Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110213991
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:8110213991.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov

JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcov: X/ Z.. J. K., J. XX.X.XXXX, G. Š. G.
XXX M. X/ S. K., J. X.X.XXXX, G. Š. G. XXX, proti žalovaným: X/ F.. V. S., J. XX.X.XXXX, G. K. X, H.,
X/ F.. K. Y., J. X.X.XXXX, G. H. XX, H., obaja zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan
s.r.o., so sídlom v Košiciach, Užhorodská 21, IČO: 47 231 785, o určenie neplatnosti zmluvy, o odvolaní
žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 16. júna 2016 č.k. 37C/138/2011 - 569 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol
žalobu žalobcov o určenie, že zmluva o postúpení o postúpení pohľadávky zo dňa 5. marca 2008 v znení
dodatku č. 1 zo dňa 5. marca 2008, uzatvorené medzi žalovaným v 2. rade ako postupcom a žalovaným
v 1. rade ako postupníkom, sú neplatné a vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným
uznesením.

2. V odôvodnení rozsudku súd poukázal na argumentáciu žalobcov v priebehu sporu, najmä na tvrdenie,

že základom označenej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa X. S. XXXX na žalovaného F.. V. S. je
údajná zmenka, ktorej originál „bol údajne pôvodne vystavený dňa XX.X.XXXX, znejúci na zaplatenie
zmenkovej sumy 7.500.000,- Sk v prospech Z.. Z. Š. G. N. X, H. (obvineného dňa XX.X.XXXX Úradom
boja proti korupcii v obzvlášť závažnom trestnom čine podvodu), údajne indosovanej dňom X. S. XXXX
J. K. Y., G. H. XX, H. (obvineného dňa XX.X.XXXX Úradom boja proti korupcii v obzvlášť závažnom
trestnom čine podvodu)“, ktorá nebola indosovaná zákonom stanoveným spôsobom, a preto je neplatná,
čo plynie aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.3.2004 sp. zn. Obdo V

82/2003 v spojení s § 21 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z. a § 11 ods. 1 a 2 zák. č. 191/1950/Zb., ako i že
zmenka nie je a ani nemohla byť titulom pre prevod pohľadávky, lebo zmenka neexistuje a titulom pre
prevod pohľadávky nemohol byť ani rozhodcovský rozsudok, pretože ten bol vyhotovený bez existencie
rozhodcovskej zmluvy a bez rozhodcovského konania, ktorého žalobcovia neboli účastníkmi, žalobcom
nebol doručený ani návrh pre rozhodcovské konanie ani rozhodcovský rozsudok, ktorý bol naviac
vydaný neoprávnenou osobou a nezákonne opatrený doložkou právoplatnosti. Dodal, že naliehavý
právny záujem na požadovanom určení žalobcovia odôvodňovali prebiehajúcou exekúciou v prospech

žalovaného v 1. rade na základe zmluvy o odstúpení pohľadávky zo dňa X. S. XXXX, vedenou na
Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 48Er/598/2008.3. Súd prvej inštancie v rozsudku poukázal i na obranu žalovaných, že: a) žalobcovia nemajú
naliehavý záujem na požadovanom určení, ani aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, lebo žalobcovia
ako dlžníci pohľadávky, ktorá bola predmetom postúpenia, neboli účastníkmi právnych úkonov,

ktorých určenia neplatnosti sa žalobou domáhajú, a postavenie žalobcov ako dlžníkov sa v dôsledku
postúpenia pohľadávky žiadnym spôsobom nezmenilo a nezmení bez ohľadu na výsledok sporu
o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, b) žalovaný v l. rade si pohľadávku voči žalobcom
na základe rozhodcovského rozsudku č. RKCb/1/2007 vymáha v exekučnom konaní vedenom na
Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 48Er/598/2008, v ktorom žalobcovia predložili námietky, o

ktorých rozhoduje exekučný súd, c) žalobcovia v spore namietajú platnosť zmenky a existenciu
pohľadávky, hoci o povinnosti žalobcov plniť zo zmenky bolo rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom
JUDr. Jozefa Čorbu č. RKCb/1/2007, o ktorom bolo v uznesení Okresného súdu Košice I zo
dňa 21.2.2012 sp.zn. 17Er/1741/2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
5CoE/134/2013 konštatované, že rozhodcovský rozsudok JUDr. Jozefa Čorbu sp.zn. RKCb/1/2007 je
riadnym exekučným titulom.

4. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
X.X.XXXXazjejdodatkuč.1zodňaX.X.XXXX,žežalovanýv2.radeakopostupcapostúpilžalovanému
v 1. rade ako postupníkovi pohľadávku titulom rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach rozhodcu JUDr.
Jozefa Čorbu, sp. zn. RKCb/1/2007 zo dňa 7.5.2007, na základe ktorého boli žalobcovia povinní zaplatiť

žalovanému v 2. rade pohľadávku zo zmenky vo výške 7.500.000,- Sk.

5. Z výpovede žalobkyne v 1. rade prvoinštančný súd zistil, že „skôr ako bol podaný tento návrh na
začatie konania, Okresný súd Košice II vo veci 48Er/598/2008 vydal 17.7.2015 uznesenie, ktorým
zastavil exekučné konanie, dôvodom bol neoprávnene vynesený rozhodcovský rozsudok, ktorý im

nebol nikdy doručený. Toto uznesenie zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť z dôvodu, že právny zástupca
za oprávneného podal odvolanie, takže naliehavý právny záujem pretrváva. Na pojednávaní na
Špecializovanom trestom súde vypovedal pán S., ktorý ako svedok uviedol, že do r. 2008 nekupoval
žiadne pohľadávky, ani po r. 2008 nekupoval žiadne pohľadávky, to bola jediná pohľadávka, ktorú
odkúpil. V rokoch 2006 až 2008 bol väčšinou nezamestnaný, nevie, na akú výšku pohľadávky sa vedie

exekúcia. Exekútora informoval o tom, že časť zo spomínanej pohľadávky predviedol na pána F.. Y., to čo
dostal, to odovzdal Z.. L., on nevie, čo to bolo všetko, on sa tomu nerozumie, nemá žiadne papiere, nevie
ako sa dopracoval k sume 200.000,- Sk, nevie, či sa k zmluve o postúpení pohľadávky okrem dodatku
č.1 robil aj iný dodatok, nevie, či k ďalšej zmluve o postúpení pohľadávky z mája r. 2009 boli vyhotovené
dodatky, nevie, či nejaké dodatky u notára podpisoval, nevie, či sa medzi odovzdávanými listinami

nachádzala aj nejaká zmenka, on ju nevidel. Potencionálna hrozba, nebezpečenstvo je, že zo zmluvy zo
dňa X.X.XXXX môže byť pripísanie pohľadávky časťami ako to bolo urobené pri tej zmluve z X.X.XXXX,
pretože pán S. nevie jednoznačne povedať, či na základe týchto zmlúv došlo alebo nedošlo k ďalšiemu
postúpeniu pohľadávok. Vo svojej výpovedi 27 krát povedal slovíčko „neviem“ pán S.. Ďalším závažným
momentom je nedokončená exekúcia vo veci 48Er/598/2008. Táto exekúcia sa vedie o vymoženie celej

sumy vo výške 7.500.000 Sk. Keď neberie ohľad na to, že pán S. v r. 2009 časť svojej pohľadávky
previedol späť na pána Y.. Táto zmluva bola zneužitá proti nej. V konaní 17Er/1741/2009 vznikli na
základe jednej zmluvy dve pohľadávky. V uznesení Okresného súdu, ktorým súd exekúciu zastavil,
nebola preskúmavaná zmluva o postúpení pohľadávky, iba rozhodcovský rozsudok. Chce podotknúť,
že existuje ďalšia hrozba zneužitia tejto zmluvy rôznymi osobami v rôznych sumách.“

6. Vychádzajúc zo zistenia, že v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn.
48Er/598/2008 na vymoženie pohľadávky titulom spornej zmenky, resp. označeného rozhodcovského
rozsudku, súd exekúciu zastavil z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach
rozhodcu JUDr. Jozefa Čorbu, sp. zn. RKCb/1/2007 zo dňa 7.5.2007 je nulitný (ničotný) právny akt, a

teda absolútne neplatný, ktorý nemá žiadnu relevanciu, prvoinštančný súd usúdil, že prípadní veritelia
žalobcov nemajú právny titul, na základe ktorého by si mohli uplatňovať pohľadávku zo zmenky, ktorá
podľa zistení súdu neexistuje. Konštatoval, že týmto titulom nie je a nikdy nebola sporná zmluva o
postúpení pohľadávky, pretože na základe nej len došlo k zmene v osobe veriteľa, a ak by si chcel
prípadný veriteľ zabezpečiť exekučný titul, t.j. vykonateľný rozsudok súdu, musel by preukázať právny

dôvod vzniku pohľadávky voči žalobcom.

