Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. december 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/294/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712203995
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7712203995.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: U., H. H. Z. A., H. H. J. Z., S.. E. Č.. X, IČO: XXXXXXXX,
proti žalovanému: G.. Ľ. U., advokát, so sídlom v H., D. X, IČO: XXXXXXXX, o zaplatenie 483.656,80 €
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. 11C/27/2012-66
zo dňa 5.9.2012

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov.

Rozhodol tak o žiadosti žalobcu, ktorú odôvodnil tým, že nemá žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný
majetok. Bol založený výlučne za účelom realizácie projektu, ktorý nebol realizovaný z dôvodov, z
ktorých žaloval Fond národného majetku SR o náhradu škody v inom konaní. Vzhľadom k tomu, že zo
strany žalovaného došlo k porušeniu povinnosti pri obhajovaní práv žalobcu v konaní o náhradu škody

voči Fondu národného majetku SR, dostal sa do majetkovej situácie, ktorá mu neumožňuje uplatniť
práva na súde voči žalovanému bez úplného oslobodenia od súdnych poplatkov. Keďže majetkové
pomeryžalobcusúdôsledkomprotiprávnehokonaniažalovaného,ktorýsúčasnenevykonávaanižiadnu
činnosť, nie je v možnostiach žalobcu zaplatiť súdny poplatok. Podaním zo dňa 15.6.2012 žalobca
predložil účtovnú závierku, súvahu, výkaz ziskov a strát za posledné účtovné obdobie a daňové
priznanie za rok 2011, ktorým deklaroval, že v tomto zdaňovacom období nevykázal základ dane z

príjmov právnických osôb, a teda, že v tomto období mu nevznikla ani daňová povinnosť. Žalobca
nevykazuje žiaden zisk a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie je -130.458,- €. Majetkové pomery
deklaroval aj priložením formulára v zmysle ust. § 138 ods.2 O.s.p., z ktorého vyplýva, že má záväzky
vočiFondunárodnéhomajetkuSR vovýške 97.269,44€avočiĽ.G. vovýške20.580,-€.Stavhotovosti
v deň podania žiadosti je 0,- € a vlastné imanie -117.844,- €.

Súd prvého stupňa posúdil žiadosť žalobcu v zmysle ust. § 138 ods. 1/ O.s.p. a žalobcovi nepriznal
oslobodenie od súdnych poplatkov. V dôvodoch uznesenia uviedol, že skutočnosť, že spoločnosť

nevyvíja činnosť, ktorú má ako predmet činnosti zapísanú v obchodnom registri, čoho dôsledkom je,
že spoločnosť nevykazuje žiaden zisk, nemôže byť dôvodom na priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov. K dôvodom uvádzaným žalobcom, že spoločnosť bola založená výlučne za účelom realizácie
projektu, či za účelom uzavretia transakcie s Fondom národného majetku SR poukázal, že spoločnosti
sa nezakladajú za účelom realizácie projektov s tým, že dosiahnutie zisku má byť zamerané len na
túto vykonávanú činnosť, ale zakladajú sa za účelom podnikania (§ 56 ods.1 Obch. zák.). Spoločnosť

žalobcu má v obchodnom registri ako predmet činnosti zapísané rôzne predmety činnosti. Predpokladá
sa, že činnosť, ktorú subjekt pri zápise do obchodného registra uvádza, mieni ju aj vykonávať za účelom
dosiahnutia zisku. Zodpovednosť a riziko za vykonávanie či nevykonávanie činnosti, resp. či z činnosti
plynie zisk znáša výlučne sám podnikateľský subjekt.Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods.2
písm.a/, d/, f/ O.s.p. a navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a priznať mu oslobodenie od súdnych
poplatkov. V dôvodoch odvolania uviedol, že súd prvého stupňa rozhodol o žiadosti žalobcu nesprávne

v dôsledku svojvoľného výkladu ust. § 138 ods.1 O.s.p., nerešpektujúc jeho znenie. Vychádzajúc
aj z práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvenú v čl. 46 Ústavy SR účelom individuálneho
oslobodenia od súdnych poplatkov je to, aby bezvýnimočné spoplatnenie súdneho konania nemohlo
zabrániť oprávnenej osobe domáhať sa ochrany svojho práva súdnou cestou. Vychádzajúc zo znenia
ust. § 138 ods.1 O.s.p. súd svoje rozhodnutie o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku môže

