Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. august 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 8C/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717205392
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Bureš

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8717205392.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Richardom Burešom v spore žalobcu: M. D., nar. XX.X.XXXX, bytom

M. XXX/XX, O. Š., proti žalovanému: B. M., nar. X.XX.XXXX, bytom O. XXX/X, O. Š., právne zastúpený:
Mgr. Peter Lindeman, advokát so sídlom Murgašova 86/1, Poprad, IČO: 42 239 290, o zaplatenie 129
eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 129 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 24.4.2017 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 129
eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 129 eur od 26.4.2015 do 15.3.2016 a 5 % ročným
úrokom od 16.3.2016 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný dňa 25.4.2015 úmyselne poškodil jeho motorové vozidlo zn.
Škoda Felícia M.-XXXBC tak, že najprv úmyselne kopol kameň do zadnej časti karosérie vozidla,

následne odrazený kameň zodvihol a hodil ho do zadného skla kufra vozidla, ktoré hodom kameňa zničil.
Žalovaný v ten deň vyšiel z miestneho pohostinstva Urbársky dom. Cestou domov poškodil motorové
vozidlo žalobcu. Poškodenie vozidla ihneď zaevidovala privolaná policajná hliadka. Polícia záverom z
vyšetrovania potvrdila, že to bol práve žalovaný, kto poškodil jeho motorové vozidlo hodením kameňa.
K žalobe pripojil Správu Obvodného oddelenia Policajného zboru Hranovnica o výsledku objasňovania
priestupku č. p.: ORPZ-PP-OPP8-31/2015-P zo dňa 25.5.2015.

3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 8C/20/2017-15 zo dňa 30.6.2017.

4. Dňa 28.7.2017 bol na súd doručený odpor žalovaného voči platobnému rozkazu č. k. 8C/20/2017-15
zo dňa 30.6.2017. Žalovaný v odpore namietal, že predmetné priestupkové konanie bolo zastavené
z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku (žalovanému)
preukázané. Nespôsobil žalobcovi žiadnu škodu. Zároveň poukázal na to, že fotodokumentácia bola
vyhotovená z kamerového systému, ktorý má žalobca nainštalovaný na svojom rodinnom dome. Tento

obrazovo-zvukový záznam nebol vyhotovený v súlade so zákonom, jedná sa o nezákonný záznam a
nezákonný dôkaz, ktorý nie je možné použiť v súdnom konaní.5. Súd uznesením č. k. 8C/20/2017-25 zo dňa 16.10.2017 zrušil platobný rozkaz č. k. 8C/20/2017-15 zo
dňa 30.6.2017 z dôvodu podania odporu s vecným odôvodnením.

6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie. Žalobca na žalobe trval. Na pojednávaní dňa
21.5.2018 uviedol, že mu policajti tvrdili, že túto škodu spôsobil žalovaný, pretože sa k tomu aj priznal pri
výpovedi. Uviedol, že osobne videl, ako mu žalovaný poškodzuje motorové vozidlo, čo je zaznamenané
aj na súkromnom aj obecnom kamerovom zázname.

7. Žalovaný na pojednávaní so žalobou nesúhlasil, vyjadril sa, že nie je zodpovedný za škodu, škodu
nespôsobil. Dokonca bol napadnutý synom žalobcu po tom, čo dňa 25.4.2015 v čase od 19.00 do 20.00
hod. prešiel popred dom žalobcu. Prostredníctvom právneho zástupcu namietal vykonanie dôkazov
kamerovými záznamami.

8. Súd vykonal dokazovanie správou o výsledku objasňovania priestupku č. l. 3, faktúrou č. l. 4, odporom

protiplatobnémurozkazuč.l.17-18,preskúmanímrozhodnutiač.l.20-22,priestupkovýmrozhodnutím
č. l. 23 - 24, vyjadrením žalobcu k odporu č. l. 29, sťažnosťou proti uzneseniu o zrušení platobného
rozkazu č. l. 30, priestupkovým spisom Okresného úradu Poprad OU-PP-OVVS-2015/007801 číslo
priestupkového konania PR.2015/586-2MB, výsluchom svedka U. D., prehratím kamerových záznamov
zo spisu Okresného súdu Poprad 6T/40/2016, rozsudkom č. k. 6T/40/2016-288, na základe čoho

zistil nasledovný skutkový stav:

9. Žalobca je vlastníkom motorového vozidla zn. Škoda Felícia EVČ: M.-XXXBC. Dňa 25.4.2015 došlo
k poškodeniu motorového vozidla žalobcu tak, že došlo k úmyselnému kopnutiu kameňa do zadnej
časti karosérie vozidla žalobcu a následne hodeniu kameňa do zadného skla kufra motorového vozidla.

Faktúrou č. ZAK150302, vystavenou dodávateľom AUTOSKLO SERVIS, s.r.o., Levočská 857, Poprad
zo dňa 7.5.2015 na sumu 129 eur bola žalobcovi účtovaná suma za opravu poškodenia. Žalobca servisu
sumu uhradil.

