Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. marec 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/361/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715201147
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1715201147.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov
senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: N.. H. P., B..
I..X.XXXX, X. V. XXXX, T., zast. advokátom JUDr. Ladislavom Ščurym, so sídlom v Čadci, Mierová 1725,
proti žalovanému: Slovenská republika - Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova
2, Bratislava, IČO: 166481, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Pezinok č.k. 4C/57/2015-32 zo dňa 31. marca 2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec vracia tomuto súdu na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o náhrady škody z nezákonného rozhodnutia
zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného s odkazom na ust. § 3 ods. 1 písm.

a); § 9 ods. 1 písm. b/ a f/ zák. č. 514/2003 Z.z. a § 38 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre
dôvodiac, že nezákonné rozhodnutie, ktorým mala byť žalobcovi v trestnom konaní spôsobená škoda
vo forme trov obhajoby, bolo vydané štátnym orgánom - Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v
Bratislave, Krajským dopravným inšpektorátom, Diaľničným oddelením Bratislava, Š. XX, uznesením
zo dňa 20.12.2010 Č.: W.-X/DI-X.-XXXX/, teda nie štátnym orgánom podľa osobitného predpisu § 38
ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. Nositeľom hmotnoprávnej povinnosti na náhradu škody v

zmysle osobitného Zákona NR SR č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci tak nie je žalovaný.
1.1. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
2.Rozsudokodvolanímvzákonomstanovenejlehotenapadolžalobca,ktorýnesúhlasilsozdôvodnením
súdu prvej inštancie, že žalovaný nie je v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 514/2003 Z.z. nositeľom
povinnosti na náhradu škody, pretože žalovaný je pasívne vecne legitimovaný podľa § 4 ods. 1 písm.

f) zákona č. 514/2003 Z.z. Poverený príslušník diaľničného oddelenia Bratislava, spadajúci pod Krajské
riaditeľstvo policajného zboru Bratislava sa riadil iba pokynmi, ktoré mu udeľoval vo veci prokurátor
ktorý vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania v zmysle § 230
ods. 1 Trestného poriadku. V danom prípade zodpovednostným subjektom za vzniknutú škodu je
Okresná prokuratúra Pezinok. V prípade rozhodnutia prokurátora ide o rozhodnutie štátneho orgánu
podľa osobitného predpisu § 38 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. Z uvedeného vyplýva, že

nositeľom hmotnoprávnej povinnosti na náhradu škody v zmysle osobitného zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti pri výkone verejnej moci je žalobcom označený žalovaný, ktorý protiprávnym konaním
Okresnej prokuratúry v Pezinku, spôsobil žalobcovi titulom nezákonného rozhodnutia v zmysle § 15
ods. 1, § 18 zák. č. 541/2003 Z.z., škodu ktorá spočívala v trovách obhajoby vo výške 3.131,16 € s
DPH. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle §379 a § 380 ods.
1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že je nutné napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ C.s.p. zrušiť, keďže postupom prvoinštančného

súdu bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý súdny proces.

5. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
6. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe

záväzného pokynu prokurátora.
7. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zák. č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo
správnom konaní.

8. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

9. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
10. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy,
ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných

predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
11. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
12. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo

trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
13. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody pred príslušným orgánom.

14. Žalobca sa predmetnou žalobou domáha náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci voči štátu (ďalej len zákon č. 514/2003
Z.z.) z titulu nezákonného rozhodnutia (uznesenie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave,
Krajský dopravný inšpektorát, Diaľničné oddelenie X., . X, uznesením zo dňa 20.12.2010 Č.: W.-X/DI-

X.-XXXX) ktorá spočívala v trovách obhajoby vo výške 3.131,16 € s DPH.
15. Súd prvej inštancie zamietol žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného
dôvodiac, že nezákonné rozhodnutie, ktorým mala byť žalobcovi v trestnom konaní spôsobená škoda,
bolo vydané nie štátnym orgánom podľa osobitného predpisu § 38 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. oprokuratúre,apretožalobcomoznačenýžalovanýniejenositeľomhmotnoprávnejpovinnosti,snázorom
ktorým nemožno súhlasiť, pretože označenie správneho štátneho orgánu v žalobe, ktorý koná za štát v
rozsahusvojejpôsobnosti,niejeotázkoupasívnejlegitimácieštátuvkonaní,resp.spasívnoulegitimáciu

štátu nesúvisí a nemôže byť dôvodom pre zamietnutie žaloby.
16. Pasívna legitimácia je stav, ktorý znamená že subjekt práva je nositeľom subjektívnej povinnosti
vyplývajúcej z hmotného práva. V zmysle zákona § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. je štát je ako jediný
zodpovednostný subjekt. Existencia či neexistencia pasívnej legitimácie štátu ako hmotnoprávneho
stavu nemá nijakú spojitosť so správnym procesným označením štátu ako strany konania na žalovanej

strane (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. Septembra 2012, sp. zn. 6 Cdo
149/2011). Riadne označenie štátu ako žalovanej strany konania je náležitosťou riadnej žaloby. Štát je
ako strana konania označený riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný štátny orgán, ktorý bude
za štát konať (§ 135 ods. 1 C.s.p., predtým § 79 ods. 1 O.s.p.). Neoznačenie toho, kto má za štát konať,
má za následok neúplnosť žaloby so súčasným vznikom povinnosti súdu pokúsiť sa o odstránenie tejto
vady postupom podľa § 128 C.s.p., predtým § 43 O.s.p. V prípade, že žalovaná strana síce štátny orgán,

