Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. február 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Sp/24/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8011200943
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8011200943.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporkyni Správe katastra
Humenné, Štefánikova ul. č. 18, za účasti K. Q., bytom J. R. P., V. XXX, zastúpenej Mgr. Brunom
Žlnayom, advokátom so sídlom v Bratislave, Stavbárska č. 7, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo
dňa 14. októbra 2011, číslo: V-1927/09 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 14. októbra 2011, číslo: V-1927/09.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 14.10.2011 rozhodla odporkyňa ako príslušný správny orgán
podľa zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k

nehnuteľnostiam (ďalej len Katastrálny zákon) vo veci podaného návrhu na vklad záložného práva podľa
zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a K. Q.,
zastúpenou Mgr. Brunom Žlnayom ako záložcom tak, že návrh na vklad záložného práva podľa § 31
ods. 3 Katastrálneho zákona zamietla.

V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že dňa 21.12.2009 bol správnemu orgánu doručený návrh na
vklad zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 30.11.2009 uzavretej podľa § 151a a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a K. Q., zastúpenou Mgr.
Brunom Žlnayom ako záložcom, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat.úz. J.

nad P., zapísané na LV č. XXXX a č. XXX presne špecifikované v rozhodnutí. S poukazom na § 32
zákona č. 71/1967 o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) a § 31 ods. 1 zákona č. 40/1964
Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) odporkyňa konštatovala, že plnomocenstvo
udelené advokátovi Mgr. Brunovi Žlnayovi, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere, ktorým dlžník K. Q.
splnomocnila advokáta na všetky právne úkony vo vzťahu medzi ním a treťou osobou, konkrétne
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., je absolútne neplatné. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
záložcu je neurčité, nezrozumiteľné. V predmetnom splnomocnení nie je výslovne určené, na ktoré

nehnuteľnosti (identifikované podľa parcelných čísel, listu vlastníctva, katastrálnych území) sa vzťahuje,
teda nie je zrejmé, či sa jedná o konkrétne nehnuteľnosti, resp. o všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve
dlžníka.

Splnomocnenie na právny úkon k nehnuteľnostiam by malo kopírovať samotný predmet zmluvy, t.j.
obsahom zmluvy by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje zákon prezmluvu. Formulácia, že sa vzťahuje k nehnuteľnostiam, ktoré budú v čase uzatvorenia záložnej zmluvy
vo vlastníctve záložcu, alebo ktoré budú podľa katastrálneho portálu zapísané na listoch vlastníctva
tvoriacich prílohu zmluvy o úvere, je neurčitá a nezrozumiteľná. V podstate ani záložca,. ani záložný

veriteľ v čase uzatvárania zmluvy o úvere nemohli vedieť, na ktoré nehnuteľnosti sa splnomocnenie
vzťahuje,resp.budevzťahovať.Takétodojednaniejeneurčité,čospôsobujeneplatnosťprávnehoúkonu
v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedený názor bol potvrdený viacerými rozhodnutiami
krajských súdov Slovenskej republiky i v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn.
8 Sžo 17/2007.

Ďalej možno dôvodne pochybovať o tom, či dlžník K. Q. mal možnosť zvoliť si sám svojho zástupcu,
pretože zmluva o úvere bola podpísaná 21.11.2008, ale plnomocenstvo bolo prijaté dňa 22.10.2009, čo
sa mohlo diať bez vedomia splnomocniteľa (dlžníka). Taktiež by bolo veľkou náhodou, aby si veľká časť
dlžníkov spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. vyberala práve toho istého advokáta. Plnomocenstvo bolo
spísané priamo v zmluve o úvere, bez ďalšej prezentácie prípadného zmluvného vzťahu uzavretého
medzi advokátom a klientom. Z vyššie uvedeného je možné predpokladať, že advokát Mgr. Bruno Žlnay

bol vopred určený spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. a preto možno dôvodne pochybovať o tom,
či dôkladne obhajoval záujmy splnomocniteľa. Plnomocenstvo je preto podľa názoru správy katastra
absolútne neplatné aj pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu v zmysle ust. § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Plnomocenstvom sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa
týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka nehnuteľného

majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, ako je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. Týmto
postupom zo strany navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Advokát dlžníka má
hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka záložnú
zmluvu, spísať notársku zápisnicu ako exekučný titul, uznávať záväzok dlžníka zo zmluvy o úvere, alebo

dokonca poveriť advokáta vymáhaním splatnej pohľadávky splnomocniteľa na účet záložného veriteľa.
Takto koncipované plnomocenstvo, z ktorého jasne vyplýva hájenie záujmov tretej strany (veriteľa) a nie
hájenie záujmov splnomocniteľa (dlžníka), môže byť dokonca v rozpore s ust. § 18 zákona č. 586/2003
Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov i v rozpore s Advokátskym poriadkom, súčasťou ktorého
je aj Etický kódex advokáta.

