Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. marec 2013

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 2Er/543/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7801899259
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Jobbágyová
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2013:7801899259.2

Uznesenie

Okresný súd Rožňava, v exekučnej veci oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 35 942
436, Einsteinova 25, Bratislava, proti povinnému: WOODTRADE spoločnosť s ručením obmedzeným
Dobšiná, IČO: 31 690 777, Dobšinská píla, Dobšiná, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Dulinom, Exekútorský úrad Michalovce, so sídlom Ľudovíta Štúra 12, Michalovce, o vymoženie 37,68,-
€ (1.135,00,- Sk) s príslušenstvom, o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú,
exekúciu z a s t a v u j e,
súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva,
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný oprávnený Chemická zdravotná poisťovňa Apollo sa domáhal vykonania exekúcie proti

povinnému návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 11.04.2001
na základe právoplatného a vykonateľného platobného výmeru č. 2000451509 vydaného Chemickou
zdravotnou poisťovňou Apollo zo dňa 04.07.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
18.09.2000.

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd“) poverením č. 5808 009284* zo dňa 20.04.2001, v zmysle ust. §

45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu začatia konania (ďalej len „Exekučný poriadok“), poveril
vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Rudolfa Dulinu (sp. zn. Ex 193/01).

Súd vykonaným dokazovaním z informatívneho výpisu internetovej stránky obchodného registra v tomto
konaní zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Exre/1697/2005 zo dňa 07.10.2005,

tento súd začal konanie z úradnej moci o výmaz Chemickej zdravotnej poisťovni Apollo. Chemická
zdravotnápoisťovňaApollo,sosídlomMartinaČulena5,P.O.BOX77,81011Bratislava111,IČO:31386
202, zapísaná v odd. Po vl. č. 405/B sa vymazuje dňom 01.09.2005 z obchodného registra v zmysle ust.
§§ 74 ods. 2 zák. č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach v znení neskorších predpisov, a to v dôsledku
jej transformácie na APOLLO zdravotná poisťovňa, a.s., Martina Čulena 5, 810 11 Bratislava, IČO: 35
942 436 (dnes oprávnený DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 35 942 436 - poznámka súdu) .

Exekučné konania, ktoré sa začali do 31.01.2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov (ust. § 235
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení zákona č. 32/2002 Z. z.). V zmysle prechodných a záverečných
ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení, nemajetnosť povinného nebola zákonným dôvodom
zastavenia exekúcie pre exekučné konania, ktoré sa začali do 31.01.2002.Podľa ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie začína dňom, v ktorom bol exekútorovi
doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať exekúciu až udelením poverenia na
jej vykonanie (§ 44 cit. zák.).

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil
za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z

ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd
zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa ust. § 19 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „O.s.p.“), spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa ust. § 103 O.s.p., prihliada súd kedykoľvek za konania na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ust. § 107 ods. 1 O.s.p., ak účastník stratil spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa

konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť, alebo prerušiť,
alebo či v ňom môže pokračovať.

Podľa ust. § 107 ods. 4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní
s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Podľa ust. § 251 ods. 4 O.s.p., sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa exekučného poriadku
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí OSP, ak exekučný poriadok neustanovuje inak.

Podľa ust. § 19 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov

(ďalej len „OZ“), právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného
zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak.

Podľa ust. § 20a ods. 2 OZ, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom
určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

Súdny exekútor podaním zo dňa 26.11.2012 dal v súlade s ustanovením § 58 Exekučného poriadku
podnet na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že povinný bol ex offo v y m a z a n ý z obchodného
registra. Podľa informatívneho výpisu z internetovej stránky obchodného registra povinný zanikol dňa
02.04.2009 bez právneho nástupcu.

Povinný, ako právnická osoba, zánikom stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, a preto súd s
ohľadom na zánik povinného bez právneho nástupcu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 2
Exekučného poriadku a ust. § 107 ods. 4 O.s.p. exekúciu zastavil.

Podľaust.§196Exekučnéhoporiadku,zavýkonexekučnejčinnostipodľatohtozákonapatríexekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa §196 uhrádza povinný.

Podľa ust. § 200 ods.1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových

výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Z logického a gramatického výkladu ust. § 200 ods. 1 Exekučného priadku vyplýva, že pri výpočte
trov exekúcie a ich priznaniu oprávnenému a exekútorovi sa má zohľadniť ich potrebnosť pri účelnom

vymáhaní nároku. Na základe uvedeného súd posudzoval nielen vykonanie jednotlivých úkonov v
exekučnom konaní, ale aj potrebnosť ich vykonania na účelné vymáhanie nároku oprávneného a
účelnosť ich vynaloženiaPodľa ust. § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému,
aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie
nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Súd následne posúdil návrh súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie, nakoľko si ich súdny exekútor
podaním, ktoré je súčasťou predloženého spisu súdneho exekútora uplatnil, a to vo výške 38,02,- €.

Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania starostlivo zvážil argumenty súdneho exekútora a následne

dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi ani oprávnenému, ako účastníkom konania, náhrada trov
exekúcie neprináleží.

Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je
súčasťouzákladnéhoprávanasúdnuochranupodľačl.46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky.Súčasťou
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je nepochybne

aj nárok na náhradu trov konania. Hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to
bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (II. ÚS 272/08).

Exekútor vykonáva svoju činnosť aj ako slobodné povolanie (výber exekútora je zverený oprávnenému,
odmena exekútora je priamoúmerná jeho procesnej aktivite). Samotná skutočnosť, že v konečnom

dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie,
nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej
miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Najvyšší súd
Slovenskej republiky ďalej vo veci č. k. 2 M Cdo 15/2011 zo dňa 27.09.2012 v tejto súvislosti konštatuje,
že na danú situáciu, keď sa súdnemu exekútorovi neprizná náhrada trov exekúcie, je primeraným

spôsobom aplikovateľný aj právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadrený v jeho rozhodnutí
vo veci Van der Mussele proti Belgicku (rozsudok z 23.11.1983, séria A, č. 70), podľa ktorého riziko
spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na
druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (napr. IV. ÚS 27/08), a to bez
ohľadunato,žeEurópskysúdpreľudsképrávavysloviltentoprávnynázorvovzťahukvýkonupovolania

advokáta (porovnaj napr. II. ÚS 475/2010 alebo napr. IV. ÚS 297/2010).

Výklad a použitie § 203 Exekučného poriadku nie je v rozpore s účelom a cieľom tohto ustanovenia, ktoré
vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie
(napr. II. ÚS 12/05). Zo súdnej praxe ďalej vyplýva, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu

trov exekúcie, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže
(napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 13CoE/334/2011 - 58 zo dňa 31.01.2012). V tomto
konkrétnom prípade súdny exekútor podal podnet na zastavenie predmetnej exekúcie vyše 3 roky po
zániku povinného (dňa 02.04.2009 - poznámka súdu).

Ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu za výkon exekučnej
činnosti, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Oprávnený hradí
trovy exekúcie len výnimočne. Súd zváži, ktoré trovy súdnej exekúcie potreboval oprávnený na účelné
vymáhanie nároku, a či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie
(napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 13CoE/334/2011 - 58 zo dňa 31.01.2012). Pod

zavinením oprávneného treba rozumieť také porušenie procesných predpisov z jeho strany, ktoré má za
následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo
zastavenie exekúcie, preto pokiaľ oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza
do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu zániku povinného - právnickej
osoby, v dôsledku straty spôsobilosti mať práva a povinnosti a spôsobilosti byť účastníkom konania,

keďže oprávnený postup exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj v
prípade vykonania exekučného titulu do zániku povinného v priebehu konania nemohol ovplyvniť (napr.
uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 5CoE/67/2012-58 zo dňa 31.07.2012).

Exekučný poriadok v súčasnosti (ale aj v znení platnom do 31.01.2002) je založený na princípe,

podľa ktorého trovy exekúcie znáša povinný. Iba vo výnimočných prípadoch uvedených v ust. § 203
Exekučného poriadku je možné na úhradu trov zaviazať oprávneného. Vzhľadom k tomu, že povinný
zanikol výmazom z obchodného registra dňa 02.04.2009, nie je možné neexistujúcemu subjektu uložiť
žiadnu povinnosť. Na druhej strane súd procesné zavinenie oprávneného na zastavení konania nezistil,pretože oprávnený nemohol v deň podania návrhu na vykonanie exekúcie (11.4.2001) predpokladať,
že povinný bude o niekoľko rokov (02.04.2009 - poznámka súdu) vymazaný z obchodného registra bez
právneho nástupcu, preto nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať stratu spôsobilosti povinného

byť účastníkom exekučného konania v čase začatia exekučného konania. Oprávnený teda nemohol
ani pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať výmaz povinného z obchodného registra, a preto
nenesie procesnú zodpovednosť za zastavení exekúcie, t.j. nie je preto dôvod na to, aby súd zaviazal
oprávneného na náhradu trov exekúcie, a preto súd súdnemu exekútorovi v konečnom dôsledku
náhradu trov exekúcie nepriznal.

Výrok o trovách konania sa opiera aj o ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého nemá žiaden z
účastníkov právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný
súd Rožňava.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.