Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/196/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209204157
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7209204157.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu

Mgr. Jolany Fuchsovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej, v právnej veci žalobkyne: A., spol. s r.o., sídlo:
P. č. XX/I, K., T.: XX XXX XXX, proti žalovanej: ST trade a.s., sídlo: P. č. 2, C., IČO: XX XXX XXX,
zastúpená advokátom: B.. M. Z., sídlo: M. č.4, C., o zaplatenie 21.853,90 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 36Cb/93/2009-159 zo dňa 6.6.2012
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania vo výške 473,24 eur do 3 dní od
jeho právoplatnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 21.853,90 eur istiny.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania nasledovne: z dlžnej sumy 10.926,95 eur od
31.1.2009 do zaplatenia vo výške 10% ročne a z dlžnej sumy 10.926,95 eur od 1.3.2009 do zaplatenia
vo výške 10% ročne.

III. Konanie ohľadom úroku z omeškania v časti nad priznaný nárok zastavil.

IV. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 6.637,32 eur, ktoré je povinná zaplatiť
právnemu zástupcovi žalobkyne advokátskej kancelárii GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o.. Trovy
konania v časti 1.311,00 eur predstavujú náhradu za zaplatený súdny poplatok a v časti 5.326,32 eur

predstavujú nárok na nahradenie trov právneho zastúpenia žalobkyne.

V. Povinnosti uložené týmto rozsudkom je žalovaná povinná splniť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy
21.853,90 eur titulom zaplatenia ceny za predaj tovaru. Žalobkyňa v rámci príslušenstva žiadala priznať
aj nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05% z dlžných súm denne nasledovne: zo sumy 10.926,95
eur od 31.1.2009 do zaplatenia a zo sumy 10.926,95 eur od 1.3.2009 do zaplatenia. Zároveň si uplatnila
aj právo na náhradu trov konania. Podaním zo dňa 13.6.2011 a 22.12.2011 zobrala žalobu čiastočne

späť a to ohľadom úroku z omeškania vo výške nad 10% z dlžných súm ročne. Žalovaná uviedla, že voveci vydaný platobný rozkaz je nezrozumiteľný a neurčitý a nie je z neho zrejmé pri úroku z omeškania z
akej meny sa tento úrok z omeškania ráta. Taktiež namietala výšku uplatneného úroku z omeškania vo
výške 0,05% denne z dôvodu, že o takomto úroku z omeškania sa so žalobkyňou nedohodla a tento úrok

nezodpovedá zákonnému úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. S poukazom
na znenie § 3 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. uviedla, že základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky sa po 31.1.2009 znížila, preto sa mal znížiť aj úrok z omeškania, nakoľko toto je pre
žalovanú výhodnejšie.

Súd prvého stupňa vo veci meritórne rozhodol rozsudkom z 27.11.2008, ktorým uložil žalovanej

povinnosť zaplatiť žalobkyni 21.853,90 eur istiny v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku ako aj v tej istej lehote zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania nasledovne: z dlžnej sumy
10.926,95 eur od 31.1.2009 do zaplatenia vo výške 10,5% ročne a z dlžnej sumy 10.926,95 eur od
1.3.2009 do zaplatenia vo výške 10% ročne. Žalobu ohľadom úroku z omeškania v časti nad priznaný
nárok zamietol a zároveň uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 3.179,68
eur, ktoré je povinná zaplatiť právnemu zástupcovi žalobkyne advokátskej kancelárii GRABAN, TORMA

&PARTNERSs.r.o.,vlehote3dníododňanadobudnutiaprávoplatnostirozsudku.Protirozsudkupodala
v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Odvolací súd uznesením sp.zn. XCob/XX/XXXX z 31.3.2011
vydaný prvostupňový rozsudok v napadnutej časti zrušil a prvostupňovému súdu uložil povinnosť
vypočuť žalovanú a prípadne vykonať dôkazy, ktoré by žalovaná na svoje tvrdenia navrhla.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie a zistil, že medzi účastníkmi konania boli uzavreté

viaceré kúpne zmluvy, podľa ktorých žalobkyňa ako predávajúci predala žalovanej ako kupujúcemu
rôzny tovar, ktorý bol žalovanej riadne dodaný a jeho cena bola pôvodne splatná na základe
faktúr vystavených žalobkyňou: XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,

XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. Z kúpnej ceny

uhradila žalovaná čiastočne iba niektoré faktúry žalobkyne a to: faktúru č. XXXXXXXXXX v časti
8.901,00Sk,faktúruč.XXXXXXXXXXvčasti5.355,00Skafaktúruč.XXXXXXXXXXvčasti5.355,00Sk.
Žalovaná však zostatok vyúčtovanej sumy 65.561,67 eur žalobkyni neuhradila. Žalobkyňa a žalovaná
sa dňa 23.1.2009 dohodli, že zostatok kúpnej ceny za predaj tovaru uhradí žalovaná 6 mesačnými
splátkami podľa dohodnutého splátkového kalendára. 1. splátka vo výške 10.926,95 eur mala byť

