Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 9P/13/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812202852
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slavomíra Mlynarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5812202852.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Slavomírou Mlynarčíkovou vo veci starostlivosti

súdu o maloletého N. O., J.. XX. X. XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov: L. O., J.. XX. XX. XXXX, Y. - S., N.
XXX/XX, Y. Č. G. X. S., W. K. XXX/XX - K., zastúpená Centrom právnej pomoci so sídlom v Bratislave,
Námestie slobody č. 12, Kancelária Tvrdošín, Školská 165/2, 027 44 a S. P., J.. X. XX. XXXX, Y. G. Y. -
S. Č.. XXX/XX-XX, zastúpený advokátkou JUDr. Máriou Vevurkovou so sídlom Námestovo, Štefánikova
269/24, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

NávrhomdoručenýmOkresnémusúduNámestovo3.5.2012sanavrhovateľkadomáhala,abysúduložil
odporcovi S. P. povinnosť prispievať na výživu maloletého N. O. J.. XX. X. XXXX po 120 eur mesačne
od 1. 4. 2012.

Uznesením zo dňa 11. 10. 2012 č.k. 1P/76/2012-18 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline
zo dňa 30. 11. 2012 č.k. 8CoP/119/2012-26 Okresný súd Námestovo preniesol miestnu príslušnosť na
Okresný súd Liptovský Mikuláš.

Podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej iba OSP súd konal a pojednával v
neprítomnosti odporcu - otca maloletého dieťaťa, ktorý sa na pojednávanie neustanovil, hoci predvolanie

mu bolo doručené 21. 5. 2013 a o odročenie pojednávania nežiadal.

Navrhovateľka-matkamaloletéhodieťaťaL.O.napojednávanívypovedala,žesynnavštevujeMaterskú
škôlku Vranovská v Palúdzke, kde platí mesačne za stravu 25 eur, na hygienu po 12 eur polročne.
Mesačne na kultúrne akcie prispieva okolo 4 až 5 eur. Syn je alergik. Má atopický ekzém a za lieky a
krémy, mesačne platí cca 10 eur. Chorý býva tak raz za tri, štyri mesiace. Je s ním na očr-ke a za lieky
mu dopláca cca 15 eur. Pracuje v Tatrapet-e od októbra 2012 a jej čistý mesačný príjem je 350 eur a
potom má pohyblivé prémie. Jej priemerný mesačný čistý príjem je do tých 390 eur. Žije v byte sama len

so synom. Byt má prenajatý a spolu so všetkým za byt platí 150 eur, čo zahŕňa aj energie. Okrem toho
spláca pôžičku, ktorú mám v K.Š. G. 67 eur mesačne, ktorú si zobrala na štúdium na vysokej škole.
Mala vo I. debet , keďže ju banka na to neupozornila, pred Vianocami ostala bez peňazí, preto si od
Providentu požičala peniaze a teraz to mesačne spláca po 55 eur mesačne. Potom má ešte splátky v
Ceteleme za Notebook 21 eur mesačne. Synovi prakticky každý mesiac musí kupovať papučky za 5 eur,
lebo ich zničí a zoderie. To sa týka aj ostatného oblečenia. Napríklad tepláčikov. S tým sú spojené ďalšie
výdavky. Syn pôjde od septembra do základnej školy, čím sa náklady ešte zvýšia. Otec sa stretáva sosynom len nepravidelne a to len vtedy, keď sú na Orave. Odkedy prišli do Liptovského Mikuláša, to je
od septembra 2012 sa so synom stretol iba dvakrát a to tak, keď boli na Orave. Súdom určené výživné
platí. Nad rámec výživného neprispieva, ale na Vianoce a narodeniny synovi darčeky kupuje. Napríklad

oblečenie ako tepláčiky a nejakú hračku. Tieto narodeniny nedostal žiadny darček. Býva na Liptove a
rodinu má na Orave. Navyše všetci sú v produktívnom veku. Keď syn ochorie musí s ním zostávať ona.
Čo sa odrazí na jej príjme. Preto sa stáva, že si pravidelne požičiava od svojej kamarátky 20 eur, aby
mala na stravu každý mesiac. Naposledy videl otec syna v marci 2013. Keď ide na Oravu vždy mu dá
vedieť. On sám sa na to iniciatívne nepýta. Na Liptov sa presťahovala preto, lebo na Orave nemala

