Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. október 2011

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/510/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3610200485
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3610200485.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: L. U.., X., T. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného
V... H. S., s.r.o., so sídlom v X., W. XX proti povinným: 1/ G. T., bytom L., P. XXX/XX a 2/ J. T., bytom
L., J. XXX/XX, pre vymoženie 4.088,39 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Partizánske zo dňa 29.júna 2011, č. k. 4Er/55/2010-45 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu. Vychádzal zo zistenia, že súd už
uznesením zo dňa 17.01.2011, č. k. 4Er/55/2010-21 rozhodol tak, že exekúciu v časti o vymoženie
sumy prevyšujúcej 2.396,50 €, v časti o vymoženie úroku prevyšujúceho 6% ročne: zo sumy 2 628,96
€ od 25.11.2006 do 28.1.2007, zo sumy 2 595,77 € od 29.1.2007 do 16.5.2007, zo sumy 2 529,38
€ od 17.5.2007 do 25.6.2007, zo sumy 2 512,78 € od 26.6.2007 do 5.12.2007, zo sumy 2 499,50 €

od 6.12.2007 do 17.1.2008, zo sumy 2 482,90 € od 18.1.2008 do 17.2.2008, zo sumy 2 466,30 € od
18.2.2008 do 14.4.2008, zo sumy 2 449,70 € od 15.4.2008 do 2.6.2008, zo sumy 2 433,10 € od 3.6.2008
do 14.7.2008, zo sumy 2 416,50 € od 15.7.2008 do 10.5.2009, zo sumy 2 396,50 € od 11.5.2009
do zaplatenia a v časti o vymoženie zmenkovej odmeny prevyšujúcej 8,43 €, zastavil. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 10.06.2011. Exekučný súd využil oprávnenie, ktoré mu dáva § 58 ods. 1
Exekučného poriadku a v posudzovanej exekučnej veci preskúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov

zastavenia exekúcie. Vychádzal pritom aj z právneho názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu
SR z 09.12.2010 sp. zn. II ÚS 545/2010-15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný
skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen
v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže
urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Súd opätovne preskúmal exekučný titul, žiadosť

o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a vzal do úvahy rozhodovaciu činnosť nadriadených
súdov v exekučných veciach, kde je povinným spotrebiteľ a dospel k záveru, že exekúciu je potrebné
zastaviť v celom rozsahu. Z predloženej Zmluvy o revolvingovej pôžičke č. 43889-13388 vyplýva,
že oprávnený a povinní uzatvorili zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingovej
pôžičky v sume 103.170,- Sk. Súčasťou zmluvy sú aj Zmluvné dojednania, z ktorých vyplýva (článok
16), že účastníci si dojednali rozhodcovskú doložku, na podklade ktorej spory medzi nimi budú riešené

v rozhodcovskom konaní pred jedným z rozhodcov určených v doložke. V bode 16.3. je dojednaná
rozväzovacia podmienka rozhodcovskej doložky, podľa ktorej doložka platí len v prípade, že spory zo
zmluvy nebudú riešené v súdnom konaní. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že záväzkovo-právny
vzťah medzi účastníkmi, z dôvodu porušenia ktorého došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, vznikol
na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 25.11.2004. Zmluva má povahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak,
akotománamyslizákonospotrebiteľskýchúveroch.Idezároveňajospotrebiteľskúzmluvu,pretožemá

znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uzatvorená je medzi veriteľom
- dodávateľom, ktorý koná v rámci predmetu svojho podnikania a dlžníkom - spotrebiteľom, ktorý priuzavretí nekonal v rámci predmetu svojho podnikania. Pri posudzovaní exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok vydaný na podklade spotrebiteľskej zmluvy, musí byť exekučný súd obzvlášť
obozretný a musí venovať pozornosť zvýšenej miere ochrany spotrebiteľa (ochrana spotrebiteľa je