oprieťlenopomeryúčastníkaodôvodňujúceoslobodenieaskutočnosť,žezostranyžiadateľa(účastníka
konania) nejde o svojvoľné alebo o zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pokiaľ by
súd oprel svoje dôvody o iné, ako sú uvedené v tomto ustanovení, išlo by o svojvoľný výklad tohto
ustanovenia. Majetkové pomery žiadateľa chápe zákon ako majúce základ v okolnostiach, ktoré nie
sú len dočasnej alebo prechodnej povahy a odôvodňujú záver, že poplatník celkom, či sčasti nemôže
splniť poplatkovú povinnosť alebo, že jej splnenie od neho nemožno spravodlivo žiadať (R 109/2001).

Objektívny nedostatok finančných prostriedkov, resp. iného majetku by nemal spôsobovať nemožnosť
domôcť sa svojho práva na súde. Skutočnosť, či fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá žiada
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, je subjektom vykonávajúcim podnikateľskú činnosť, je pre
aplikáciu ust. § 138 ods.1 O.s.p. irelevantná. Jedným zo základných práv, ktoré je zakotvené v čl. 46
ods.1 Ústavy SR, je právo domáhať sa zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a

nestrannom súde. Každý, teda aj ten, kto nemá finančné prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku,
toto právo má. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.mája 2011 sp.zn. 6Sžo/14/2011,
podľa ktorého povinnosťou súdu rozhodujúceho o návrhu účastníka konania, je primárne skúmať
objektívnu neschopnosť účastníka zaplatiť súdny poplatok a nie skúmať, na základe akých skutočností
táto neschopnosť nastala (napr. neunesenie podnikateľského rizika). V opačnom prípade by totiž mali

prístup k súdu len nepodnikatelia a solventné podnikateľské subjekty, čo by odporovalo základným
princípom materiálneho právneho štátu. Pokiaľ teda objektívna neschopnosť účastníka zaplatiť súdny
poplatok existuje, môže súd dospieť k záveru o nepriznaní oslobodenia len v prípade, že ide o svojvoľné
či zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, čo je tiež potrebné náležite odôvodniť. Z vyššie uvedeného
vyplýva, že súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať len skutočnosť, aká je majetková situácia

žiadateľa o oslobodenie spod poplatkovej povinnosti, a nie to, z akých príčin, príp. dôvodov sa v tejto
situácii ocitol. Zamietnutie návrhu s odôvodnením, že by sa tým prenášalo podnikateľské riziko na štát,
nemá oporu v zákone. Poukázal pritom na rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré v odvolaní cituje.
Dôvody,ktoréviedliprvostupňovýsúdkvydaniunapadnutéhorozhodnutia,súpodľažalobcusvojvoľným
výkladom ust. § 138 ods.1 O.s.p., pretože nerešpektujú jeho znenie. Otázka riešenia podnikateľského

rizika a dôvodov, pre ktoré sa žalobca ocitol v nepriaznivej finančnej situácii, nebola v rozhodovacej
právomoci konajúceho súdu a nemala žiadnu oporu v právnom poriadku. Navyše rozhodnutie nie je
dostatočne odôvodnené, teda je nepreskúmateľné.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v
zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru,

že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Napadnuté uznesenie je vo výroku je vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dopĺňa :

Na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to
pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo
bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú
účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú (§ 138 ods. 1 O.s.p.).Z vyššie citovaného ust. § 138 ods.1 O.s.p. vyplýva, že oslobodenie od platenia súdnych poplatkov
možno účastníkovi konania priznať, ak sú súčasne splnené obidve podmienky - odôvodňujú to pomery
účastníka konania a nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne, to znamená, stačí nesplnenie jednej z nich a žiadosti
o oslobodenie od súdnych poplatkov nie je možné ani čiastočne vyhovieť. Zákon nevysvetľuje bližšie
obsah pojmov „pomery účastníka“, bez pochyby však musí ísť o pomery majetkové (a ak je žiadateľom
fyzická osoba, tak aj rodinné a zdravotné), majúce základ v okolnostiach, ktoré nie sú len dočasnej,
či prechodnej povahy a odôvodňujú záver, že žiadateľ celkom alebo sčasti nemôže splniť poplatkovú

povinnosť, že jej splnenie od neho nemožno spravodlivo žiadať. Je potrebné prihliadnuť aj na výšku
súdneho poplatku a povahu spoplatňovaného úkonu a zistené pomery žiadateľa posudzovať aj z týchto
hľadísk.