7. Po právnom posúdení veci podľa § 39 a § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 80 písm. c)
Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (ďalej len „O.s.p.“),odkazom na závery v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2010 sp. zn. 4Cdo
136/2009, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 20. marca 1996 sp. zn. 2Odon 50/96,
uverejnené v časopise Súdne rozhľady č. 5/1996 str. 113, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky

z 2. apríla 2001, sp. zn. 22Cdo 2147/99, uverejnený pod č. 68 v zošite č. 10 z roku 2001 Zbierky súdnych
rozhodnutí a stanovísk, ako aj rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 3Cdon 1097/96
a sp. 3Cdon 1338/96, dospel potom súd prvej inštancie k záveru, že žalobcovia v spore nepreukázali
existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky. Dôvodil, že požadovaným určením nemožno predísť ďalším sporom, pretože prípadné

určenie neplatnosti zmluvy netvorí prekážku právoplatne rozhodnutej pre prípadné spory na plnenie zo
zmluvy, resp. zo zmenky, nakoľko otázka platnosti zmluvy, o ktorej má byť rozhodnuté požadovaným
určovacím výrokom, má iba povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo právneho
vzťahu (t.j. k existencii spornej pohľadávky), keďže je možné žalovať priamo na určenie existencie práva
alebo právneho vzťahu. S ohľadom na uvedené, s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania, súd
prvej inštancie nepovažoval za potrebné vykonať v konaní ďalšie dôkazy navrhované stranami sporu za

účelom posúdenia neplatnosti predmetnej zmluvy

8. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia.

9. Žalobca podal odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, písm. f)

O.s.p., t.j. že sa mu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (odvolací dôvod podľa § 205
ods. 2 písm. a/ O.s.p.), z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, t.j. z odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., ako i namietajúc, že súd
nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti

a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm.
c) a f) O.s.p.. Navrhol zmeniť rozsudok a vyhovieť žalobe v znení jej upresnenia, alebo rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že súd sa
„opakovane dopustil neopodstatnených prieťahov v konaní, ktoré predseda OS KE I uznal oznámením
z 10. januára 2013 sp.zn. Spr246/12 a 7. februára 2014 pod sp. zn. Spr246/112“ a „zároveň opakovane

prieťahy v konaní boli spôsobené oneskoreným doručením napadnutého rozsudku dňom 18. novembra
2016, teda po uplynutí 4 mesiacov odo dňa jeho vydania.“ Podľa žalobcu požadovaný určovací návrh
na určenie absolútnej neplatnosti zmluvy z X.X.XXXX uzavretej medzi K. Y. M. F.. V.G. S., ktorou
bola postúpená pohľadávka voči žalobcom na sumu 7.500.000 Sk so 6 % úrokom (248.954,40 €)
z údajnej „zmenky“ znejúcej na vystaviteľov S. K. M. J. K., obaja bytom H. X, H., so splatnosťou v

prospech remitenta Z.. Z. Š., N. XX, H., zo dňa XX.X.XXXX s dátumom splatnosti XX.X.XXXX (ďalej
len „zmenka“), je prípustný, vhodný, účinný, správne zvolený a procesne spôsobilý nástroj ochrany práv
žalobcov, ktorého účelom je dosiahnuť odstránenie spornosti práv a poskytnúť súdnu a právnu ochrany
poškodeným právam a právom chráneným záujmom žalobcov. Súdu prvej inštancie žalobca vytkol, že
si nesplnil procesnú povinnosť posúdiť, či návrh žalobcov zo dňa 10.4.2016, ktorým upresnili žalobný

petit, je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobou a či eliminuje iné konanie a ovplyvňuje
procesné postavenie účastníkov konania v iných veciach a napriek tej skutočnosti, že nerozhodol o
návrhužalobcuzodňa10.4.2016naspresneniepetitu,vydalrozsudok,ktorýmpôvodnúžalobuzamietol,
čím bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Namietol, že „súd zaťažil svoje rozhodnutie
nepreskúmateľnosťou, čo zakladá ústavnú neudržateľnosť napadnutého rozhodnutia“ a nerozhodol o

návrhoch žalobcov na zabezpečenie dôkazov, čím zaťažil svoje rozhodnutie procesnou vadou, ktorá
malazanásledoknesprávnerozhodnutieveci.Súduprvejinštanciežalobcatakistovytkol,žehonepoučil
podľa § 5 a § 120 ods. 4 O.s.p. o jeho procesných právach napriek tej skutočnosti, že žalobca v konaní
nebol právne zastúpený, a preto rozhodnutie podľa žalobcu „súd opakovane zaťažil procesnou vadou,
ktorá zakladá ústavnú neudržateľnosť napadnutého rozsudku“ a vo veci pojednával a rozhodol dňa 16.

júna 2016 hoci nezisťoval dôvod neprítomnosti právneho zástupcu žalobkyne, ospravedlnený vážnym
zdravotným stavom, čím takto „opakovane zaťažil svoje rozhodnutie vadou porušenia základných práv
(čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), čo taktiež zakladá ústavnú neudržateľnosť napadnutého rozsudku.“

10. Žalobca v odvolaní namietol správnosť právneho záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení s tvrdením, že: „Určenie absolútnej neplatnosti zmluvy z X.X.XXXX o prevode
pohľadávky a zmluvy z XX.X.XXXX o prevode pohľadávky (čiastočnej) má význam a určuje právne
postavenie žalobcov, pretože na tieto zmluvy uzavreté bez právneho vzťahu a bez práva však formálne
reagovali úradne, súdne a iné inštancie tak, ako na právo zakladajúce. V dôsledku používania odporcom1. a 2. predmetných zmlúv, žalobcovia boli obmedzení v právach, boli zbavení práv zaručených čl.
20 Ústavy, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru na ochranu ľudských práva a základných slobôd
(práva pokojne používať svoje vlastníctvo a voľne s nim nakladať a in.), boli neoprávnene vtiahnutí

do mnohých súdnych sporov a konaní pretrvávajúcich skoro 10 rokov a boli žalobcom spôsobené
mimoriadne ujmy a škody. Žalobcovia splniliprocesnú povinnosť a poukázali na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci, ktoré viedli k žalobe samotnej, k spresneniu jej petitu dňom 10.4.2016 (súdom
nerozhodnutom) a k nutnosti v určení, či tu právny vzťah a právo je alebo nie je. Prejednávaná žaloba
slúži potrebám praktického života a vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu,

je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Žalobcovia vysvetlili,
že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý odstráni ich neistotu a preukázali, že
rozhodnutie súdu ma vytvoriť pevný základ pre usporiadanie ich práv a právom chránených záujmov,
pretože vyriešenie otázky absolútnej neplatnosti zmlúv znamená úplné vyriešenie obsahu spornosti
daného vzťahu medzi žalobcami a odporcami. Zároveň rozhodnutie veci určovacieho návrhu tiež malo

by eliminovať potenciu ďalších újm a škôd. Naliehavý právny záujem na meritórnom rozhodnutí žaloby,
ktorý súd správne neposúdil, bol preukázaný nasledovne: 9.1 Odporcovi 1. z nepravosti vzniklo „právo"
na vymáhanie neexistujúceho dlhu na sumu 7.500.000 Sk so 6% úrokom (248.954,40 €) na základe
neprávneho úkonu uzatvárania neplatnej zmluvy zo dňa 5.3.2008, ktorej odporca. 2 previedol na
neho údajnú zmenku. Odporca 1 uplatnil takéto „právo" formou exekúcii voči žalobcom vedenej na

