Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. máj 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/65/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114208194
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mihalčinová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4114208194.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNitrasudkyňouJUDr.AlenouMihalčinovouvsporežalobcu:H.D.,nar.XX.XX.XXXX,bytom

Q. XX/A, A., zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanému:
Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., IČO: 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, o
zaplatenie 5 000 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 2.480 eur z a s t a v u j e.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou došlou na súd dňa 14.03.2014 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu

istiny vo výške 5 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5 000 eur odo
dňa 18.10.2012 do zaplatenia. Zároveň žiadal nahradiť trovy konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil
tým, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu práv žalobcu ako spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 3
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca uviedol, že ako poistník a zároveň poistený so
žalovaným, ako s poisťovateľom, uzatvoril dňa 02.05.2011 poistnú zmluvu č. 0356804005, na základe
ktorej bola vydaná poistka k poistnej zmluve, ktorá bola vydaná ako písomné potvrdenie o uzavretí
poistnej zmluvy. Predmetom tejto poistnej zmluvy bolo úrazové poistenie pre dospelých, a to vrámci

programu „Život“ (v nadstavbovom programe „Život Premium“), v rámci ktorého bolo dojednané aj
pripoistenie denného odškodného počas nevyhnutného liečenia následkov úrazu (riziková skupina 1) -
tarifa 14UP-M, dojednané na poistnú sumu vo výške 40 eur (denná dávka). Žalobca ďalej uviedol, že
dňa 27.02.2012 utrpel úraz na lyžiach. Túto skutočnosť oznámil žalovanému, pričom uvedená poistná
udalosť bola evidovaná pod č. 125/033651/0. Z dôvodu uvedeného úrazu bol žalobca práceneschopný
v rozmedzí mesiacov február - jún 2012, počas ktorého obdobia poberal nemocenskú dávku, čo vyplýva
aj z potvrdenia o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za obdobie od 27.02.2012

do 30.06.2012 zo dňa 31.07.2013. Žalobcovi žalovaný listami zo dňa 02.10.2012, 16.08.2012 a zo
dňa 09.11.2012 odmietol poskytnúť poistné plnenie, nakoľko po preštudovaní zdravotnej dokumentácie,
ktorú žalobca mal k dispozícii, mal za to, že stav bol diagnostikovaný ako vertebrogénny algický
syndróm. Jedná sa o súbor bolestí vyplývajúcich z chorobných zmien v oblasti driekovej chrbtice.
Uvedená diagnóza nie je úrazového pôvodu, jedná sa o degeneratívne procesy chrbtice s postihnutím
medzistavcových kĺbov. Liečbu chrbtice teda nie je možné v prípade žalobcu považovať za čas
nevyhnutného liečenia. Žalobca mal za to, že odmietnutie poskytnutia plnenia zo strany žalovaného nie

je dostatočne odôvodnené a tvrdenie žalovaného, že uvedená diagnóza nie je úrazového pôvodu nie
je dostatočnou obranou žalovaného. Žalobca vylučuje, že jeho problémy, ktoré ho donútili zotrvať na
PN počas doby dlhšej ako 4 kalendárne mesiace, boli spôsobené degeneratívnymi, resp. chorobnými
zmenami, nakoľko do dňa, kedy utrpel spomínaný úraz, sa ani raz problémy podobného druhu u nehoneprejavili a do dňa úrazu nebol ani raz liečený na akékoľvek problémy s chrbticou. Žalobca si uplatňuje
denné odškodné za dobu 125 dní (od 27.02.2012 do 30.06.2012) x 40 eur = 5 000 eur.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 24.11.2014 uviedol, že keďže z predložených lekárskych správ
je zrejmé, že žalobca trpel neúrazovým ochorením chrbtice (vertebrogénny algický syndróm), čo je súbor
bolestí vyplývajúcich z chorobných, degeneratívnych zmien na chrbtici, v žalobnom návrhu vznesený
nárok žalobcu považuje za nedôvodný s poukazom na čl. 1 bod 5aVšeobecných poistných podmienok
preúrazovépoistenie-A,podľaktoréhodopoistnejochranyniesúzahrnuténáhleplatničkovéchrbticové

syndrómy, ani vznik a zhoršenie hernií.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán a listinami: žaloba zo dňa 10.03.2014 s prílohami
(vrátene správy o úraze - správa z Neštátneho zdravotníckeho zariadenia, ortopedická ambulancia
Hajdu s.r.o., podpísaná ortopédom MUDr. H. O.), odpor žalovaného zo dňa 24.11.2014, listinné
dôkazy zaslané žalovaným dňa 18.05.2015, znalecký posudok č. 11/2016, vyjadrenie žalobcu zo

dňa 12.12.2016, vyjadrenie žalovaného zo dňa 29.12.2016 s prílohami, vyjadrenie žalobcu zo dňa
09.02.2017, vyjadrenie žalovaného zo dňa 22.03.2017 a vyjadrenie žalobcu zo dňa 03.07.2017 a zistil
nasledovný skutkový a právny stav:

4. Uznesením č. k. 9C/65/2015-90 zo dňa 25.02.2016 bol do konania ustanovený súdny znalec

MUDr. Y. F., X. námestie X, A., znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia Chirurgia,
traumatológia. Úlohou znalca bolo vypracovať písomný znalecký posudok, v ktorom určí podľa
zdravotnej dokumentácie žalobcu:
- či žalobca trpel pred úrazom, ktorý utrpel dňa 27.02.2012 na lyžiach, ochorením chrbtice, ak áno, nech
uvedie o aké ochorenie išlo, od kedy u neho pretrvávalo, ako vzniká a či ide o chronické ochorenie,