prácu. Po materskej bola rok nezamestnaná. Má tu aj rodinu, ktorá jej pomôže. Otcovi dieťaťa o tom
povedala mesiac až mesiac a pol dopredu a on na to nereagoval. Študovala na vysokej škole v rokoch
2008 až 2011- odbor kulturológia a riadenie kultúry a turizmu. Vysokú školu ukončila. Hľadala si prácu
aj na Orave, ale v takomto odbore nenašla. Nemôže si dovoliť nepracovať, lebo sa musí starať o syna s
tým, že môže pracovať len na jednu smenu, aby sa mohla starať o syna. Preto pracuje ako skladníčka.
Na štúdium si zobrala pôžičku 3.500 eur. Bude ju splácať 10 rokov po 67 eur. Úrok je tam teda dosť

vysoký. Niečo o zdravotnom stave otca jej naznačili jeho rodičia ale odporca svoj zdravotný stav popieral
a tvrdil jej, že je zdravý keď sa vrátil z väzby. Priateľa má, ale so synom žijem sama v byte. Priateľa
má iba tri mesiace. Žiadne motorové vozidlo nevlastní. Syn má aj poistku na štúdium, ktorú mu platí
jej otec 21 eur mesačne.

Splnomocnená zástupkyňa odporcu argumentovala najmä tým, že otec s návrhom na zvýšenie

výživného nesúhlasí. Žiada návrh zamietnuť. Nie z toho dôvodu, že by bol nedôvodný, ale vzhľadom na
možnosti a schopnosti otca, ktorý je práceneschopný od 16. 1. 2012. Trpí na závažné ochorenia. Najmä
sklerózumultiplexazápalsrdcovéhosvalu,tedanepracujeaktomusúpridruženéešteďalšieochorenia.
Jeho jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi 97 eur mesačne. Tento stav u otca vznikol z objektívnych
príčin a preto otec nie je schopný platiť výživné aké matka požaduje. Odporca požiadal o priznanie

invalidného dôchodku, ale doposiaľ o ňom nebolo rozhodnuté. Navrhla vypočuť odporcu, aby sa vyjadril
k zdravotnému stavu, či mu umožňuje, aby sa zamestnal, prípadne vyžiadanie si lekárskej správy
ohľadne jeho zdravotného stavu. Otec maloletého je už od januára 2012 práceneschopný. Ostatné
potreby mu zabezpečujú rodičia, ktorí mu umožňujú u nich bývať.

Poverná pracovníčka kolízneho opatrovníka uvádzala, že otec bol nezamestnaný už pred PN-kou, preto

nemá nemocenskú, ale iba dávky v hmotnej núdzi. Navrhla zvýšiť výživné, keďže otec je poberateľom
dávky v hmotnej núdzi, čo si spôsobil sám svojím predchádzajúcim životom.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín v spise z čl. 1-71, najmä návrh čl. 1,
fotokópia rozhodnutia o prijatí do materskej škôlky maloletého čl. 10, potvrdenie o hlásení pobytu matky
čl. 11, fotokópia zmluvy o nájme bytu čl. 12-15, uznesenie o prenesení príslušnosti na Okresný súd

Liptovský Mikuláš čl. 18, potvrdenie mesta Liptovský Mikuláš o pobyte matky čl. 19, fotokópia dočasnej
pracovnej neschopnosti odporcu čl. 21, uznesenie krajského súdu potvrdzujúce prenesenie príslušnosti
čl. 26-27, správa Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín čl. 41-42 s prílohami čl. 43, správa Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo čl. 51 s prílohami čl. 52-56, fotokópia potvrdenia o dočasnej
pracovnejneschopnostiotcamaloletéhočl.67,fotokópiapotvrdeniaopoberanídávokvhmotnejnúdzičl.

68-69, fotokópia lekárskej správy Univerzitnej nemocnice v Martine, príjmová neurologická ambulancia
čl. 70, lekárska správa čl. 71. Ďalej sa oboznamuje obsah pripojeného spisu sp. zn. 2C/385/2008, najmä
rozsudok z 1. 4. 2009 č.k. 2C/285/2008-42.

Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti mal súd preukázané:

§ 62 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, ďalej iba ZR

(1)Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2)Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(4)Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará.(5)Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

§ 75 ZR

(1)Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného (veta prvá).

§ 78 ZR

(1)Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre
maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

(2)Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Predmetom konania je zvýšenie výživného na maloleté dieťa, ktoré konanie sa začalo doručením návrhu
na súd 3. 5. 2012.

Vzhľadom na predmet konania súd viedol dokazovanie na preukázanie skutočnosti, či na strane rodičov
alebo maloletého dieťaťa došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie

výživného.

Naposledy súd rozhodoval o výživnom v konaní na Okresnom súde Námestovo o určenie otcovstva a
úpraveprávapovinnostíkmaloletémudieťaťurozsudkomzodňa1.4.2009č.k.2C/285/2008-42,ktorým
bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky. Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu
maloletého po 33,20 eur mesačne. V čase rozhodovania súdu o výživnom bol otec maloletého dieťaťa

nezamestnaný, bez evidencie na úrade práce, bol vo väzbe, živili ho iba jeho rodičia, požíval drogy.
Matka maloletého bola na rodičovskej dovolenke a jej rodičovský príspevok s rodinnými prídavkami bol
mesačne 179,25 eur. Navrhovateľka v čase posledného rozhodovania súdu žila v spoločnej domácnosti
so svojou matkou, ktorej prispievala na bývanie po 82,98 eur. Teda rodičia maloletého dieťaťa nežili v
spoločnej domácnosti a mali vyživovaciu povinnosť iba k maloletému N. O..

V súčasnosti rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, počet vyživovacích povinností zostal
nezmenený. Maloletý je predškolák, navštevuje materskú školu s čím sú spojené zvýšené výdavky
za stravu v predškolskom zariadení 25 eur mesačne, polročný príspevok na hygienu v predškolskom
zariadení 12 eur a približne 4-5 eur mesačne za kultúrne podujatia v predškolskom zariadení. Maloletý
je alergik a trpí na atopický ekzém, čo si vyžaduje doplatky za lieky a nákup masti za cca 10 eur

mesačne. Každé tri či štyri mesiace býva maloletý chorý, čo vyžaduje výdavky okolo 15 eur štvrťročne.
Matka žije s maloletým v prenajatom byte, za ktorý mesačne platí vrátane ceny energií a služieb
spolu 150 eur. V súčasnosti je od októbra 2012 zamestnaná a jej čistý priemerný mesačný príjem
je okolo 390 eur mesačne. Matka maloletého uvádzala, že spláca rôzne pôžičky (úvery): 67 eur
mesačne, ktorá bola použitá na štúdium na vysokej škole, ktoré ukončila, ďalej 55 eur mesačne

spoločnosti Provident, ktorú použila, keď jej vznikol debet na účte vo I. Ú. G. a.s. a pred Vianocami
nemala žiadne peniaze, ďalej 21 eur mesačne spoločnosti Cetelem, ktorú použila na notebook. S
návštevou škôlky sú spojené výdavky na oblečenie a obuv, ktorú maloletý používa v predškolskom
zariadení (za papučky cca 5 eur mesačne). Otec si vyživovaciu povinnosť k maloletému tak ako mu
bola určená súdom riadne plní. S maloletým sa stretáva len vtedy, keď matka maloletého pricestuje

na Oravu, čo bolo od septembra 2012 dvakrát.Matka maloletého je poberateľkou prídavku na dieťa
vo výške 23,10 eur mesačne. Odporca je poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 97,19 eur
mesačne. Iný príjem nemá. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti mal súd preukázané,
že odporca je práceneschopný od 16. 1. 2012 (doposiaľ) bez nároku na nemocenské, odporca sa
pravidelne podrobuje kontrolám u ošetrujúceho lekára, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti

