Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. december 2011

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11Er/227/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210203475
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Mitrová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2011:2210203475.3

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36
234 176, Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti povinnému: F. V., U.. XX.XX.XXXX, R. D. XXX/XX,
XXX XX O., vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Peter Juhás Exekútorský úrad Trnava so sídlom
Matuškova 1, 917 01 Trnava, pod spis. značkou Ex 34/2010 o vymoženie 865,69 EUR s príslušenstvom,
čo do zastavenia časti exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal dňa 24.02.2010 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa
domáha vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok
vydaný rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom v Holíči, pod sp. zn. A 1714/2009 dňa 27.05.2009.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 01.06.2009 a vykonateľnosť dňom 05.06.2009.

Tunajší súd v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a zistil čiastočný
rozpor exekučného titulu so zákonom. Z uvedeného dôvodu súd uznesením č.k. 11Er/227/2010-26
zo dňa 12.10.2010 žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo do vymoženia
úroku 152,37 EUR ( 4 590,- Sk), úrokov z omeškania vo výške 0,08% denne zo sumy 152,37 EUR
od 24.06.2008 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 20,70 % ročne zo sumy 865,70 EUR od

24.06.2008 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 228,18 EUR (6 874,- Sk) , zamietol. Uvedené
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 17.12.2010, následne súd v predmetnej časti uznesením zo
dňa 10.02.2011 č.k. 11Er/227/2010-34 exekúciu zastavil. Uznesenie o čiastočnom zastavení exekúcie
nadobudlo právoplatnosť dňom 08.04.2011.

Podľa ustanovenia § 103 2 Občianskeho zákonníka kedykoľvek za konania prihliada súd na to či sú
splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd opätovne

preskúmal návrh oprávneného ako aj exekučný titul a dospel k názoru, že účinky materiálnej
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 ZoRK je potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť
vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na
rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, nie je ním teda viazaný v zmysle §
159 OSP a môže ho preskúmať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti.
Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie exekučného konania v zmysle § 57 EP, či sú tu

nedostatky uvedené v §40 písm. a alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujedobrým mravom. Exekučný súd tak posudzuje obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom
z hľadiska jej objektívnej možnosti, súladu s právom alebo dobrými mravmi. Účinky rozhodcovského
rozsudku sú totiž v zmysle § 35 ZoRK obmedzené len na účastníkov konania.

Súd opätovne preskúmal aj úverovú zmluvu č. 3712131408 a zistil nasledovné: Rozhodcovská
doložka medzi účastníkmi nebola dohodnutá v úverovej zmluve, ale bola zakotvená vo všeobecných
obchodných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., na poskytovanie spotrebných úverov
fyzickým osobám - občanom, teda v rozpore s čl. III ods. 1,2 Smernice 93/13/EHS, t.j. nebola
individuálne dohodnutá, a preto sa považuje za nekalú, lebo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach strán, bola navrhnutá vopred, spotrebiteľovi nebola daná možnosť ovplyvniť podstatu
tejto podmienky a v zmysle prílohy uvedenej smernice písm. q) je nutné za nekalú považovať za
takýchto podmienok aj rozhodcovskú doložku o výhradnom riešení sporu pred rozhodcovským súdom.
Rozhodcovský súd je totiž napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku
súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Je preto nezlučiteľné
s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na

úroveň orgánov disponujúcich verejnou mocou. Jeho moc teda nie je delegovaná zvrchovanou mocou
štátu, ale pochádza z vôle strán určovať si svoj osud.

V čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy Občiansky zákonník neobsahoval medzi neprijateľnými
zmluvnými podmienkami také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky. To bolo doplnené
až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1. januára 2008, podľa ktorej za

neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. To však neznamená, že v čase uzavretia zmluvy nebolo možné
podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku. Umožňovalo to ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka,podľaktoréhospotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujúznačnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ustanovenie
§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahuje indikatívny výpočet neprijateľných zmluvných
podmienok ako aj európska právna úprava a to smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorou bola Slovenská republika po vstupe do Európskej
únie viazaná.

Podľa čl. III ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy o škode spotrebiteľa.