- či ochorenie chrbtice bolo spôsobené následkom úrazu,
- či je ochorenie chrbtice žalobcu považované za náhly platničkový syndróm alebo poškodenie vo forme
hernií medzistavcovej platničky.
5. Súdny znalec vo svojom znaleckom posudku č. 11/2016, ktorý bol súdu doručený dňa 21.11.2016,
uviedol, že žalobca pred pádom na lyžiach podľa zdravotnej dokumetácie vedenej u jeho všeobecnej

lekárky P.. Y. P. z Ambulancie všeobecného lekára, C. XX, A. nikdy nebol vyšetrený či liečený pre bolesti
ktoréhokoľvek úseku chrbtice. U žalobcu pri páde na lyžiach došlo k podvrtnutiu a pomliaždeniu krčnej
chrbtice a horného úseku hrudnej chrbtice a pomliaždeniu zadnej plochy hrudníka s typickým blokom
týchto úsekov chrbtice. V žiadnom prípade nešlo o degeneratívne ochorenia chrbtice, ktoré by zhoršil
a zvýraznil pád na lyžiach, pretože žalobca pred úrazom žiadnym degeneratívnym ochorením chrbtice

netrpel. U žalobcu išlo o poúrazový stav, pri ktorom nedošlo k poškodeniu niektorej medzistavcovej
platničky a hernie niektorej medzistavcovej platničky krčnej a hrudnej chrbtice. V zhrnutí znalec uviedol,
ženazákladevyššieuvedenéhovjednotlivýchrozpraváchazávereposudkunazákladejeho33-ročných
skúseností s degeneratívnymi a úrazovými operáciami chrbtice akceptuje dobu práceneschopnosti, a
teda aj liečenia u žalobcu maximálne od 27.02.2012 do 30.04.2012. Popisovaný vertebrogénny algický

syndróm,ktorýmargumentujesvojodmietavýpostojžalovaný,jelenobecnýmoznačenímako„pracovná
diagnóza“, ktorá sa musí ďalšími vyšetreniami spresniť a ani v štatistických značkách pri novelizácii
zákona č. 576/2004 Z. z. zákonom č. 41/2013 Z. z. s účinnosťou od 01.04.2013 jeho Prílohy č. 1, nie je
„pracovná diagnóza VAS“ uvedená. Keďže rtg nález na krčnej, hrudnej a driekovej chrbtici žalobcu ani
s odstupom 4,5 roka od úrazu nejaví žiadne degeneratívne zmeny, nie je možné akceptovať výhrady

žalovaného, že ťažkosti žalobcu boli nimi, t. j. degeneratívnymi zmenami prítomnými podľa žalovaného
ešte pred úrazom podmienené. Súdny znalec v znaleckom posudku tiež uviedol, že to, že „...Predložené
lekárske správy nepreukazujú liečenie úrazového zranenia...“ nie je chyba žalobcu ale lekárov, ktorí
žalobcu ošetrovali a liečili. Až 20.07.2012 si túto chybu uvedomil MUDr. H. O. a rukou dopísal štatistickú
značku S23. Súdny znalec ďalej uviedol, že žalobca ortopédovi - MUDr. H. O., ako sám ortopéd

poznamenal, uviedol, že má bolesti chrbtice medzi lopatkami a tŕpnutie prstov. Je zásadný rozdiel mať
bolesti chrbtice medzi lopatkami a tŕpnutie prstov a mať cerviko-brachiálny syndróm, pri ktorom bolesti
vyžarujú do ramien, nie medzi lopatky. Preto týmto zápisom ortopéd uviedol laika - žalovaného - do
omylu. Do zápisu z tohto dňa do diagnózy cerviko-brachiálny syndróm nepatrí. Bolesť medzi lopatkami
je typická pre podvrtnutie či pomliaždenie hornej časti hrudnej chrbtice.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 12.12.2016 uviedol, že v predmetnom
konaní nebola spornou skutočnosť týkajúca sa toho, či úraz žalobca utrpel dňa 27.02.2012 alebo
nie. Túto skutočnosť žalovaný nepoprel. Žalobca uviedol, že jeho tvrdenia sú podporené lekárskymisprávami, ktoré predložil k žalobe. Žalobca poukázal na to, že súdny znalec jednoznačne konštatoval,
že žalobca pred úrazom zo dňa 27.02.2012 vôbec netrpel žiadnym ochorením chrbtice a naviac uviedol,
že nikdy nebol ani len vyšetrený alebo liečený pre bolesti ktoréhokoľvek úseku chrbtice. Žalobca

má za to, že znalecký posudok je relevantný vo všetkých troch odpovediach, ktoré sú uvedené v
znaleckom posudku, pričom tento znalecký posudok náležite odôvodňuje uplatnený nárok. Žalobca sa
však nestotožnil s ohraničením doby práceneschopnosti, ktorú ustálil vo svojom znaleckom posudku
súdny znalec. Poukázal na to, že nebolo úlohou súdneho znalca posudzovať dĺžku práceneschopnosti,
preto na túto skutočnosť nemožno prihliadnuť. Za relevantné podľa názoru žalobcu pre posúdenie

dôvodnosti uplatneného nároku je potrebné vziať do úvahy len skutočnosti, ktoré vyplývajú zo znenia
odpovedí, ktoré boli znalcovi položené na zodpovedanie.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 12.12.2016 uviedol, že akceptuje
závery súdom ustanoveného znalca a v nadväznosti na tieto závery bolo žalobcovi z titulu poistnej
udalosti č. 125/033651/0 poukázané poistné plnenie vo výške 2 480 eur za obdobie od 29.02.2012 do