OS KE II pod č.k. 48Er 598/08, kde on zmluvou preukázal prechod práv (neexistujúcich) z odporcu
2 . Exekučné konanie na OS KE II trvalo od 14.3.2008 po 22. jún 2016, teda až do dňa, keď sa
stalo právoplatným a vykonateľným rozhodnutie Krajského súdu v KE zo dňa 10.3.2016, ktorým bolo
potvrdené zastavujúce exekúciu rozhodnutie OS KE II. Žalobcovia v dôsledku neprávneho úkonu
zmluvy z X.X.XXXX, boli zbavení ústneho práva voľne nakladať zo všetkým svojim vlastníctvom a

pokojne vlastniť v priebehu bez mala 10 rokov, z ktorých prvostupňový súd vo veci predmetného
návrhu nekonal v priebehu 5 rokov a dopustil prieťahy v konaní. Podľa ust. § 92 ods. 3 veta 2 O.s.p.
platného v dobe vydania rozhodnutia: Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania
zostávajú zachované. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nepreukázaním naliehavého právneho
záujmu odporovalo skutkovým okolnostiam veci, okrem iného aj preto, že bolo vydané 16. júna 2016,

teda ešte pred tým, ako nadobudlo dňom 22.6.2016 právoplatnosť zastavenie exekúcii na OS KE II
a je v rozpore so zásadou spravodlivosti. Navyše ani OS KE II v zastavujúcom exekúciu rozhodnutí
ani krajsky súd v KE, ktorý takéto rozhodnutie potvrdil, sa nezaoberali zmluvou zo dňa X.X.XXXX a
jej platnosť neposúdili. 9.2 Ďalej odporcovi 1. na základe skutočnosti neprávneho vzťahu uzatvárania
neplatnej zmluvy z X.X.XXXX z nepravosti vzniklo „právo" na prevod pohľadávky na sumu 7.500.000

Sk (248.954,40 €) so 6% úrokom. Odporca 1 si čiastočne uplatnil voči žalobcom takéto „právo" a to
formou Zmluvy zo dňa 22.5.2009, ktorou previedol na odporcu 2 časť pohľadávky na sumu 2.654,39 €
z celkovej sumy 248.954,40 €. 9.3. Pri tomto aj po vydaní napadnutého rozhodnutia, naďalej potenciuje
hrozba nasledujúceho prevodu odporcom. 1 pohľadávky zo Zmluvy z X.X.XXXX buď to v rozsahu
celej sumy alebo časťami (tak, ako to odporca 1 uskutočňoval doposiaľ). Nasvedčujú o tom skutkové

okolnosti veci a tiež predložená prvostupňovému súdu ako dôkaz svedecká výpoveď odporcu 1 pred
Špecializovaným trestným súdom z 18.5.2015 v konaní č. BB-4T 32/2013 vedenom podľa obžaloby
Úradu špeciálnej prokuratúry proti K.. Y. (odporca 2) a Z.. Š., obvinených z obzvlášť závažných trestných
činov podvodu a falšovania cenných listín. Na otázku poškodenej (žalobkyni v tomto konaní) odporca
1 (na str. 7 stred zápisnici ŠTS z 18.5.2015), nepoprel, že pohľadávku z napadnutej Zmluvy ďalej

nepreviedol na iné osoby, tak ako ju XX.X.XXXX z časti už previedol na odporcu 2, ako nepoprel
ani fakt uzatvárania dodatkových zmlúv, ktorými by mohli byť dotknute práva žalobcov. Práve aj z
uvedeného dôvodu odvolateľ spresnil petit podaním z 10.4.2016. V tej súvislosti žalobcovia pre účel
preukázania opodstatnenosti žalobného návrhu, žiadali niekoľkými podaniami aby súd zabezpečil dôkaz
výpoveďou odporcu 1. Súd predmetne návrhy nerozhodol a požadovaný dôkaz nezabezpečil, čo malo

za následok nesprávne rozhodnutie veci. Napadnutý rozsudok bol vydaný bez preskúmania uvedených
okolnosti a neodstránil právnu neistotu žalobcov, ktorá spočíva v potencii neprávnych nárokov voči nim
nekonečnými postúpeniami pohľadávok ľubovoľným okruhom osôb. Napadnutý rozsudok neprispel k
posilneniuprávnehopostaveniažalobcov,čotaktiežzakladádôvodprezrušenienapadnutéhorozsudku.
9.4 Ďalej odporcovi 2 z neprávnych úkonov neplatných zmlúv z 5. marca 2008 a z 22. mája 2009

vzniklo „právo" na pohľadávku voči žalobcom na sumu 2.654,39 €. Odporca 2, v procesnom postavení
povinného pred OS KE I vo veci pod sp. zn. 17Er/1741/09 dňa 24.5.2010 si čiastočne uplatnil takéto
„právo" z celkovej sumy 2.654,39 € a to zápočtom na sumu 1 547,20,- €, oproti pohľadávke voči jeho
osobe, ktorú vyžadovala žalobkyňa v procesnom postavení oprávnenej pred OS KE I. OS KE I uznal vprospech odporcu 2 nim uplatnený zápočet pohľadávky zo zmluvy z 5.3.2008 v spojení so zmluvou z 22.
mája 2009 a to rozhodnutím zo dňa 21.2.2012 č.k. 17Er/1741/2009-100, vydaným v prospech odporcu
2, ktoré potvrdil aj Krajský súd v KE dňa 17.3.2014 sp.zn. 5CoE/l34/2013-183. Najvyšší súd SR dňa

6.10.2015 rozsudkom sp. zn. 30boer/426/2014 zrušil rozhodnutia Krajského súdu v KE a exekučného
okresného súdu KE I a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Vec pod sp. zn. 17Er/1741/09,
v ktorej obligatórny význam pre posúdenie majú Zmluva z 5. marca 2008 v spojení so zmluvou z 22.
mája 2009, nie je doposiaľ rozhodnutá.“ a žaloba, okrem iného, „má taktiež preventívny charakter a
jej rozhodnutie malo eliminovať stav ohrozenia ich práva ako aj odstrániť neistotu v právnom vzťahu

vo veci vedenej pod č.k. 17Er/1741/09 na OS KE I.“ Ďalej žalobca vo svojom odvolaní podčiarkol, že
„9.5 Ďalej odporcovi 2., zostava aj do budúcna „právo" na časť pohľadávky sumy 1 107,19 €, teda
zvyšnú časť potom ako on si uplatnil pred OS KE I protizápočtom sumu 1 547,20,- €, z celkovej sumy
2.654,39 €. Za uvedených skutočností zostáva potencia hrozby pre ľubovoľné uplatnenie odporcom
2 voči žalobcom zvyšnej sumy 1 107,19 €, v skutočnosti neexistujúceho dlhu, čo robí postavenie
žalobcov veľmi neistým. Účelom rozhodnutia veci žaloby malo byť poskytnutie ochrany práva žalobcov

skôr, než dôjde k porušeniu ich práva. Súd odmietnutím vydať meritórne rozhodnutie odňal právo
žalobcov na súdnu a právnu ochranu a k zodpovedajúcej náprave a istote žalobcov nemožno dospieť
inak. 9.6. Ďalším dôvodom naliehavosti právneho záujmu žalobcov je satisfakcia titulom meritórneho
rozhodnutia ako morálna tak aj náhradou újm a trov spôsobených odporcom 1 a odporcom 2. 9.7. Ďalším
dôvodom naliehavosti právneho záujmu žalobcov je konanie vedené pred OS Prešov súčasné pod č.k.