žalovanou uhradená dňa 30.1.2009 a 2. splátka v rovnakej výške mala byť uhradená dňa 28.2.2009. Na
pojednávaní dňa 6.6.2012 žalovaná k veci uviedla, že má záujem na vyriešení veci dohodou. K meritu
veci sa nevedela vyjadriť, pretože celú záležitosť riešili iní zodpovední pracovníci žalovanej. Ohľadom
K Dohody z 23.1.2009 žalovaná uviedla, že ju vyhotovili jej pracovníci z ekonomického odboru, pričom
žalovaná ju podpísala. Pri rokovaní o spornom záväzku boli zo strany žalovanej najprv navrhované iné

riešenia veci ako to je uvedené v dohode zo dňa 23.1.2009, avšak nakoniec došlo k podpísaniu dohody
v jej znení z 23.1.2009. Žalovaná na pojednávaní dňa 6.6.2012 na otázku súdu, či má nejaké návrhy na
vykonanie ďalšieho dokazovania uviedla, že nemá žiadne návrhy na dokazovanie. Súd ďalej zistil, že
dňa 31.1.2009 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky stanovená na úrok vo výške
2,5% ročne a dňa 1.3.2009 bol tento úrok stanovený na 2% ročne.

Súd prvého stupňa citoval ustanovenia § 409 ods. 1, § 411, § 447, § 450 ods. 1, § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej
republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka č. 87/1995 Z.z. a uviedol,
že medzi účastníkmi konania vznikol obchodnoprávny záväzkový vzťah, podľa ktorého má žalobkyňa
voči žalovanej nárok na zaplatenie uplatnenej pohľadávky vo výške 21.853,90 eur a titulom nároku na

zaplatenie prvých dvoch dohodnutých splátok kúpnej ceny. Z dôvodu, že žalovaná neuhradila dohodnuté
splátky kúpnych cien v lehote splatnosti, žalobkyni vznikol voči žalovanej aj nárok na zaplatenie úroku z
omeškania. Na základe omeškania s uhradením 1. splátky vznikol žalobkyni nárok na úrok z omeškania
vo výške 10,5% z dlžnej sumy ročne do zaplatenia od 31.1.2009 (úrok predstavuje 8 percentuálnychbodov + 2,5% základná úroková sadzba ECB ku dňu 31.1.2009) a na základe omeškania s uhradením
2. splátky vznikol žalobkyni nárok na úrok z omeškania vo výške 10% z dlžnej sumy ročne do zaplatenia
od 1.3.2009 (úrok predstavuje 8 percentuálnych bodov + 2% základná úroková sadzba ECB ku dňu

1.3.2009).

Citujúc ust. § 96 ods. 1 O.s.p. súd prvého stupňa z dôvodu späťvzatia žaloby v časti ohľadom úroku z
omeškania nad 10% z dlžných súm ročne, konanie zastavil.

Čo sa týka obrany žalovanej (ohľadom výšky úroku z omeškania spočívajúca v jej tvrdení, že úrok z
omeškania sa mal medzičasom znížiť na výšku 7% + základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky), táto nebola opodstatnená, pretože podľa § 3 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. sa

výška úroku z omeškania zmení iba v prípade, že je to výhodnejšie pre veriteľa, t.j. pre žalobcu a nie pre
žalovaného, ktorý je v tomto vzťahu dlžníkom. Žalovaná sa k meritu veci počas celého priebehu konania
(viac ako 3 roky) v podstate vôbec nevyjadrila a iba deklarovala svoju snahu o vyriešenie sporu dohodou.
Nadohodujevšakvždypotrebnýsúhlasvšetkýchúčastníkovvzťahuavtomtoprípadežalobkyňanebola
ochotná riešiť spor dohodou, navyše na uzavretie dohody bol počas priebehu celého tohto súdneho

konania dostatočný časový priestor, preto súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citujúc ust.
§ 323 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 120 ods. 1, 4 O.s.p. dospel k záveru, že nárok žalobkyne je
dôvodný, a preto žalobe vyhovel.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 a § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Proti tomuto rozsudku a to výroku I., II., IV. a V. podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, pričom

navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, resp. aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol. Podľa ust. § 205
ods. 2 písm. a/ O.s.p. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/ účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 písm. h/, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a taktiež podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. písm. b/
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, písm. d/ súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, písm. f/ rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Svojím odvolaním žalovaná namieta nejasnosť a nezrozumiteľnosť rozsudku v zmysle ust. § 157 ods.