30.04.2012, t. j. za 62 dní x výška denného odškodného 40 eur (62 x 40 - 2 480 eur). Poukázal na to, že
súdom ustanovený znalec akceptoval dobu práceneschopnosti, a teda aj liečenia žalobcu maximálne
od 27.02.2012 do 30.04.2012. V zmysle zmluvných dojednaní pre program Život (čl. 3 ods. 2.4.2)
patriacich k poistnej zmluve č. 0356804005 sa denné odškodné vypláca od prvého dňa nevyhnutného
liečenia, t. j. od prvého dňa návštevy lekára musí žalovaný mať lekárske správy s objektívnymi nálezmi a

zdokumentovaním liečenia. Prvá lekárska správa, ktorú žalobca predložil je zo dňa 29.02.2012. Žalobca
má síce spätne vystavenú PN odo dňa 27.02.2012, avšak to, že mu lekár spätne vypísal PN neznamená,
že mu spätne naordinoval liečenie. V prípade vzniku nároku na denné odškodné by i dni 27.02.2012 a
28.02.2012 museli byť podložené liečbou, t. j. lekárskymi správami s popisom liečenia, čo absentuje.
Pri likvidácii poistnej udalosti č. 125/033651/0 žalovaný musel vychádzať z odborných nálezov lekárov

predložených žalobcom. Žalovaný poukázal na vyjadrenie znalca v znaleckom posudku o tom, že
lekári stanovením chybných diagnóz uviedli žalovaného ako laika do omylu a tiež to, že predložené
lekárske správy nepreukazujú liečenie úrazového zranenia nie je chybou žalobcu ale lekárov, ktorí
žalobcu ošetrovali a liečili. Z dôvodu, že žalovaný až po obdržaní znaleckého posudku č. 11/2016 mal
možnosť zistiť, že liečenie žalobcu skutočne súvisí s úrazom zo dňa 27.02.2012, žalobca nemôže mať

voči žalovanému nárok na úrok z omeškania. Žalovaný má za to, že priznanie akéhokoľvek úroku z
omeškania by bolo v rozpore s ust. § 797 ods. 3 OZ, kde je upravená zročnosť plnenia poistiteľa tak,
že toto je viazané na skončenie vyšetrenia o rozsahu jeho povinnosti plniť. Ak je sporný právny základ
plnenia poistiteľa, ako tomu bolo aj v tejto veci, nie je možné ani začať vyšetrenie potrebné na zistenie
rozsahu poistného plnenia poistiteľa. Splatnosť plnenia do 15 dní po skončení vyšetrenia sa týka len

rozsahu (výšky) plnenia, keď už právny základ práva žalobcu na poistné plnenie bude ustálený až
právoplatnym rozsudkom súdu v tejto veci. Výšku poistného plnenia nebolo možné zo strany žalovaného
objektívne zistiť, nakoľko sám žalobca nevedel predložiť hodnoverné doklady o súvise jeho liečenia s
úrazom a tento bol zistený až za pomoci znaleckého posudku.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 09.02.2017 uviedol, že žalobu v časti uhradenej istiny 2 480 eur
berie späť a žiada, aby súd v tejto časti konanie zastavil.

9. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 03.07.2017.2017 uviedol, že má za to, že nikde v zmluvných
podmienkach a ani v poistnej zmuve nie je definované, čo znamená pojem „doba nevyhnutného

liečenia“. Žalobca taktiež spochybnil, že by bol oboznámený so zmluvnými podmienkami, čo je
evidentné z listinných dôkazov predložených zo strany žalovaného, ktoré nie sú ním podpísané na znak
oboznámenia sa s nimi. Žalobca má za to, že je objektívne preukázaná skutočnosť, že úraz utrpel dňa
27.02.2012 a už tento deň bol dňom nevyhnutného liečenia následkov úrazu, nakoľko už tento deň bol
podrobený kľudovému režimu, nakoľko následky jeho úrazu sa dostavili okamžite po úraze a reálne sa

v týchto dňoch už liečil.

10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že má za to, že spornými zostali dve obdobia. Prvé
obdobie je od 27.02.2012 do 28.02.2012 a druhým obdobím je od 01.05.2012 do 30.06.2012. K prvému
obdobiu uviedol, že nie je pravda to, že nebolo preukázané, že by sa stal úraz žalobcu už 27.02.2012.

