Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. apríl 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/24/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2710202678
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2710202678.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie

HýbelovejaMgr.JozefaMačejavprávnejvecistarostlivostisúduomaloletédeti:X.N.,nar.XX.XX.XXXX
a S. N., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Senici, deti rodičov: matka - H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX, A.,
zastúpená JUDr. Martou Vícenovou, advokátkou, Záhorácka 5478/15B, Malacky a otec - N. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, N., zastúpený JUDr. Dušanom Krivským, advokátom, Sasinkova 24,
Skalica, o výživné, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 5P/24/2010 - 301 zo dňa
27. novembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa otcovi uložil s účinnosťou od 13.02.2010 platiť
na výživu mal. X. sumu 200,- eur mesačne, na výživu mal. S. sumu 180,- eur mesačne, vždy do 15. dňa
toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, pričom nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie
od 13.02.2010 do 14.07.2011 na mal. X. v sume 2.196,05 eur a na mal. S. v sume 1.855,55 eur povolil
zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 50,- eur na každé dieťa, počnúc právoplatnosťou rozsudku,
pod stratou výhody splátok. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 36 ods. 1, § 62, § 65 ods. 1 a § 75 ods.
1 Zákona o rodine, keď z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je potrebné upraviť práva a
povinnosti rodičov k maloletým deťom, nakoľko rodičia maloletých detí v čase prebiehajúceho konania
boli manželia, nežili však v spoločnej domácnosti a spoločne sa nepodieľali na pokrytí dôvodných potrieb
detí. Na Okresnom súde Skalica prebiehalo pod sp. zn. 5C/73/2010 rozvodové konanie, ktoré bolo
ukončené rozsudkom zo dňa 31.05.2011, a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.07.2011, a teda súd v
predmetnom konaní upravoval rodičovské práva a povinnosti k deťom na čas do právoplatnosti rozvodu,

t.j. do 13.07.2011. Keďže deti boli už právoplatne zverené do jej osobnej starostlivosti matky, súd v
ďalšom konaní rozhodoval o určení výživného zo strany otca, resp. o nedoplatku na výživnom. Čo sa
týka určenia výživného, súd určoval výživné na deti za obdobie od 13.02.2010, t.j. odo dňa, keď otec
opustil spoločnú domácnosť a starostlivosť o deti prevzala na seba výlučne matka. Aj keď bol návrh
na úpravu práv a povinnosti zo strany matky podaný až dňa 04.05.2010, súd bol toho názoru, že sú
splnené podmienky ust. § 77 Zákona o rodine, keď otec po odchode zo spoločnej domácnosti nezačal
hneď v dostatočnej miere prispievať na výživu detí a matka maloletých detí nemala prakticky žiadnypríjem. Súd pri určení výšky výživného zo strany otca prihliadal na vek detí, keď mal. X. mala v danom
období 4, resp. 5 rokov a S. 3, resp. 4 roky a navštevovali materskú školu, inak starostlivosť v ďalšom
čase zabezpečovala matka. Matka do dňa 15.02.2010 poberala materský príspevok vo výške 200,-

eur mesačne, do 31.08.2010 bola živnostníčkou, od uvedenej doby je nezamestnaná a nemala žiaden
príjem, nakoľko nespĺňala podmienky na dávky v nezamestnanosti. Za rok 2009 mala zo živnosti čistý
príjem 41,04 eur. Otec maloletých detí od zamestnávateľa REKMA TRADING, s.r.o. dosahoval príjem
10.316,20 Kč. Otec maloletých detí je fakticky zamestnaný v „rodinnom podniku“, pretože v spoločnosti
zamestnávateľa je konateľkou jeho matka Z. S. a ďalším spoločníkom a konateľom je jej manžel K. S..

Oficiálne pracovné zaradenie otca maloletých detí v tejto spoločnosti je pomocný automechanik a jeho
oficiálny príjem je 10.316,20 Kč (428,- eur), ktorý nezodpovedá postaveniu, ktoré v tejto spoločnosti
otec má. Tento bol na služobných cestách vo Veľkej Británii, zúčastnil sa 10-dňovej služobnej cesty a
konferencie v USA za účasti obchodného riaditeľa spoločnosti a Z. S. a K. S., má k dispozícii služobný
telefónamotorovévozidloVolkswagenGolf,ktorépoužívaajnasúkromnéúčely.Reálnypríjemotcadetí,
resp. jeho príjem, ktorý by mohol dosahovať podľa jeho možností a schopností je jednoznačne vyšší, ako

