Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/41/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717203271
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8717203271.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. J. XX, právne zastúpená: JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, advokátka so sídlom Okružná 36, 058
01 Poprad, IČO: 506 727 20, proti žalovanej D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX H.,
právne zastúpená: Mgr. Adrián Bobko, advokát so sídlom Námestie sv. Egídia 78, 058 01 Poprad, IČO:
37 747 371, o zaplatenie 513,24 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Poprad sp. zn. 8C/13/2017-114 zo dňa 15.11.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Priznáva sa žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorej rozhodne súd I. inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol, cit:
„ I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu s tým, že o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti rozsudku
súdny úradník.“

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, okrem iného, odôvodnil tým, že všeobecná zodpovednosť za
náhradu škody je možné charakterizovať ako subjektívnu zodpovednosť s predpokladaným zavinením
škodcu. To znamená, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že škodu spôsobil
škodca (žalovaný), existencia škody a jej výška zaťažuje poškodeného (žalobcu).

3. O všeobecnú zodpovednosť podľa Občianskeho zákonníka pôjde len vtedy, ak sú kumulatívne

naplnené tieto predpoklady:
1. protiprávnosť konania,
2. vznik škody,
3. príčinná súvislosť medzi škodou a konaním, ktoré nie v súlade s právom,
4. zavinenie škodcu (ktoré nie je v súlade s právom).

4. Škoda je v právnej teórii ako aj v súdnej praxi majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch.

5. Za protiprávne konanie ako predpoklad zodpovednosti za škodu je označované konanie, ktoré je
v rozpore s objektívnym právom, teda konanie, ktoré porušuje hmotnoprávne vzťahy, alebo zmluvné
vzťahy.6. Zavinenie je vnútorný psychický stav fyzickej osoby ku konaniu a výsledkom tohto konania, ktoré je
protiprávne. Ide teda o spôsobilosť rozoznať protiprávnosť správania. Právna prax rozlišuje zavinenie

úmyselné a zavinenie nedbanlivostné. Na rozdiel od protiprávneho konania, všeobecná zodpovednosť
za škodu, vychádza z princípu predpokladaného zavinenia, čo sa premieta v procesnej rovine tým, že
dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že škodca škodu nezavinil zaťažuje žalovaného.

7. Príčinná súvislosť medzi škodou a konaním je objektívna kategória vyjadrujúca vzájomnú súvislosť

medzi konaním a účinkami konania, teda o stav, pri ktorom konanie vyvoláva určité účinky. Ak ide
o náhradu škody vyžaduje sa existencia príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu, vyvolávajúce
následok v podobe škody. Vyžaduje sa teda príčinná súvislosť medzi konaním škodcu a škodou. V
prípade zodpovednosti za škodu, ktorej predpokladom je protiprávne konanie, nestačí, že je daná
príčinná súvislosť konania škodcu a škody, ale vyžaduje sa príčinná súvislosť protiprávneho konania
a škody (následku). Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou

škodou je otázkou skutkovou. O jej existencii (neexistencii) robí skutkový záver súd. Dôkazné bremeno
spočívajúce v povinnosti preukázať vznik škody, protiprávnosť konania škodcu a príčinnú súvislosť,
zaťažuje poškodeného.

8. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených teoretických úvah

uzavrel, že škoda ako majetková ujma, ktorá mala vzniknúť žalobkyni a bola vyjadrená v peniazoch vo
výške 513,24 eura, reálne preukázaná nebola. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa umožnila
žalovanej na základe ústnej dohody užívať izbu na poschodí rodinného domu, kt. je žalobkyňa
vlastníčkou, za čo sa žalovaná ústne zaviazala starať sa o mačky dcéry žalobkyne a udržiavať izbu, jej
zariadenie a iné priestory spojené s užívaním bytu v riadnom stave spôsobilom na užívanie. Dohodli sa