Jednak zo znenia znaleckého posudku ako aj z listinných dôkazov, ktoré boli predložené do súdneho
spisu je zrejmé, že tento úraz sa stal dňa 27.02.2012. Zvlášť poukázal na potvrdenie o nemocenských
dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za obdobie od 27.02.2012 do 30.06.2012. Skutočnosť, že aj
samotný lekár určil začiatok doby práceneschopnosti odo dňa 27.02.2012, vychádza len z erudovanéhoprístupu vyšetrujúceho lekára a žalobca nijakým spôsobom do tohto termínu nezasahoval. Lekár je ten,
ktorý má medicínske vzdelanie, a v ktorého kompetencii je ustálenie doby práceneschopnosti. Žalobca
má za to, že žalovaný v tomto prípade nemá žiadnu kompetenciu na to, aby spochybňoval tieto tvrdenia

a preto je dôvodné, aby žalovaný poskytoval žalobcovi poistné plnenie aj za spomínané prvé sporné
obdobie. Ďalej uviedol, že pokiaľ poukáže na argumentáciu žalovaného, ktorý poukazuje na znenie čl.
3 bod 2.4.2 zmluvných dojednaní a uvádza argumentáciu, že je potrebné mať od prvého dňa liečenia
zabezpečené lekárske správy dokumentujúce liečenie, tak tvrdí, že takýto výklad poskytnutý žalovaným
jevrozporesjehovlastnýmizmluvnýmidojednaniami,nakoľkotentovýkonvžiadnomprípadenevyplýva

zo znenia článku 3 ods. 2.4.2. Poukázal tiež na to, že žalobca je v tomto prípade spotrebiteľom a na
ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ existuje nejaký sporný výklad ustanovenia, je potrebné
vždy takýto výklad poskytovať resp. vykonávať v prospech spotrebiteľa. Preto má za to, že poskytnutie
poistného plnenia za prvé obdobie je v plnom rozsahu odôvodnené. Pokiaľ by sa striktne vychádzalo
z výkladu, ktorý poskytuje žalovaný, že za obdobie za ktoré bolo žalovaným vyplatené poistné plnenie,
to znamená od 29.02.2012 do 30.04.2012, neexistujú lekárske správy za každý jeden deň liečenia.

Pokiaľ by sa vychádzalo z tohto výkladu, žalobca má za to, že by žalovaný doslova mal trvať na tom,
aby žalobca predložil lekárske správy za každý jeden deň liečenia. Takýto prístup je však absolútne
nelogický, neprípustný a v rozpore so zákonom. Vo vzťahu k druhému spornému obdobiu právny
zástupcažalobcuuviedol,žedobapráceneschopnostiadobaliečeniabolaustálenáošetrujúcimlekárom
aždo30.06.2012.Žalobcanemalaniprinajmenšomdôvodspochybňovaťtútodobuustálenúošetrujúcim

lekárom.Žiadneustanoveniezmluvnýchdojednaníaleboakýchkoľvekpoistnýchpodmienokžalovaného
nevylučuje poskytnutie poistného plnenia v rozsahu, v akom si ho žalobca uplatnil v rámci tohto konania.
Skutočnosť, že znalec pribratý do tohto konania ustálil ním predpokladanú dobu liečby len do 30.04.2012
neznamená, že žalobca reálne nemal problémy týkajúce sa jeho zdravotného stavu, ktoré mali pôvod
práve v úraze, ktorý sa mu stal 27.02.2012. Je preukázané, že bol liečený, nebol schopný vykonávať

prácu a tento fakt nijako nezmenilo ani neskoršie tvrdenie znalca. Žalobca si práve pre takéto prípady
úrazu a následnej práceneschopnosti uzavrel poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo úrazové poistenie
a bol dobromyseľným ohľadom toho, že jeho doba práceneschopnosti reálne trvala až do 30.06.2012
a že za toto obdobie mu prináleží nárok titulom úrazového poistenia. Vo vzťahu k úroku z omeškania
poukázal na to, že poisťovňa ukončila šetrenie poistnej udalosti tak, že poistné plnenie odmietla vyplatiť

žalobcovi, hoci mala povinnosť plnenia ako sa preukázalo aj v tomto konaní. Vzhľadom na to, že neplnila
a povinnosť plniť mala, sa poisťovňa resp. žalovaný dostal do omeškania so svojou uhradzovacou
povinnosťou a to tak, ako bolo uvedené v samotnej žalobe. Pokiaľ mala poisťovňa ako subjekt, ktorý
poskytuje profesionálne služby ohľadom úrazu poistenia akékoľvek pochybnosti o správnosti diagnóz
určených ošetrujúcimi lekármi, žalobca má za to, že vzhľadom na to, aké služby poskytuje spotrebiteľom,

bola kompetentná si bližšie preskúmať zdravotný stav ako aj lekárske správy týkajúce sa žalobcu.

11. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že objektívne nie je ničím preukázaná skutočnosť, že k úrazu došlo
dňa 27.02.2012. Prvá správa o úraze je správa z Neštátneho zdravotníckeho zariadenia, ortopedická
ambulancia Hajdu s.r.o., podpísaná ortopédom P.. H. O. a táto správa zo dňa 29.02.2012 uvádza, že

žalobcaspadolnalyžiach.Čiženijakonebolopreukázané,žežalobcaúrazutrpelskôrakopreddátumom
29.02.2012. Žalobca nenavštívil nemocnicu ani iného ortopéda, teda pohotovosť, čím by preukázal, že k
úrazu došlo skôr. Žalobca má síce spätne vystavenú PN od lekára odo dňa 27.02.2012, čo je po dohode
s lekárom možné, avšak to, že mu lekár spätne vypísal PN s týmto dátumom nepreukazuje, že úraz sa
stal 27.02.2012. V prípade vzniku nároku na denné odškodné by aj dni 27.02.2012 a 28.02.2012 museli

byť podložené liečbou, t. j. lekárskymi správami, ktoré by preukázali, že k úrazu došlo 27.02.2012. Toto
však doposiaľ preukázané v konaní nebolo. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 23.07.2017 uviedol, že
mu nie je zrejmé čo znamená pojem „čas nevyhnutného liečenia“. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na
všeobecné poistné podmienky k uzatvorenému poisteniu konkrétne čl. 8 ods. 4 Všeobecných poistných
podmienok pre úrazové poistenie - A (ďalej len VPP“), kde je uvedené, že čo znamená denné odškodné

