Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/257/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611214776
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7611214776.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
deti E.: 1. C. nar. XX.X.XXXX 2. B. nar. XX.X.XXXX 3. M. nar. XX.X.XXXX bývajúcich u matky
zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad pracovisko Levoča
detí rodičov: Q. E. nar. X.X.XXXX bývajúcej M. č. XX a A. E. nar. XX.X.XXXX bývajúceho R. č. XX toho
času v Í. B. C. L. Z. P. o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 7.6.2012
č.k. 13P 371/2011-90 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného a určení dlžného výživného za

obdobie od 1.9.2011 do 31.5.2012.

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o spôsobe zaplatenia dlžného výživného tak, že otec je povinný
ho zaplatiť matke maloletých detí do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. C. zo sumy 73,03 € na 85 €
mesačne, na mal. M. zo sumy 56,43 € na 70 € mesačne a mal. B. zo sumy 53,11 € na 65 € mesačne od
1.9.2011, ktoré zaviazal otca platiť matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie
od 1.9.2011 do 31.5.2012 na mal. C. 107,73 €, mal. M. 122,13 € a mal. B. 107,01 € povolil otcovi splácať
v mesačných splátkach po 5 na každé dieťa spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok

a zvýšil výživné na mal. C. 150 € mesačne, mal. M. 130 € mesačne a mal. B. 120 € mesačne od 1.9.2011.
Nestotožnila sa so záverom súdu prvého stupňa o počte ľudí, s ktorými býva otec v podnájme, v akej
výške každý z nich sa podieľa na nájomnom a úhrade služieb spojených s užívaním bytu a vyslovila
názor, že otec mal predložiť doklady o tom, že jeho príjem je nižší ako minimálna mzda, si požiadal o
priznanie a poberanie sociálnych dávok, prípadne predložiť doklady o týždennom príjme za posledných
troch mesiacov. Vyslovila názor, že otec nepredložil doklady o príjme za dva týždne a to 13. a 15.
týždeň v roku. Poukázala na výpoveď otca ohľadne zdokladovania týždennej dávky 147,30 €, aby dostal

dávku 58,90 €, avšak v rozsudku nie je uvedené, že sa vyjadril, že cestovné v Írsku je drahé a cesta
na uplatnenie týždennej dávky ho stojí 10 €, z toho dôvodu si ju nechodí každý týždeň žiadať, čím sa
vzdal nároku na dávku 58,90 € a po spočítaní šesťtýždňovej zdokladovanej mzdy priemerná týždenná
mzda 214,24 € + 58,90 € má otec príjem 273,14 €. Pokiaľ uviedol, že bol tri týždne PN, vyjadrila to, že v
súčasnej doba má každý zdravotné problémy, ako aj ona a čerpala v tom čase dovolenku z toho dôvodu,
aby rodina nebola finančne stratová. Vyslovila názor, že je povinnosťou otca postarať sa o zaplatenie
výživného v primeranej výške potrebám detí. Ohľadne spolubývajúcich otec len ústne uviedol početosôb, s ktorými sa podieľa na nájomnom, elektrine, kúrení, odvoze odpadu, že býva s dvoma osobami
a platí 60 € týždenne na nájom a ostatné výdavky vo výške 120 až 130 €, pričom tieto podklady nie
sú ničím podložené. Uviedla, že s maloletými deťmi sa má presťahovať do vlastného 4-izbového bytu,

prípadne do podnájmu a platiť vysoké náklady na bývanie, aby mali nárok na vyššie výživné. Pokiaľ otec
uviedol, že má náklady na stravu 250 €, oni 4-členná rodina majú náklady 450 € a ak by mali potreby
otca, tak 4 osoby by potrebovali na stravu 1.000 € mesačne, ak by chodili na obedy do reštaurácií,
fajčili, konzumovali alkoholické nápoje a podobne. Spochybnila náklady na stravu pre jednu osobu 250
€, nakoľko sa tieto pohybujú v rovnakých sumách ako na Slovensku. Pokiaľ otec pracuje tri dni v týždni,