10. V priebehu konania žalovaný namietal, že za vzniknutú škodu zodpovedá. Z vykonaných dôkazov,

a to z výsluchu svedka U. D. však bolo zistené, že v rozhodnom dni bol na záhrade rodinného domu a
počul buchot. Myslel si, že sa zrazili dve autá. Keď vyšiel na ulicu, videl po ulici ísť žalovaného rýchlym
krokom a keď zistil, čo sa stalo, zakričal na žalovaného, ktorý ho napadol.

11. Zo súkromného kamerového záznamu žalobcu, ktorý záznam sa nachádza na CD nosiči v spise sp.

zn. 6T/40/2016 Okresného súdu Poprad vyplýva, že je zachytená osoba, ktorá sa v rozhodnom čase
pohybuje po ceste pred domom žalobcu. Žalobca túto osobu pred súdom identifikoval ako žalovaného.
Žalovaný tvrdil, že zo záznamu ho nie je možné stotožniť a na ulici pred domom žalobcu nebol.

12. Žalovaný na svoju obranu okrem uvedených tvrdení nenavrhol vykonať žiaden dôkaz a nepreukázal,

že v rozhodnom čase, kedy malo byť poškodené motorové vozidlo žalobcu sa v blízkosti domu žalobcu
a motorového vozidla, ktoré stálo na ulici pred domom žalobcu nachádzal na inom mieste. Naopak, aj
obecný záznam z kamery svedčí o tom, že v čase o 19.35 hod. sa žalovaný nachádzal na ceste pred
domom žalobcu.

13. Obrana žalovaného, že sa na ulici nenachádzal a dokonca že osobou z kamerového záznamu nie
je on, vyvrátila aj skutková veta rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 6T/40/2016-288, ktorý sa stal
právoplatný dňa 5.4.2018, kde U. D. dňa 25.4.2015 v čase okolo 19.30 hod. v obci O. Š., C. P.. M. pri
záhradke rodinného domu č. XXX fyzicky napadol a ublížil na zdraví B. M..

14. Žiadna ďalšia osoba sa na mieste incidentu nenachádzala a tak tvrdenia žalobcu o tom, že kameň
do auta hodil žalovaný, boli nepriamymi dôkazmi preukázané. Žalovaný svoje tvrdenia nijako, a to ani
nepriamymi dôkazmi nepreukázal. Aj v Správe o výsledku objasňovania priestupku z 25.5.2015 č. p.
ORPZ-PP-OPP8-31/2015-P z predložených fotografií vyplýva, že kameň do motorového vozidla hádže
žalovaný.

15. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.16. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

17. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

18. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

19. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia záväzkových, ale aj iných
povinností uložených zákonom. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovo-právny
vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo
poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto za škodu zodpovedá, škodu nahradiť.

20. Predpokladom vzniku všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho
zákonníka je: 1) protiprávny úkon, 2) spôsobenie škody, 3) príčinná súvislosť medzi protiprávnym
úkonom a 4) zavinenie (ktoré sa predpokladá - prezumcia zavinenia).

21. Podstata porušenia právnej povinnosti (protiprávny úkon) spočíva v rozpore úkonu - správania

osoby, s právom. Protiprávnosť spočíva v tom, že došlo k porušeniu právom chráneného vzťahu.
Žalovaný nerozporoval skutočnosť, že došlo k protiprávnemu úkonu, ktorý založil vznik škody, preto súd
považoval túto skutkovú okolnosť v zmysel § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku za nespornú. Bez
akýchkoľvek pochybností bolo preukázané poškodenie motorového vozidla žalobcu tak, že hodeným
kameňom bolo rozbité zadné sklo.

22. Pokiaľ ide o osobu škodcu, bolo zistené, že žalobca videl, že ide po ulici žalovaný, pritom nikoho
ďalšieho tam nevidel. Taktiež zo svedeckej výpovede U. D. vyplýva, že v čase škodovej udalosti došlo
ku konfliktu medzi žalovaným a svedkom U. D., z čoho možno konštatovať, že žalovaný bol na mieste,
kde vznikla škoda. Žalovaný navyše nijakým spôsobom nerozporoval, že sa nenachádzal na ulici pri

poškodenom aute a že by bol niekde inde. Naopak, žalovaný bol na mieste vzniku škody zaznamenaný
kamerovým záznamom, bol identifikovaný z fotografií policajtom v Správe o výsledku objasňovania
priestupku. Vzhľadom na skutkové okolnosti je preto možné vyvodiť záver, že za škodu zodpovedá práve
žalovaný.

23. Škodou sa rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch.
Škoda sa prejavuje buď ako skutočná škoda alebo ušlý zisk. Žalobca preukázal výšku vzniknutej škody,
keď predložil faktúru č. ZAK150302, vystavenú dodávateľom AUTOSKLO SERVIS s.r.o., Levočská 857,
058 01 Poprad na sumu 129 eur, ktorú si v žalobe aj uplatnil, vystavenú dňa 7.5.2015 a splatnú dňa
21.5.2015,pričompredmetomdodanejslužbyvzmyslefaktúrybolavýmenazadnéhosklanamotorovom

vozidle Škoda Felicia EVČ: M.-XXXBC.

