Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. február 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/33/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711215011
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6711215011.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r.
o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi B. E., nar.
11. 11. XXXX, bytom X., I. XXX/XX, zastúpeného opatrovníčkou E. J., súdnou tajomníčkou T. súdu Z. Z.,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so

sídlom Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom,
Advokátska kancelária so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 1.019,79 € s príslušenstvom,
o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k.
11C/15/2012-73 zo dňa 11. 10. 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie vo výroku, ktorým okresný súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu
trov konania z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec vracia na ďalšie konanie.

Vo zvyšku zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie podľa § 96 O. s. p. z dôvodu späťvzatia návrhu
na jeho začatie v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 vety prvej, O. s. p.,
nakoľko navrhovateľ vzal návrh späť, teda procesným spôsobom zavinil zastavenie konania. Podľa
daného ustanovenia by mal preto povinnosť navrhovateľ zaplatiť trovy konania. Odporcovi však v

konaní žiadne trovy nevznikli, preto súd odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Náhradu trov konania
nepriznal okresný súd ani vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, keď tieto nepovažoval za účelne
vynaložené. Uvedený právny záver odôvodnil tým, že hlavnou náplňou činnosti občianskeho združenia,
ktorézahlásilovstupdokonaniaakovedľajšíúčastníknastraneodporcu,jezastupovaniespotrebiteľova
ochranaichspotrebiteľskýchprávvkonanípredsúdomajvoformevedľajšiehoúčastníctva.Konštatoval,
že už priamo z činnosti občianskeho združenia vyplýva právna pomoc spotrebiteľom, a preto bolo

neúčelné zvoliť si na zastupovanie aj napriek činnosti občianskeho združenia advokáta, ktorý poskytoval
právne služby občianskemu združeniu a zastupoval toto občianske združenie ako vedľajšieho účastníka
na strane odporcu v tomto konaní.

Zároveňokresnýsúdrozhodolotom,ženavrhovateľovivraciakrátenýsúdnypoplatokzapodanienávrhu
vo výške 54,37 € prostredníctvom Daňového úradu Bratislava v zmysle § 11 ods. 3, 4 a 6 zák. č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Proti uzneseniu okresného súdu, a to proti výroku o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi

na strane odporcu podal odvolanie v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p.)
vedľajší účastník na strane odporcu. Odôvodnil ho tým, že združenie ako právnická osoba zameraná
na ochranu spotrebiteľov vstúpilo legitímne v súlade s ust. § 93 ods. 2, 3 O. s. p. do predmetného
spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane odporcu - spotrebiteľa. Taktozvolený procesný postup vstupu vedľajšieho účastníka do konania je zákonne rovnocenný so vstupom
do konania na základe výzvy niektorého z účastníkov urobenej prostredníctvom súdu a nepredpokladá
súhlas spotrebiteľa so vstupom vedľajšieho účastníka, dokonca ani vedomosť spotrebiteľa o tomto

vstupe. Vedľajší účastník tvrdil, že v množstve súdnych sporov pôsobil už jeho vstup do konania pre
navrhovateľa odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatneného nároku vzal
svoj návrh na začatie konania späť a konanie žiadal zastaviť. Súd preto pri nepriznaní trov vedľajšieho
účastníka postupoval v rozpore nielen s vnútroštátnou právnou úpravou ustálenou súdnou praxou, ale
aj v rozpore s legislatívou Európskej únie a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Poukázal na čl. 169 ods.

1 Zmluvy o fungovaní EÚ, ako aj znenie čl. 38 a 47 Charty základných práv EÚ. Zároveň poukázal
i na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, Trenčíne, Žiline, Banskej Bystrici, Košiciach a v
Prešove. V neposlednom rade poukázal i na základný princíp „rovnosti zbraní“. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu prizná náhradu
trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu uviedol, že sa

stotožňuje s rozhodnutím súdu, ktorým nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, nakoľko
má za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo
bránenie práva. Už z podstaty svojej existencie musí byť vedľajší účastník - združenie na ochranu
spotrebiteľa - schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Má
za to, že podľa údajov registrácie Ministerstva vnútra SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí

evidentne majú právnické vzdelanie a združenie má možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva.
Z uvedeného je preto zrejmé, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je neúčelné a nadbytočné.
Poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 384/2008 Z. z. . Navyše zastáva názor, že existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa podľa § 150 O. s. p. spočívajúce v tom, že vedľajší účastník vstúpil do konania
nastraneodporcuzaúčelomochranyjehoprávzvlastnejiniciatívy,tomuvšakbolvzmysle§29ods.2O.

s. p. súdom ustanovený opatrovník, a preto nebolo potrebné, aby vedľajší účastník tiež ochraňoval jeho
záujmy. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania v zmysle § 219 O. s. p. potvrdil.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie v medziach daných odvolaním,
v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 1, 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov konania

vedľajšieho účastníka podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec mu v tomto rozsahu
vrátil podľa § 221 ods. 2 O. s. p. na ďalšie konanie.

Vo zvyšku, a to vo výroku okresného súdu, ktorým bolo konanie zastavené, ktorým nepriznal náhradu
trov konania odporcovi, a ktorým navrhovateľovi vrátil krátený zaplatený súdny poplatok za návrh na
začatie konania, zostáva uznesenie okresného súdu podľa § 206 ods. 3 O. s. p. nedotknuté, keď proti

týmto výrokom uznesenia okresného súdu odvolanie nebolo podané.