Ďalší nedostatok návrhu na vklad a záložných zmlúv je to, že návrh i zmluvy neboli platne podpísané.
Podpis navrhovateľa v návrhu i podpisy záložného veriteľa na zmluvách sú preskenované. Pre platnosť
návrhu a zmlúv sa vyžaduje, aby boli platne podpísané, čo v danom prípade nebolo splnené.

Pokiaľ správny orgán zistí, že je dôvod na zamietnutie návrhu na vklad (napr. neplatnosť zmluvy, resp.
plnomocenstva podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka), je povinný návrh na vklad zamietnuť.

Vzhľadom k tomu, že návrh na vklad i záložné zmluvy neboli platne podpísané, neboli splnené hmotno-
právne podmienky platnosti a účinnosti právnych úkonov a teda podmienky potrebné na povolenie
vkladu vlastníckeho práva do KN. Ďalším hmotno-právnym nedostatkom je i neurčité a nezrozumiteľné
splnomocnenie uvedené v úverovej zmluve.

Keďže sa jedná o podstatné obsahové náležitosti zmluvy, absencia podstatných náležitostí zmluvy

spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. V závere odporkyňa citovala § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
§ 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia odporkyne. V
opravnom prostriedku uviedol, že z napádaného rozhodnutia správy katastra vyplýva, že správny orgán
prejudikuje neplatnosť (resp. „neprávoplatnosť“) splnomocnenia a teda aj záložnej zmluvy na základe

správneho uváženia, ktoré však neposudzuje prejav vôle zmluvných strán, ktorý je dostatočne určitý
a zrozumiteľný a pre účastníkov úverovej zmluvy záväzný a nezohľadňuje skutočný obsah úverovej
zmluvy a všetkých právnych úkonov v nej uvedených. Navyše podľa názoru správneho orgánu v prípade
splnomocnenca Mgr. Žlnaya ide o rozpor záujmov so záujmami dlžníka (splnomocniteľa) podľa § 22
ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto je podľa správneho orgánu dohoda o splnomocnení medzi Mgr.

Žlnayom a dlžníkom absolútne neplatná.Katastrálny zákon ďalej, tak ako Občiansky zákonník, neustanovuje podstatné obsahové náležitosti
dohody o splnomocnení uzavretej medzi záložcom a zástupcom záložcu (rovnako je tomu i pri iných
dohodách o splnomocnení v katastrálnom konaní) a to ani v spojení s ust. § 17 Správneho poriadku.

Správny poriadok pre zastupovanie na základe plnomocenstva ustanovuje len niektoré formálne
požiadavky. Z uvedeného vyplýva, že ani na platnosť procesno-právneho splnomocnenia sa nevyžaduje
špecifikácia nehnuteľností, a teda účastník katastrálneho konania nemá zákonnú povinnosť uvádzať
presnú identifikáciu nehnuteľností v dohode o splnomocnení a to najmä v prípade, ak z obsahu dohody
o splnomocnení je zrejmé, že zástupca je v mene a na účet záložcu oprávnený zriaďovať záložné právo

(záložné práva) k všetkým nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu, pričom stačí samotná skutočnosť,
že zakladaná nehnuteľnosť je ku dňu podpisu záložnej zmluvy vo vlastníctve záložcu.

Ustanovenie § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona sa expressis verbis vzťahuje na právne tituly a nie na
plnomocenstvá. Katastrálny zákon pre plnú moc ustanovuje len formu - písomnú s úradne overeným
podpisom splnomocniteľa a všeobecné údaje o tom kto, koho a načo splnomocňuje. Žiadne jeho
ustanoveniealenevyžadujekonkretizáciuúdajovonehnuteľnosti,kuktorejmávzniknúť,zmeniťsaalebo

zaniknúť právo. Aplikácia ust. § 42 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj na obsahové náležitosti plnej moci
je i s poukazom na článok 2 ods. 3 Ústavy SR len šikanóznym výkladom práva, ktorý nemá oporu v
platnom právnom poriadku.

