Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. júl 2011

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/45/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109209760
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8109209760.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: Mgr. M. E., nar. X.X.XXXX, bytom E. X, XXX XX
S., občianka Slovenskej republiky proti žalovanému: Ing. A. D., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX E.
XXX, občan Slovenskej republiky, v konaní o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov č. k. 16C/118/2009-79 zo dňa 5.11.2010 a o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 16C/118/2009-132 zo dňa 3.6.2011, zhodou hlasov členov

senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. 16C/118/2009-79 zo dňa 5.11.2010.

M e n í uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. 16C/118/2009-132 zo dňa 3.6.2011 tak, že priznáva
žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov nad sumu 500 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením č.k. 16C/118/2009 -79 zo dňa 5.11.2010 priznal žalovanej

oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu nad 500 eur. Rozhodnutie o priznaní oslobodenia od
súdnych poplatkov odôvodnil zistenými majetkovými pomermi žalobkyne a charakterom konania o
ochranu osobnosti. Žalobkyňa pracuje od 9. 12. 2009 ako realitný maklér a jej príjem za rok 2009 bol
2.290,- eur. Je rozvedená a má vyživovaciu povinnosť voči dcére a dlhy (N. a.s. 8.600,- eur, K. K.,
a.s. 9.800,- eur, O. Z. 6.700,- eur).Prvostupňový súd mal za to, že priznanie oslobodenie od súdnych
poplatkov nad sumu 500 eur, čo pri základe súdneho poplatku z návrhu 1.066 eur a vyššie priznanom

oslobodení, predstavuje pre žalobkyňu povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania
v sume 500 eur, ktorého výška by nemala pomery žalobkyne zásadne ovplyvniť.

Protiuzneseniusavzákonnejlehoteodvolalažalobkyňasodôvodnením,žejezamestnanávspoločnosti
Q. S. K., s.r.o. v E. ako asistent predaja. Čistý mesačný príjem žalobkyne predstavuje cca 333 eur, avšak
od januára 2010 je žalobkyňa doposiaľ práceneschopná. Žalobkyňa je rozvedená a sama sa stará o
16 ročnú dcéru B.. Otec dcéry B. prispieva na výživu dcéry sumou cca 20 eur, čo nepredstavuje ani
minimálne náklady, ktoré je potrebné uhrádzať maloletej dcére B.. Poukázala na to, že nemá dostatok

finančných prostriedkov na úhradu súdneho poplatku, pričom uviedla, že žaloba o ochranu osobnosti je
dôvodná. Jej majetkové pomery sú minimálne, je zaťažená

hypotekárnymi úvermi a zároveň bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým jej bol uložený zákaz
nakladať s nehnuteľnosťami. Uviedla tiež, že sú voči nej vedené viaceré nedôvodné súdne konania na
Okresnom súde Prešov a Okresnom súde Košice II, v ktorých je žalobcom Ing. A. D., príp. Z. D.. Pri
bránení svojho práva vyčerpala všetky svoje finančné prostriedky na úhradu poplatkov, preto navrhuje

priznať oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu.Ďalším napadnutým uznesením č. k. 16C/118/2009-132 zo dňa 3. 6. 2011 prvostupňový súd nepriznal
žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný nespĺňa
predpoklady, na základe ktorých by mohol byť oslobodený od súdnych poplatkov, keďže jeho čistý

mesačný príjem je vo výške 324,94 eur a príjem jeho manželky je vo výške 254,13 eur, nakoľko
spoločne poberajú dôchodok vo výške 597,07 eur. Prvostupňový súd pritom vychádzal z toho, že určitým
ukazovateľom pre úvahu o približných medziach, v ktorých by sa mal príjem žiadateľa pohybovať, aby
mohol dosiahnuť oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, je právna úprava životného minima, ktoré
je pre dvojicu bez detí pre rok 2011 stanovené vo výške 314,69 eur.

Proti uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný s odôvodnením, že jeho žiadosť bola súdom
prvého stupňa neobjektívne posúdená. Poukázal na svoj zdravotný stav a odkázanosť na inú osobu. Po
náhlej hospitalizácii dňa 16.5.2011 sa mu zvýšili náklady na lieky, o čom priložil správu z nemocnice.

Keďže odvolanie žalobkyne nesmerovalo proti rozhodnutiu vo veci samej, preskúmal odvolací súd
napadnuté uznesenie v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Pri tomto
preskúmavaní bol odvolací súd viazaný dôvodmi a rozsahom podaného odvolania do tej miery, že nebol

oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom
odvolaní. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.) Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k
záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Podľa § 138 ods. 1 zákona O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti

oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné
alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa
oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení
sa však nevracajú.

Pre posúdenie dôvodnosti návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov sú rozhodujúce majetkové

pomery účastníka, ktoré je účastník povinný preukázať, výška súdneho poplatku a povaha
spoplatňovaného úkonu vo veci. Pre úspešnosť takéhoto návrhu sa vyžaduje, aby návrh bol odôvodnený
preukázanými okolnosťami, ktoré nie sú dočasnej alebo prechodnej povahy a opodstatňujú záver, že
poplatník celkom alebo sčasti nemôže splniť poplatkovú povinnosť a jej splnenie nemožno od neho
spravodlivo požadovať. Splnenie poplatkovej povinnosti nemožno od účastníka spravodlivo požadovať

najmä v prípadoch, keď

by vyžadovanie jej splnenia ohrozilo uspokojenie jeho základných životných potrieb a predstavovalo by
prekážku realizácie ústavného práva účastníka na súdnu ochranu.