aj, že žalovaná nebude uhrádzať poplatky spojené s užívaním izby. Žalovaná užívala izbu od januára
2015 do júla 2015. Žalovaná nezanedbala svoju prevenčnú povinnosť dohľadom nad maloletými deťmi,
ktoré mali pomočiť koberec a posteľ v užívanej izbe a teda nekonala v rozpore s právom, ktoré by malo
priamy vplyv na vznik škody. Žalobkyňa vedela, že žalovaná v izbe bude bývať s maloletými deťmi a
môže tak dôjsť k väčšiemu než bežnému opotrebovaniu vecí. Pokiaľ ide o nárok na náhradu poškodenej

postele v sume 357 eur, žalobkyňa nepreukázala v akom stave bola posteľ v čase keď ju začala užívať
žalovaná, aké mala poškodenia a teda nepreukázala výšku škody, ktorá jej mala na posteli vzniknúť.
Žalobkyňa nepreukázala ani úhradu sumy 42 eur za vyčistenie koberca a pranie záclon, pričom náklady
sa mali týkať len postele nie aj záclon. Ďalej nebolo zistené, že by k zvýšenému odberu plynu došlo
len v dôsledku nepomenovaného konania žalovanej. Vyúčtovanie odberu plynu nepreukazuje že by bol

plyn spotrebovaný výlučne priestoroch užívaných žalovanou a že by bol nedoplatok za plyn aj reálne
uhradený. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a preto súd prvej inštancie žalobu zamietol ako
nedôvodnú.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.

10. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že súd na základe vykonaného
dokazovania dospel nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, čo
odôvodnila tým, že žalovaná porušila prevenčnú povinnosť tým, že jej vznikla škoda uplatňovaná v
tomtokonaní.Žalovanánepoprelasvojuvinunaspôsobenejškode.Žalovanámohlazabezpečiťochranu

majetku žalobkyne napr. navlieknutím gumenej plachty na posteľ. Ďalej uviedla, že so žalovanou sa
dohodla, že aj keď nebude platiť nájomné za užívanie izby, v prípade nedoplatku sa zaväzuje uhradiť ho.
Popierala tvrdenia žalovanej o tom, že v čase užívania bytu žalovanou bývala v dome s manželom. V tom
období bola žalobkyňa v zahraničí, manžel jazdil kamiónom a preto žalobkyňa súhlasila s nasťahovaním
žalovanej za účelom starostlivosti o mačky. Čo sa týka náhrady za škodu na posteli uviedla, že dovtedy

ju nikto neužíval. Podľa vyjadrenia odborníkov danú posteľ nebolo možné vyčistiť ale len vymeniť. Škoda
na koberci bola preukázaná mailovou komunikáciou. Žalovaná do dnešného dňa neuviedla izbu do
pôvodného stavu. Z tohto dôvodu navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančného
súdu alternatívne, aby rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu a žalobkyni prizná nárok
na náhradu trov konania.

11. Žalovaná vo vyjadrení k o odvolaniu uviedla, že sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej
inštancie, rozsudok je vecne aj právne správny. V konaní nebolo preukázané, že by zavinením žalovanej
došlokvznikuškody.Tožežalovanánepoprelavzniksituácieeštenezakladájejzodpovednosť.Tvrdeniažalobkyne o ústnej dohode o tom, že bude hradiť energie sú zavádzajúce a odporujú predchádzajúcim
vyjadreniam o tom, že žalovanej bolo umožnené obývať izbu bez nároku na nájomné a energie.
Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a riadne nepreukázala vznik škody. Žalobkyňa nepreukázala

ani to, že posteľ bola zničená natoľko, že sa stala nepoužiteľnou. Bolo preukázané, že jej prinavrátenie
do pôvodného stavu si vyžadovalo čistenie za cca 20 eur. Z týchto dôvodov navrhla rozhodnutie potvrdiť
a žalobkyňu zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania žalovanej v plnom rozsahu.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 379 a nasl. CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne nie je dôvodné.

13. Súd prvej inštancie zistil správne skutkový stav, správne z neho vyvodil právne závery, vo veci
samej aj správne rozhodol, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu
prvej inštancie vo výroku vo veci samej.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

15. Danáprávnavecjenepochybnevecsporová,vktorejsauplatňujeprejednaciazásada.Stranasporu
má jednak povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne

nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu
nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným
bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané
jeho tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom

dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli
preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu
nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo
preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.

16. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré museli byť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

17. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých
spočíva tento zákon. (čl. 15 základných zásad CSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej
vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri
hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom
má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov

(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.9.2011, sp. zn. 3Cdo/204/2009).

18. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje princíp formálnej pravdy, čím sa rozumie, že súd pri
rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k
úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom

mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú
diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer
bezvýhradne na strany sporu.

19. Podľa § 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne,

ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

20. Podľa ust. § 153 CSP ods. 1, 2, 3, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany niesú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na
rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho

pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

21. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

22. Koncentrácia konania má podľa zákonodarcu predstavovať efektívny nástroj racionálneho
a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Sudca so znalosťou konkrétnej veci vie podľa
zákonodarcu najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a
prostriedkov procesnej obrany, preto je nóvum spočívajúce v zavedení inštitútu sudcovskej koncentrácie
podľa neho plne odôvodnené a žiaduce. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela
ani ich nemohla predvídať a ktoré vyšli najavo až potom, ako mala strana povinnosť označiť a
predložiť skutočnosti a dôkazy. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu
pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte
sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Uvedená objektívna časová hranica má veľký význam

pre moment viazanosti súdu.

23. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní uvádza nové skutočnosti odvolací súd poukazuje na ust § 366 CSP,
podľa ktorého, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

24. Čo sa týka argumentácie žalobkyne v odvolaní, že sa so žalovanou ústne dohodli na tom, že
v prípade nedoplatku za zaväzuje uhradiť ho a taktiež tvrdenia, že v čase užívania domu žalovanou
žalobkyňa s manželom nehnuteľnosť neužívali, tak je potrebné uviesť, že v zmysle § 154 CSP
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia

uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Žalovaná bola v konaní pred súdom prvej inštancie riadne
poučená, mala možnosť využiť prostriedky procesného útoku, resp. procesnej obrany, ktorými sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky, pričom tieto vyššie uvádzané
skutočnosti žalovaná až do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie neuvádzala. Žalovaná tieto

námietky mohla uplatniť pred súdom prvej inštancie, pričom tak neučinila vlastnou vinou. Uvedené
námietky nie sú prípustnou novotou v zmysle ust. § 366 písm. a) až d) CSP, ktorou by sa odvolací súd
mal zaoberať.

25. Základnou otázkou v tomto spore je otázka existencie škody, jej výšky a zodpovednosti žalovanej na

vzniknutej škode a bez vyriešenia týchto otázok nemožno s úspechom sa domáhať ani náhrady škody.
Za stavu ak žalobkyňa v priebehu celého konania nepreukázala porušenie povinnosti žalovanej, ktorej
dôsledkom je vznik škody potom v konaní o náhradu škody úspešná byť nemohla. Na povinnosť tvrdenia
nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné
bremeno preukázať vznik škody a jej výšku. Pokiaľ to preukázal, uniesol tak bremeno tvrdenia ako aj

bremeno dôkazu.

26. Je potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a
nepreukázala základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti,
existenciu škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.

27. Ak by žalobkyňa preukázala a uniesla tak svoje dôkazné bremeno, že žalovaná svojím zavinením
poškodila matrac postele a koberec, bol by naplnený predpoklad vzniku zodpovednosti za náhradu
škody v otázke protiprávneho konania a v takomto prípade by mohla byť žaloba v tomto smere dôvodná,avšak žalobkyňa túto okolnosť nepreukázala. Ust. § 415 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú
preventívnu povinnosť každého počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
na prírode a životnom prostredí. Žalobkyňa však ničím, a to ani v priebehu odvolacieho konania

nepreukázala, že by si žalovaná počínala spôsobom, ktorý by odôvodňoval tvrdenie, že žalovaná
porušilapovinnostistanovenéjejzákonom,atedažezavinilapoškodeniematracaakobercapomočením
sa dieťaťom žalovanej.