Z uvedených dôvodov neobstojí preto právny názor, podľa ktorého udelená plná moc mala obsahovať
presnúšpecifikáciukonkrétnejnehnuteľnosti.Platnéprávonazriadeniezáložnéhoprávaknehnuteľnosti

v zastúpení zvláštnu plnú moc nevyžaduje a umožňuje takýto úkon vykonať dokonca aj na základe
všeobecnej plnej moci. Písomná plná moc má predpísané náležitosti, je z nej zrejmý prejav vôle
splnomocniteľa, spĺňa náležitosti ust. § 37 Občianskeho zákonníka a je splnomocniteľom podpísaná,
pričom je irelevantná konkrétna grafická úprava plnomocenstva, samotné umiestnenie podpisu
splnomocniteľa ako i fakt, či medzi týmito je včlenený iný text alebo nie. Z predloženého splnomocnenia

je pritom zrejmé, že text splnomocnenia je riadne krytý podpisom záložcu s výslovným prejavom vôle
toto udeliť, t.j. podpis sa nachádza na správnom mieste a medzi tento nie je včlenená žiadna samostatná
časť textu, ktorá by logicky, graficky alebo inak zasahovala do explicitného prehlásenia záložcu a mohla
by čo i len teoreticky spôsobiť akýkoľvek vnútorný rozpor.

Vychádzajúc z ustáleného právneho názoru záver, že takýto konflikt medzi splnomocniteľom a

splnomocnencom existuje, musí vychádzať zo spoľahlivého zisteného (skutkového) stavu a to v rámci
správneho konania minimálne v kontexte s ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku.

Pokiaľ teda príslušná správa katastra mala pochybnosti o platnosti splnomocnenia práve z tohto dôvodu,
mala konanie prerušiť a zaobstarať si spôsobilý podklad pre rozhodnutie, čo však preukázateľne
neurobila a za účelom overenia si takéhoto svojho konštatovania, ktoré uviedla v odôvodnení

napadnutého rozsudku si nezabezpečila ani len vyjadrenie - či písomné alebo ústne vo forme vypočutia
splnomocneného advokáta. Z odôvodnenia nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospela správa
katastra k takémuto zisteniu a ani odôvodneniu tohto záveru. Je nepochybné, že splnomocnený advokát
Mgr. Bruno Žlnay je spôsobilý na právne úkony. Posúdenie spôsobilosti dlžníka nebolo predmetom
zisťovania zo strany správy katastra a toto z uvedeného dôvodu nemohlo správu katastra viesť k takejto

právnej úvahe. Odvolateľ znovu zdôrazňuje, že absentuje odôvodnenie domnelého rozporu záujmov
záložcu a zástupcu podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na ktoré poukazuje príslušná správa
katastra.

Splnomocnený právny zástupca dlžníka bol vybratý zo zoznamu advokátov vedeného Slovenskou
advokátskou komorou, pričom dlžník prejavil svoju slobodnú vôľu nechať sa zastúpiť splnomocnencom a

túto potvrdil svojim podpisom pod udelenú plnú moc. Tvrdenie správy katastra o údajnom kontakte, resp.
údajnom rozpore záujmov medzi splnomocneným advokátom a dlžníkom tak nemá žiadnu reálnu oporu
v zistenom stave odhliadnuc od skutočnosti, že toto nie je správa katastra ani oprávnená preskúmavať.K názoru správneho orgánu súdu o tom, že záložnou zmluvou sa nerešpektuje vyváženosť medzi
predmetom úverovej zmluvy a predmetom záložnej zmluvy uvádzame toľko, že predmetná záložná
zmluva napĺňa funkciu zabezpečovacieho prostriedku. Záložné právo patrí k najvýznamnejším

zabezpečovacím inštitútom.

Podľa Prof. Lazara (Občianske právo hmotné, 2. zväzok) „realizácia subjektívnych práv a povinností
vyplývajúca zo záväzkovoprávnych vzťahov je zabezpečená celým systémom občianskoprávnych
záruk. V najširšom zmysle je táto záruka daná samou existenciou občianskeho práva. Občianskoprávne
zárukyvužšomzmyslespočívajúvpresnomvymedzenísubjektívnychprávapovinností,ktorénastupujú

v prípade, ak povinnosti zo záväzkovoprávnych vzťahov neboli riadne a včas splnené. Rozhodujúcou
zárukou však v tomto chápaní zostáva možnosť oprávnenej osoby - veriteľa domáhať sa svojich práv
prostredníctvom súdu. Okrem viacerých sankčných ustanovení však občianske právo pozná určitú
skupinu špeciálnych občianskoprávnych inštitútov, ktoré môžu veritelia využiť, aby sa zvýšila všeobecná
miera istoty na dosiahnutie plnenia, ktoré poskytli dlžníkom zo svojho majetku.“

