Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Galdunová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 45P/52/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211231461
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2012:7211231461.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci navrhovateľky Q. F., R..

X.X.XXXX, D. C. J., R.. J. X, proti odporcovi W. F., R.. XX.X.XXXX, D. C. J., S. XX, v konaní o určenie
manželského výživného takto

r o z h o d o l :

Návrh v celom rozsahu zamieta.

Účastníci ani štát nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.11.2011 domáhala,
aby súd určil vyživovaciu povinnosť odporcu voči nej ako manželke a to vo výške 70 eur mesačne vopred
k jej rukám. Svoj návrh odôvodnila tým, že je nezamestnaná, poberá len štátne sociálne dávky, t.j. jej
súčasná majetková a sociálna situácia je nepriaznivá. Ďalej uviedla, že aj napriek tomu, že s odporcom

sú ešte manželia, nežijú už v spoločnej domácnosti od februára 2010, kedy odporca navrhovateľku
fyzicky napadol a navrhovateľka ho ,,vyhodila" z domu. Navrhovateľka uviedla, že z tohto manželstva
pochádza jedno mal. dieťa a to mal. W. F., R.. X.X.XXXX, na ktorého však odporca nijakým spôsobom
neprispieva. Vo vzťahu k majetkovej a sociálnej situácii odporcu uviedla, že nemá vedomosť o tom, kde
je odporca v súčasnosti zamestnaný, či má nejaký príjem, ani kde sa odporca toho času zdržiava, avšak
naposledy sa zdržiaval u svojho brata.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril, v tom zmysle, že je taktiež nezamestnaný, avšak nie je vedený
v evidencii uchádzačov vo zamestnanie a je bez domova. Ďalej uviedol, že je ochotný a schopný plniť

si jedine vyživovaciu povinnosť, ktorú má voči mal W., aj to len v zákonom stanovenej minimálnej výške
30 eur mesačne. S poukazom na svoju nepriaznivú sociálnu, finančnú situáciu nesúhlasil s návrhom
navrhovateľky na určenie manželského výživného.

Súd vo veci nariadil termín pojednávania na 24.7.2012, na ktorý sa nedostavil odporca, hoci mu bolo
predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené a to 28.5.2012, ktorý však svoju neúčasť nijakým
spôsobom neospravedlnil, ani nepožiadal súd o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov, preto
súd postupoval v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a pojednával v neprítomnosti odporcu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi,

a to najmä sobášnym listom, jednotlivými správami z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, správou
zo Sociálnej poisťovne, vyjadrením odporcu, oznámením pracovnej činnosti účastníkov a zistil tento
skutkový stav veci:Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu, keďže od podania
návrhu u nej nedošlo k zmene majetkových a zárobkových pomerov. Taktiež uviedla, že nevie súdu
preukázať, aké sú súčasné príjmy odporcu vzhľadom na to, že oficiálne nie je zamestnaný, nepracuje na

Slovensku, ale mal by pracovať niekde v F., avšak navrhovateľka nemá vedomosť o zamestnávateľovi
odporcu. Potvrdila skutočnosti uvádzané v návrhu a to, že je toho času nezamestnaná, nemá žiaden
pravidelný príjem, poberá len dávky v hmotnej núdzi v sume 119,- eur mesačne, okrem toho poberá aj
rodinné prídavky na mal. syna W. R.. X.X.XXXX v sume 20,- eur mesačne. Navrhovateľka dodala, že v
súčasnosti manželstvo s odporcom právne trvá, avšak bol ňou už podaný návrh rozvod manželstva.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C. J. zo dňa 18.11.2011 súd zistil, že navrhovateľka
je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 3.9.2011 doposiaľ, pričom je bola priznaná
preddavková dávky v hmotnej núdzi a príspevky k dávke pre žiadateľku, ako aj spoločne posudzovanú
osobu mal. W. F. a to vo výške 119,10 eur mesačne od novembra 2011.

Z oznámenia spoločnosti I. T., I..W..V.. vyplýva, že navrhovateľka bola v období od 15.2.2011 do
29.4.2010zamestnanávtejtospoločnostinazákladeDohodyovykonanípráce,pričomjejčistýmesačný

prijem predstavoval sumu 13,98 eur.

Zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny vyplýva, že odporca nie je v súčasnosti vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, naposledy bol vedený v evidencii v období od 25.2.2009 do 5.5.2009,
nepoberá žiadnu zo štátnych sociálnych dávok.

Z oznámenia Študentského servisu, spol. s r.o. vyplýva, že odporca bol registrovaný ako brigádnik na

jednorazové manipulačné práce na základe Dohody o vykonaní práce, pričom jeho výkon nie je možné
posúdiť, nakoľko sa jedná o brigádnika zazmluvneného na jeden konkrétny výkon práce.

Podľaust.§71ods.1,2zákonač.36/2005Z.z.orodinemanželiamajúvzájomnúvyživovaciupovinnosť.
Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná
úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti

súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza
vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé
opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa
premlčujú.

Podľa ust. § 78 ods. 1, 2 , 3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na

návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s cit. zák. ust. súd dospel k záveru, že návrh
navrhovateľky, ktorým sa domáha určenia vyživovacej povinnosti voči svojej osobe je neopodstatnený,nakoľko, odporca je v súčasnej dobe taktiež nezamestnaný, nie je poberateľom žiadnej štátnej sociálnej
dávky, t.j. nemá žiaden pravidelný príjem, a teda nemá vytvorenú dostatočnú finančnú rezervu na
to, aby dokázal uhradiť svoje potreby súvisiace s bývaním, stravovaním. Súd mal zároveň za to, že

mesačná majetková a sociálna situácia odporcu je približne rovnaká ako príjem navrhovateľky, ktorá
je tiež dlhodobo nezamestnaná, avšak na rozdiel od odporcu je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi
vo výške 119,10 eur mesačne. Nakoľko navrhovateľka je taktiež nezamestnaná, naviac sa stará o
mal. dieťa, pričom jej jediným zdrojom príjmu je dávka v hmotnej núdzi, mal súd za to, že jej životná
úroveň je približne rovnaká ako životná úroveň odporcu a teda určením vyživovacej povinnosti odporcu

voči navrhovateľke by došlo k rozporu s požiadavkou primeranosti prispievania na výživu manžela.
Súd pri svojom rozhodovaní prihliadol aj k listinným dôkazom, z ktorých nemal preukázané splnenie
hmotnoprávnych podmienok, určených zákonom pre priznanie manželského výživného. Uvedenými
podmienkami sú právna existencia manželstva v čase, za ktorý sa výživné uplatňuje, neplnenie si
vyživovacej povinnosti jedným z manželov, nerovnaká životná úroveň manželov, schopnosti povinného
manžela (vyhodnotené z jeho schopností, možností a majetkových pomerov) prispievať na výživu

oprávneného manžela a súlad s dobrými mravmi. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané,
že manželstvo účastníkov trvá, keďže doposiaľ manželstvo právoplatne rozvedené nebolo (aj keď
návrh na rozvod manželstva podaný bol). Manželia nežijú v spoločnej domácnosti. Obaja účastníci sú
nezamestnaní, pričom majú ešte vyživovaciu povinnosť voči mal. W., pochádzajúcemu z ich manželstva.

Zohľadnením vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že nie sú splnené požiadavky na určenie

vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke, nakoľko tento je v súčasnosti taktiež nezamestnaný
a teda s ohľadom na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery nie je schopný uhrádzať svoje
základné životné potreby bez toho aby ohrozoval svoju výživu. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol, nakoľko v konaní
nemal preukázanú jeho dôvodnosť.

Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatok od poplatku
oslobodený, a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú
časť odporca, , ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o
rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak
rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

Štát nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko navrhovateľka bola uznesením tunajšieho súdu, č.k.
45P 52/2011- 92 zo dňa 13.7.2012 od platenia súdnych poplatkov oslobodená a úspešný odporca túto
povinnosť vzhľadom na svoj úspech v konaní nemá.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého má úspešný účastník
právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý

vo veci úspech nemal, ale keďže odporcovi ako úspešnému účastníkovi žiadne trovy konania nevznikli,
súd mu ich náhradu nepriznal a neúspešná navrhovateľka na ich náhradu právo nemá.

Poučenie:

Navrhovateľka proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva účinne vzala.

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie odporca na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo

dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.