jedným zo základných cieľov Európskej únie, ktorý sa premietol aj do Charty základných práv a slobôd).
Spotrebiteľ neprestáva byť spotrebiteľom a neprestáva požívať zvýšenú mieru ochrany v právnych
vzťahochsdodávateľomanivexekučnomkonaní,ktoréjesúčasťouprávanasúdnuochranu. Osobitnou
povinnosťou, ktorú exekučnému súdu ukladá zákon o rozhodcovskom konaní, je prieskumná povinnosť
upravená v § 45 citovaného zákona. Exekučný súd má povinnosť skúmať, či ide o vec, ktorá je spôsobilá

na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní, či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie
súdu alebo rozhodcovského súdu, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
V prípade kladného zistenia je potom exekučný súd povinný exekúciu zastaviť. V štádiu pred vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd exekúciu nezastaví, ale rovnaké účinky dosiahne tým,
ženevydápresúdnehoexekútorapoverenienavykonanieexekúcie(jehožiadosťzamietne).Predložený

exekučný titul - rozhodnutie arbitrážneho orgánu súd skúma tak, ako keby nebolo právoplatné (na
exekučný súd sa nevzťahujú účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku). Nie je ním
viazaný tak, ako je to v prípade rozsudku vydaného súdom (§ 159 OSP). V posudzovanej exekučnej veci
súd opätovne skúmal exekučný titul z hľadiska súladu so zákonom. Aby mohol posúdiť, či predložený
exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie objektívne možné, právom dovolené alebo v súlade s

dobrými mravmi, oboznámil sa so spotrebiteľskou zmluvou, na podklade ktorej bol vydaný. Posúdil
charakter rozhodcovskej doložky aj charakter priznaného plnenia, berúc pritom do úvahy aj najnovšiu
judikatúrunadriadenýchsúdovvspotrebiteľskýchveciach.Poichpreskúmanísúdprehodnotilsvojskorší
právny záver, že exekúciu je potrebné zastaviť len sčasti a dospel k právnemu záveru, že exekúciu
je potrebné zastaviť v celom rozsahu. Účastníci si na rozhodovanie svojich sporov zo spotrebiteľskej

zmluvy dojednali rozhodcovskú doložku. Doložka má adhéznu povahu a je súčasťou všeobecných
podmienok zmluvy. Dlžník nemal možnosť rozhodcovskú doložku odmietnuť, mohol ju len prijať alebo
odmietnuť uzavretie celej zmluvy. Súd rozhodcovskú doložku považuje za neprijateľnú (a neplatnú - § 53
ods.5Občianskehozákonníka)podmienkuvzmluve.Návrhnazačatierozhodcovskéhokonaniapodáva
v zásade bezvýnimočne veriteľ. Veriteľ si vo všeobecných podmienkach v typovej zmluve určil arbitrážny

orgán, ktorý prípadný spor bude rozhodovať. Tento má sídlo v mieste sídla veriteľa (Bratislava).
Podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd veriteľ znemožní dlžníkovi brániť sa proti
jeho nárokom na všeobecnom súde v mieste jeho bydliska (§ 85 ods. 1, § 87 písm. f/ Občianskeho
súdneho poriadku). Rozhodovanie sporu medzi účastníkmi rozhodcovským orgánom vybratým výlučne
veriteľom v obchodných podmienkach podľa názoru súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach účastníkov v neprospech dlžníka - povinného. Okrem toho rozhodcovské konania
podľa zistenia komisie nie sú v súlade s viacerými zásadami obsiahnutými v odporúčaní komisie
98/257/ES z 30. marca 1998 o zásadách platných pre orgány príslušné pre mimosúdne urovnávanie
spotrebiteľských sporov, pričom niektoré z nich sú založené na všeobecných právnych zásadách. V
súlade so všeobecnými poznatkami je zrejmé, že v rámci modelu spotrebiteľského úveru je to zvyčajne

veriteľ, kto dá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý získal úver. Veriteľ môže na základe
predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám
zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ
ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v
mieste svojho bydliska. V sporoch zo spotrebiteľských právnych vzťahov je to práve veriteľ, kto iniciuje

