala úpravy práv a povinností k
maloletému synovi. Svoj návrh odôvodnila tým, že v minulosti podávala návrh, ale tento z dôvodu, že žila
s otcom v spoločnej domácnosti, zobrala späť. Otec naďalej požíva alkohol a z jej strany nemá význam
s ním byť naďalej. Vzťah ukončili v septembri 2010.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca, ktorý bol zameraný na zistenie ich osobných,
majetkových a zárobkových pomerov, oboznámením sa s pripojenými správami

Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový a právny stav:Rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. Otcovstvo k maloletému synovi otec uznal. Na
tunajšom súde sa viedlo konanie o úpravu práv a povinností po sp.zn. 23P/63/2010, súd toto konanie
na žiadosť matky zastavil.

Rodičia na pojednávaní zhodne uviedli, že sa dohodli na úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu
ako aj o výške výživného.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na

to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Na pojednávaní pred súdom matka a otec uzavreli dohodu o úprave práv a povinností k maloletému

dieťaťu, v ktorom procese spolupôsobil bezprostredne súd, osobitne vo vysvetlení právnych medzí, ale
tiež s poukazom na širšie súvislosti usporiadania rodičovských povinností k maloletému dieťaťu. Súd
schválil dohodu rodičov v tom zmysle, že maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matke a otec sa
zaviazal platením výživného vo výške 70,- Eur mesačne.

Výrok o trovách konania má svoje opodstatnenie v ust. § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho

poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jehovýsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Vzhľadom k tomu, že daný typ konania je takýmto
konaním, ktoré môže byť zahájené i bez návrhu a súd pri úvahe o rozhodnutí o trovách tohto konania
nezistil ani žiadne zvláštne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhradu trov konania niektorému

z účastníkov, konštatuje sa v záverečnom výroku tohto rozhodnutia, že žiadny z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo (§ 204 ods.1
OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2
OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení; ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).