počas doby nevyhnutného liečenia. Taktiež v Zmluvných dojednaní pre program Život s rozšírenou
ponukou pripoistení v nadstavbovom programe Život Premium (ďalej len „ZD“) je v čl. 3 ods. 2.4.2
uvedené odchýlenie od ustanovenia čl. 8 ods. 4 písm. a) VPP, t. j. ak dôjde k úrazu poisteného a čas ktorý
je potrebný na zahojenie alebo ustálenie telesného poškodenia je dlhší ako 14 dní vypláca sa dohodnutá
poistná suma denného odškodného pri poistení denného odškodného počas nevyhnutného liečenia

následkom úrazu. Súdom ustanovený znalec sa v tejto súvislosti jednoznačne vyjadril, že akceptuje
čas liečenia následkom úrazu žalobcu maximálne od 27.02.2012 do 30.04.2012. V nadväznosti na tieto
zistenia znalca žalovaný vyplatil poistné plnenie, pričom tak ako znalec aj žalovaný je toho názoru,
že doba liečenia od 01.05.2012 do skončenia práceneschopnosti už nebola dobou nevyhnutnéholiečenia následkom úrazu. Zároveň v tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že žalobcovi vyplatil s
poukazom na zistenie znalca približne dvojnásobok priemernej doby liečenia v obdobných prípadoch.
ZD podrobne upravujú ako sa vypláca denné odškodné v zmysle čl. 3 ods. 2.4.4. kde je uvedené,

že poisťovateľ stanoví poistné plnenie podľa tabuľky plnenia za čas nevyhnutného liečenia (ďalej
len oceňovacia tabuľka). V príslušnej oceňovacej tabuľke je stanovená priemerná doba nevyhnutného
liečenia telesného poškodenia. K tomuto žalovaný uvádza aj to, že táto tabuľka je verejne dostupná
na internete a každý poistenec môže do nej kedykoľvek nahliadnuť. Ak by poisťovateľ vychádzal z
oceňovacej tabuľky, tak v zmysle tejto tabuľky pri uznanej diagnóze znalcom - pomliaždenie ťažkého

stupňa krčnej, hrudnej, driekovej alebo krížnej chrbtice je priemerná doba nevyhnutného liečenia 28
dní a pri diagnóze podvrtnutie krčnej, driekovej alebo hrudnej chrbtice je to 35 dní. V tejto súvislosti
žalovaný poukázal na ust. čl. 3 ods. 2.4.5 ZD, ktoré upravuje vyplácanie poistného plnenia v prípade,
ak je skutočná doba nevyhnutného liečenia dlhšia ako priemerná doba nevyhnutného liečenia. Podľa
oceňovacej tabuľky poistná suma denného odškodného sa vypláca nasledovne v zmysle čl. 3 ods. 2.4.5
písm. b), ak je skutočná doba nevyhnutného liečenia dlhšia ako priemerná doba nevyhnutného liečenia

vyplatípoisťovateľpoistnúsumudennéhoodškodnéhominimálnezacelúpriemernúdobunevyhnutného
liečenia. Žalovaný tu poukázal na to, že žalobcovi bolo poukázané denné odškodné za celú priemernú
dobu nevyhnutného liečenia podľa oceňovacej tabuľky (35 dní) a navyše mu bolo vyplatené ešte denné
odškodné podľa zistenia znalca spolu až za 62 dní. K vyjadreniu žalobcu, že nebol oboznámený so VPP
a ZD patriacimi k poistnej zmluve žalovaný uviedol, že žalobca svojím podpisom na poistnej zmluve v

časti vyhlásenie poistníka potvrdil, že vyhlasuje, že bol pred uzatvorením poistnej zmluvy oboznámený
s obsahom a že prevzal VPP a ZD, ktoré sa vzťahujú na poistnú zmluvu a tvoria jej neoddeliteľnú súčasť
ako prílohy. Taktiež prílohou k uzatvorenej poistnej zmluve je záznam Informácie pre klienta, ktorý tak
isto žalobca podpísal a v čl. 1 týchto informácií je uvedené, že klient svojím podpisom potvrdzuje, že
všetky informácie v zmysle tohto záznamu mu boli poskytnuté v dostatočnom časovom predstihu pred

uzatvorením poistnej zmluvy a že so všetkými informáciami uvedenými v tomto zázname sa oboznámil.
Včl.1tohtozáznamujeuvedené,žepodmienkysprostredkovaniapoistnéhoproduktuaprávnenásledky
uzavretia poistnej zmluvy sú definované ust. Občianskeho zákonníka, poistnej zmluvy, zmluvy, ktorou
sa daný produkt dojednáva a poistných podmienok a ďalších dokumentov, na ktoré sa táto poistná
zmluva odvoláva. Žalovaný tiež uviedol, že nikdy netvrdil, že lekárskymi správami má byť doložený

každý deň liečenia. V tomto prípade je však sporné, kedy došlo k úrazu. Objektívne prvá správa je
zo dňa 29.02.2012, preto možno vychádzať jedine z tohto dátumu vzniku úrazu. Žalovaný má za to,
že takisto ako uviedol súdom ustanovený znalec so svojou 33-ročnou praxou, vie koľko trvá liečenie
takýchto úrazov a je si vedomý toho, prečo maximálnu dobu liečenia žalobca následkom úrazu stanovil
po jeho komplexnom vyšetrení maximálne do 30.04.2012. Bohužiaľ často krát sa stretáva zo strany jeho

