Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/165/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612201816
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4612201816.1

Uznesenie

KrajskýsúdvNitre,vprávnejvecižalobcu:EOSKSISlovensko,s.r.o.,sosídlomBratislava,Údernícka5,
IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Bratislava, Údernícka
5, IČO: 36 613 843, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ a advokát Mgr. Tomáš Kušnír,
proti žalovanému: E. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086,

zastúpeného Advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, IČO: 36 727
324, o zaplatenie 104,66 s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného
súduTopoľčanyz26.júna2012,č.k.7C/28/2012-40,vovýrokuotrováchkonaniavedľajšiehoúčastníka,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania

vedľajšieho účastníka p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie o zaplatenie sumy 104,66 eura s príslušenstvom
s poukazom na ust. § 96 ods. 1, 3 OSP zastavil. Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania nepriznal. Súčasne žalobcovi vrátil zo zaplateného súdneho poplatku za návrh sumu 9,97 eura

v zmysle § 11 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb., o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v platnom znení. O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka rozhodol podľa § 150 OSP, pričom mal
za to, že právny zástupca vedľajšieho účastníka nevykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j.,
neposkytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu a ktoré by nemohlo
uskutočniť samotné združenie bez právneho zástupcu. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal,
keďže mu žiadne nevznikli.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší

účastník, domáhajúc sa jeho zmeny a priznania náhrady trov konania, prípadne zrušenia a vrátenia
veci na ďalšie konania. V dôvodoch odvolania poukázal na odôvodnenie napadnutého uznesenia, ktoré
neobsahovalo také dôvody, pre ktoré by mohla byť aplikácia ust. § 150 OSP dôvodná a správna.
Jedná sa o svojvôľu súdu, ktorá nie je prípustná. Súd mal v tomto prípade rozhodnúť podľa § 146
ods. 2 prvej vety OSP. Vzhľadom na skutočnosť, že na strane žalovaného vystupoval vedľajší účastník,
ktorý podľa § 93 ods. 4 OSP má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, súd mal v

odôvodnení svojho uznesenia podrobnejšie uviesť dôvody, prečo náhradu trov konania vedľajšiemu
účastníkovi nepriznal. SZ OSA je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany
práv spotrebiteľov. Prejednávaná vec je pritom typickým spotrebiteľským sporom. Považujú stanovisko,
popierajúce význam právneho zastúpenia, za účelové a zjavne nesprávne. Vylúčenie možnosti daťsa právne zastúpiť je názor nie iba absurdný, ale najmä odporujúci zákonom SR a tiež predpisom
EÚ. Nepriznaním náhrady trov konania súd poprel rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní,
zasiahol do procesných práv vedľajšieho účastníka garantovaných o.i., v ust. § 93 ods. 4 OSP a

znemožnilmutakreálnyvýkonúlohspotrebiteľskéhozdruženiavymedzenýchzákonom.Vzáveresvojho
vyjadrenia vedľajší účastník uviedol, že v prípade, ak sa odvolací súd stotožní s názorom súdu prvého
stupňa, žiadal, aby v zmysle 109 ods. 1 písm. c) OSP pred vydaním rozhodnutia konanie prerušil,
a požiadal Súdny dvor európskych spoločenstiev o rozhodnutie o práve spotrebiteľského združenia
na plnohodnotné právne zastúpenie, vrátane práva na priznanie náhrady trov konania v prípade, ak

procesnéúkonyzdruženiabudúvsúdnomprocesenaprospechspotrebiteľaabudúmaťvčastitýkajúcej
sa účasti spotrebiteľského združenia za následok úspech vo veci ako o predbežnej otázke.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa písomne vyjadril žalobca a navrhol uznesenie súdu prvého stupňa
v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP a zároveň si uplatnil náhradu
trov odvolacieho konania. Zaujal názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho
zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, a na túto