16C/433/2012, kde žalobca ako navrhovateľ a žalobkyňa ako vedľajšia účastníčka sa domáhajú ochrany
osobnosti vo veci, proti odporcu, ktorým vystupuje odporca 1. Pre procesne a vecne právne postavenie
žalobcov pred OS Prešov v uvedenej veci bude mať význam meritórne rozhodnutie veci žaloby vedenej
pred OS KE I sp. zn. 37C/138/2011.“

11. V ďalšom žalobca v odvolaní argumentoval, že súd musel prihliadať na absolútnu neplatnosť zmlúv
ex offo. Tvrdil pritom, že: „Absolútna neplatnosť ex tunc Zmluvy o postúpení pohľadávky z X.X.XXXX,
a na jej základe uzatvorenej Zmluvy z XX.X.XXXX bola pred súdom osvedčená tým, že : - odporca 2
v zmluve z X.X.XXXX sa označil za „súčasného výlučného majiteľa" zmenky z XX.X.XXXX. Predmetná
zmenka, ktorá de jure mala by byť obligatórnym titulom právoplatnej pohľadávky, v skutočnosti

neexistovala a voči žalobcom boli spáchané obzvlášť závažné trestne činy podvodu a falšovania
predmetnej „zmenky", vo veci čoho Úrad Špeciálnej prokuratúra obžaloval pred Špecializovaným
trestným súdom odporcu 2 a Z.. Z.. Š. - prvého „majiteľa" neexistujúcej zmenky. Odporca 1 a odporca
2 zmenkou nedisponovali a to ani v čase podpísania zmluvy z 5.3.2008. Trestná vec je vedená pred
NS SR a nie je právoplatné ukončená; - odporca 2 previedol na odporcu 1 pohľadávku voči žalobcom

na sumu 7.500.000 Sk (248.954,40 €.), ktorá ani de jure, ani de facto neexistovala; - neexistujúci dlh
zo sfalšovanej zmenky nemôže byť postihnutý výkonom rozhodnutia, čo taktiež podľa ust. § 525 ods.l
veta 2 OZ zakladá nemožnosť postúpenia pohľadávky a neplatnosť zmluvy z 5.3.2008 a zmluvy z
22.5.2009; - ani odporca 1, ani odporca 2 neoznámili žalobcom postúpenie „pohľadávky", tak ako to
pre platnosť zmluvy určuje § 526 OZ, čo taktiež preukazuje, že zákonných a právnych následkov takáto

zmluva vyvolať nemôže. -„pohľadávka" bola „prevedená" Zmluvou z X.X.XXXX bezodplatne a odporca 1
v skutočnosti bol nastrčenou osobou „biely kôň", ktorý ako alkozávislá osoba najme od 2006 nepracuje,
nemá stály domov a nie je mu známe okolnosti podpísania zmlúv z X.X.XXXX, či XX.X.XXXX /Viď
výpoveď odporcu. 1 pred STS z 18.05.2015/“.

12. Napokon žalobca vo svojom odvolaní namietol, že «súd zaťažil svoje rozhodnutie
nepreskúmateľnosťou preto, že konal v rozpore zo svojim vlastným uznesením zo dňa 20.6.2011,
ktorým, judikoval, citát, str. 2 posledná veta: „... v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky bude musieť práve odporca predložením tejto zmenky splniť svoju dôkaznú povinnosť na
preukázanie skutočnosti rozhodnej podľa hmotného práva.“ K preukázaniu originálu zmenky (existenciu

ktorej žalobcovia popierajú) a ktorá mala byť titulom pre právny prevod pohľadávky, ako aj obligatórnym
dôkazom naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení, súd napriek svojmu uzneseniu zo
dňa 20.6.2011 odporcu 1 a 2 nevyzval. Súd taktiež nerozhodol návrhy žalobcov doručene súdu
niekoľkými podaniami na zabezpečenie dôkazu preukázaním odporcami originálu zmenky. Týmto súd
zbavil odporcov zodpovednosti za poškodzovanie práv a právom chránených za ujmou žalobcov a

žalobcom odňal možnosť konať pred súdom a uprel im právo na súdu a právnu ochranu. Prvostupňový
súd svoje odmietnutie v meritórnom rozhodovaní veci a v poskytnutí právnej istoty a súdnej ochrany
žalobcom, zdôvodnil odvolaním na nulitnosť rozhodcovského rozsudku, ktorý ako titul bol predložený
odporcom 2 v ex. konaní č.k. 48 Er/598/08, vedenom na OS KE II. Odvolateľ ma za to, že rozhodovanieo rozhodcovskom rozsudku nebolo predmetom ani žalobného návrhu a teda ani konania vedeného
pred prvostupňovým súdom, ktorý mal povinnosť zmluvy riadne posúdiť.“ Na záver odvolania žalobca
akcentoval, že „Formalistickým prístupom k veci a nesprávnym odmietnutím v meritórnom rozhodnutí

súd „poskytol ochranu rušiteľom práva - odporcom, neodstránil možnosť ďalšieho uplatňovania voči
žalobcom neoprávnených nárokov neurčitým okruhom osôb, v neurčitom čase, s potenciou aj do
budúcna a práva žalobcov zostávajú ohrozené, súd spôsobil, že bez požadovaného určenia, právne
postavenie žalobcov zostava neistým, čo privádza nielen k ich právnej, ale aj citovej neistote a morálnym
ujmám, žalobcom bola odňatá možnosť konať pred súdom spôsobením stavu, kedy oni nemohli uplatniť

pred súdom svoje procesné práva, pretože im to súd znemožnil postupom odporujúcim Občianskemu
súdnemu poriadku, súd napomohol odporcom - rušiteľom práva vyhnúť sa zodpovednosti za dôsledky
svojich nezákonných postupov, ktorými boli zasiahnuté práva a život žalobcov, odporcom - rušiteľom
práva súd umožnil nárokovať si aj na súdne trovy z súdneho konania, ktorým žalobcom bolo upreté
právo a odmietnutá spravodlivosť a súdna ochrana. Neoprávnený stav ako aj stav právnej neistoty pre
žalobcovnaďalejtrváanemožnomaťprávnuistotualegitímneočakávaniatam,kdeboloporušenepravo

žalobcov. Odvolateľ opodstatnene trvá na tom, že je daný naliehavý právny záujem na požadovanom
určení tak, ako to navrhuje a že len meritórnym rozhodnutím veci dôjde k zabezpečeniu spravodlivej
a efektívnej ochrany práv a oprávnených záujmov žalobcov, ktorú títo v súdnom konaní legitímne
očakávajú. Súd neústavným a neakceptovateľným spôsobom nesplnil úlohu súdu predpokladanú
ustanoveniami O.s.p. (platného v dobe rozhodovania) vyplývajúcimi z povahy právneho štátu a zaťažil

svoje rozhodnutie odmietnutím spravodlivosti, čo podľa názoru odvolateľa je ústavne neudržateľným,
a preto on žiada, aby odvolací súd vyhovel jeho odvolaniu». Ako dôkazy na svoje tvrdenia žalobca v
odvolaní označil „Zmluvu zo dňa X.X.XXXX v spojení so zmluvou - zo dňa XX.X.XXXX Započítanie
vzájomných pohľadávok K.. Y.J.. - súčasťou spisu, Ex. súdne konanie pred OS KE I č. 17 Er/1741/2009,
Rozsudok NS SR z 24.03.2004 sp.zn. Obdo V 82/2003, Výpoveď F.. V.. S. zo dňa 18.05.2015 pred STS

(súčasťou spisu), Uznesenie. OS KE l sp. zn. 37C/138/2011 zo dňa 20.6.2011 - súčasťou spisu“.