klientov s tým, že po dohode s lekárom nedôvodne predlžujú práceneschopnosť hoci už sa neliečia
na následky úrazu. Žalovaný má za to, že k vyplateniu poistného plnenia v priebehu tohto sporu bol v
celom rozsahu odškodnený nárok žalobcu a žiada, aby súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Pokiaľ ide
o úrok z omeškania má za to, že žalobca nemôže mať v tomto prípade nárok na úrok z omeškania,
nakoľko predložené lekárske správy skutočne aj podľa záverov znalca v posudku nepreukazovali

liečenie úrazového zranenia. Ako uvádza znalec v tomto prípade išlo o chybu lekárov, ktorí žalobcu
ošetrovali a liečili. Žalovaný však mohol vychádzať dôvodne z týchto lekárskych správ a preto v čase keď
likvidoval poistnú udalosť dôvodne zamietol poskytnúť poistné plnenie s poukazom na lekárske správy,
ktoré preukazovali degeneratívne zmeny na chrbtici a nie liečenie úrazového zranenia. Až po vysvetlení
pochybenia lekárov znalcom MUDr. F. žalovaný mal možnosť zistiť, že žalobcovo liečenie preukazuje

úrazovézranenia.N.mápretozato,žesanemoholdostaťdoomeškaniasvyplatenímpoistnéhoplnenia,
keď až po znaleckom posudku v konaní bolo zistené, že nárok žalobcu je čiastočne daný. Žalovaný
žiada priznať náhradu trov konania vo výške zaplateného preddavku na znalecké dokazovania vo výške
300 eur. Žalovaný zároveň uviedol, že oceňovacia tabuľka, ktorá je spomínaná v bode 3 ods. 2.4.4
ZD je verejne prístupná na internete (www.allianzsp.sk ) a môže si ju hocikto

stiahnuť, preto nie je prílohou ZD. Táto tabuľka je takisto prístupná na pracoviskách žalovaného a klienti
do nej môžu kedykoľvek nahliadnuť. Žalobcovi žalovaný poskytol poistné plnenie vo výške dvojnásobku,
ktorá by mu prislúchala podľa tejto tabuľky, kde je uvedená priemerná doba liečenia konkrétnych úrazov.
Špecifikácia pojmu „doba nevyhnutného liečenia“ sa nachádza vo VPP a to konkrétne v čl. 8 ods. 4
kde sa uvádza, čo znamená denné odškodné počas doby nevyhnutného liečenia, je to ešte presne

špecifikované v čl. 3 bod 2.4.2 ZD, kde je uvedené, že sa zároveň dojednáva, že doba, za ktorú sa
poistnásumadennéhoodškodnéhovypláca,zodpovedácelejdobenevyhnutnéholiečenia(odjejprvého
dňa). Špecifikácia tohto pojmu sa nachádza aj v ods. 2.4.4 ZD ako aj v ods. 2.4.5 ZD.12. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej

udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

13. Podľa § 816 Občianskeho zákonníka, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená
dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok, alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie
vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

14. Podľa čl. 3 ods. 2.4.2 ZD, odchylne od ustanovenia čl. 8 ods. 4 písm. a) pre UP - ak dôjde k úrazu
poisteného a čas, ktorý je potrebný na zahojenie alebo ustálenie telesného poškodenia je dlhší ako
14 dní, vypláca sa dohodnutá poistná suma denného odškodného v pripoistení denného odškodného
počas nevyhnutného liečenia následkov úrazu. Zároveň odchylne od ustanovenia čl. 8 ods. 4 písm. a)
VPP pre UP sa dojednáva, že doby, za ktorú sa poistná suma denného odškodného vypláca zodpovedá

celej dobe nevyhnutného liečenia (od jej prvého dňa).

15. Podľa čl. 3 ods. 2.4.3 ZD, odchylne od ustanovenia čl. 8 ods. 4 písm. b) VPP pre UP sa dojednáva,
že vystavenie dokladu o pracovnej neschopnosti nie je podmienkou plnenia poistnej sumy denného
odškodného.

16. Podľa čl. 3 ods. 2.4.4 ZD, poisťovateľ stanoví poistné plnenie podľa tabuľky plnenia za čas
nevyhnutného liečenia (ďalej len „oceňovacia tabuľka“). Nevyhnutné liečenie následkov úrazu a jeho
skutočná dĺžka musia byť doložené dostatočnou zdravotnou dokumentáciou so zápisom o prvotnom
ošetrení, priebehu liečenia a rehabilitácie, ktorá slúži ako základný podklad pre stanovenie výšky

poistného plnenia V príslušnej oceňovacej tabuľke je stanovená priemerná doba nevyhnutného liečenia
telesného poškodenia.

17. Podľa čl. 3 ods. 2.4.5 písm. b) ZD, poistná suma denného odškodného sa vypláca podľa
nesledujúcich pravidiel: b) ak je skutočná doba nevyhnutného liečenia dlhšia ako priemerná doba

nevyhnutného liečenia, vyplatí poisťovateľ poistnú sumu denného odškodného minimálne za celú
priemernú dobu nevyhnutného liečenia.

