Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. november 2009

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 7P/289/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7709212214
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Mitterpák

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2009:7709212214.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Milan Mitterpák, vo veci starostlivosti o maloletého O.

zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, dieťa rodičov
Z. XXX a F. G. o zrušenie ústavnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje ústavnú starostlivosť maloletého O., nariadenú rozsudkom Okresného súdu v Trebišove,
č.k. P 146/1994 zo dňa 8.3.1995.

Súd z v e r u j e maloletého O. do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zároveň zastupovať a
spravovať jeho majetok.

Matka sa zaväzuje povinnosťou prispievať na výživu maloletého O. mesačne sumou 25,36 eur do 15-
teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletého podal na tunajší súd dňa 23.9.2009 návrh, ktorým žiadal, aby bola maloletému zrušená

ústavná starostlivosti. Svoj návrh odôvodnil tým, že maloletý bol rozsudkom Okresného súdu Trebišov
č.k. P 146/1994 zo dňa 8.3.1995 umiestnený v Detskom domove sv. Nikolaja v Medzilaborciach.
Matka o maloletého neprejavuje záujem, s tým, že on v čase rozhodovania súdu súhlasil s ústavnou
starostlivosťou, avšak tohto roku prejavil záujem o maloletého O. pričom tento na základe jeho
požiadaniaboldetskýmdomovomprepustenýnaletnéprázdninyknemudomov.Povzájomnomzblížení
sa so synom si Dávida obľúbila celá rodina, zvykli si na neho a preto podal tento návrh.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd rozhodol v neprítomnosti matky.

Zástupkyňa detského domova, Y. pred súdom uviedla, že o maloletého počas letných prázdnin bolo

u otca postarané riadnym spôsobom, chlapec bol spokojný s pobytom u otca, preto navrhla zrušenie
ústavnej starostlivosti a následné zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca.

Kolízny opatrovník navrhol podanému návrhu otca vyhovieť, zrušiť ústavnú starostlivosť so zverením
maloletého do osobnej starostlivosti otca a zaviazaním matky vyživovacou povinnosťou.Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré
nie je spôsobilé.

Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa ak ide
o právne úkony pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom
alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom. V takom prípade súd ustanoví
maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa § 55 ods. 3 Zákona o rodine súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak je možné maloleté

dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo ak zanikli
dôvody, pre ktoré bola nariadená .

Podľa ust. § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú deti schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení výživného súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť o domácnosť.

Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností,možností,majetkovýchpomerovpovinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavkypovinného
rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. § 65 ods. 2 Zákona o rodine súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale
jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa

zmenia pomery.

Podľa ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

Vykonaným dokazovaním, výsluchom otca ako navrhovateľa, zástupkyne detského domova,
oboznámením sa so spisom, súd mal za to, že v danom prípade je návrh otca na zrušenie ústavnej
starostlivosti dôvodný, keďže z vyjadrenia zástupkyne detského domova, ako aj samotného kolízneho

opatrovníka je zrejmé, že v danom prípade ďalšie trvanie ústavnej starostlivosti je nedôvodné vzhľadom
na pozitívne obnovený vzťah medzi maloletým a otcom, ku ktorému došlo počas letných prázdnin tohto
roka, kedy bol maloletý na pobyte u svojho otca. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu, súd
mal za to, že ďalšie zotrvanie v ústavnom zariadení maloletého by nebolo na jeho prospech a preto súd
rozhodol o zrušení ústavnej starostlivosti s následným zverením maloletého do osobnej starostlivosti

otca, keďže iba tento prejavil záujem o maloletého. Matka, vychádzajúc z obsahu spisu, i z vyjadrení
otca, o maloletého neprejavila záujem, nedostavila sa ani na pojednávanie, preto súd rozhodol aj v jej
neprítomnosti a zveril maloletého otcovi. Zároveň bolo rozhodnuté o určení vyživovacej povinnosti zo
strany matky vo vzťahu k maloletému a to vo výške minimálneho výživného, ktoré je povinný rodič platiť
bez ohľadu na výšku svojho príjmu v zmysle skôr uvedených ustanovení zákona o rodine.

S poukazom na skôr uvedené, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a/ OSP, pretože tu neboli dôležité okolnosti,
ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na náhradu trov konania niektorému z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach/ § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha. /
§ 205 ods. 1 O Proti. s. p. /

Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba niektorým

z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p.

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205a /,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.