je to výsledok jeho nezodpovedného prístupu k pracovným povinnostiam a v takom prípade má nárok
každý týždeň na týždennú dávku od príslušného úradu.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Poukázal na to, že spoločne
užíva dom s dvoma spolubývajúcimi, týždenné nájomné 60 € na osobu, čo je normálny priemerný
nájom v meste, kde pracuje. Medzi ďalšie náklady spojené s užívaním domu patria elektrina, kúrenie,
vývoz odpadu, ktoré dokladoval, pričom tieto náklady sa delia medzi troch. Poprel nezdokladovanie

výšky svojich príjmov, pretože súdu predložil kópie daňových podkladov za posledné tri roky, kde
je jednoznačne uvedený jeho ročný príjem formulár P-60 je úradným dokladom platným v celej EÚ.
Chýbajúce dve výplatné pásky nie sú dôležité v takom rozsahu ako uvádza matka, nakoľko na poslednej
výplatnej páske je uvedená výška jeho príjmu od začiatku kalendárneho roka. Ako prílohu zasiela však
posledné tri výplatné pásky ako dôkaz príjmu. Výška sociálnej dávky 147,30 je v Írsku vyplácaná v

prípade straty zamestnania a nakoľko osobne pracuje, momentálne iba tri dni v týždni poberá sociálnu
dávku 58,90 € týždenne, čo je ďalším dôkazom toho, že nie z vlastnej zodpovednosti pracuje iba tri
dni, avšak ako dôsledok celosvetovej krízy, o čom predkladá aj potvrdenie od zamestnávateľa. Jeho
náklady na živobytie sú adekvátne výške cien v Írsku, nikdy nebol na obed v reštaurácii a poukázal na
to, že matka detí ho pred súdnym pojednávaním vydierala, že ho bude psychicky trápiť ohľadne potrieb

maloletých detí a opätovne pripojil kópiu výplatných pások o výške svojho príjmu.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods.
3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
ods. 2 písm.a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil
ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy,

a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal
na to, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie
napadnutého rozsudku o zvýšení výživného presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili
jej obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a matka ani v odvolaní neuviedla žiadne

relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o zvýšení výživného. Odvolací súd rovnako
ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného
s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd
prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného
pre maloleté deti tak, ako rozhodol súd prvého stupňa, ktoré vzhľadom na zákonné ustanovenia citované

v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady je primerané reálnym zárobkovým
schopnostiam a možnostiam otca, zohľadňujú skutočnosť, že otec má vyživovaciu povinnosť voči týmto
maloletým deťom. Odvolací súd konštatuje, že pomery otca, na ktoré sa matka odvoláva, sú vyjadrené
v napadnutom rozsudku zvýšením výživného diferencovane pre každé z maloletých detí, sú limitované
reálnymipríjmovýmimožnosťamiotca,ktorépreukázalpotvrdeniamiopríjmeodsvojhozamestnávateľa,

preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení
výživného a vyčíslení dlžného výživného za obdobie od 1.9.2011 do 31.5.2012 a výrok o splatnostidlžného výživného zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že vyčíslené dlžné výživné zaviazal otca zaplatiť matke
maloletých detí do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pretože vzhľadom k jeho pomerom, výške dlhu a
charakteru predmetu konania, ktorým je zvýšenie výživného pre maloleté deti, by nebolo spravodlivé

priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti aj preto, že ide o výnimku zo zásady, že
povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do troch dní. Zvýšenie vyživovacej povinnosti mohol otec
očakávať od začatia konania a pripraviť sa na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom odkladaním
časti svojho príjmu. Odvolací súd pri rozhodovaní o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom prihliadol aj
na tú skutočnosť, že matka pri uspokojovaní potrieb maloletých detí nebola zvýhodnená splátkami, ale

musela ich uspokojovať postupne tak, ako vznikali a javí sa byť účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené
naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech maloletých detí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.