24. Ďalším predpokladom vzniku je príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou. O vzťah
príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom
škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu

nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť
riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo
všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a
následku (rozsudok najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo/130/2010 zo dňa 28.10.2010).

25. Súd mal vykonaním dokazovaním preukázaný príčinný vzťah (kauzálny nexus) medzi protiprávnym
konaním a vznikom škody. Príčinou vzniku škody bola skutočnosť - konanie spočívajúce v úmyselnom
kopnutíkameňadozadnejčastikarosériepoškodenéhomotorovéhovozidlažalobcuanáslednehodenie
kameňa do zadného skla motorového vozidla, čím došlo k poškodeniu zadného skla auta. Žalovaný
nepreukázal, že by príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť.

26. Posledným predpokladom vzniku škody je zavinenie, ktoré sa prezumuje. Zavinenie je psychický
(vnútorný) vzťah zodpovedného subjektu k vlastnému úkonu, ktorý sa prieči objektívnemu právu.Žalovaný nijakým spôsobom nevyvrátil naplnenie tohto znaku ako predpokladu vzniku zodpovednosti
za škodu.

27. Námietku žalovaného týkajúcu sa neprípustnosti použitia záznamov v civilnom konaní bez súhlasu
dotknutej osoby, posúdil súd ako nedôvodnú. Celkom výnimočne totiž môže odôvodnenosť postupu
mimo rámca legality vyplývať z tzv. testu proporcionality vzájomne kolidujúcich ústavných práv. Súd
môže vykonať aj dôkaz získaný v rozpore so zákonom, ak je právo protistrany (v tomto prípade žalobcu)
ústavno-komformne posúdené ako v konkrétnom prípade silnejšie právo než porušené právo toho, na

koho úkor sa právo vykonáva (v tomto prípade žalovaný).

28. Podľa názoru súdu zvukový alebo obrazový záznam, ktorý sa týka človeka alebo jeho prejavov
osobnej povahy a ktorý bol vyhotovený súkromnou osobou bez vedomia nahrávanej osoby, možno
použiť ako dôkaz v civilnom súdnom konaní v prípade, ak majú byť na základe tohto záznamu
preukázané skutočnosti, ktoré nie je možné preukázať inak (pomocou dôkazov, ktoré nezasahujú do

absolútnych osobnostných práv dotknutej osoby) a kde i z ďalších okolností prípadov vedú k záveru, že
nemožno uprednostniť právo na ochranu osobnosti dotknutej osoby pred právom na spravodlivý súdny
proces toho, komu je použitie zvukového alebo obrazového záznamu na prospech. V danom prípade
súd na základe testu proporcionality dospel k záveru, že právo žalobcu na spravodlivý proces ako aj
vlastnícke právo sú silnejšie práva ako právo žalovaného na ochranu osobnosti.

29. Vzhľadom na to, že žalobca preukázal naplnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za
škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, súd žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi
sumu 129 eur ako škodu, ktorá mu vznikla na majetku.

30. V prevyšujúcej časti, v ktorej si žalobca uplatnil voči žalovanému úrok z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 129 eur od 26.4.2015 do 15.3.2016 a 5 % ročný úrok od 16.3.2016 súd zamietol žalobu
ako nedôvodnú.

31. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 129 eur od 26.4.2015 do

15.3.2016, žalobca nepreukázal, že by bol žalovaného vyzval pred podaním žaloby na náhradu škody.
Za okamih, kedy sa žalovaný dostal do omeškania, je tak potrebné považovať až deň nasledujúci po dni,
kedy mu bola doručená žaloba (tá mu bola doručená 14.7.2017). V čase od 26.4.2015 do 15.3.2016, za
ktorý si žalobca uplatnil úrok z omeškania, tak žalovaný nebol v omeškaní s plnením svojho záväzku,
preto žalobca nemá nárok na uplatnený úrok z omeškania.

32. Žalobca si súčasne uplatnil 5 % ročný úrok zo sumy 129 eur od 16.3.2016 do zaplatenia. Je potrebné
odlišovať inštitút úroku od úroku z omeškania. Úrok nepredstavuje sankciu pri omeškaní s plnením
peňažného dlhu tak, ako úrok z omeškania. Úrok predstavuje odmenu za požičanie peňazí, čo však nie
je tento prípad. Žalobca nemá zákonný nárok požadovať od žalovaného úrok, ktorý si uplatnil v žalobe,

preto súd žalobu v tejto časti zamietol ako nedôvodnú.

33. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

34. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Vzhľadom na

približne rovnakých úspech oboch strán sporu (žalobca bol úspešný čo do istiny oproti jeho neúspechu
čo do príslušenstva) súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k

vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.