Z dôvodov napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd konanie o veci zastavil podľa § 96 ods. O. s.
p., pretože navrhovateľ vzal návrh na jeho začatie späť v celom rozsahu, a to pred prvým pojednávaním.
V súdenej veci vedľajší účastník na strane odporcu vstúpil do konania po oznámení o vstupe do
konania, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 04. 09. 2012. Následne bolo okresnému súdu

doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka, ktoré došlo okresnému súdu dňa 25. 09. 2012, v ktorom
vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania celej pohľadávky navrhovateľa uplatnenej žalobou,
pretože žaloba bola súdu doručená 19. 10. 2011, teda po uplynutí premlčacej doby. Navrhol preto žalobu
navrhovateľa zamietnuť. Až následne dňa 08. 10. 2012 pred začatím pojednávania bolo okresnému
súdu doručené podanie navrhovateľa - späťvzatiu návrhu na začatie konania v celom rozsahu podľa

§ 96 O. s. p..

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 2, veta prvá, O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy SR je aj to, že účastník
konania, ktorý v konaní uspel má zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré
zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohtopravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné
právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka. Základným predpokladom, za splnenia ktorého vznikne
nárok na náhradu trov konania ( v danom prípade obom vedľajším účastníkom), je však i účelnosť

trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s
nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom
na právnu pomoc v zmysle vyššie uvedeného článku 47 ods. 2 Ústavy SR a trovy právneho zastúpenia
sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo
ochranu práva, sa však nemôžu posudzovať ako celok a aj keď má účastník nárok na ich náhradu,

nakoľko bol úspešný, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. Trovy
vynaložené účastníkom konania (vedľajším účastníkom konania) v spore, musia byť v príčinnej súvislosti
s predmetom konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku
alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku.

Z obsahu spisu je zrejmé, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku kvalifikovanej obrany poskytnutej
odporcovi prostredníctvom združenia, ktoré v tomto konaní po oboznámení sa s návrhom zaslalo súdu

písomné vyjadrenie, v ktorom dôvodne vznieslo námietku premlčania. Až na základe tohto písomného
vyjadrenia došlo k späťvzatiu návrhu navrhovateľom, a to v celom rozsahu. Zásada účinnej súdnej
ochrany ako je stanovená v čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle,
že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady
môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom.

Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu,
ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že
orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby
v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo
na úhradu účelne vynaložených trov konania. V tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti

ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia
v rámci zákonom upravených možností, t. j. nemôže byť vopred vylúčený z voľby možnosti zvoliť si
na svoje zastupovanie advokáta. Trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne, nakoľko boli v
príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (viď nález Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 78/03), ak po dôvodne vznesenej námietke premlčania pôsobil jeho vstup pre navrhovateľa

odradzujúceho v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku vzal späť
svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu a konanie žiadal zastaviť. Vstup vedľajšieho účastníka
v tomto konaní bol dostatočne účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v súdnom konaní.

Keďže ust. § 94 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a
povinnosti ako účastník, možno z toho vyvodiť len jeden záver, a to, že vedľajší účastník má jednak právo

na právnu pomoc pred súdmi, čo je jeho základné ústavné právo, ktoré sa v rámci civilného súdneho
konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym
zástupcom - advokátom a samozrejme má teda právo aj na náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137
O. s. p. patrí i právo na náhradu trov právneho zastúpenia.

Z uvedeného vyplýva, že ak v tomto prípade okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho

zastúpenia vedľajšieho účastníka postupoval podľa § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. postupoval vecne
správne. Odvolací súd sa ale nestotožňuje s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého nezistil
vznik účelnosti trov právneho zastúpenia. Ako odvolací súd konštatuje vyššie, právny zástupca vykonal
úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, teda poskytol právne služby, ktorých vykonanie malo vplyv na
rozhodnutiesúdu,ktorébolivynaloženévedľajšímúčastníkomvsporevpríčinnejsúvislostispredmetom

konania. Ich vynaložením bol sledovaný cieľ, a to procesné presadzovanie uplatneného nároku, resp.
procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku.

Je nepochybné, že vedľajší účastník bol v tomto konaní úspešný. Konanie vo veci vyvolal práve
navrhovateľ, pričom vstup vedľajšieho účastníka do konania a oprávnenie na tento vstup mu vyplýva
priamo z Občianskeho súdneho poriadku podľa ust. § 93 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ako vedľajší

účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Osobitným predpisom mal zákonodarca na mysli najmä zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Úprava má za cieľ umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnickéosoby, najmä združenia a súvisí aj s transpozíciou rôznych smerníc určených na ochranu spotrebiteľa,
osôb, vo vzťahu ku ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a podobe. Cieľom
navrhovanej úpravy je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný

záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom na svoje
zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať do konania
ako vedľajší účastníci. V praxi ide hlavne o Združenie na ochranu spotrebiteľov.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v napadnutom výroku
zrušil pre nesprávne právne posúdenie veci, ak okresný súd považoval trovy vynaložené vedľajším
účastníkom na strane odporcu ako trovy neúčelné. Dôvodom je aj okolnosť, že v prípade zmeny

rozhodnutia v napadnutom výroku odvolacím súdom bez toho, aby účastníkovi konania umožnil vyjadriť
sa k novým právnym záverom (prípadne i k rozsahu uplatňovaných trov konania, ktoré odvolací súd
považuje za účelné), by nebola zachovaná zásada dvojinštančnosti súdneho konania.

Úlohou okresného súdu bude v ďalšom konaní o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka
postupovať vo vyššie naznačenom smere, teda prizná vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania

pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia ( § 151 ods. 8 O. s. p.), ktorých vyčíslenie odvolací súd
neposudzoval aj vzhľadom na zachovanie zásady dvojinštančnosti súdneho konania.

Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o
náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci ( § 224 ods. 3 O. s. p ).

Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.