Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. máj 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/57/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411210197
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Hritzová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4411210197.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: EURO-BUILDING, a.s., so sídlom Podunajská 23, Bratislava,
IČO: 35 683 066, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, Nitra,
IČO: 36 868 876, proti žalovanému: Obec Tvrdošovce, Novozámocká cesta 56, Tvrdošovce, IČO:
00 309 338, zast. advokátom JUDr. Tibor Nagy, so sídlom Kukučínova 8, Nové Zámky, o zaplatenie
21.221,78 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky

č. k. 15Cb/253/2011-71 zo dňa 11.01.2012, v časti zaplatenia sumy 11.403,49 eura, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/253/2011-71 zo dňa 11.01.2012 v
napadnutej časti sumy 11.403,49 eura z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
21.221,78 eura a titulom náhrady trov konania spolu sumu 7.181,63 eura.

V dôvodoch rozhodnutia poukázal na vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov a oznámením
obsahu priložených listín. Konštatoval, že medzi účastníkmi nebolo sporné uzavretie zmluvy o dielo zo
dňa 01.06.2010, v ktorej žalobca vystupoval na strane zhotoviteľa a žalovaný na strane objednávateľa.
K uvedenej zmluve č. 16022010 účastníci uzavreli dňa 08.02.2011 dodatok č. 1. Práce, ktoré žalobca
vykonal v mesiaci september 2010 na základe uvedenej zmluvy o dielo vyúčtoval žalovanému faktúrou
č. 200000491 zo dňa 21.10.2010 vo výške 15.507,84 eura, ktorá bola splatná dňa 19.01.2011 a ktorú

žalovaný žalobcovi uhradil dňa 18.08.2011 vo výške 14.716,49 eura a na rozdiel fakturovanej sumy
žalobca v zmysle dohody účastníkov vystavil dobropis (na sumu 791,35 eura). Práce, ktoré žalobca
vykonal v mesiaci október 2010 na základe uvedenej zmluvy o dielo vyúčtoval žalovanému faktúrou č.
200000562 zo dňa 15.11.2010 vo výške 275.779,63 eura, ktorá bola splatná dňa 17.02.2011 a ktorú
žalovaný žalobcovi uhradil dňa 18.08.2011 vo výške 261.237,83 eura a na rozdiel fakturovanej sumy
žalobca v zmysle dohody účastníkov vystavil dobropis (na sumu 14.541,80 eura). Práce, ktoré žalobca

vykonal v mesiaci november 2010 na základe uvedenej zmluvy o dielo vyúčtoval žalovanému faktúrou
č. 200000638 zo dňa 20.12.2010 vo výške 241.240,69 eura, ktorá bola splatná dňa 20.03.2011 a ktorú
žalovaný žalobcovi uhradil dňa 18.08.2011 vo výške 234.540,89 eura a na rozdiel fakturovanej sumy
žalobca v zmysle dohody účastníkov vystavil dobropis (na sumu 6.699,80 eura).

Po citovaní ustanovení § 536 ods. 1, 3, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z. z., súd prvého stupňa dospel k právnemu záveru, že
účastníci uzavreli zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Medzi účastníkmi nebolo

sporné,žepráce,ktoréžalobcavykonalnadielevzmysleuvedenejzmluvyvmesiacochseptember2010
až november 2010 neboli žalovaným uhradené v lehote splatnosti jednotlivých faktúr. Z vykonaného
dokazovania, ale aj zo samotnej výpovede účastníkov súd považoval za zistené, že uvedené faktúry boli
žalovaným uhradené dňa 18.08.2011 tak, že časť fakturovaných súm bola žalovaným uhradená a nazvyšok fakturovaných súm boli zo strany žalobcu vystavené dobropisy. V prípade faktúry č. 200000491
teda žalovaný dňa 18.08.2011 uhradil žalobcovi sumu 14.716,49 eura, v prípade faktúry č. 200000562
uhradil v ten istý deň žalobcovi 261.237,83 eura a v prípade faktúry č. 200000638 uhradil žalobcovi

