Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. február 2020

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 13Csp/602/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519206812
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Nemcová

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2020:7519206812.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Ľubicou Nemcovou v právnej veci žalobcu: VÚB

Leasing, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 318 045, zast.: JUDr. Barbora Tomanová,
so sídlom Kollárova 85, Martin, proti žalovanému: I. U., O..XX.XX.XXXX, V. V. XXXX, F., v konaní o
zaplatenie 535,16 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 416,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne od 04.04.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca má proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej
inštancie v rozsahu 56%. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 21.10.2019 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 535,16 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 04.04.2017 do zaplatenia a trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavreli dňa 12.04.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere a kúpnu zmluvu evid. č. 11380988, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške
585,66 Eur. na kúpu spotrebného tovaru. Kúpna cena tovaru bola 645,70 Eur, pričom žalovaný pri
podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 60,04 Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať
pôžičku v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 23,87 Eur a to až do celkovej sumy pôžičky vo
výške 18,77 Eur a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 900,96 Eur ( bez akontácie). Do podania
žaloby uhradil žalovaný z uvedenej zmluvy sumu 168,93 Eur ( bez akontácie). Vzhľadom na to, že

žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a
včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 26.01.2017 listom- predžalobná
upomienka vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Nakoľko k úhrade
dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 29.03.2017 úver zosplatnil. Do podania žaloby žalovaný dlžné
splátky neuhradil. Celkový dlh tak predstavuje sumu 535,16 Eur. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z
omeškania a trovy konania.

3. Žalovaný, u ktorého je doručenie vykázané riadne a včas sa vo veci nevyjadril.

4. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v rozhodnutí ako „CSP“)
pojednávanie v spotrebiteľských veciach nie je potrebné nariaďovať ak ide iba o otázku jednoduchéhoprávneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1000 eur. Súd tak v tejto veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 24.02.2020.

Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:

5. Žalobca so žalovaným uzavreli dňa 12.04.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a kúpnu zmluvu evid.
č. 11380988, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 585,66 Eur. na kúpu spotrebného

tovaru. Kúpna cena tovaru bola 645,70 Eur, pričom žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo
výške 60,04 Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 48 mesačných
splátkach v sume 23,87 Eur a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 18,77 Eur a to až do celkovej
sumy pôžičky vo výške 900,96 Eur ( bez akontácie). Do podania žaloby uhradil žalovaný z uvedenej
zmluvy sumu 168,93 Eur ( bez akontácie). Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať
poskytnutúpôžičkuresp.jednotlivépovinnésplátkyriadneavčast.j.vsúladesozmluvouapodmienkami

kzmluve,žalobcadňa26.01.2017listom-predžalobnáupomienkavyzvalžalovanéhokokamžitejúhrade
všetkých splátok jednorázovo. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 29.03.2017 úver
zosplatnil.Dopodaniažalobyžalovanýdlžnésplátkyneuhradil.Celkovýdlhtakpredstavujesumu535,16
Eur. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania a trovy konania.

6. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kúpnej zmluvy zo dňa 12.04.2016 vyplýva, že pôžička bola v
sume 585,66 Eur, splátka bola určená na 18,77 eur, celková suma pôžičky bola 900,96 Eur s tým, že
počet splátok bol určený na 48 mesiacov, ročná úroková sadzba bola 25,58 %, RPMN vo výške 25,58 %,
priemerná hodnota RPMN 32,03%, celkové náklady spotrebiteľa 315,30 Eur, termín konečnej splatnosti
20.04.2020. Žalobca predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného dňa 26.01.2017 na okamžitú úhradu

nedoplatku na splátkach a to vo výške 56,31 eur.

7. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

8. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9.Podľa§53ods.1Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

10. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky, upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

11. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

12. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

13.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

16. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z

účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

17. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom
styku ( poctivosť, zneužívanie výkonu práv, rešpektovanie rovnosti účastníka občiansko-právnych
vzťahov). Vo svojom rozhodnutí sp.zn. 3Cdo 173/2003 ( Zo súdnej praxe č. 62/2004) Najvyšší súd SR
už uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravov v zmysle § 3 ods.1 OZ treba považovať úkon,

ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov
vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy
komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu ( nie len osoby vykonávajúce
určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej, s prihliadnutím na všetky okolnosti a nezávisle od
vedomia a vôle ( zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ustanovenie § 3 ods.1 OZ

nemá vlastnú priamu platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo
upravujú právne vzťahy a to na základe všeobecných pravidiel morálnych, tolerancie a morálneho
charakteru konajúcich.

18. Ústavný súd SR v Náleze z 28.2.1995, sp.zn. PL ÚS 10/95 (Zbierka zákonov SR, čiastka 20 č.