13. V písomnom podaní označenom ako „Doplnenie odvolania proti rozsudku Okresného súdu Košice
zo dňa 16. 6.2016 č.k. 37C/138/2011-569“ žalobca uviedol, že «Nahliadnutím do súdneho spisu č.k.
37C/138/2011 dňom 04.01.2017 došlo k zisteniam ďalších porušení práv žalobcov prvostupňovým

súdom a to nedoručením písomnosti, resp. podaní, ktoré sa objavili v súdnom spise bez akýchkoľvek
podacích záznamov (napr. na str. 554-561 a iné)“ a že: „Týmto sa prikladá dôkaz k odvolaciemu
dôvodu naliehavosti právneho záujmu v meritórnom rozhodnutí veci č.k. 37C/138/201 /okrem iného
z dôvodu neukončeného doposiaľ ex. konania sp. zn 17Er/1741/2009, vedenej na OS KE I, v ktorej
žalobkyňa Z.. J.. K. má postavenie oprávnenej) - Odvolanie Z.. G.Š. právneho zástupcu povinného

K.. Y., (ktorý v tejto veci je žalovaný ) podaného proti uzneseniu OS KE I sp. zn.l7Er/1741/2009-42.
Doposiaľ právoplatne nerozhodnuté Odvolanie Z.. G.Š. bolo doručene právnej zástupkyni oprávnenej
Z.. J.. K. k veci 17Er/1741/2009 v 2017, a to až po rozhodnutí Ústavného súdu, a preto je doručované
Krajskémusúduvtejtodobe.ObzvlášťjenamiestepoukázaťnacitátzpredmetnéhoOdvolania:„Povinný
v námietkach zo dňa 24.05.2010 tvrdil a preukazoval, že vymáhaný dlh zanikol započítaním, vzájomných

pohľadávok. Ako dôkaz povinný predložil právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok (exekučný
titul) a dve na seba nadväzujúce zmluvy o postúpení pohľadávky. Z rozhodcovského rozsudku holo
možne zistiť právny základ pohľadávky medzi povinným a oprávneným. Z dvoch zmlúv o postúpení
pohľadávky bolo možne sledovať ďalší „právny osud" v rozhodcovskom rozsudku judikovanej, a teda
s konečnou platnosťou definitívne prisúdenej pohľadávky. Pohľadávku voči oprávnenému priznanú

riadnym exekučným titulom (rozhodcovskými rozsudkom) povinný postúpil na tretiu osohu, ktorá neskôr
časť pohľadávky postúpila späť na povinného."»

14. Žalobkyňa vo svojom odvolaní proti rozsudku uviedla, že sa s odvolaním žalobcu z 28.11.2016,
ako aj jeho dodatkami stotožňuje v plnom rozsahu, vrátane procesných dôvodov, ako podkladu pre

zrušenie rozhodnutia Okresného súdu Košice I, odôvodnení doplnených k týmto podkladom, vrátane
požiadavky smerovanej k návrhu na rozhodnutie odvolacieho súdu (petit) a doplnila nasledujúce: „1.
Okresný súd porušil moje ústavné a medzinárodné právo (základné) na rozhodnutie o veci v adekvátne
primeranom časovom úseku bez prieťahov, čo žiadam preskúmať a posúdiť zo strany odvolacieho súdu.
V tejto súvislosti k neopodstatneným prieťahom procesu okrem okolností uvedených v odvolaní žalobcu

2 patrí tiež oneskorené doručenie rozhodnutia súdu zo 16.6.2016 v mojom rodnom jazyku, ktoré som
dostala10.9.2018.Pričomkukorektnémuprocesnémukonaniuvtejtosúvislostidošloažpodisciplinárke
okresného súdu, na základe odvolacieho rozhodnutia súdu vyššej inštancie. 2. Okresný súd bol povinný
zohľadniť, že naliehavý právny záujem (poznámka pre (a) prekladateľa - ruský jazyk nemá analógiu vsúvislostisabsencioutakejtoentityvruskompráve)malmaťmiestoapriestorvčasedohodyzX.X.XXXX
a dohody z XX.X.XXXX, ktoré boli podpísané a vyhotovené na vymáhanie pohľadávky vo vzťahu k
žalovaným, teda na ich základe (teda dohôd), čo prebiehalo od 13. mája 2008 v čase exekúcie vedenej

pod č. 48Er/598/08 - na Okresnom súde Košice II a v roku 2010 v súvislosti s exekúciou 17Er/1741/09
na Okresnom súde Košice I - v predmetnom čase (pozri odôvodnenia a dôkazy v odvolaní žalobcu 2).
3. Súd umelo naťahoval proces, a to aj v súvislosti so situáciou, pri ktorej sudca G. náhle "ochorel“
v deň súdneho pojednávania, pričom sa nachádzal priamo v budove sudu a vec bola odovzdaná
inému sudcovi, aby tento oznámil o "náhlom zdravotnom zlyhaní" sudcu, Žiadam tiež, aby odvolací

súd preveril aj uvedenú okolnosť, a to na základe vyžiadania zodpovedajúceho lekárskeho potvrdenia
odovzdaného (alebo neodovzdaného) predsedovi súdu s náležitým odôvodnením či vysvetlením zo
strany konajúceho sudcu. Súd neposkytol žalobcom v aktuálnom čase ochranu. K dnešnému dňu prešlo
osem rokov odo dňa podania žaloby a nečinnosti alebo neefektívnych úkonov nudu, spravodlivé a
včasné rozhodnutie o našej žalobe, zo strany ktorého by malo okamžitý vplyv na procesný podklad pre
ukončenieexekúciebezprávne,neodôvodnenevedenejprotižalobcomnaOkresnomsúdeKošiceII,ako

aj napomohlo okamžitému procesnému vyriešeniu exekučných (výkonných v rušt.: poznámka autorky
textu) nárokov vo veci č. 17Er 1741/09, tieto dve veci, teda nečinnosť okresného súdu, skomplikovali
situáciu žalobcov v dôsledku vzniku právnej neistoty, ktorá sa zatiahla takmer na desaťročie. Pritom
status právnej neistoty až do dnešného dňa pretrváva, tento stav nie je vyriešený, pretože žalovaný
2/ do dnešného dňa disponuje dohodou z XX.X.XXXX uzatvorenou na základe dohody z X.X.XXXX, a

teda disponuje "právami" na nezákonné vymáhanie od žalujúcich 1.107,19 eur. V dôsledku prieťahov
v konaní súd vytvoril priestor na porušovanie práv žalujúcej strany zo strany odporcu, cieľavedome,
úmyselne ho zbavil zodpovednosti, a to ako právnej, tak aj materiálnej, pričom žalobcom bola upretá
spravodlivosť dokonca aj v súvislosti s náhradou súdnych trov v dôsledku neusporiadanosti funkcie
súdu pod zámienkou nezodpovedného formalizmu, ktorým súd odôvodnil svoje rozhodnutie. Mne ako

účastníčke konania súd nedoručil ani jednu z písomností, ktoré boli nájdené v materiáloch spisu po
vynesení rozhodnutia (napr. na str. 554 - 561 a iné), ktoré boli pravdepodobne doložené protistranou.
Týmto bol položený základ ďalšej ústavnej neudržateľnosti napadnutého rozhodnutia. Konanie v trestnej
veci č. BB 4T/B2/13 (pozn. prekladateľky - grafémy sú jednoznačne ťažko identifikovateľné), v ktorej
sú žalovaní K.. Y. M. Z.. Š., doposiaľ nie je ukončené a je predmetom konania Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky. Prikladám odvolanie Špecializovaného trestného súdu (pozn. prekladateľky, v
origináli označovaný ako 'prokuratúra' SR) z 15.6.2018, kde okrem rôznych iných, vo vzťahu k našej
veci, okolností a jej korektného vyriešenia sa nachádza aj označenie svedectva V.. S. ako nepravdivého.
Špecializovaný trestný súd pritom vo vzťahu k podpísaniu dohôd z X.X.XXXX, a tiež dohody z
XX.X.XXXX (datovanej XX.XX.XX) určil, že V.. S. v skutočnosti predstavuje osobu, ktorá nemá ani

najmenšie vedomosti o okolnostiach "Dohôd") a že skutočným "majiteľom" zločineckých nárokov voči
poškodeným je obžalovaný K.. Y.. Z uvedeného vyplýva aj rozsah, v akom súd siahol na naše práva tým,
že nám odmietol štátnu právnu ochranu, naopak, poskytol ochranu osobám, ktoré by mali byť izolované
odokolitejspoločnostižijúcejvprávnomštáte.OdôvodnenieodvolaniaŠpecializovanéhotrestnéhosúdu
Slovenskej republiky z 15.6.2018.“

15. Žalobcovia vo svojom podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 6.2.2019 predložili ako dôkaz
časť z rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 18.10.2018 č.k. 16C/433/2012-485, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 28.11.2018, ktorým Okresný súd Prešov uložil žalovanému F.. V. S. povinnosť zdržať
sa rušenia práv žalobcu S. K. a intervenienta na strane žalobcu Z.. J. K., výkonom práv zo zmluvy o

postúpení pohľadávky uzavretej medzi žalovaným F.. V. S. ako postupníkom a F.. K. Y., J.. X.X.XXXX
ako postupcom dňa X.X.XXXX, vrátane všetkých dodatkov k tejto zmluve.

16. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcov, ani k podaniu doručenému odvolaciemu súdu dňa 6.2.2019
nevyjadrili, a v priebehu odvolacieho konania zostali nečinní.

17. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 tohto
ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované.

18. Odvolací súd (§ 34 CSP) v intenciách citovaných zákonných ustanovení prejednal odvolanie
žalobcov ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie je prípustnébez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom §
379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov
je neopodstatnené.

19. Žalobcovia v odvolaní namietajú odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c) a f) O.s.p., t.j. že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), že konanie má inú vadu,
ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci(§205ods.2písm.b/O.s.p.),žesúdprvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). V zmysle Civilného sporového
poriadku účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods.
1 písm. b), d), e) a h) CSP, teda že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku dospel k záveru, že žalobcami
uplatnené odvolacie dôvody nie sú v skutkových okolnostiach daného prípadu naplnené. Odvolacie

námietky žalobcov nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a privodiť jeho
zmenu, či zrušenie.

21. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že
by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli,

že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193, § 194 a § 205
CSP (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie podľa ust. § 133 až 135 O.s.p.) alebo že by súd
prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité

zákonné ustanovenia nesprávne vyložil, ak žalobu žalobcov zamietol na základe právneho názoru, že
žalobcovia v danom spore nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa X. S. XXXX v znení dodatku č. 1 zo dňa
X. S. XXXX, uzatvorené medzi žalovaným v 2. rade ako postupcom a žalovaným v 1. rade ako
postupníkom, ktorou mala byť postúpená pohľadávka voči žalobcom na sumu 7.500.000 Sk so 6 %

úrokom (248.954,40 €) z údajnej zmenky znejúcej na vystaviteľov S. K. M. J. K., Q. G. H. X, H., so
splatnosťou v prospech remitenta Z.. Z. Š., N. XX, H., L. O. XX.X.XXXX s dátumom splatnosti 16.4.2007.

22. Neboli zistené ani vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP (v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.) a ani v odvolacom konaní nevyšli najavo také skutočnosti,

ktoré by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

23. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Pretože správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v jeho napadnutej
časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), len
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza:

25. V prvom rade odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú námietku tvrdenej nepreskúmateľnosti,
resp. nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, ktorej dôvodnosť by z podstaty veci bránila prieskumu
rozsudku z hľadiska ďalších relevantných odvolacích námietok žalobcov.

26. Bezpochyby rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie a nepochybne musí

byť zrozumiteľné. Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. musel súd v odôvodnení rozsudku podať
výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku a musel sa vyrovnať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musel byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen
s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež spoukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia bolo a je vysvetliť postup
súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť zároveň
aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozhodnutie súdu

neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 je nepreskúmateľné. Obdobne i podľa § 220 ods. 2
CSP v odôvodnení rozsudku súd je povinný uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil,
aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké
prostriedky procesnej obrany použil, ako aj jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy

vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax, a to tak, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

27. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre

ľudské práva, ktorého judikatúra ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, pretože špecifická odpoveď
sa vyžaduje len na argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci (por. Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Súd je teda

povinný uviesť dôvody pre svoje rozhodnutie, avšak táto povinnosť nemôže byť chápaná ako príkaz
predložiť detailnú odpoveď na každý argument, ktorý strana sporu v konaní uvedie. Obdobne Ústavný
súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý
proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany

(por. napr. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03-30).

28. Súdna prax je jednotná i v úsudku, že nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je založená na
nedostatku skutkových dôvodov, nie na dielčích nedostatkoch odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Musí
sa pritom jednať o vady skutkových zistení, o ktoré súd opiera svoje rozhodovacie dôvody. Za také vady

možno považovať prípady, kedy súd oprel rozhodovacie dôvody o skutočnosti v spore nezisťované,
prípadne zistené v rozpore so zákonom, prípadne kedy nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v
konaní vykonané.

29. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok

je dostatočne zrozumiteľný a určitý. Súd prvej inštancie v ňom totiž uviedol úvahy, pre ktoré považoval
žalobu zamietol. Z odôvodnenia rozsudku je úplne zrejmé, prečo neprisvedčil argumentácii žalobcov a z
akýchprávnychúvahvychádzalprisvojomrozhodovaní.Rozhodnutienemožnopovažovaťzasvojvoľné,
zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd pri svojom rozhodovaní rešpektoval
kautely určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, pri

výklade a aplikácii zákonných predpisov sa neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich
účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že žalobcovia sa s právnym
názorom všeobecného súdu nestotožňujú, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti súdneho rozhodnutia súdu (por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 188/06).

30. Žalobcovia vo svojom odvolaní v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania rovnako
neopodstatnene namietajú odňatie možnosti konať pred súdom a porušenie ich práva na spravodlivý
súdny proces tým, že súd prvej inštancie odmietol vykonať žalobcami navrhnutý dôkaz - uložením
povinnosti žalovaným predložiť originál zmenky (... „na zabezpečenie dôkazu preukázaním odporcami

originálu zmenky“).

31. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

32. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom.33. Odvolací súd je v zhode so žalobcami v ich argumente, že obsah práva na spravodlivý súdny proces
nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho

uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov Slovenskej republiky bez zbytočných
prieťahov.

34. Do práva na spravodlivý súdny proces však nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (por. napr. rozhodnutie Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani
právo na to, aby bola sporová strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v
súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov

súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS
97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý
predkladá strana sporu (por. napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé
súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú

byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú totiž otázky, ktorých posúdenie je
zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu. Inými slovami, právomoc konať o
veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového
stavusúpotrebnéaakýmspôsobomsazabezpečídôkaznajehovykonanie(por.rozhodnutieÚstavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 52/03).

35. Súd v civilnom sporovom konaní nie je viazaný návrhmi sporových strán na vykonanie dokazovania
a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a
rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a nie sporových
strán. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu

prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 365 ods. 1 písm.
b) CSP, resp. podľa § 205 ods. 2 písm. a) a b) O.s.p. (por. m.m. R 37/1993). Zo samej skutočnosti,
že súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie
skutkového stavu, nemožno preto bez ďalšieho vyvodiť, že by súd odňal žalobcom možnosť konať pred
súdom, alebo že by súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Prípadné
nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne
k vydaniu nesprávneho rozhodnutia).

36. So zreteľom na to, že súd nie je viazaný dôkaznými návrhmi sporových strán a súd rozhodne,

ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, za dôvodnú preto nemožno považovať ani námietku žalobcov,
že prvoinštančný súd pochybil, ak odmietol vykonať žalobcami navrhnutý dôkaz uložením povinnosti
žalobcom predložiť originál zmenky. Ak totiž boli z pohľadu vyššie uvedeného právneho posúdenia
všetky rozhodné skutočnosti podľa názoru súdu prvej inštancie dôkazne ozrejmené a dôkazný
prostriedok (navrhovaný žalobcami) už nemohli zvrátiť záver o skutkových zisteniach nosných pre

právne posúdenie sporu, ako to konštatoval súd prvej inštancie, nemožno samotnú okolnosť, že
prvoinštančný súd nepristúpil k vykonaniu navrhovaného dôkazu, považovať za vadu konania, ktorým by
súd odňal žalobcom možnosť konať pred súdom, alebo ktorá by mohla založiť odvolací dôvod porušenia
práva žalobcov na spravodlivý proces.