jeho oficiálny príjem, a to podľa úvahy súdu minimálne trojnásobne, t.j. 1.284,- eur. Súd taktiež prihliadol
na príjem - benefit otca, ktorý spočíval z používania motorového vozidla od svojho zamestnávateľa,
a to aj na súkromné účely, ktorý príjem otec podľa jeho vyjadrenia navyše nezdaňuje. Tento benefit
môže byť okolo 100,- až 150,- eur mesačne, pričom používanie mobilného telefónu spoločnosti na
súkromné účely predstavuje pre otca ďalší benefit minimálne okolo 30,- eur mesačne. Reálny príjem

otca za uvedené obdobie je možné potom odhadnúť na sumu okolo 1.414,- eur mesačne. Taktiež súd
prihliadol na skutočnosť, že otec detí má minimálne náklady na bývanie (100,- eur mesačne), nakoľko
býva v rodinnom dome (4 izby, príslušenstvo a garáž), ktorý vlastnia Z. S. a K. S., pričom rodinný dom
užíva otec maloletých detí výlučne sám, resp. so svojou priateľkou. Rodinný dom je plne zariadený
nábytkomnamieruapokiaľbymalotectakýtodomprenajatý,zanájombyplatilminimálne500,-až600,-

eur mesačne, čo je ďalší benefit, ktorý otec získava v rámci rodiny. Taktiež otcovi bolo poukazovaných
mesačne 400,- eur na jeho osobný účet z účtu manžela jeho matky, k čomu Z. S. uviedla, že takto je
otcovi detí vyplácaná mzda od zamestnávateľa, keď táto je platená na jej účet v ČR a ona mu ju potom
poukazuje v SR zo svojho účtu, ktorý má spoločný s K. S.. Súd neakceptoval tieto tvrdenia, nakoľko
mzda je vždy vyplácaná priamo zamestnancovi a suma 400,- eur nezodpovedá vyplácanej mzde, ktorá

je podľa prepočtu 428,- eur a nie 400,- eur. Ďalší príjem, na ktorý súd prihliadol, bola suma, ktorá mala
byť otcovi vyplatená v súvislosti s predajom 100 % obchodného podielu v spol. STAND s.r.o. a PACCHIA
plus, s.r.o., ktoré obchodné podiely otec spoločnosti odpredal krátko pred podaním návrhu na rozvod
manželstva. Z uvedeného sa podľa súdu dá usudzovať, že otec sa cielene zbavoval svojho oficiálneho
majetku a príjmu z tohto majetku, keď uvedené spoločnosti odpredal za symbolickú sumu 1,- euro a tieto

spoločnosti odpredal svojej známej, resp. manželovi svojej matky, t.j. osobám spriazneným. Spoločnosť
PACCHIA plus, s.r.o. mala v roku 2009 obchodný majetok vo výške 35.560,- eur, v roku 2010 majetok vo
výške 35.736,- eur a v roku 2011 majetok vo výške 42.109,- eur, aj keď spoločnosť nevykazovala zisk.
Nejednalo sa teda o spoločnosť neprosperujúcu, táto spoločnosť počas uvedeného obdobia splácala
majetok, ktorý mala na leasing a po jeho splatení takto nadobudnutý majetok sa premietne aj do

vykazovaného podnikateľského majetku spoločnosti. Rovnako to bolo aj u spol. STAND, s.r.o., keď táto
spoločnosť mala v roku 2010 majetok vo výške 15.098,- eur a nerozdelený zisk v spoločnosti bol 7.621,-
eur a v roku 2009 hrubý zisk z výroby 40.936,- eur, v roku 2010 to bolo 6.736,- eur. Spoločnosť STAND,
s.r.o. po nadobudnutí 100 % obchodného podielu dal do likvidácie nový spoločník K. S.. Aj na základe
týchto skutočností súd vyhodnotil, že zárobkové možnosti a schopnosti otca sú oveľa vyššie ako ich

deklaroval. Na základe uvedeného súd určil otcovi platiť na výživu mal. X. sumu 200,- eur mesačne a
na mal. S. v sume 180,- eur mesačne, pričom takto určeným výživným budú mať maloleté deti právo
podieľať sa na reálnej životnej úrovni svojho otca a budú ním zabezpečené odôvodnené potreby a
záujmy maloletých detí. Súd pri takto určenom výživnom vypočítal otcovi nedoplatok na výživnom voči
maloletým deťom tak, že od zročného výživného za dobu od 13.02.2010 do 13.07.2011 odpočítal sumy,