skutočnosť súd správne prihliadol a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací (§10ods.1 OSP),pozistení,žeodvolaniebolopodanéúčastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti
§ 205 a nasl. OSP, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti a konanie, ktoré
mu predchádzalo byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1, § 213 ods. 1 OSP) bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho
účastníka nie je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1
OSP ako vecne správne potvrdil. V nenapadnutých častiach, týkajúcich sa zastavenia konania, vrátenia
súdneho poplatku a náhrady trov konania žalovaného nadobudlo uznesenie právoplatnosť.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 201 OSP, účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to
zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods.
3 OSP). V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám

za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po
uvážení, všetkých okolností (§ 93 ods. 4 OSP). Z vyššie citovaného ustanovenia § 93 ods. 3 OSP možno
vyvodiť, že tretia osoba sa stáva vedľajším účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie, že
vstupuje do konania na strane niektorého z účastníkov. Cieľom novej právnej úpravy bolo umožniť širšiu
ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia.

Právo spotrebiteľov združovať sa s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení
v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva
zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov vyplýva z § 3 ods. 4
zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ Zákon o ochrane spotrebiteľa“). Takto založené združenie

sa môže na súde podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav rovnako ako sám spotrebiteľ.
Právo spotrebiteľov teda môže združenie chrániť tým, že samo podá návrh na súd proti porušiteľovi
práva, môže podľa § 26 ods. 5 OSP zastupovať účastníka na základe plnomocenstva alebo môže
vstúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 OSP. Postavenie vedľajšieho účastníka

je charakterizované rovnakými procesnými právami a povinnosťami ako účastníka, na stranu ktoréhosa pripojil alebo na strane ktorého vystupuje. Jeho postavenie je odlišné tým, že i keď koná vlastným
menom, jeho postavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka, ktorý je dominus litis. Ak
je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom

spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu
spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca
účastníka, alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa zaoberať tým, či takéto trovy konania boli
účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa.

Nakoľko zastavil súd prvého stupňa konanie z dôvodu späťvzatia žaloby, musel sa odvolací súd pri

rozhodovaní o trovách konania zaoberať použitím § 146 ods. 2 OSP a skutočnosťou, či niektorý z
účastníkov zavinil zastavenie konania. Zavinenie posudzoval výlučne z procesného hľadiska, teda podľa
procesného výsledku. V prípade, ak by bolo zastavenie konania zavinené účastníkom konania, súd musí
priznať ostatným účastníkom náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložili na uplatňovanie
alebo bránenie práva. Žalovanému odvolací súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne
trovy nevznikli. Z obsahu spisu je zrejmé, že v predmetnej veci vstúpil vedľajší účastník do konania

podaním zo dňa 25.04.2012. V tomto podaní Spotrebiteľské združenie OSA oznámilo, že vstupuje podľa
§ 93 ods. 2 OSP do konania ako vedľajší účastník a zároveň vznieslo námietku premlčania vo vzťahu
k nárokom uplatňovaným voči žalovanému. V prílohe predložili plnomocenstvo pre HKP Legal, s.r.o.,
a Stanovy spotrebiteľského združenia OSA, pričom žiadali o zaslanie návrhu na začatie konania v
elektronickej verzii. Zároveň navrhli, aby im súd priznal náhradu trov konania. Odvolací súd konštatoval,

že v dôsledku skutočnosti, že vedľajší účastník vystupoval na strane žalovaného a k zastaveniu konania
došlo z dôvodu zavinenia žalobcu, pre späťvzatie žaloby na začatie konania, by bol žalobca povinný
uhradiť trovy konania žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi, ktorý zdieľa postavenie účastníka, na
ktorého stranu do konania vstúpil. Odvolací súd podrobil priznanie trov konania vedľajšiemu účastníkovi
skúmaniu z hľadiska ich účelnosti. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou

možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc. Uviedol, že
podľa čl. 47 Ústavy SR, má každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, a preto žalovaným
nič nebráni dať sa zastúpiť advokátom, ktorého si sami zvolia. Nie je účelné ani nevyhnutné, aby robil
vedľajší účastník v tomto procese „prostredníka“, vzhľadom na skutočnosť, že evidentne sám žalovaným
pomôcť nevie, i keď bol za týmto účelom založený. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu

práva sa nemôžu posudzovať ako celok, a aj v prípade ak má účastník nárok na náhradu trov konania,
každý úkon a každé platenie trov treba posudzovať samostatne. Trovy vynaložené účastníkom konania
v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením
sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto
tvrdenému nároku. Odvolací súd poukázal na to, že základným poslaním Spotrebiteľského združenia