Podľa JUDr. Svobodu (Komentár k Občianskemu zákonníku) „Kým právne sankcie, ktoré postihujú

dlžníka pre nesplnenie dlhu, nastávajú zo zákona a sú všeobecnej povahy, ku vzniku špeciálnych
zabezpečovacích právnych prostriedkov je potrebný právny úkon.“

Občiansky zákonník obsahuje pomerne podrobnú právnu úpravu zabezpečovacích prostriedkov,
ktoré majú zvýšiť istotu veriteľa a ktoré majú slúžiť na uspokojenie ukráteného veriteľa. Avšak
Občiansky zákonník neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by ukladalo povinnosť na výber konkrétneho

zabezpečovacieho prostriedku. Občiansky zákonník teda síce zakotvuje viacero zabezpečovacích
prostriedkov, ale neurčuje, kedy a za akých podmienok vzniká, je veriteľ oprávnený využiť ten-ktorý
prostriedok zabezpečenia v závislosti od výšky pohľadávky. Uvedená voľba je i v závislosti na zásade
„čo nie je zákonom zakázané, je dovolené“, ktorou sa spravujú zmluvné súkromnoprávne vzťahy medzi
fyzickými a právnickými osobami výlučne na vôli účastníkov takéhoto úkonu.

Podľa ust. § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa názoru Prof. K. Planka „pri reforme záložného práva sa vychádzalo z toho, že je potrebné, aby
záložné právo vzniklo rýchlo, jednoducho, aby boli čo najnižšie náklady na jeho zriadenie a vznik, že

treba zaviesť aj neposesórne záložné právo, ďalej aby existoval systém evidencie záložného práva
dostupný každému, aby bolo možné založiť akýkoľvek majetok fyzickej alebo právnickej osoby a aby
záložné právo umožňovalo veriteľovi čo najskôr sa uspokojiť zo zálohu.“

Účel a funkcia záložného práva sa nemení ani po prijatých zmenách. Záložné právo slúži veriteľovi na
zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. Záložné právo plní svoju funkciu tým, že umožňuje, aby

veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak pohľadávka, ktorá ním bola zabezpečená,
nebude riadne a včas splnená. Z hľadiska celkovej úpravy záložného práva možno vyvodiť, že sa
rozlišujú dve základné funkcie záložného práva, a to funkcia zabezpečovacia a funkcia uhradzovacia.
Zabezpečovacia funkcia spočíva v tom, že veriteľ do splatnosti pohľadávky má právne svoju pohľadávku
zabezpečenú pre prípad, že dlžník nesplní svoj dlh, že sa bude môcť uspokojiť zo zálohu. Uhradzovacia

funkcia znamená len možnosť (nie povinnosť) záložné právo vykonať a uspokojiť sa zo zálohu.

Z toho vyplýva, že záložná zmluva vo fáze, kedy mal správny orgán rozhodnúť o vklade, napĺňala
výhradne zabezpečovaciu funkciu. Ak aj by po kladnom rozhodnutí správneho orgánu došlo k naplneniu
uhradzovacej funkcie tohto zabezpečovacieho prostriedku podľa ust. § 151m ods. 9 Občianskeho
zákonníka, záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez

zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu, hodnote výťažku
z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku zpredaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložný veriteľ povinný
preukázať.

Podľa ust. § 151m ods. 10 Občianskeho zákonníka ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú

pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z
predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených
nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

Na základe týchto ustanovení je teda zrejmé, že záložný veriteľ má pre prípad, ak by aj pristúpil
k využitiu uhradzovacej funkcie záložného práva zákonom danú povinnosť vrátiť hodnotu výťažku
prevyšujúcu zabezpečenú pohľadávku. Je potom absolútne vylúčené hovoriť o rozpore s dobrými

mravmi spôsobenom hrubým nepomerom medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou
nehnuteľnosti.

Ide teda o absolútne nedôvodný zásah do zásady zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi zmluvy o úvere,
ktorí si sami zvolili zabezpečovací prostriedok k poskytnutému úveru.

