Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. máj 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/123/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517203108
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8517203108.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov
senátu, sudkyne JUDr. Jany Burešovej a sudcu Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcov: 1. S. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX Y., 2. P. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX Q., 3. V.
H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX Q., 4. Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, XXX
XX N. J. I., všetci právne zastúpení: JUDr. Ivanom Hricom, advokátom so sídlom ul. Ing. Kožucha 8,

052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX U., právne
zastúpený: Advokátska kancelária Nicol Hlaváčiková s.r.o., so sídlom ul. Bočná 10, 040 01 Košice, IČO:
51 176 831, v konaní o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Stará Ľubovňa č. k. 4C/28/2017-189 zo dňa 28.03.2019 v spojení s opravným uznesením č.k.
4C/28/2017-216 zo dňa 09.10.219 takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov

konania tak, že priznáva žalovanému voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým,
že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Priznáva žalovanému voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške s tým, že
o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením konanie zastavil
a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.
V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 30.01.2019
žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu vzali žalobu v celom rozsahu späť a navrhli konanie
zastaviť. Ako dôvod uviedli, že žalobcovia riadne a včas vykonali prácu v J. pre spoločnosť, v ktorej
bol žalovaný konateľ. Za vykonanú prácu nedostali odmenu a boli nútení začať súdne konanie, kde

spoločnosť S., s.r.o. uznala dlh voči ich osobám v plnej výške. Napriek vykonateľnému rozhodnutiu súdu
nedodržala spoločnosť splátkový kalendár a exekučné konanie vedené voči spoločnosti S., s.r.o. bolo
neúspešné. Žalobcovia boli následne informovaní pred koncom premlčacej lehoty o údajnom prevode
majetku spoločnosti S., s.r.o. na konateľov (vrátane žalovaného) v čase splatnosti ich pohľadávok v roku
2014. Z dôvodu právnej istoty boli preto nútení podať žalobu. Až v rámci súdneho konania resp. neskôr
trestného konania žalovaný predložil účtovné doklady k prevodom majetku zo spoločnosti S., s.r.o.

Napadnuté konanie žalovaného a spoločnosti S., s.r.o. bolo právne možné v roku 2014, podľa súčasnej
právnejúpravyjetotokonanieprotizákonné.Žalobcoviapoukázalinaokolnostisporu,nafinančnústratu,
ktorú preukázateľne v dôsledku nesprávneho (vedomého alebo nedbanlivostného) riadenia spoločnosti
konateľmi utrpeli.
Po späťvzatí žaloby súd prvej inštancie žalovaného vyzval, aby sa písomne v lehote 5 dní vyjadril k
späťvzatiu žaloby. Písomnosť mu bola doručená dňa 10.2.2019. Žalovaný sa však k tomuto žiadnym

spôsobom nevyjadril.
Vzhľadom na späťvzatie žaloby ešte pred začatím pojednávania súd prvej inštancie konanie zastavil.O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nárok na náhradu trov
konania žiadnej zo strán sporu nepriznal, nakoľko nebolo preukázané, kto zavinil zastavenie konania.
Naviac žalovaný na doručené späťvzatie žaloby a vyjadrenie právneho zástupcu žalobcov ohľadne trov

konania ani žiadnym spôsobom nereagoval, trovy konania si neuplatňoval.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom okrem
iného uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia nemožno v prvom rade zistiť vôbec nič o tom akú
právnu normu súd prvej inštancie aplikoval. Inak povedané, aká právna norma podľa názoru súdu

prvej inštancie vôbec pripúšťa nepriznať trovy konania, pretože nebolo údajne preukázané zavinenie
zastavenia konania.
Apeloval na skutočnosť, že rozhodne nie je pravdou, že by si náhradu trov konania neuplatňoval. Už pri
prvom úkone, ktorý mu v predmetnej veci patril - vo vyjadrení k žalobe zo dňa 14.09.2017 uviedol, že
žiada, aby bola žaloba zamietnutá a bola mu priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
Ďalej uviedol, že tvrdenie súdu prvej inštancie, že zavinenie zastavenia konania nebolo preukázané, je

viac ako zarážajúce. Samotní žalobcovia v späťvzatí žaloby predsa po pravde uvádzajú, že žalobu berú
späť, pretože v rámci tohto konania ako aj trestného konania (ktoré iniciovali a do skončenia ktorého bolo
toto súdne konanie prerušené) bolo preukázané, že žaloba nie je dôvodná („...nie je možné preukázať
konanie žalovaného a spoločnosti S. s.r.o., ktoré sa dá úspešne odporovať“ - druhá strana späťvzatia
žaloby zo dňa 29.01.2019). Mal za to, že niet jedinej okolnosti, pre ktorú by nemali niesť procesné

následky svojho konania.
Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania a priznať mu
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné.

4. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

5. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

6. Obsahom práva na súdnu ochranu je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania,
resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom (Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí z
23.09.1997, Robins proti Spojenému kráľovstvu).
Rozhodovanie o náhrade trov konania je integrálnou súčasťou súdneho konania a preto všeobecný
súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa článku 46 ods. 1 Ústavy môže rozhodnutím ako aj postupom

predchádzajúcim jeho vydaniu, ktoré nie je v súlade so zákonom (článok 46 ods. 1 a článok 51 ods. 1
Ústavy) porušiť základné právo účastníka na súdnu ochranu (II. ÚS 56/05).

7. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania platí vo všeobecnosti zásada zodpovednosti za výsledok a
zásada zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Záver o zavinení niektorej strany vo vzťahu k zastaveniu

konania je vo všeobecnej rovine daný posúdením toho, či žaloba bola daná dôvodne alebo nie, ale len
z procesného hľadiska.
Zo spisu vyplýva, že žalobcovia cestou svojho právneho zástupcu podaním z 29.01.2019 vzali žalobu
v celom rozsahu späť, žiadajúc, aby súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania rozhodol
v zmysle § 257 CSP tvrdiac, že pre rozhodnutie na základe tohto zákonného ustanovenia existujú

dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré majú spočívať v tom, že žalobcovia riadne a včas vykonali
prácu v J. pre spoločnosť, ktorej bol žalovaný konateľom. Napriek uvedenému nedostali však za
vykonanú prácu odmenu, boli preto nútení začať súdne konanie, v ktorom spoločnosť S., s.r.o.
uznala voči ich osobám dlh v plnej výške, dlh však nezaplatila a exekučné konanie bolo neúspešné.
V dôsledku objektívnych okolností, súdnych konaní, exekučného konania, v dôsledku nesprávneho

riadenia spoločnosti konateľmi, vznikla finančná strata, čo má byť dôvodom hodným osobitného zreteľa.
Žalobcovia k samotnému dôvodu, pre ktorý vzali žalobu späť, neuviedli nič. Z procesného hľadiska teda
zavinili zastavenie konania, dôsledkom ich dispozičného úkonu vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trovje preto ich povinnosť trovy, ktoré protistrane vznikli, nahradiť, ako to vyplýva z citovaného ustanovenia
§ 256 ods. 1 CSP.

8. Žalobcovia v úkone, ktorým navrhli konanie zastaviť žiadali, aby súd o trovách rozhodol podľa § 257
CSP.
Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok v zmysle § 255
CSP a od zásady zodpovednosti za zavinenie v zmysle § 256 ods. 1 CSP. Súd výnimočne neprizná
náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Aplikácia daného ustanovenia musí

však zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.
K možným osobitným okolnostiam prípadu žalobcovia uviedli len to, že v inom konaní sa domáhali
zaplatenia mzdy voči spoločnosti, ktorej je žalovaný jedným z konateľov, t.j. v nimi uvedenom inom
konaní sa domáhali nároku voči subjektu odlišnému od žalovaného. Žalobcami popísaná situácia, o
ktorej sa malo rozhodovať v inom konaní so subjektom odlišným od žalovaného, nemôže byť podľa
názoru odvolacieho súdu okolnosťou hodnou osobitného zreteľa odôvodňujúcou aplikáciou § 257 CSP.

Ak žalobcovia vzali žalobu späť bez uvedenia dôvodov, táto ich vnútorná pohnútka, ktorá viedla k
späťvzatiu žaloby, nemôže žalobcov zbaviť procesnej zodpovednosti za zastavenie konania. Pokiaľ súd
prvej inštancie v rozhodnutí zdôraznil, že žalovaný na späťvzatie žaloby nereagoval, je tento argument
pre nepriznanie nároku na náhradu trov žalovanému v rozpore s ním citovaným ust. § 146 ods. 1 CSP,
podľa ktorého na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr než začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie. V danom prípade k
späťvzatiu žaloby došlo ešte pred začatím pojednávania, preto skutočnosť, že žalovaný sa k späťvzatiu
žaloby nevyjadril nemôže byť dôvodom pre to, aby mu nebol priznaný nárok na náhradu trov konania,
ktorý si uplatnil už vo vyjadrení k žalobe.

9. Odvolací súd z dôvodov ktoré uviedol v predchádzajúcich bodoch tohto uznesenia dospel k záveru, že
v prejednávanej veci neboli dané dôvody hodné osobitného zreteľa opodstatňujúce nepriznanie náhrady
trovkonaniažalovanému,pretouzneseniesúduprvejinštancievčastiktorejžalovanémunepriznalnárok
na náhradu trov konania podľa § 388 CSP zmenil tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenie.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1, podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu preto
voči žalobcom priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje
súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.