Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/294/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812206321
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3812206321.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: CASH COLLECTORS SK s.r.o., so sídlom
Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 44703015, právne zast. Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36856584, proti povinným: 1./ K. J., 2./ X. J.,
obaja bytom M. XX/X, H., o vymoženie 1.777,92 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 16Er/1198/2012-29 zo dňa 18. mája 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jozefa
Kaducha o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na
§ 44 ods. 2 Ex. por., § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 53
ods. 4, ako aj Smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 29.03.2012 domáhal vykonania
exekúcie proti povinným pre vymoženie istiny vo výške 1.777,92 eur s príslušenstvom na základe
rozhodcovského rozsudku sp. zn. II/2011-6668 zo dňa 19.01.2012, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 31.01.2012 a vykonateľnosť dňa 03.02.2012. Z predloženého exekučného titulu zistil,
že dňa 07.05.2004 bola medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnými uzavretá Zmluva o
splátkovom úvere č. 0372106527, na základe ktorej bol povinným poskytnutý spotrebiteľský úver vo
výške 1.659,70 eur pri stanovenej úrokovej sadzbe 9,30% ročne, mesačnou splátkou 36,85 eur, s
dátumom splátky dňa 20.06.2004 a konečnou splatnosťou úveru dňa 20.04.2009. Dospel k záveru,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na vzťah medzi oprávneným a povinnými je potrebné aplikovať
ustanovenia spotrebiteľského práva. Preskúmaním predmetných VOP, ako neoddeliteľnej časti zmluvy
o úvere, konkrétne článku 18, vzhliadol súd prvého stupňa v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní
nekalú podmienku. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu uskutočnená jednostranne,
nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovskej doložky na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo
nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinných si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže
predtým ako k uzatvoreniu zmluvy vôbec pristúpili. Faktickým subjektom, ktorý definuje, kto rozhoduje
v tomto prípade je v tomto prípade oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo
svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru
zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho
výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom
ku dňu uzatvoreniu zmluvy, ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v
právach a povinnostiach značnú nerovnováhu podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom
ku dňu uzatvoreniu zmluvy. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom
právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na
ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie
vydané osobou na to oprávnenou. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci

rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať
za spôsobilý exekučný titul.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, z dôvodov uvedených v ustanovení § 205
ods. 2 písm. a/ a f/ O.s.p. Mal za to, že k posúdeniu rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej
podmienky v danom konkrétnom prípade nemožno dôjsť eurokonformným výkladom. Korektným
prekladom jazykových mutácií bodu 1 písm. q/ Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách možno jednoznačne vyvodiť záver, že klauzula
v spotrebiteľskej zmluve nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby spory riešil výlučne takým druhom
arbitráže, na ktorú by sa nevzťahovali ustanovenia právnych predpisov. Slovenské rozhodcovské
konanie je regulované zákonom o rozhodcovskom konaní, v rámci ktorého je rozhodca priamo so
zákona povinný aplikovať normy na ochranu spotrebiteľa, rozhodne nie je arbitrážou o ktorej hovorí
Smernica. Rozhodcovskú doložku je možné posúdiť v danom konkrétnom prípade ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku len v zmysle tzv. generálnej klauzuly - § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Oprávnený sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, ktorý posúdil rozhodcovskú doložku
ako neprijateľnú podmienku už len preto, že takéto dojednanie rozhodcovskej doložky upravené vo
všeobecných obchodných podmienkach znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Slovenská právna úprava výslovne nevylučuje
dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, preto mal súd prvého stupňa hlbšie
skúmať a porovnať postavenie spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní a v klasickom súdnom konaní.
Dojednanie rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľských vzťahoch nevylučuje spotrebiteľa zo súdnej
ochrany v tom zmysle, že by sa ochrany práv a povinností vyplývajúcich zo spotrebiteľského vzťahu
mohol domáhať iba na rozhodcovskom súde. Komunitárne právo neobsahuje právnu úpravu, z ktorej
by vyplývala povinnosť v rámci exekučného konania skúmať vecnú stránku rozhodnutia, a to či už
súdneho alebo rozhodcovského orgánu. Právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje v štádiu
exekučného konania skúmať, či právoplatný a vykonateľný rozsudok súdu alebo rozhodcovského
orgánu, je inak vecne správny. Taktiež poukázal aj na právnu úpravu inštitútu zastavenia exekúcie v
zákone o rozhodcovskom konaní a rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09.02.2012,
sp. zn. 6 Cdo 143/2011 zo dňa 18.01.2012 a sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011, kde sa
NS SR zaoberal otázkou rovnocennosti, skúmania právomoci orgánu, ktorý rozhodcovský rozsudok
vydal a vecného prieskumu rozhodcovských rozsudkov. Mal za to, že exekučný súd nie je oprávnený
posudzovať vecnú správnosť rozsudku rozhodcovského súdu, je však oprávnený skúmať, či toto
rozhodnutie vydal orgán s právomocou na jeho vydanie a či je rozhodnutie vykonateľné z materiálnej
a formálnej stránky. Záverom uviedol, že predmetná rozhodcovská doložka nie je neprijateľná zmluvná
podmienka v spotrebiteľskej zmluve a je v súlade s právne záväznými aktmi Európskych spoločenstiev
a Európskej únie, s konštantnou judikatúrou ESD, právnym poriadkom Slovenskej republiky a s dobrými
mravmi. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že rozhodne o udelení
poverenia pre súdneho exekútora alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

Povinní 1./ a 2./ sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť
podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd poukazuje, že v preskúmavanej veci dospelo exekučné konanie do štádia posudzovania
splnenia tých zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora
vykonaním exekúcie. Po podaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Ex. por. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Okrem iného
skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul
opatrený potvrdením o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a
povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania podľa §
103 O.s.p. V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo

návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom, sa vychádza z tvrdení
oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva
dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 O.s.p.)
- postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi
zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie, ktoré vyžaduje nariadenie pojednávania s
možnosťou účasti oprávneného i povinného v tejto časti exekučného konania neprichádza do úvahy aj
z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát dozvedieť až doručením
upovedomenia o začatí exekúcie.

Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej
zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou súd
prvého stupňa v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len
realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Ex. por., teda oprávnenie posúdiť,
či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej
veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme
osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu,
nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok
materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Ex.
por. vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že
súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak bude teda exekúcia, podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu
nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená, teda aj v prípade, ak
by súd prvého stupňa poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

Odvolací súd uzaviera, že neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky je daná tým, že
nebola individuálne dojednaná a spôsobovala tak nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech povinných 1./ a 2./. Z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 07.05.2004
uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným 1./ a 2./ vyplýva, že rozhodcovská
doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa nachádzala
(ako predtlačený formulár) vo Všeobecných obchodných podmienkach, a to v bode 18. Správnym
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto
súd prvého stupňa neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom.

Z uvedených dôvodov, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1
O.s.p., ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.