Ako je už uvedené vyššie záložca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom úverovej zmluvy a

plnomocenstva a svoj súhlas s nimi prejavil svojím úradne overeným podpisom.

Z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú
zákonné povinnosti správy katastra o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy,
či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a
zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti.

Správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a
znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi v úverovej zmluve nesprávne právne posúdila z dôvodov
vyššie uvedených v tomto podaní.

Správa katastra vydala nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného

práva k nehnuteľnosti, pretože: 1/ Osoba advokáta bola vybratá záložcom. 2/ Došlo k riadnemu udeleniu
a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu advokátom, pričom neexistuje žiaden reálny a preukázaný
rozpormedzizáujmamizáložcuasplnomocnenéhoadvokáta.Vtejtočastijerozhodnutiesprávykatastra
zmätočné a nepreskúmateľné. 3/ Udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je
platné, pričom do dňa podania návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané. 4/

Neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného advokáta.

Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak,
ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú
možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu
zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v

omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch, kedy je evidentné, že záložca vylákal od
odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne
jenutnékonštatovať,žepočasvýkonupodnikateľskejčinnostiodvolateľaanivjednomprípade,kedymal
tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného
práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.

Navrhovateľ žiadal, aby krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporkyne a vrátil jej vec na ďalšie
konanie. Z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnil.Odporkyňa ani ďalší účastníci konania K. Q. a Mgr. Bruno Žlnay, hoci boli o termíne pojednávania riadne
upovedomení, sa na pojednávanie nedostavili, z neúčasti sa ospravedlnila odporkyňa.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo s tým, že podľa
§ 250g ods. 2 v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania,
oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok nie je
dôvodný.

Predmetompreskúmaniajerozhodnutiesprávnehoorgánuozamietnutínávrhunavkladzáložnejzmluvy
podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, keď okrem iného dospel k záveru, že nepresnosť, neurčitosť

a nezrozumiteľnosť splnomocnenia právneho zástupcu Mgr. Bruna Žlnaya v prípade konania o vklade
č. V-1927/09 majú za následok neplatnosť právneho úkonu.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 30.11.2009 navrhovateľ žiadal o vklad
Zmluvy o zriadení záložného práva č. 877/2009-Rač do katastra nehnuteľností.

Z tejto zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a K. Q. zastúpenou Mgr. Brunom

Žlnayom, advokátom ako záložcom vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva
k výlučnému vlastníctvu a podielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I.
tejto zmluvy, v prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa
vočizáložcovi,ktorévznikliavzniknúnazákladeZmluvyoúvereč.8570449zodňa21.11.2008uzavretej
medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, ktorej fotokópia tvorí prílohu

návrhu na vklad, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny
úveru v sume 796,65 Eur, poplatku v sume 207,13 Eur, úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne
z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných
podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Zo Zmluvy o úvere č. 8570449 zo dňa 21.11.2008 vyplýva, že táto úverová zmluva bola vyhotovená

ako predtlač a okrem iného obsahuje plnomocenstvo, podľa ktorého (citácia): „dlžník ako splnomocniteľ
splnomocňuje advokáta Mgr. Bruna Žlnaya, advokátska kancelária ... Ďalej advokáta splnomocňujem,
aby za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, IČO...,
ktorá je mojím záväzkom vyplývajúcim z tejto zmluvy o úvere, uzatvoril v mojom mene:

a) záložnú zmluvu podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení, alebo

b) zmluvu o zabezpečovanom prevode práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka v platnom znení k
nehnuteľnostiam v mojom vlastníctve, ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva vyhotovenom
ku dňu uzavretia záložnej zmluvy, alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva ako formu
zabezpečeniasplateniatejtopohľadávkystým,žepokiaľnesplnímriadneavčaspodmienkytejtozmluvy
o úvere ani v dodatočne poskytnutej lehote jeden mesiac od uzatvorenia vyššie uvedených zmlúv beriem

na vedomie, že

a)vprípadeuzatvoreniazáložnejzmluvyvznikákpredmetnýmnehnuteľnostiamveriteľovizáložnéprávo
vkladom do katastra nehnuteľností,

b) v prípade uzatvorenia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva vzniká k predmetným
nehnuteľnostiam veriteľovi vlastnícke právo vkladom do katastra nehnuteľností. Toto plnomocenstvo

udeľujem na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom spísania notárskej zápisnice
alebo uzatvorenia príslušnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí pohľadávka spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Bratislava z vyššie uvedenej zmluvy o úvere pozostávajúca z nesplatenej výšky pohľadávky a jej
príslušenstva, vrátane nákladov preukázateľne vynaložených na spísanie notárskej zápisnice, záložnejzmluvy alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a nákladov na vykonanie zápisu v katastri
nehnuteľností...“

Podľa § 15ld ods. 1 Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt

a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí,
práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku alebo iná hromadná vec.