OSA, je podľa Stanov realizácia združovacieho práva občanov za účelom aktívnej ochrany spotrebiteľov
v najširšom spektre možnosti a záujmov. Dospel k záveru, že samotné združenie je vytvorené za účelom
ochrany spotrebiteľa, a preto by malo byť spôsobilé chrániť práva a záujmy spotrebiteľa bez ďalšej
pomoci zo strany advokátov. Toto právo mu neupiera, iba konštatuje, že tieto finančné prostriedky
nepovažuje za účelné vynaložené na uplatňovanie a bránenie práva. Ak sa vedľajší účastník aj

napriek uvedeným skutočnostiam dá v konaní zastúpiť advokátom, je to jeho voľba, ale bez práva na
náhradu trov konania. Takéto zastúpenie združenia na ochranu spotrebiteľa je v rozpore so základnými
princípmi, pre ktoré boli združenia vytvorené a zástupcom vyúčtované trovy konania, preto považoval
za neetické, keď zástupca vedľajšieho účastníka si účtoval trovy konania za úkon prípravy a prevzatie
zastúpenia, keď z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že pri vstupe do konania o danom spore nemal

žiadnu vedomosť a o jeho vstupe do konania nemal vedomosť ani žalovaný, na strane ktorého vedľajší
účastník vystupuje. Je nutné prihliadnuť aj na skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania
bez ohľadu na vôľu žalovanej strany, ktorej záujmy mal hájiť v danom spore a bez toho, aby mal
náležitú vedomosť, odhliadnuc od spisovej značky a mena účastníka konania, o skutkovom stave danej
veci, z čoho možno vyvodiť záver, že uvedený vstup do konania je paušálny a vedľajší účastník tak

postupuje aj v stovke ďalších prípadov. Z takto vyčíslených trov právneho zastúpenia, ktoré si vedľajší
účastník uplatnil už pri oznámení o vstupe do konania a hromadného vstupu združenia na ochranu
spotrebiteľa, zastúpenom advokátskou kanceláriou, skôr navodzuje dojem, že jeho účelom nebola
ochrana samotného spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho
zastúpenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutom

výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne
potvrdil.Žalobcovi, ako úspešnému účastníkovi v odvolacom konaní, odvolací súd náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože ich nepovažoval za účelne vynaložené. Už vo svojom podaní zo dňa 18.
06. 2012 (v spise na č.l. 38-39) okrem jednej vety, že berie návrh späť v celom rozsahu, sa zaoberal

priznaním, resp., nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi a veľmi podrobne rozoberal
skutkovú aj právnu situáciu. V písomnom vyjadrení k odvolaniu riešil tú istú situáciu opakovane, a preto
za tento úkon odvolací súd nepriznal náhradu trov konania, pretože ho považoval za nadbytočný a
účelový.

Odvolací súd návrh na prerušenie konania v zmysle citovaného zákonného ustanovenia zamietol.

Podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní európskej únie, Súdny dvor Európskej únie (ďalej len "ZFEU")
má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv, b)
platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr únie. Ak sa takáto otázka
položí v konaní pred vnútroštátnym orgánom a tento orgán usúdil, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné
pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol.
V druhej vete v článku 267 ZFEU je zakotvená povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu, proti

ktorého rozhodnutiu nie je opravný prostriedok prípustný, požiadať Súdny dvor Európskej únie o
vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej
otázke nemožno vykladať absolútne, t. j., že vnútroštátny súdny orgán má vždy a za akýchkoľvek
okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke v zmysle článku 267 ZFEU. V
danej veci nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva, nakoľko právna úprava

vnútroštátneho slovenského práva dostatočným spôsobom v danej veci umožňuje spotrebiteľskému
združeniu plnohodnotné zastúpenie vrátanie priznania náhrady trov konania, pričom je potrebné
rozlišovať právo na náhradu trov konania a právo na priznanie účelne vynaložených trov konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.