18. Podľa čl. 1 ods. 5 písm. a) VPP, do poistnej ochrany nie sú zahrnuté: vznik a zhoršenie aseptických
zápalov šľachových pošiev, svalových úponov, mazových vačkov a epikondylitio, náhle platničkové,

chrbticové syndrómy, náhle cievne príhody a odchlipenie sietnice.

19. Podľa čl. 8 ods. 4 písm. c) VPP, denné odškodné počas doby nevyhnutného liečenia sa poskytuje
najdlhšie počas doby trvania pracovnej neschopnosti z dôvodu úrazu.

20. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba v časti denného odškodného
za obdobie od 27.02.2012 do 28.02.2012 a v časti denného odškodného za obdobie od 01.05.2012
do 30.06.2012 nie je dôvodná. Súd má tiež za to, že žalobcovi nepatrí ani úrok z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 2 480 eur odo dňa 18.10.2012 do zaplatenia. V predmetnom konaní bol
ustanovený súdny znalec, nakoľko v konaní bolo sporné to, či žalobca trpel pred úrazom na lyžiach

ochorením chrbtice, či ochorenie chrbtice bolo spôsobené následkom úrazu a či je ochorenie chrbtice
žalobcu považované za náhly platničkový syndróm alebo poškodenie vo forme hernií medzistavcovej
platničky. Uvedené skutočnosti bolo nevyhnutné zistiť z toho dôvodu, že z lekárskych správ, ktoré
predložil žalobca žalovanému vyplývalo, že bolesti chrbtice žalobcu nie sú spôsobené následkom úrazu,
ale ide o degeneratívne zmeny na chrbtici, pričom ust. čl. 1 ods. 5 písm. a) VPP výplatu denného

odškodného v takomto prípade vylučuje. Súdny znalec vo svojom posudku dospel k záveru, že u žalobcu
pri páde na lyžiach došlo k podvrtnutiu a pomliaždeniu krčnej chrbtice a horného úseku hrudnej chrbtice
a pomliaždeniu zadnej plochy hrudníka s typickým blokom týchto úsekov chrbtice. V žiadnom prípade
nešlo o degeneratívne ochorenia chrbtice, ktoré by zhoršil a zvýraznil pád na lyžiach, pretože žalobca
pred úrazom žiadnym degeneratívnym ochorením chrbtice netrpel. U žalobcu išlo o poúrazový stav, pri

ktorom nedošlo k poškodeniu niektorej medzistavcovej platničky alebo hernie niektorej medzistavcovej
platničky krčnej a hrudnej chrbtice. Znalec tiež poznamenal, že lekári, ktorí žalobcu ošetrovali a liečili
žalovaného ako laika uviedli do omylu, a to stanovením chybných diagnóz. Rovnako to, že lekári stanovili
chybné diagnózy, z ktorých vyplývalo, že v danom prípade nejde o liečenie poúrazoveho stavu, nie jeani chybou žalobcu. Za podstatné súd v tomto prípade považuje aj tvrdenie súdneho znalca, že na
základe jeho 33-ročných skúseností s degeneratívnymi a úrazovými operáciami chrbtice akceptuje dobu
práceneschopnosti, a teda aj liečenia u žalobcu maximálne od 27.02.2012 do 30.04.2012. Aj napriek

skutočnosti, že nebolo úlohou znalca stanoviť dobu liečenia žalobcu, súd zobral do úvahy názor a
zistenia znalca ako odborníka v tejto oblasti poukazujúc na jeho 33-ročné skúsenosti s degeneratívnymi
a úrazovými operáciami chrbtice. Súd sa stotožnil s názorom znalca o tom, že doba nevyhnutného
liečenia žalobcu bola maximálne do 30.04.2012. Súd pritom zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že lekári,
ktorí žalobcu ošetrovali a liečili stanovili žalobcovi chybné diagnózy, pričom na základe zistení práve

týchto lekárov bola žalobcovi vystavená PN. Súd v danom prípade poukazuje aj na čl. 3 ods. 2.4.3 ZD, v
zmysle ktorého vystavenie dokladu o pracovnej neschopnosti nie je podmienkou plnenia poistnej sumy
denného odškodného. Súd nepriznal žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 2 480 eur, ktorú predstavuje
denné odškodné za obdobie od 29.02.2012 do 30.04.2012 a ktorú žalovaný dobrovoľne uhradil po
zistenich znalca v znaleckom posudku, nakoľko mal za to, že žalovaný až po zisteniach v znaleckom
posudku mohol dospieť k záveru, že u žalobcu išlo o liečenie poúrazového stavu a teda sa nejedná

o výnimku, pri ktorej denné odškodné žalobcovi nepatrí. Námietku žalobcu o tom, že vyšetrovanie
poistnej udalosti už bolo ukončené skôr a to nepriznaním nároku žalobcovi na denné odškodné s tým,
že z tohto dôvodu má žalobca nárok na úrok z omeškania, súd nepripúšťa. Súd opätovne poukazuje
na to, že žalovaný nepriznal nárok žalobcovi z dôvodu, že lekárske správy, ktoré mu boli predložené
žalovaným nepreukazovali liečenie úrazového zranenia, čo podľa názoru znalca nebolo chybou ani