37. Žalobcovia v odvolaní uplatneným odvolacím dôvodom nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. od 1.7.2016 § 365 ods. 1 písm. h/ CSP) podľa názoru odvolacieho súdu
nedôvodne spochybňujú i správnosť právneho záveru súdu prvej inštancie v jeho výroku o zamietnutí
žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

38. O nesprávne právne posúdenie veci môže ísť vtedy, ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa
právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav veci nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú,
nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.39. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. účinného v čase podania žaloby a rozhodovania súdu prvej inštancie
návrhom na začatie konania (žalobou) bolo možné uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

40. Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby
podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom
určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobou, ktorý musí byť daný v čase vyhlásenia rozsudku. Tento
právnyzáujemmusíbyťkvalifikovaný,t.j.naliehavý.Posúdenienaliehavéhoprávnehozáujmujeotázkou

právnejkvalifikácierozhodujúcichskutočností.Spravidlajenaliehavýprávnyzáujemdanývprípade,keď
sa nemožno domáhať priamo plnenia, tiež vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu,
alebo ak by bez tohto určenia jeho právne postavenie bolo neisté.

41. Odvolací súd je v zhode so žalobcami v ich odvolaní v tom, že určovacia žaloba má predovšetkým
preventívny charakter, lebo jej účelom je spravidla poskytnúť ochranu práva žalobcov skôr, než dôjde k

porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Zároveň však považuje za potrebné pripomenúť, že určovacia
žalobajenamiestelentam,kdejejpomocoumožnoodstrániťstavohrozeniapráva,čineistotyvprávnom
vzťahu a primeranú nápravu nie je možné dosiahnuť inak, a aj tam, kde určovacia žaloba účinnejšie
ako iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a kde jej pomocou
možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia sporov budúcnosti.

42. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti tejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle,
že žalobca (žalobcovia) v danom právnom vzťahu môže (môžu) navrhovaným určením dosiahnuť
odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Nejde pritom o samotnú určovaciu
žalobu, ale o to, čoho, akého určenia, sa ňou žalobcovia domáhajú)a z akých právnych pomerov

vychádza.

43. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobcovia v konaní
domáhajú) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou so zvoleným určovacím petitom môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva žalobcov, alebo neistoty v ich právnom vzťahu. Posúdenie naliehavého

právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie vzťahov, ktoré sú touto neistotou ohrozené, čo pre
žalobcov znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzujú
existenciu tohto svojho právneho záujmu. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení
právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem zaťažuje žalobcu (žalobcov). Ak žalobca
(žalobcovia) neosvedčí (neosvedčia) svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ide o

samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby.

44. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade súd prvej inštancie správne a v súlade s dlhodobo
ustálenou praxou najvyšších súdnych autorít posudzoval, či podaná určovacia žaloba je procesne
prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje, a len zbytočne vyvoláva

konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Náležite pritom vychádzal z premisy,
že určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné
vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má
povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je, nie je právny vzťah alebo právo.

45. V prejednávanej veci sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej
inštancie, že žalobcovia nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa X. S. XXXX v znení dodatku č. 1 zo dňa X. S. XXXX,
uzatvorené medzi žalovaným v 2. rade ako postupcom a žalovaným v 1. rade ako postupníkom, ktorou
mala byť postúpená pohľadávka voči žalobcom na sumu 7.500.000 Sk so 6 % úrokom (248.954,40 €)

z údajnej zmenky znejúcej na vystaviteľov S. K. M. J. K., Q. G. H.Á. X, H., so splatnosťou v prospech
remitenta Z.. Z. Š., N. XX, H., zo dňa XX.X.XXXX s dátumom splatnosti XX.X.XXXX, a to v situácii, ak
žalobcovia naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobcovia odôvodňovali prebiehajúcou
exekúciou v prospech žalovaného v 1. rade na základe zmluvy o odstúpení pohľadávky zo dňa X. S.
XXXX, vedenou na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 48Er/598/2008, súd prvej inštancie zistil, že

exekučný súd túto exekúciu zastavil z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach
rozhodcu JUDr. Jozefa Čorbu, sp. zn. RKCb/1/2007 zo dňa 7.5.2007 je nulitný (ničotný) právny akt,
a teda absolútne neplatný, ktorý nemá žiadnu relevanciu, z čoho potom usúdil, že prípadní veritelia
žalobcov nemajú právny titul, na základe ktorého by si mohli uplatňovať pohľadávku zo zmenky, ktorápodľa zistení súdu neexistuje. Pretože prvoinštančný súd dospel k záveru, že daná určovacia žaloba
nie je v okolnostiach súdenej veci z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení spôsobilým prostriedkom ochrany práva, správne zamietol žalobu bez toho, aby sa zaoberal

meritom veci. Správnosť tohto záveru súdu prvej inštancie nie je spôsobilý spochybniť ani argument
žalobcov v odvolaní, že „ďalším dôvodom naliehavosti právneho záujmu žalobcov je satisfakcia titulom
meritórneho rozhodnutia ako morálna tak aj náhradou újm a trov spôsobených odporcom 1 a odporcom
2“,atiež„konanievedenépredOSPrešovsúčasnépodč.k.16C/433/2012,kdežalobcaakonavrhovateľ
a žalobkyňa ako vedľajšia účastníčka sa domáhajú ochrany osobnosti vo veci, proti odporcovi, ktorým

vystupuje odporca 1. Pre procesne a vecne právne postavenie žalobcov pred OS Prešov v uvedenej
veci bude mať význam meritórne rozhodnutie veci žaloby vedenej pred OS KE I sp. zn. 37C/138/2011.“,
navyšeakžalobcoviavosvojompodanídoručenomodvolaciemusúdudňa6.2.2019predložiliakodôkaz
časť z rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 18.10.2018 č.k. 16C/433/2012-485, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 28.11.2018, ktorým Okresný súd Prešov uložil žalovanému F.. V. S. povinnosť zdržať
sa rušenia práv žalobcu S. K. a intervenienta na strane žalobcu Z.. J. K.Q., výkonom práv zo zmluvy o

postúpení pohľadávky uzavretej medzi žalovaným F.. V. S. ako postupníkom a F.. K. Y., J.. X.X.XXXX ako
postupcom dňa X.X.XXXX, vrátane všetkých dodatkov k tejto zmluve, ktorým rozsudkom sú žalobcovia
vo svojich právach vo vzťahu k označenej zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa X.X.XXXX, vrátane
všetkých dodatkov k tejto zmluve, nepochybne chránení.

46. V korelácii s uvedeným nemožno priznať relevanciu ani námietke žalobcov v odvolaní, že súd prvej
inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., od 1.7.2016 § 365 ods.
1 písm. e/ CSP). Odvolací súd na tomto mieste pripomína, že neúplné zistenie skutkového stavu je
odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd

prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť,
avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní
spôsobilým odvolacím dôvodom, keďže súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami
sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú
významnéadôkazynadbytočné,t.j.kuskutkovýmokolnostiam,ktoréužbolipreukázanéinýmspôsobom

alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní
tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie
právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že
ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v
konaní pred súdom prvej inštancie.

47. V tomto smere žalobcovia súdu za dôkaz, ktorý súd nevykonal, označili ich návrh uložiť žalovaným
povinnosť predložiť súdu originál zmenky. Z odôvodnenia rozsudku plynie, že žalobu zamietol pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
zo dňa X. S. XXXX v znení dodatku č. 1 zo dňa X. S. XXXX, uzatvorené medzi žalovaným v 2. rade ako

postupcom a žalovaným v 1. rade ako postupníkom, a preto s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti
konania „nepovažoval za potrebné vykonať v konaní ďalšie dôkazy navrhované stranami sporu za
účelom posúdenia neplatnosti predmetnej zmluvy“. Pretože prvoinštančný súd dospel k záveru, že daná
určovacia žaloba nie je v okolnostiach súdenej veci z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení spôsobilým prostriedkom ochrany práva, správne zamietol žalobu bez toho,

aby sa zaoberal meritom veci. Ak v nadväznosti na svoj úsudok o nedostatku naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení súd tento žalobcami navrhovaný dôkaz nevykonal a neuložil predložiť
žalovaným originál zmenky navrhnutý dôkaz nevykonal, nemožno jeho postupu nič vytknúť. Pretože
predmetom sporu sa nestalo určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa XX.X.XXXX,
odvolaciu argumentáciu žalobcov vo vzťahu k tejto zmluve odvolací súd nebol oprávnený preskúmavať.