konanie proti dlžníkovi, preto je právo dlžníka obrátiť sa na miestne príslušný všeobecný súd len iluzórne
a obmedzené, pretože trvá len do času, kým nepodá veriteľ návrh na začatie rozhodcovského konania.
Je treba brať na zreteľ ustanovenie § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu
pred štátnym súdom. Pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ
podrobiť rozhodcovskému konaniu, preto nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je

exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto
treba vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii
uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ. Zmluvná podmienka v štandardnej zmluve alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom

konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol
byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O túto zmluvnú podmienku ide aj vtedy,
ak spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, alebo podať návrh na štátnom
súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformnývýklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho
zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho
stupňa, súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom § 45 ods. 1, 2 Zákona

o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený . Poukazoval na zmätočnosť,
nepreskúmateľnosť a pochybnosti o zákonnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie a pri vydaní napadnutého uznesenia. Dôvodil s poukazom na ust. § 44 ods.
2 Exekučného poriadku a publikované rozhodnutie R 58/1997, že vydaním poverenia na vykonanie

exekúcie potvrdil exekučný súd splnenie všetkých zákonných predpokladov a podmienok a ku
dňu vydania napadnutého uznesenia nedošlo pritom k žiadnej pre toto konanie relevantnej zmene
príslušných právnych predpisov, na ktoré sa exekučný súd odvoláva. Argumentácia tým, že súd je
takto oprávnený postupovať kedykoľvek v priebehu konania, nezbavuje súd povinnosti zdôvodniť svoje
absolútne odlišné stanovisko oproti tomu, ktoré zaujal vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Ďalej
namietal, že exekučný súd založil svoju argumentáciu na závere o neplatnosti rozhodcovskej doložky

uvedenej v zmluve o revolvingovej pôžičke č. 43889-13388 z 25.11.2004. Mal za to, že dojednanie
článku 16 ods. 16.1 je súčasne v súlade so znením ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka
a nespôsobuje v žiadnom prípade neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Pokiaľ ide o rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ vo veci C - 40/08 Astucom Telecomunicaciones SL proti Critstina Rodríguez
Noguerira, sa ako jediné spomedzi jeho rozhodnutí týka otázky výkonu rozhodcovského rozsudku

vydaného ohľadne spotrebiteľskej veci. U uvedeného rozhodnutia jednoznačne vyplývajú podmienky, za
akých môže exekučný súd zasahovať do právoplatne skončenej veci. V prvom rade ide o zhodnotenie,
či spotrebiteľ využil svoje procesné možnosti priznané zákonom. Na prvom mieste ide o žalobu na
zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že v
rozhodnutí exekučného súdu, ktorý svojím postupom prekračuje svoju právomoc spresnenú výkladom

Súdneho dvora EÚ, absentuje taká základná skutočnosť, ako je napríklad zhodnotenie faktu nepodania
žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku a najmä osobitného dôvodu pre podanie takého návrhu -
popieranie platnosti rozhodcovskej doložky, konkretizácia nekalosti rozhodcovskej doložky opierajúca
sa o vykonané dôkazy a podobne. Pri podaní žaloby musí žalobca dodržať zákonnú lehotu a vymedziť
niektorý z dôvodov podľa § 40 ods. 1 citovaného zákona, pričom dôsledkom postupu exekučného súdu

je, že opomenutie či zmeškanie lehoty povinným nahradí exekučný súd svojím postupom ex offo, hoci
aniustanoveniazákonaorozhodcovskomkonaníaniustanoveniaExekučnéhoporiadkuhoneoprávňujú
iniciovať konanie a posudzovanie o dôvodoch v spomínanom ustanovení zákona o rozhodcovskom
konaní. Práve túto otázku Súdny dvor Európskej únie riešil v bode 47 odôvodnenie rozhodnutia vo veci
C - 40/08. Základnou otázkou, ktorú mal exekučný súd vyriešiť, je rozsah svojej právomoci v exekučnom

konaní. Položil otázku, z akej časti § 57 Exekučného poriadku vyplýva právo exekučného súdu ex offo
rozhodovať o otázkach, o ktorých pri postupe podľa § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní môže
konať len na návrh. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie okresného súdu
v celom rozsahu. Uplatnil si zároveň náhradu trov odvolacieho konania vo výške 398,12 eur.