Podľa § 15le ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým
priestorom vzniká zápisom do katastra nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom

sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka
len určitého právneho úkonu.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na

právne úkony o ktoré ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 30 ods. 4 písm. g) Katastrálneho zákona prílohy k návrhu na vklad sú najmä dohoda o
splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť

overený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 29 Katastrálneho zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä
oprávnenieprevodcomnakladaťsnehnuteľnosťou,čojeúkonurobenývpredpísanejforme,čisúprejavy
vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť prípadne právo nakladať
s nehnuteľnosťou nie je obmedzené.

Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj

na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 36b ods. 1 vyhlášky č. 79/1996 Z.z. ktorou sa vykonáva zákon o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška),
v konaní o povolenie vkladu sa skúma najmä, či

a/ návrh na povolenie vkladu podal účastník uvedený v zmluve alebo jeho právny zástupca,

b/ bol návrh na vklad podaný v trojročnej lehote od uzavretia zmluvy,c/ po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré
bránia vkladu do katastra.

Podľa § 36b ods. 2 vyhlášky pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon svojím obsahom

alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza, alebo sa neprieči dobrým mravom ...

Podľa § 42 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá
v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva,
verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností. Zmluva,
verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie

a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum

narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné
číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,

b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,

c) nehnuteľností podľa katastrálnych území, parcelných čísel pozemkov evidovaných v súbore
popisných informácií, druhov pozemkov, súpisných čísel stavieb a spoluvlastníckych podielov

vyjadrených zlomkom k celku, výmer a v prípade zápisu spoluvlastníckych podielov menších než celok
i výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel.

Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj vzhľadom na obsah administratívneho spisu dospel krajský súd k
záveru, že správne postupoval správny orgán, ak zamietol návrh na vklad predmetnej záložnej zmluvy z
dôvodu neplatného plnomocenstva. Aj podľa názoru krajského súdu splnomocnenie nachádzajúce sa v

zmluve o úvere je neplatné, pretože toto splnomocnenie neobsahovalo bližšie označenie nehnuteľností,
ktoré sa mali stať predmetom zálohu, t.j. označenie listu vlastníctva, katastrálneho územia, parciel,
výmer, druhu pozemkov, spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, čo robí takéto dojednanie
neurčité a nezrozumiteľné.

S poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ide teda o absolútne neplatný právny

úkon.

V súvislosti s námietkou navrhovateľa vo vzťahu k ustanoveniu § 17 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v spojení s § 22 ods. 4 Katastrálneho zákona súd zdôrazňuje, že plnomocenstvo obsiahnuté v
zmluve o úvere nie je procesným plnomocenstvom na zastupovanie dlžníka (resp. záložného dlžníka v
katastrálnom konaní), ale plnomocenstvom v hmotnoprávnom vzťahu. Aplikácia citovaných ustanovení

v predmetnej veci preto neprichádza do úvahy.

Ďalej súd poukazuje aj na to, že sa stotožňuje s názorom odporkyne, že vo vzťahu k udeleniu
plnomocenstva na predtlači vznikajú vážne pochybnosti o tom, či právny úkon pri udeľovaní
plnomocenstva Mgr. Brunovi Žlnayovi bol uskutočnený slobodne, vzhľadom na to, že ide o predtlač
úverovej zmluvy. Je tu dôvodný predpoklad, že ide o rozpor záujmov medzi dlžníkom a zástupcom v

zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže zmluva o úvere bola vypracovaná ako predtlač,
ktorú používal navrhovateľ pri uzatváraní zmlúv a už obsahovala meno splnomocnenca Mgr. Bruna
Žlnaya. Ak navrhovateľ takto postupoval a určil dopredu osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka,
spochybňuje to základný predpoklad pri udelení plnej moci k tomu, aby splnomocnenec hájil záujem
dlžníka.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporkyne
potvrdil.O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 2501 ods. 2 O.s.p..
Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, odporkyňa ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo
na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v

Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.