234.540,89 eura, celkovo teda dňa 18.08.2011 žalovaný uhradil žalobcovi sumu 510.495,21 eura. Odo
dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej ktorej faktúry (pri faktúre č. 200000491 od 20.01.2011, pri faktúre
č. 200000562 od 18.02.2011 a pri faktúre č. 200000638 od 21.03.2011) sa žalovaný dostal do omeškania
s plnením peňažného záväzku a vznikla mu tak povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania.
Výška úrokov z omeškania medzi účastníkmi dohodnutá nebola. Keďže si žalobca uplatnil úroky z

omeškania v súlade so zákonom (základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu (1 %) zvýšená o 8 percentuálnych bodov predstavuje úrokovú
sadzbu práve 9 %), súd mu takto uplatnené úroky z omeškania priznal.

9 % ročné úroky z omeškania zo sumy 14.716,49 eura od 20.01.2011 do 18.08.2011 predstavujú sumu
765,66 eura.

9 % ročné úroky z omeškania zo sumy 261.237,83 eura od 18.02.2011 do 18.08.2011 predstavujú sumu

11.723,49 eura.

9 % ročné úroky z omeškania zo sumy 234.540,89 eura od 21.03.2011 do 18.08.2011 predstavujú sumu
8.732,63 eura.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania v
celkovej výške 21.221,78 eura, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Súd prvého stupňa v závere odôvodnenia vyslovil názor o nemožnosti akceptácie obrany žalovaného
spočívajúcej v tom, že podľa upomienky č. 2, ktorú žalovanému žalobca doručil 08.06.2011, a podľa
ktorej mohol plniť svoj záväzok do 3 dní od jej doručenia, sa do omeškania teda dostal až 12.06.2011.
Z vyššie uvedených faktúr je zrejmé, kedy, ktorá z nich bola splatná a v konaní nebolo zistené, že
by medzi účastníkmi existovala dohoda o zmene splatnosti týchto faktúr. Upomienkami doručovanými

žalovanému, žalobca poskytoval žalovanému priestor na splnenie si svojej povinnosti. V žiadnom
prípade sa však takýmto spôsobom nemenila splatnosť jednotlivých faktúr.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, keď ich náhradu spolu v sume 7.181,63 eura
priznal úspešnému žalobcovi.

Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie v časti zaplatenia sumy 11.393,67 eura.

Podľa odvolateľa súd prvého stupňa vec nesprávne posúdil a nesprávne vyhodnotil obranu žalovaného,
keď nebral do úvahy skutočnosti uvádzané žalovaným v odpore proti platobnému rozkazu. Súd
sa nevysporiadal so splatnosťou faktúr uvedenou v upomienke žalobcu č. 2 zo dňa 06.06.2011
a splatnosťou uvedenou na predmetných faktúrach. Žalobca, podľa žalovaného, vypočítal úroky z
omeškania nesprávne, keď v prípade sumy 14.716,49 eura počítal od 20.01.2011 do 18.08.2011, v

prípade sumy 261.237,83 eura počítal od 18.02.2011 do 18.08.2011 a v prípade sumy 234.540,89
eura od 21.03.2011 do 18.08.2011. Správne mal žalobca úroky z omeškania počítať od 01.06.2011 do
18.08.2011, čo predstavuje celkovú sumu 9.818,29 eura. Vychádzajúc z dlhšej lehoty splatnosti faktúr
určenej žalobcom, žaloba bola dôvodná iba v sume 9.818.29 eura. Preto odvolateľ navrhol rozsudok v
časti zaplatenia sumy 11.403,49 eura zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť, keďže súd
prvého stupňa správne posúdil upomienku č. 2 ako výzvu na dobrovoľné plnenie. V žiadnom prípade
nemohlo prísť k dohode o zmene splatnosti záväzku, keďže zmluvou o dielo bola určená splatnosť
faktúr na 90 dní od doručenia. Jednostranná upomienka adresovaná žalovanému nemôže byť zmenou
v obsahu záväzku.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach určených odvolaním (§
212 ods. 1 OSP) na nariadenom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 OSP v neprítomnosti ospravedlneného
žalovaného a jeho právneho zástupcu.