ktorý má za štát konať, označí, ale uplatnený nárok do pôsobnosti tohto štátneho orgánu nepatrí, alebo
označí subjekt, ktorý štátnym orgánom nie je, resp. nie je ani právnym subjektom, nejde o vadu žaloby
ani o nedostatok podmienky konania. Z ustanovenia § 73 C.s.p, predtým § 21 ods. 4 veta prvá O.s.p
vyplýva, že súd je povinný - bez zreteľa na označenie obsiahnuté v žalobe - zabezpečiť, aby za štát
pred súdom konal štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická

osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu a konať len s takýmto oprávneným subjektom.

17. Keďže súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke pasívnej
legitimácienevykonalkposúdeniuopodstatnenostižalobyvjehozákladežiadnedokazovanieznemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a to s
poukazom na princíp dvojinštančnosti konania, spočívajúci v tom, že každá skutková a právna otázka,
ktorá je v prejednávanej veci rozhodujúca, musí byť predmetom posúdenia súdu nielen súdom prvej
inštancie, ale aj odvolacieho súdu, odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 389 ods. 1 písm. b)
a c) C.s.p. zrušil a s odkazom na ustanovenie § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie.

18. Za účelom efektivity práce súdu prvej inštancie odvolací súd upriamuje pozornosť na Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. októbra 2015 sp.zn. 8 Cdo 289/2014, ktorý bol uverejnený
v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2016 pod číslom R 6/2016, ktoré závery prijaté v tomto rozhodnutí

Najvyššieho súdu SR sú plne aplikovateľné aj na prejednávanú vec.
18.1. Po vyriešení otázky, ktorý štátny orgán bude za štát konať (§ 4 ods. 1 písm. b) alebo písm. f) zák.
č. 514/2003 Z.z) je potrebné vzhľadom na žalobcom označené nezákonné rozhodnutie - uznesenie
Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Diaľničné oddelenie
Bratislava zo dňa 20.12.2010 ČVS: KRP-6/DI-BA-2010 zohľadniť ustálenú súdnu prax (viď rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 64/2008, 4 Cdo 183/2009 a 4 M Cdo 15/2009) z
hľadiska systematického výkladu, objasňujúceho obsah právnej normy § 6 ods. 1 veta prvá zákona č.
514/2003 Z.z. vo vzájomných súvislostiach s inými právnymi normami, a to že ak došlo k zastaveniu
trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, t.j. podozrenie zo spáchania trestného činu sa
nepotvrdilo, vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia

a je nutné toto uznesenie považovať za rozhodnutie spĺňajúce charakter uznesenia nezákonného podľa
§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., za ktoré žalobcovi patrí náhrada škody.

18.2. Ak žalobcom označené rozhodnutie bude spĺňať znaky nezákonnosti v zmysle §6 ods. 1 cit.
zákona, bude potrebné posúdiť nezákonné rozhodnutie aj z hľadiska ust. § 6 ods. 2 cit. zákona,

ktoré ustanovenie priznanie práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podmieňuje
podaním riadneho opravného prostriedku poškodeným proti nezákonnému rozhodnutiu. V prípade,
že poškodený nepodal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov bude potrebné zistiť, či splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, keďže ide o prípady hodné
osobitného zreteľa.

18.3. Výkladom pojmu ,,prípad hodný osobitného zreteľa“ podľa vyššie citovaného ustanovenia sa
najvyšší súd už zaoberal vo svojom uznesení z 29. apríla 2010 sp.zn.
5 Cdo 171/2009 a uviedol nasledovné : ,,Potrebné je uviesť aj to, že zákonodarca v ustanovení vety
druhej § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov len všeobecne definoval prípadyvýnimkyzosplneniapovinnostipodaniariadnehoopravnéhoprostriedkuprotinezákonnémurozhodnutiu
v prípadoch hodných osobitného zreteľa. To, čo treba chápať pod pojmom: „prípady hodné osobitného
zreteľa“ ponechal v každej konkrétnej veci

na posúdenie orgánu, ktorý rozhoduje o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Vo všeobecnosti však možno ustáliť, že by sa malo jednať o prípady, keď nepodanie riadneho opravného
prostriedku bolo spôsobené skutkovým alebo právnym stavom, ktorý vylučoval alebo znemožňoval jeho
podanie. Malo by sa jednať o okolnosti
na strane účastníka (napr. náhla nevyhnutná hospitalizácia v zdravotníckom zariadení, obmedzenie

alebo strata procesnej spôsobilosti a pod.) alebo na strane orgánu, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal
(nesprávne poučenie o možnosti podania opravného prostriedku, diskriminácia a pod.)“. V opačnom
prípade by to viedlo k obchádzaniu základného procesného inštitútu, ktorým riadne opravné prostriedky
sú a ktoré sú zákonom priamo určené k náprave nezákonností, ktorých sa poškodený podľa zákona č.
514/2003 Z.z. dovoláva a z ktorých svoj nárok na náhradu škody odvodzuje.
19. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný vyššie uvedeným

právnym názorom odvolacieho súdu.

20. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie ako o trovách prvoinštančného tak i odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 C.s.p.).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa(§429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).