ktoré otec poukazoval matke na výživu detí, pričom z poukázaných súm súd počítal na každé dieťa
jednu polovicu, nakoľko otec neuviedol, že by platil na niektoré dieťa inú čiastku. S použitím ust. § 160
ods. 1 O.s.p. súd povolil otcovi zaplatiť zročné výživné formou splátok, ktorých výšku 50,- eur mesačne
na každé dieťa a podmienky zročnosti súd zároveň určil. O trovách súd rozhodol podľa § 146 ods. 1
písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo

možné začať aj bez návrhu.Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec detí, ktorý navrhol napadnutý
rozsudok zmeniť a výživné určiť v sume 100,- eur na mal. X. a 80,- eur na mal. S.. Namietol, že vo
výroku napadnutého rozsudku sa vôbec neuvádza, že výživné má platiť do 14.07.2011, ktorú skutočnosť

je možné vydedukovať len z odôvodnenia. Poukázal na to, že v odôvodnení napadnutého rozsudku je
viacero nesprávnych záverov svedčiacich o tom, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Súd správne skonštatoval, že jeho zárobok v rozhodnom období predstavoval sumu 10.316,20 Kč, ktorú
sumu neprepočítal na menu platnú v SR, jedná sa o sumu približne 404,- eur a z tejto sumy mu určil
výživné v celkovej výške 380,- eur, čo je takmer celý jeho zárobok. Uviedol, že okrem zárobku nemá

žiadne iné príjmy, pričom nebol produkovaný žiaden dôkaz o tom, že by v spol. REKMA TRADING, s.r.o.
mal vyšší plat, keď konateľka Z. S., ako aj spoločník K. S. potvrdili vo svojich výpovediach, že má len
plat v sume po prepočte uvedených 404,- eur. Pripustil, že môže používať služobné auto a aj služobný
mobil na súkromné účely, tým sa ale nijako nezvýšil jeho príjem. Namietol, že súd vôbec neuviedol,
akým výpočtom dospel k vymyslenej sume jeho príjmu 1.284,- eur, pričom on môže len konštatovať, že o
takomto príjme môže len snívať, ale s realitou toto tvrdenie rozsudku nemá nič spoločné. Poukázal na to,

že k takto vymyslenému „reálnemu príjmu“ pripočítal údajný benefit 100,- eur za používanie služobného
auta a ďalší benefit za používanie služobného mobilu a dospel k nehoráznej sume 1.414,- eur. Ďalej súd
konštatoval, že má minimálne náklady na bývanie, ktorý „benefit“ však už do jeho príjmu nezapočítal,
zato do príjmu započítal ďalších 400,- eur, ktoré sú mu posielané z účtu K. S., hoci svedkovia potvrdili, že
sa jednalo o jeho plat zo spol. REKMA TRADING, s.r.o. V napadnutom rozsudku sa uvádza, že má ďalší

príjem, a to z predaja podielu v spol. STAND s.r.o. a PACCHIA plus, s.r.o., pričom však súd neuviedol
vôbec výšku „príjmu“, ktorý z tohto predaja mal mať. Namietol, že napadnutý rozsudok, ako aj celé
konanie prebiehalo tak, že sa stále riešil jeho príjem a nijako sa neriešil príjem matky maloletých, pričom
táto v rozhodnom čase podnikala a prevádzkovala ako živnosť pohostinstvo „Dúbrava“ v Gbeloch.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas

oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah
a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie otca detí nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 5P/24/2010 bola úprava rodičovských
právapovinnostíkmal.X.,nar.XX.XX.XXXXamal.S.,nar.XX.XX.XXXXnačasdorozvodumanželstva.
Rozsudkom č.k. 5P/24/2010 - 124 zo dňa 31.05.2011 súd prvého stupňa zveril maloleté deti do osobnej
starostlivosti matke, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok s účinnosťou od 13.02.2010 a
otca zaviazal platiť výživné na mal. X. vo výške 200,- eur mesačne a na mal. S. 180,- eur mesačne

vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom 13.02.2010. Nedoplatok na
zročnom výživnom za obdobie od 13.02.2010 do 31.05.2011 u mal. X. v sume 2.297,10 eur a u mal. S.
za to isté obdobie vo výške 1.986,40 eur povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach u
každého po 50,- eur popri bežnom výživnom počnúc právoplatnosťou rozsudku, a to pod stratou výhody
splátok. Ďalej súd upravil styk otca s mal. X. a mal. S. tak, že otec je oprávnený sa s nimi stretávať každý

nepárny týždeň v roku v čase od soboty 10,00 hod. do nedele 18,00 hod., pričom matka je povinná
maloleté deti na stretnutie riadne a včas pripraviť a otcovi odovzdať v mieste bydliska matky a otec je
povinný po ukončení stretnutia maloleté deti odovzdať matke riadne a včas v mieste bydliska matky. O
náhrade trov konania súd rozhodol tak, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Uznesením č.k. 11CoP/72/2011 - 145 zo dňa 30.09.2011 Krajský súd v Trnave ako súd odvolací na

základe v zákonnej lehote podaného odvolania zo strany otca detí rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti určenia bežného a zročného výživného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Vo svojom rozhodnutí odvolací súd konštatoval, že prvostupňový súd si nezabezpečil dostatočné
podklady na posúdenie zárobkových schopností, možností a pomerov otca maloletých detí, keď mal
vychádzať a zhodnotiť všetky relevantné hľadiská a pomery otca zohľadňovať a posudzovať nielen

podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty
nadobudnutého majetku, ktorého prejavom je spôsob života.Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým súd otcovi detí uložil odo dňa 13.02.2010 platiť na výživu mal. X. sumu 200,- eur mesačne, na
výživu mal. S. sumu 180,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky,

pričom nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 13.02.2010 do 14.07.2011 na mal. X. v
sume2.196,05euranamal.S.vsume1.855,55eurpovolilzaplatiťvmesačnýchsplátkachvovýške50,-
eur na každé dieťa, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok. O trovách konania
súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel

k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie
rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne
právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.).

Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu
ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich
rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine). Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná
a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie

maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 Zákona o rodine).

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možnostíamajetkovýchpomerov.Dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.Každýrodičbez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť

v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba

berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože
platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča.
Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič.
Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov.

Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať - je nevyhnutné obmedziť nároky
dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta
do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa
žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča,
potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb

dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť
formou osobnej starostlivosti a uspokojovania bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča
treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba
pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok osubjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, prax a
pod.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti (dopyt na trhu práce a pod.). Pre posúdenie
možností a schopností povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery,

ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti dané okrem iného jeho fyzickým stavom,
množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnil, pričom
sa vyporiadal i s námietkami otca detí a vzhľadom na to, že tento ani v odvolacom konaní neuviedol
žiadne nové skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje

na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

K námietke otca detí obsiahnutej v odvolaní, že vo výroku napadnutého rozsudku absentuje údaj dokedy
je otec na základe rozsudku povinný platiť výživné, odvolací súd udáva, že tak zo záhlavia napadnutého
rozsudku, ako aj jeho odôvodnenia vyplýva, že predmetným rozsudkom sa upravovali práva a povinnosti
rodičov na čas do rozvodu manželstva, teda sa určovalo výživné za minulú dobu, na základe čoho by
pre vykonateľnosť napadnutého rozsudku úplne postačovalo, pokiaľ by súd rozhodol len o zročnom

výživnom za obdobie od účinnosti úpravy do rozvodu manželstva s určením výšky mesačnej platby
výživného pre každé z detí, čo vo výroku napadnutého rozsudku splnené bolo.

K namietanej výške určeného výživného odvolací súd udáva, že i rozsudkom Okresného súdu Skalica
č.k. 5C/73/2010 - 137 zo dňa 31.05.2011, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a
upravené ich rodičovské práva a povinnosti na čas po rozvode manželstva, bolo otcovi maloletých detí

určené platiť na výživu mal. X. sumu 200,- eur mesačne a na mal. S. 180,- eur mesačne, proti ktorému
rozsudku otec detí odvolanie nepodal a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.07.2011. I z
odôvodnenia citovaného rozsudku vyplynulo, že zárobkové možnosti a schopnosti otca detí sú oveľa
vyššie ako ich deklaroval, keďže jeho reálny príjem je mu vyplácaný zo strany jeho blízkych rodinných
príslušníkov z fakticky rodinne prepojeného podnikania.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146
ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré
sa mohlo začať i bez návrhu.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.