2 O.s.p.. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie sp.zn. X., ako aj na rozhodnutie sp.zn. ÚS XXX/
XXXX, z ktorého je okrem iného zrejmé, že podľa ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku je súd
povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za
nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa
niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec. Tieto nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu

nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

Čo sa týka výroku, ktorým súd priznal náhradu trov konania vo výške 3.201,26 eur a túto sumu je
žalovaná povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku, žalovaná má za to, že aj v prípade úspešnosti v spore, odmena právnemu zástupcovi žalobcu
za úkony - Podanie stanoviska k odporu podanému žalovanou, Písomné podanie z 22.1.2010, Písomné

podanie z 5.9.2011, bola konajúcim súdom priznaná nedôvodne, nakoľko predmetné úkony neboli
podávané na základe výzvy súdu, boli úplne nadbytočné, predmetné vyjadrenia sa netýkali merita
prejednávanej veci a neuvádzajú žiadne podstatné resp. nové skutkové okolnosti.

K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá tvrdenie žalovanej v odvolaní

považuje za účelové a ničím nepodložené, nakoľko v odôvodnení rozsudku sa súd dostatočne

vysporiadal so všetkými predloženými dôkazmi a skutkovým stavom. Zo strany žalovanej idelen o bezdôvodné naťahovanie súdneho konania, nakoľko žalovaná nebola schopná predložiť
žiadne relevantné dôkazy, ktorými by vyvrátila žalobkyňou tvrdené skutočnosti, a to počas celého
prvostupňového konania ukončeného rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 27.11.2009,

odvolacieho konania a opätovného prvostupňového konania, ktoré trvajú spolu už viac ako 3 roky.
Žalobkyňa má za to, že táto s prihliadnutím na jednoznačnosť prípadu, neúmerne dlhá doba konania,
poskytovala žalovanej nepochybne dostatočný priestor na to, aby v konaní predložila aspoň jeden
relevantnýdôkaz,ktorýmbyvyvrátilatvrdeniažalobkyneaodôvodnilataknesprávnosťrozhodnutiasúdu
prvého stupňa.

K ďalším tvrdeniam žalovanej v odvolaní ohľadne trov právneho zastúpenia žalobkyne, žalobkyňa má
za to, že všetky uvádzané vyjadrenia boli podané za účelom využitia možnosti poskytnutej súdom.
Žalobkyni nie je zrejmá ani argumentácia žalovanej, ak tvrdí, že predmetné vyjadrenie sa netýkalo
merita veci, nakoľko obsahom každého z uvedených podaní bolo vyjadrenie stanoviska žalobkyne ku
skutočnostiam uvádzaným v predmetnom odpore, resp. odvolaní práve žalovanej. Pokiaľ má žalovaná
za to, že uvádzané podania žalobkyne boli nadbytočné a netýkali sa merita veci, pripúšťa tým len jediný

odôvodnený záver, a to, že žiadne z podaní žalovanej uskutočnené v tomto súdnom konaní sa netýkalo
merita veci a neobsahovalo žiadne relevantné, resp. nové skutkové okolnosti.

Preto žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil a
aby žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 473,24 eur.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania

podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vec po právnej stránke posúdil v súlade so zákonom,
a preto aj správne rozhodol.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2
O.s.p.) a na doplnenie dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolacím

dôvodom, odvolací súd uvádza nasledovné:

Žalovaná v odvolaní namietala iba nejasnosť a nezrozumiteľnosť napadnutého rozsudku.

Neuviedla však žiadnu skutočnosť, ktorá by spochybnila správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa.

V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa na základe zmluvy dodala žalovanej tovar, tento
riadne vyfakturovala, ale žalovaná jeho cenu uplatnenú v tomto konaní riadne nezaplatila.

Žalovaná v priebehu celého konania žiadnym spôsobom nespochybnila existenciu nároku žalobkyne a
jej námietky boli len všeobecné a neurčité.

Tak isto úkony z 22.1.2010 a 5.9.2011 boli robené za účelom úspešného uplatnenia práva a teda išlo
o účelne vynaložené trovy.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v

jeho napadnutej časti ako vecne správny.

Žalobkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech, a preto je žalovaná povinná nahradiť jej trovy
odvolacieho konania a to za jeden právny úkon 386,74 eur ( v zmysle ust. § 14 ods. 1 vyhl.č. 655/2004MS SR o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb), režijný paušál 7,63 eur
( § 16 ods. 3 vyhlášky), DPH 78,87 eur, spolu 473,24 eur (§ 142 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.