Pomery účastníka predstavujú spoločensko-ekonomické podmienky, v ktorých žije, jeho majetkové
zárobkové možnosti, počet osôb, ktoré je poplatník povinný podľa zákona vyživovať, jeho oprávnené

potreby (bývanie, strava, uspokojenie bežných kultúrnych a iných hmotných potrieb).

Pokiaľ účastník požiada o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, nesie dôkazné bremeno na
preukázanie toho, že jeho pomery vyhovenie tejto žiadosti odôvodňujú, ale aj to, že z jeho strany nejde
o zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Súd nemá povinnosť zisťovať skutočnosti
o pomeroch účastníka aj iným spôsobom, ako prostredníctvom žiadateľa. Pri skúmaní podmienok pre

priznanieoslobodeniaodsúdnychpoplatkovsúdposudzujetvrdeniaúčastníkaahodnotínímpredložené
dôkazy (na tento účel) podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov (vyjadrenej v § 132 O.s.p.).

Za podanú žalobu v znení zo dňa 2. 12. 2009 by mala žalobkyňa zaplatiť súdny poplatok vo výške cca
1.086,- eur (položka 7b písm.b/ Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb.).Na základe vyššie uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že žalobkyňa nespĺňa
predpoklady pre oslobodenie od súdneho poplatku v celom rozsahu. Po zohľadnení výšky príjmu
žalobkyne, ako aj jej majetkových pomerov a výšky žalovanej sumy má súd za to, že zaplatením

súdneho poplatku neprevyšujúceho sumu 500 eur, nebude odňatá účastníkovi možnosť konať pred
súdom. Nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v plnom rozsahu vzhľadom na výšku žalovanej
sumy nemôže v tomto prípade predstavovať vytvorenie prekážky uplatnenia jej práva na súdnu ochranu.
K tomu odvolací súd zároveň poznamenáva, že pokiaľ žalobkyňa má za to, že jej uplatnený nárok je
jednoznačne dôvodný, po zaplatení súdneho poplatku si bude môcť uplatniť jeho náhradu ako súčasť

trov konania.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 219 O.s.p. potvrdzuje.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že pomery oboch účastníkov sú porovnateľné.. Žalovaný poberá
starobný dôchodok vo výške 429,40 eur, nevlastní okrem bytu osobný majetok väčšej hodnoty, nemá
vyživovacie povinnosti, má exekučné zrážky vo výške 90,61 eur mesačne. Manželka žalovaného,
ktorá je pri rozhodovaní o oslobodení od súdneho poplatku spoluposudzovanou osobou, je starobnou

dôchodkyňou, poberá dôchodok vo výške 254,13 eur. Žalovaný je osobou so IV. stupňom odkázanosti
fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby. Ako taký nie je schopný samostatnej realizácie väčšiny
úkonov spojených s udržiavaním domácnosti a potrebuje sprievod na lekárske vyšetrenie a na
vybavovanie úradných záležitostí.

Odvolací súd aj pri žalovanom opätovne zdôrazňuje, že priamo žiadateľ nesie dôkazné bremeno na

preukázanie toho, že spĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu.
Pri rozhodovaní o priznaní, prípadne nepriznaní oslobodenia je

nevyhnutné zohľadniť celkové pomery účastníka, teda nielen majetkové pomery, zárobkové pomery,
ale aj oprávnené potreby žalovaného. V danom prípade odvolací súd mal za to, že pomery účastníka, t.j.
žalovaného odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, avšak nie v celom rozsahu, ale v

rozsahu, ktorý neohrozí uspokojovanie základných životných potrieb žalovaného a nebude predstavovať
prekážku realizácie jeho ústavného práva na súdnu ochranu. . S prihliadnutím k výške poplatku, ako aj
k majetkovým pomerom účastníka má odvolací súd za to, že aj u žalovaného sú v tejto veci splnené
predpoklady pre čiastočné oslobodenie od povinnosti platiť súdne poplatky. V súvislosti s tým je potrebné
poukázať na to, že zaplatením súdnych poplatkov vo výške 500 eur nebude odňatá účastníkovi možnosť

konať pred súdom. Naviac u žalovaného nehrozí zastavenie konania ako je to pri nezaplatení poplatku
za návrh na začatie konania podľa § 10 ods. 1 zákona č. 72/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom
znení (ďalej len ZSP)), keďže súd prvého stupňa bude vo veci konať bez ohľadu na úhradu súdneho
poplatku (viď § 10 ods. 2 ZSP). Prípadné nezaplatenie súdneho poplatku bude mať za následok to, že
štátu vznikne voči žalovanému pohľadávka, ktorá bude vymáhaná v súlade so zákonom č. 65/2001 Z. z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok prostredníctvom Justičnej pokladnice. V uvedenom prípade
je možné písomne požiadať o uzavretie písomnej dohody o splátkach alebo o odklad platenia podľa §
4 ods. 11 cit. zákona. Rovnako ako pri žalobkyni odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ žalovaný má za to,
že nárok žalobkyne je absolútne nedôvodný, prípadné zaplatené poplatky, do súdom stanovenej výšky
oslobodenia, si bude môcť uplatniť ako náhradu trov konania.

Na základe vyššie uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný čiastočne
spĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdneho poplatku, preto zmenil podľa § 220 O.s.p. napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.