odporcu bolo potvrdené posudkovou lekárkou aj Sociálnou poisťovňou, pobočkou Dolný Kubín (čl.
67, 67/rub). Odporca v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorí ho podporujú,
vzhľadom na jeho výšku príjmu (97,19 eur). Z fotokópie zdravotnej dokumentácie odporcu (čl. 70, 71)
mal súd preukázané, že trpí na roztrúsenú sklerózu, stredne ťažkú až ťažkú depresívnu poruchu a
myokarditídu, je sledovaný neurológom i kardiológom. Z vyšetrenia neurológa (Univerzitnej nemocnice

v Martine) vyplýva, že bolo zistené zhoršenie pohybových schopností odporcu a iné . Pravidelne sapodrobuje liečbe a je objednaný na vyšetrenie na 17. 6. 2013 a 20. 6. 2013. Z vyššie uvedeného
je zrejmé, že aj keď došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré je od
posledného rozhodnutia staršie, navštevuje predškolské zariadenie, má zvýšené náklady na liečbu

alergieaatopickéhoekzému,čobyodôvodňovalozvýšenievýživného.Vsúčasnostiniejevmožnostiach
a schopnostiach otca platiť vyššie výživné. Odporca je dlhodobo práceneschopný (od 16. 1. 2012),
jeho zdravotný stav mu neumožňuje pracovať a zvýšiť si takto svoj príjem, pričom otec trpí na závažné
neurologické i kardiologické ochorenia. Preto aj keď potreby dieťaťa sú vyššie a nie sú pokryté výživným,
nie je v schopnostiach povinného rodiča prispievať na výživu vyšším výživným. Jediným príjmom otca

maloletého dieťaťa sú dávky v hmotnej núdzi, ktoré však nestačia pokryť ani jeho životné náklady, ktoré
mu zabezpečujú príbuzní. Na strane matky došlo k zvýšeniu príjmu od posledného rozhodnutia súdu,
nakoľko sa zamestnala, ale zvýšili sa súčasnej jej výdavky, keďže si zabezpečila samostatné bývanie v
prenajatom byte. Motiváciou pre zmenu bydliska bola najmä možnosť nájsť si zamestnanie v Liptovskom
Mikuláši, nakoľko v mieste trvalého bydliska si prácu nájsť nemohla od skončenia rodičovskej dovolenky.
Pri rozhodovaní o výživnom súd prihliada iba na najnevyhnutnejšie výdavky, ktorými nie sú splátky

úverov, pôžičiek, či poistné. Životná úroveň dieťaťa odkázaného na vyživovaciu povinnosť rodičov je
závislá od životnej úrovne rodičov. V súčasnosti je situácia povinného rodiča - otca maloletého taká, že
nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletého vyššou čiastkou, ako už bola
určená súdom. U otca je objektívne diagnostikovaný zlý zdravotný stav so závažnými dôsledkami pre
jeho život (z hľadiska schopnosti pohybu, únavy, psychického stavu), nie je predmetom tohto súdneho

konania a presahuje to odborné posúdenie súdu, či je jeho zdravotný stav dôsledkom predchádzajúceho
spôsobu života (vzhľadom na argumentáciu zástupcu navrhovateľky), lebo pre súd je rozhodujúci stav
v čase vyhlásenia rozsudku. Je vecou zodpovedného prístupu rodičov tak otca ako aj matky zvážiť
výber partnera, lebo dôsledky takéhoto rozhodnutia znáša dieťa narodené z takéhoto vzťahu. Určenie
výšky výživného má závažné dôsledky pre povinného rodiča, nakoľko pokiaľ si neplní svoju vyživovaciu

povinnosť má to pre neho trestnoprávne následky. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom odporcu a ani
vyžiadanímsipotvrdeniaodlekárov,nakoľkonapreukázaniesúčasnéhostavuovplyvňujúcehomožnosti
a schopnosti odporcu boli dostačujúce už lekárske správy zo zdravotnej dokumentácie predloženej na
pojednávaní (čl. 70-71), potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, i potvrdenie o poberaní dávok v
hmotnej núdzi odporcom). Aj keď potreby dieťaťa sú vyššie, nie je v možnostiach a schopnostiach otca

maloletého dieťaťa ich zabezpečiť, preto súd návrh na zvýšenie výživného zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu vo veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sleduje, dátum, podpis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§

205 ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2).