51/1995), ktorým rozhodol o nesúlade ustanovenia § 13 vyhl.MS SR č. 45/1964 Zb. s ustanovením §
658 ods.1 OZ, okrem iného uviedol, že aj keď sú úroky z pôžičky ( § 658 ods.1 OZ) predmetom zmluvnej
voľnosti medzi účastníkmi neznamená to, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o
úrokoch musí byť v súlade s ustanovením § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Závisí preto
od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustáli, či výška dohodnutých úrokov je alebo nie je v

súlade s dobrými mravmi.

19. Ústavným súdom SR vyslovený názor korešponduje s témou ( používanou predovšetkým právnou
vedou a teóriou), že zásada zmluvnej voľnosti v súkromnom práve nie je absolútna a nachádza svoje
obmedzenie z hľadiska obsahovej náplne právnych úkonov, napr. pri aplikácii korektívov rozporu s

dobrými mravmi. Usmerňovanie zásady zmluvnej voľnosti prostredníctvom uvedených korektívov ako
aj zákonnom zákaze nepochybne prispieva k spoločenskej a právnej akceptácii zásady zmluvnej
spravodlivosti v súkromnom práve.

20. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č.250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 ods. 8 tohto právneho prepisu predávajúci nesmie konať v
rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie
najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie
alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže
privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä

omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Aplikáciu
ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka v otázke výšky odplaty nevylučuje ani ustanovenie § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri

posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých finančných prostriedkov a lehotu splatnosti. Uvedené
ustanovenie ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného trhu,
ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo vôľou

zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov finančných
inštitúcii poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty riadiac sa zásadou dobrých mravov
upravenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorýchhypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho
uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu
neobmedzeného okruhu okolnosti. Pri posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahuje

je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať.
Rozhodnutieotom,čisúsplnenépodmienkyprepoužitieustanovenia§3ods.1Občianskehozákonníka
alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci
ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti. Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými
mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu

v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa
pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník
s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov a ktorý svoje voľné
peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť ,že
dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej
situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii

poskytoval veriteľovi neprimerané a až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým
mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,
určenú najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu
mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti

priemeru bánk. Takýto názor vyslovil Krajský súd v Košiciach rozhodnutím sp.zn.: 2Co/1/2019.

21. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho
pohnútky a účel, ktorý sledoval. Predovšetkým však treba porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou
obvyklou z praxe peňažných ústavou.

22. Pokiaľ ide o úrok z úverovej istiny, súd v danom prípade zistil, že priemerná úroková sadzba z
úverov ( pre spotrebiteľské úvery od 1-5 rokov) v období 04/2016 bola 8,81% ročne, no v zmluve o
pôžičke je uvedená sadzba 25,58 % ročne, čo viac ako dvojnásobne prevyšuje priemernú úrokovú
sadzbu uplatňovanú bankami pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek. Tieto ustanovenia

spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa
nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho postavenie
a podľa názoru súdu sa priečia dobrým mravom.

23. Žalobcom požadované vysoké úroky sú podľa názoru súd v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3

ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je zmluva v tejto časti neplatná v zmysle § 39 a § 41 Občianskeho
zákonníka.

24. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo
výške 585,66 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný zaplatil sumu 168,93 Eur súd zaviazal žalovaného

na zaplatenie sumy 416,73 Eur (645,70- 60,04 - 168,93). Čo sa týka nárokov nad túto čiastku, súd tieto
nároky zamietol, keďže vyplývali z neplatne uzavretej zmluvy.

25. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

27. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka platnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.28. Nakoľko bol žalovaný v omeškaní s plnením, súd ho zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo
výške 5% ročne od 04.04.2017 do zaplatenia.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení
a to tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešnejší, priznal nárok na náhradu trov konania vo výške
56%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

32. Súdom priznaný nárok na úhradu trov konania v prospech žalobcu vo výške 56% vychádzal zo

zásady úspechu, a to tak, že čiastočný úspech sa odráža od výšky istiny, ktorej sa návrhom na začatie
konania domáhal žalobca a od súdom priznanej výšky istiny, ktorú súd uznal ako opodstatnenú a
preukázanú v súlade s právnou úpravou, ktorá súvisí s prejednaným nárokom žalobcu. V uvedenej
právnej veci žalobca žiadal priznať istinu 535,16 eur, z ktorej mu súd priznal len sumu 416,73 eur,
čo predstavuje 78% a konanie v časti o zaplatenie 118,43 eur zamietol, čo predstavuje 22 %. Z

percentuálneho podielu úspechu žalobcu sa odráta jeho neúspech, a teda súd priznal trovy konania vo
výške 56% zo žalobcom vyčíslenej sumy trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, odvolanie v
lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 4 rovnopisoch s prílohami.

U p o z o r n e n i e :

Ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady

odvolateľa.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.