Súd prvého stupňa sa dôsledne riadil vyššie citovaným zákonným ustanovením a keďže zistil, že pomery
žalobcu neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, neskúmal, či v danom prípade
nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, pretože postačuje

nesplnenie len jednej z týchto podmienok a žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov nemožno
vyhovieť. Pokiaľ teda súd prvého stupňa zistil, že pomery žalobcu neodôvodňujú priznanie oslobodenia
od súdnych poplatkov, skúmanie, či ide o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo
bránenie práva, bolo bez právneho významu.

Možno len súhlasiť s názorom žalobcu, že oslobodenie od súdnych poplatkov môže byť za splnenia

zákonných predpokladov priznané nielen fyzickej osobe, ale aj podnikateľskému subjektu. V takom
prípade súd skúma, či majetkové pomery žiadateľa, ktorý je podnikateľom, odôvodňujú priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov. Nemožno však prehliadať, že žiadateľ ako právnická osoba vzniká
za účelom podnikania a ako podnikateľský subjekt musí počítať s tým, že pri podnikaní môže vzniknúť
potreba zaplatiť súdny poplatok v súdnom konaní o uplatňovaní alebo bránení svojich práv. Každý

podnikateľ podniká na svoju vlastnú zodpovednosť a prenášanie podnikateľského rizika na štát pri
platení súdnych poplatkov nie je možné. Samotný nedostatok peňažných prostriedkov nie je dôvodom
pre oslobodenie od súdneho poplatku žalobcu, ktorý je právnickou osobou (uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 5Odo/68/2008 z 30.7.2008 a iné).

Ani poukaz odvolateľa na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.mája 2011 sp.zn. 6Sžo/14/2011 nemení

nič na závere odvolacieho súdu, keďže v tejto veci išlo o fyzickú osobu, ktorá namietala jej posudzovanie
ako osoby vyvíjajúcej podnikateľskú činnosť a Najvyšší súd SR dospel k záveru, že uvedené námietky
sú opodstatnené, pretože z horeuvedených hľadísk jej žiadosť posudzovaná nebola. Išlo teda o iné
skutkové okolnosti ako v danom prípade.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že zistené majetkové pomery žalobcu s

prihliadnutím na vyššie uvedené neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Žalobca
je právnickou osobou, ktorá bola zapísaná do obchodného registra dňa 27.1.1994, preto samotnú tú
skutočnosť, že výsledok jej hospodárenia za účtovné obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 vykazuje stratu
vovýške134.458€,nemožnopovažovaťzatakúokolnosť,ktorábyodôvodňovalapriznanieoslobodenia
od platenia súdnych poplatkov. Ani samotná tá skutočnosť, že žalobca bol v konaní o náhradu škody

vedenom proti Fondu národného majetku neúspešný, neodôvodňuje priznanie oslobodenia od platenia
súdnych poplatkov žalobcovi.

Námietka žalobcu, že súd prvého stupňa svojvoľným výkladom ust. § 138 ods.1 O.s.p. skúmal dôvody,
pre ktoré sa žalobca ocitol v nepriaznivej finančnej situácii, nie je taktiež dôvodná.

Žalobca sám žiadosť o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov odôvodnil tým, že bol založený

výlučne za účelom realizácie projektu, ktorý nebol realizovaný z dôvodov, pre ktoré žaloba o náhradu
škody voči Fondu národného majetku bola zamietnutá a ďalej aj tým, že zo strany žalovaného došlo k
porušeniu povinnosti pri obhajovaní jeho práv v konaní o náhradu škody voči Fondu národného majetku.Pokiaľ teda súd prvého stupňa v napadnutom uznesení k týmto námietkam žalobcu zaujal svoj právny
názor, takémuto postupu nemožno vytknúť vecnú nesprávnosť.

Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že žiadna z okolností uvedených žalobcom nezakladá dôvod pre

jeho oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Na základe vyššie uvedených zistení nemožno uzavrieť, že by žalobca nemohol splniť poplatkovú
povinnosť, preto súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, ak žalobcovi nepriznal oslobodenie od
súdnych poplatkov. Odvolací súd preto podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. napadnuté uznesenie potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.