48. Vecnú správnosť tohto záveru prvoinštančného súdu nie sú spôsobilé spochybniť ani ostatné
odvolacie námietky žalobcov založené na tvrdení o vadách konania na súde prvej inštancie, ktoré
predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, spočívajúcich v tom, že si súd nesplnil procesnú
povinnosť posúdiť, či návrh žalobcov zo dňa 10.4.2016, ktorým upresnili žalobný petit, je procesne

prípustným nástrojom ochrany práva žalobou a či eliminuje iné konanie a ovplyvňuje procesné
postavenieúčastníkovkonaniavinýchveciachanapriektejskutočnosti,ženerozhodolonávrhužalobcu
zo dňa 10.4.2016 na spresnenie petitu, vydal rozsudok, ktorým pôvodnú žalobu zamietol, čím bola
žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom.49. Z obsahu žaloby i uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 5.9.2012 č.k. 8NcC/28/2012-210,
ktorým Krajský súd v Košiciach po zistení z obsahu súdneho spisu, že:

žalobkyňa žalobou podanou dňa 1.6.2010 na Okresný súd Prešov sa domáhala určenia, že jej ľudské
práva a základné slobody, jej zákonné práva zaručené zák. č.. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov
podpísaním Zmluvy o postúpení pohľadávky z X.X.XXXX a dodatku č. 1 z X.X.XXXX, v ktorom žalovaný
uviedol bez jej predchádzajúceho písomného súhlasu jej citlivé osobné údaje, a to predovšetkým je
rodné číslo, boli žalovaným porušené, ďalším návrhom sa domáhala určiť, že Zmluva o postúpení

pohľadávky z X.X.XXXX a Dodatok č. 1 z X.X.XXXX sú neplatné, pričom vec bola vedená na tomto súde
pod sp. zn. 13C/115/2010,
Okresný súd Prešov právoplatným uznesením z 24.2.2011 č.k.13C/115/2010-146 vylúčil na samostatné
konanie návrh žalobkyne týkajúci sa určenia, že základné práva a slobody žalobkyne zaručené článkom
19 ods. 3, článkom 22 ods. 1, článkom 16 ods. 1 Ústavy SR a článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, základné práva a slobody navrhovateľky zaručené článkom 26 ods. 1 Ústavy

SR a článku 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, že zákonné právo žalobkyne
zaručené zák. č. 428/2002 Z.z. podpísaním Zmluvy o postúpení pohľadávky z X.X.XXXX a dodatku č. 1
z X.X.XXXX, v ktorom žalovaný uviedol bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalobkyne jej citlivé
osobné údaje a to predovšetkým jej rodné číslo, boli žalovaným porušené. Podľa obsahu spisu uvedené
konanie sa na Okresnom súde Prešov po vylúčení vedie pod sp. zn. 13C/107/2011, uzavrel, že

predmetom konania vedeného pod sp. zn. 13C/115/2010 sa tak stal už iba návrh žalobkyne na určenie
neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky z X.X.XXXX a Dodatku č. 1 z X.X.XXXX.
rozhodol o námietkach žalobkyne proti postúpeniu veci a o miestnej príslušnosti súdu, a rozhodol, že
na konanie o veci 37C/138/2011 vedenej na Okresnom súde Košice I, predtým vedenej na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 13C/115/2010, je miestne príslušný Okresný súd Košice I.

50. Z obsahu podania žalobcu zo dňa 10.4.2016 (č.l. 527 až 529 súdneho spisu) je zrejmé, že žalobca v
tomto podaní upresnil žalobný petit tak, že žiadal určiť, že zmluva o postúpení pohľadávky z X.X.XXXX
uzatvorená medzi postupcom F.. K. Y. a postupníkom F.. V. S., predmetom ktorej je postúpenie zmenky
v nominálnej hodnote 7.500 000,- Sk emitovanej vystaviteľmi S. K. M. J.M. K., Q. G. H. X, H., splatnej

XX.X.XXXX, je ex tunc absolútne neplatná a všetky úkony (akty) vykonané a uzatvorené na podklade
tejto zmluvy sú absolútne neplatné. Z uvedeného je nutné vyvodiť, že žalobca vo svojom podaní zo dňa
10.4.2016 použitím iných slov vyjadril v návrhu svojho rozhodnutia spôsob určenia právneho vzťahu,
práva alebo právnej skutočnosti v zmysle § 80 písm. c) O.s.p, ktorým je nepochybne určenie neplatnosti
označenej zmluvy o postúpení pohľadávky z X.X.XXXX uzatvorenej medzi žalovanými v 1. a 2. rade,

a preto súd prvej inštancie nepochybil, ak toto podanie zo dňa 10.4.2016 (na č.l. 527 až 529 súdneho
spisu) riadne oboznámil na pojednávaní dňa 16.6.2016 (č.l. 547 až 550 súdneho spisu) za prítomnosti
žalobkyne, lebo nešlo o zmenu petitu žaloby, o ktorej by bol súd povinný rozhodnúť v zmysle § 95 O.s.p.,
účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.

51. Žalobcovia neopodstatnene súdu prvej inštancie vytkli i to, že im neposkytol poučenie podľa §
5, podľa ktorého súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní
poučenia o ich procesných právach a povinnostiach (odsek 1). Súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú,
ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom (§ 5 ods. 2 O.s.p.) a podľa §
120 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že

všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

52. Z obsahu súdneho spisu totiž bezpochyby vyplýva, že súd prvej inštancie žalobcov poučil podľa
uvedených ustanovení § 120 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 5 O.s.p. v uznesení zo dňa 2.7.2014 (č.l. 310
súdneho spisu), ktorého preklad do materinského jazyka žalobkyne náležite zabezpečil (č.l. 326 až 327
súdneho spisu). Zároveň aj z obsahu zápisnice o pojednávaní dňa 16.6.2016 (č.l. 547 až 550 súdneho

spisu) plynie, že súd prvej inštancie žalobkyňu prítomnú na pojednávaní opätovne riadne poučil podľa
§ 120 ods. 4 O.s.p. a vyzval ju v súlade s § 118 ods. 4 O.s.p., aby zhrnula svoje návrhy a vyjadrila sa
k dokazovaniu a k právnej stránke veci.53. Súdu prvej inštancie nemožno vyčítať ani to, že „nezisťoval dôvod neprítomnosti advokáta žalobkyne
napojednávanídňa16.6.2016,nakoľkozobsahuzápisniceopojednávanídňa16.6.2016(č.l.547až550
súdneho spisu) je zrejmé, že advokátka žalobkyne sa na toto súdne pojednávanie nedostavila a svoju

neprítomnosť nijako neospravedlnila. Napokon súd prvej inštancie nepochybil, ak žalobcom nedoručil
listiny na č.l. 554 až 561. Z obsahu úradného záznamu zo dňa 13.1.2017 (č.l. 550a/ súdneho spisu)
totiž vyplýva, že išlo o súdne rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré boli do súdneho
spisu založené a zožurnalizované omylom.

54. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že postupom súdu bolo porušené ich právo na súdnu ochranu, odvolací
súd pripomína, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach prezentoval svoj názor,
že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní, lebo jeho obsahom je umožniť
každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci
konať a rozhodnúť (napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 88/01). Toto
základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu

rešpektovali a uznávali procesné úkony každého z účastníkov konania (sporovej strany) bez zreteľa
na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania (napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 37/01). Všeobecné súdy postupom, ktorým rešpektujú platný Občiansky súdny
poriadok (od 1.7.2016 Civilný sporový poriadok) nemôžu porušiť základné právo oprávneného na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (por. m.m. rozhodnutie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 811/00).

55. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že žalobcami uvádzané odvolacie dôvody dané nie sú,
preto odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil

56. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia boli v odvolacom konaní procesne neúspešní, preto im
náhrada trov odvolacieho konania nepatrí. Procesne úspešným žalovaným odvolacie trovy nevznikli,
preto odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

57. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutývýrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej

strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).