Povinní sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a
v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnym závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojuje
dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p..

Na zdôraznenie správnosti a k odvolacím námietkam oprávneného len dodáva:

Rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, má
pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Rozhodcovský
rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný podľa osobitných
predpisov. Súd však môže v exekučnom konaní kontrolovať zákonnosť postupu rozhodcovského súdu v

rozhodcovskom konaní. Umožňuje mu to ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, v zmyslektorého môže súd exekučné konanie zastaviť buď na návrh (odsek 1) alebo aj bez návrhu účastníka
konania (odsek 2), ak rozsudok trpí zmätočnosťou, pretože rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci,
ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), alebo rozhodcovský rozsudok bol

vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd, alebo sa o nej právoplatne rozhodlo
v inom rozhodcovskom konaní. Rovnako môže exekučný súd postupovať, ak zistí, že rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods.1 písm. c/, ods.2). V tomto prípade ide
protiprávnosť výroku rozsudku rozhodcovského súdu. Skutočnosť, či sú splnené formálne i materiálne

predpoklady pre vedenie exekúcie, skúma exekučný súd už pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ďalej na námietky
povinného proti exekúcii v zmysle § 50 Exekučného poriadku a tiež na prípadný návrh povinného na
odklad alebo zastavenie exekúcie v zmysle § 56 a § 58 Exekučného poriadku. Exekučný súd je však
tiež oprávnený ex offo skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania a v prípade zistenia, že
nie sú splnené podmienky materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, je povinný exekúciu

zastaviť.

Preto správne súd prvého stupňa skúmal aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučný titul,
ktorým bol rozsudok rozhodcovského súdu

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného

rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky

dôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajúscieľomzabezpečiť,abyspotrebiteľ
nebol uvedenou doložkou viazaný.

Systém ochrany zavedený spomínanou smernicou vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza
v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi, čo sa týka jeho vyjednávacej
schopnosti, tak úrovne informovanosti, ktorá ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky dopredu

vyhotovené predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica
musí byť vykladaná v tom zmysle, že nebráni prijať vnútroštátnu úpravu, ktorá pripúšťa súdny prieskum
neprimeranej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo
primeranosti ceny a odmeny, i keď sú tieto podmienky spísané jasným a zrozumiteľným jazykom.

Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, ktorý

vo veci dôsledne aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj ustanovenie zákona §
45 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a napokon aj Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Súd prvého stupňa preto v zmysle uvedeného správne skúmal Zmluvu o revolvingovej pôžičke,
ktorá bola dojednaná medzi účastníkmi ako formulárová zmluva, súčasťou ktorej boli zmluvné

dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere napísané drobným písmom, ťažko čitateľným. V týchto
zmluvných dojednaniach v článku 16 je zakotvené riešenie sporov - rozhodcovská doložka.
Podľa čl. 16.1 sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi
zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, porušením, ukončením
či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom

v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky v článku 16.2 tejto zmluvy. Výber jednej z
alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy spočíva na žalobcovi. Podľa čl. 16.2 akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami
tejto zmluvy, porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou
rozhodnutévpísomnomrozhodcovskomkonanípredjedným znasledujúcich/tamurčených/rozhodcov.

Odvolací súd k tomuto dodáva, že je však všeobecne známou skutočnosťou, že práve pri formulárovýchtypoch spotrebiteľských zmlúv spotrebiteľ buď takýto typ zmluvy aj so všetkými zmluvným dojednaniami
prijme alebo nie, nemá možnosť, aby si sám vyjednal podmienky takejto zmluvy. Podľa rozhodcovskej
doložky sa tak musí povinný ako spotrebiteľ v prípade sporov začatých na návrh oprávneného a

vzniknutých zo zmluvy podriadiť rozhodcovskému konaniu, keď je zrejmé, že oprávnený si spravidla
vyberie práve rozhodcovské konanie. Za týchto okolností preto aj odvolací súd je toho názoru,
že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa §219 ods. 1

O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é