žalovaného ani žalobcu. Súd taktiež nepriznal žalobcovi denné odškodné za obdobie od 27.02.2012
do 28.02.2012, nakoľko nemal za objektívne preukázané, že k úrazu skutočne došlo dňa 27.02.2012,
keďže prvá lekárska správa, ktorú žalobca predložil je zo dňa 29.02.2012. V zmysle ZD (čl. 3 ods.
2.4.2, ods. 2.4.4) patriacich k poistnej zmluve sa denné odškodné vypláca od prvého dňa nevyhnutného
liečenia, t. j. od prvého dňa návštevy lekára musí žalovaný mať lekárske správy s objektívnymi nálezmi

a zdokumentovaním liečenia. Žalobca má síce spätne vypísanú PN od 27.02.2012, avšak zápis o
prvotnom vyšetrení je až zo dňa 29.02.2012, a preto súd žalobcovi aj s poukazom na ust. čl. 3 ods. 2.4.3
ZD denné odškodné za obdobie od 27.02.2012 do 28.02.2012 nepriznal. Žalobca taktiež spochybnil,
že by bol oboznámený so zmluvnými podmienkami, čo je evidentné z listinných dôkazov predložených
zo strany žalovaného, ktoré nie sú ním podpísané na znak oboznámenia sa s nimi. Súd však po

oboznámení sa s poistnou zmluvou č. 0837110033891 mal za preukázané, že žalobca uvedenú zmluvu
podpísal, pričom súčasťou predmetnej zmluvy je aj vyhlásenie poistníka, že pred uzatvorením poistnej
zmluvy bol oboznámený a prevzal VPP a ZD. Skutočnosť, že žalobca sa podpisom poistnej zmluvy
mal oboznámiť aj so VPP súd nepovažoval za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu
medzi stranami. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o tom, že má za to, že nikde v zmluvných podmienkach

a ani v poistnej zmuve nie je definované, čo znamená pojem „doba nevyhnutného liečenia“, súd má za
to, že tento pojem je dostatočne špecifikovaný najmä v čl. 3 ods. 2.4.4, ods. 2.4.2 ako aj v ods. 2.4.5
ZD. Na záver súd poukazuje aj na to, že žalovaný vyplatil s poukazom na zistenie znalca približne
dvojnásobok priemernej doby liečenia v obdobných prípadoch. ZD upravujú ako sa vypláca denné
odškodné v zmysle čl. 3 ods. 2.4.4. kde je uvedené, že poisťovateľ stanoví poistné plnenie podľa

tabuľky plnenia za čas nevyhnutného liečenia (ďalej len „oceňovacia tabuľka“). Táto tabuľka je verejne
prístupná na internete (www.allianzsp.sk ) a môže si ju hocikto stiahnuť, preto
nie je prílohou ZD. Táto tabuľka je tak isto prístupná na pracoviskách žalovaného a klienti do nej môže
kedykoľvek nahliadnuť. V príslušnej oceňovacej tabuľke je stanovená priemerná doba nevyhnutného
liečenia telesného poškodenia. Ak by poisťovateľ vychádzal z oceňovacej tabuľky, tak v zmysle tejto

tabuľky pri uznanej diagnóze znalcom - pomliaždenie ťažkého stupňa krčnej, hrudnej, driekovej alebo
krížnej chrbtice je priemerná doba nevyhnutného liečenia 28 dní a pri diagnóze podvrtnutie krčnej,
driekovej alebo hrudnej chrbtice je to 35 dní. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. čl. 3 ods. 2.4.5
ZD, ktoré upravuje vyplácanie poistného plnenia v prípade, ak je skutočná doba nevyhnutného liečenia
dlhšia ako priemerná doba nevyhnutného liečenia. Podľa oceňovacej tabuľky poistná suma denného

odškodného sa vypláca nasledovne v zmysle čl. 3 ods. 2.4.5 písm. b), t. j. ak je skutočná doba
nevyhnutného liečenia dlhšia ako priemerná doba nevyhnutného liečenia vyplatí poisťovateľ poistnú
sumu denného odškodného minimálne za celú priemernú dobu nevyhnutného liečenia. Súd poukazuje
na to, že žalobcovi bolo poukázané denné odškodné za celú priemernú dobu nevyhnutného liečenia
podľa oceňovacej tabuľky (35 dní) a navyše mu bolo vyplatené ešte denné odškodné podľa zistenia

znalca spolu až za 62 dní.

21. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.22. Vzhľadom k tomu, že žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.02.2017 vzal svoj návrh
v časti o zaplatenie sumy 2 480 eur späť, súd konanie v tejto časti v súlade s § 145 ods. 2 CSP zastavil.

23. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

24. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 257 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok

na ich náhradu. Súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku, kde sa okrem iného uvádza, že to,
že predložené lekárske správy nepreukazujú liečenie úrazového zranenia nie je chybou žalobcu ale
lekárov, ktorí žalobcu ošetrovali a liečili. V znaleckom posudku je zároveň uvedené, že žalovaný bol
taktiež uvedený do omylu ako laik, nakoľko vychádzal z nesprávne určených diagnóz v lekárskych
správach. Žalobca teda podal žalobu dôvodne, nakoľko nebolo jeho chybou, že predložené lekárske
správy nepreukazovali liečenie úrazového zranenia. Na druhej strane ani žalovaný nepochybil, nakoľko

žalobcovi nárok na denné odškodné nepriznal z dôvodu, že vychádzal z chybných diagnóz, ktorými ho
ošetrujúci lekári žalobcu ako laika uviedli do omylu. Žalovaný až zo znaleckého posudku zistil, že u
žalobcu išlo skutočne o liečenie úrazového zranenia a nie o degeneratívne zmeny na chrbtici.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo,

na Okresnom súde Nitra.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.