Odvolací súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania, obsahom celého spisového materiálu
konštatoval, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Súd rozhoduje o veci samej na základe zisteného skutkového stavu. Podstata zisťovania tohto stavu
spočíva v dokazovaní, ktorého predmetom sú tvrdenia účastníkov o skutočnostiach právne významných
pre rozhodnutie, najmä, ak sú medzi účastníkmi pochybné.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie, pri hodnotení

dôkazov však nepostupoval podľa § 132 OSP, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podstatou odvolania a teda predmetom preskúmacej činnosti odvolacieho súdu je splatnosť žalobcom
vystavených faktúr, ktorými žalovanému fakturoval cenu diela. K dátumu splatnosti sa následne viaže

začiatok omeškania s platením ceny diela a teda aj posúdenie vzniku povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi úroky z omeškania. Súd prvého stupňa určil začiatok omeškania žalovaného so splnením
peňažného záväzku žalobcu dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúr.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že účastníci uzavreli dňa 01.06.2010 zmluvu
o dielo č. 16022010, na ktorú v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal aj súd prvého stupňa. Z

odôvodnenia však nie je zrejmé, prečo konajúci súd pri rozhodovaní o predmete sporu nebral do úvahy
Platobné podmienky účastníkmi dohodnuté v čl. X. zmluvy. V bode 10.5. predmetného článku, lehota
splatnosti všetkých vystavených faktúr zhotoviteľom je min. 90 dní od jej doručenia objednávateľovi.
Z uvedenej citácie vyplýva logický záver, že lehota splatnosti žalobcom vystavených faktúr nemôže
byť kratšia ako 90 dní od ich doručenia žalovanému. Nie je preto podstatný dátum splatnosti faktúr

uvedených žalobcom, ak ho žalobca určil skôr ako 90.-ty deň od doručenia faktúr objednávateľovi diela
žalovanému. Deň doručenia faktúr súd prvého stupňa nezisťoval. Žalobca k žalobe predložil faktúry:
č. 200000491 s dátumom vystavenia 21.10.2010 a dátumom splatnosti 30.09.2010; č. 200000562
s dátumom vystavenia 15.11.2010 a dátumom splatnosti 17.02.2011 a č. 200000638 s dátumom
vystavenia 20.12.2010 a dátumom splatnosti 20.03.2011.

Žalovaný v rámci svojej obrany okrem upomienky č. 2, v ktorej žalobca uvádzal splatnosť predmetných
faktúr s dátumom 31.05.2011, predložil aj žalobcom vystavené identické faktúry (č. l. 59 - 61 spisu) s
dátumom ich splatnosti dňom 31.05.2011.

Je celkom zrejmé, že faktúry s dátumom splatnosti 31.05.2011 žalobca žalovanému doručil a podľa
všetkého v nich určil lehotu dlhšiu ako 90 dní od ich doručenia.

Súd prvého stupňa uvádzané žalovaným predložené faktúry žiadnym spôsobom nevyhodnotil, nepoprel
ani ich pravdivosť a nedal ich ani do vzájomnej súvislosti s obsahom upomienky č. 2. Náležite
neodôvodnil, prečo považoval za rozhodujúci deň splatnosti uvádzaný na faktúrach predložených
žalobcom a nie žalovaným a či postup žalobcu, ktorý nerešpektoval ním určený dátum splatnosti faktúr
(31.05.2011), je v súlade s dobrými mravmi a zásadou poctivého obchodného styku.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok v napadnutej časti sumy 11.403,49 eura (keďže
v zostávajúcej časti uloženia povinnosti 9.818,29 eura žalovaný rozsudok nenapadol) podľa § 221 ods.
1 písm. h/ OSP zrušil.Povinnosťou súdu prvého stupňa, ktorému sa vec podľa § 221 ods. 2 OSP vracia je náležite zistiť
skutkový stav veci, vo svojom rozhodnutí vychádzať z vykonaných dôkazov a vec aj správne právne
posúdiť tak, aby rozhodnutie malo náležitosti zodpovedajúce ustanoveniu § 157 ods. 1, 2 OSP.

Súd prvého stupňa je právnym názorom odvolacieho súdu viazaný (§ 226 OSP).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.