Podľa čl. III ods. 2 citovanej smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s

predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa čl. III ods. 3 citovanej smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam
podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa prílohy - podmienky uvedené v čl. III, ods. 1 písm. q) za nekalú sa považuje podmienka
neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podniknúť právnu akciu alebo

realizovať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory
nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom
alebo ukladať mu povinnosť dokazovania podľa aplikovateľného práva, hoci táto povinnosť prislúcha
inej strane kontraktu. Vychádzajúc z odporúčajúcej povahy prílohy smernice 93/13/EHS, ktorá nebráni
reštriktívnejšiemu ani extenzívnejšiemu posudzovaniu zmluvných podmienok, porovnávajúc ostatné

zmluvné dojednania, povahu právneho vzťahu, jeho obsah a všetky okolnosti zmluvy, konajúci súd
považuje rozhodcovskú doložku za rozpornú s ust. § 53 ods. 1 OZ. Ako je zrejmé aj z uvedených
ustanovení OZ a smernice, na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný režim zákazu
neprijateľných zmluvných podmienok. O takýto prípad ide aj v predmetnej právnej veci. V tomto smeresúd poznamenáva, že ochrana spotrebiteľov pred neprijateľnými podmienkami je ochranou, ktorá je
spájaná s absolútnou neplatnosťou takejto podmienky a takúto podmienku nemožno nijako ospravedlniť.
Ak povinný porušil svoje povinnosti, oprávnený má možnosť domáhať sa svojej ochrany. Musí však

ísť o legitímne prostriedky ochrany, za ktoré nijako nie je možné považovať postupy založené na
neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro
proti Centro Movil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňuje to, že vnútroštátny

súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení platnom do 30.06.2009 súd príslušný na
výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie
aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 45 ods. 1 písm. b) zákona o rozhodcovskom konaní v znení platnom do 30.06.2009 súd

príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka
konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie zastaví ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b).

Podľa§45ods.1písm.c)zákonaorozhodcovskomkonanívzneníplatnomdo30.06.2009súdpríslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania,

proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo
exekučné konanie zastaví ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ust. § 40 ods. 1 písm. a) zákona o rozhodcovskom konaní v znení platnom do 30.06.2009
účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia

tuzemskéhorozhodcovskéhorozsudku,lenakrozhodcovskýrozsudokbolvydanývoveci,ktoránemôže
byť predmetom rozhodcovského konania ( § 1 ods. 3).

Podľa ust. § 40 ods. 1 písm. b) zákona o rozhodcovskom konaní v znení platnom do 30.06.2009
účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už

predtým právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.

Podľa ustanovenia § 44 ods.3 Exekučného poriadku ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla,
právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné
odvolanie.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení

tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Vzhľadom na skutočnosť, že výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky
je nezlučiteľný s dobrými mravmi a normami na ochranu spotrebiteľa, konajúci súd považoval za
dôvodné aplikovať postup podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Na rozdiel od iných zmluvných

podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané
oprávneným. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že súd zastaví exekučné konanie v celomrozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu,
ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská doložka je
neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa

podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a
výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Je treba zdôrazniť, že Európska
únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v
rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany
spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní

nenamietal rozhodcovskú doložku (rozsudok Súdneho dvora Oceano grupo editorial) a môže tak urobiť
aj exekučný súd, ktorému to umožňuje práve ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní
(ASTURCOM).

V predmetnej veci je exekučné konanie v štádiu, v ktorom bol síce podaný návrh na vykonanie exekúcie,
ale súdny exekútor ešte nebol súdom poverený jej vykonaním. Exekučný poriadok v ust. § 44 ods.
2 tretia veta zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

keď uviedol, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne a v ust. § 57 ods. 2 uviedol, že exekúciu
môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona, ktorým je
v tomto prípade aj zákon o rozhodcovskom konaní. Podľa exekučného poriadku teda ak súd zistí
rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne a až následne konanie zastaví. V danom prípade exekučný súd uznesením zo dňa 12.10.2010,
č.k. 11Er/227/2010-26 žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o
vymoženie úrokov z omeškania 152,37 EUR ( 4 590,- Sk), úrokov z omeškania vo výške 0,08% denne
zo sumy 152,37 EUR od 24.06.2008 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 20,70 % ročne zo
sumy 865,70 EUR od 24.06.2008 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 228,18 EUR ( 6 874,- Sk) do

zaplatenia zamietol a uznesením zo dňa 10.02.2011 č.k. 11Er/227/2010-34 čiastočne exekúciu zastavil.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody ako aj na skutočnosť, že podmienky pre zastavenie exekúcie
podľa exekučného poriadku a zákona o rozhodcovskom konaní boli splnené už v štádiu podania žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd exekučné konanie zastavil bez vydania
poverenia.

O trovách exekučného konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti uznesenia o
zastavení konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
Podanímodvolaniasazrušujetentovýrokuzneseniaaopätovnerozhodnesudca. (§374ods.4O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).