28. V danom prípade mali škodu spôsobiť maloleté deti žalovanej. Podľa § 422 ods. 1 a 2 OZ maloletý

alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný
ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky, spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný
vykonávať nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobí škodu, pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je
schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný
vykonávať nad ním dohľad. Kto je povinný vykonávať dohľad, zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže, že
náležitý dohľad nezanedbal. Keďže deti žalovanej boli v čase vzniku škody predškolského veku a tie

neboli schopné ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky, prichádzala do úvahy zodpovednosť
toho, kto je povinný vykonávať dohľad nad deťmi. Ten, kto zanedbal dohľad nad maloletým zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil maloletý len vtedy, keď zavinil zanedbanie náležitého dohľadu. Občiansky
zákonník nevymedzuje, čo treba považovať za náležitý dohľad. Túto otázku treba posúdiť podľa povahy
veci a okolností jednotlivého prípadu. Pod náležitým dohľadom však nemožno rozumieť taký dohľad,

ktorý by bol za normálnych okolností vykonávaný neustále, nepretržite a bezprostredne (na každom
kroku), lebo v takom prípade by bola zákonom predpokladaná možnosť zbavenia sa zodpovednosti
podľa § 422 ods. 2 v podstate vylúčená. (Rozhodnutie Nejvyššího soudu ze 17. 12. 1968, 3 Cz 57/68.).
Rodič podľa súdnej praxe nezanedbá náležitý dohľad, pokiaľ nedohliada na dieťa „na každom kroku“
a zároveň z doterajšieho spávania dieťaťa a výsledkov výchovy nevyplýva, že by existovali okolnosti

odôvodňujúce vyššiu mieru východného usmernenia. V konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by
matka mala nejakú vedomosť o úmysle detí spôsobiť škodu na matraci a koberci. Žalovaná preto nemala
žiaden dôvod zvýšiť dohľad a starostlivosť nad deťmi, prípade robiť nejaké iné vhodné opatrenia, aby
ku škode nedošlo. Z uvedeného dôvodu odvolací súd prijal záver, že žalovaná nezanedbala náležitý
dohľad nad svojimi deťmi, a preto sa zbavila zodpovednosti za túto škodu.

29. Zavinenie žalovanej rovnako nebolo preukázané ani vo vzťahu k vzniku nedoplatku za odber plynu.
Navyše nebolo sporné, že žalobkyňa umožnila žalovanej obývať jednu izbu v rodinnom dome bezplatne
za protislužbu, ktorou bola starostlivosť o domáce zvieratá. Je logické, že pri zvýšenom počte obyvateľov
domu sa navýšia aj celkové náklady na bývanie, s čím žalobkyňa musela počítať, pričom ako už bolo

opakovane uvedené, žalobkyňa umožnila žalovanej užívať jednu izbu v rodinnom dome bezplatne.

30. Za stavu ak žalobkyňa navyše nepreukázala skutočnú výšku vzniknutej škody potom je rozhodnutie
súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby správne a súdu prvej inštancie nemožno v tomto smere nič
vyčítať. Odvolací súd zastáva názor, že aj v prípade preukázania predpokladov zodpovednosti žalovanej

je uplatnená výška náhrady škody nedôvodná. Ako už vyčerpávajúco uviedol súd prvej inštancie,
žalobkyňa nepreukázala skutočnú hodnotu predmetnej postele v čase začatia jej užívania žalovanou,
ani to ako sa hodnota postele po skončení jej užívania zmenila resp. rozsah vzniknutej škody. Suma,
za ktorú bola posteľ pôvodne kúpená je zavádzajúca vzhľadom na časový odstup od jej zakúpenia.
Materiálne veci podliehajú rôznym vplyvom, ktoré vec znehodnocujú bez ohľadu na to, či je vec reálne

užívaná alebo nie. Okrem toho doklad o zakúpení postele predložený žalobkyňou nie je stotožniteľný
s posteľou, ktorá je predmetom tohto sporu, keďže žalobkyňa danú posteľ vyhodila a nahradila novou.
Pokiaľ ide o sumu 42,- eur za vyčistenie koberca, v tejto časti žalobkyňa nepreukázala, že by k vyčisteniu
a úhrade tejto sumy aj reálne došlo. Navyše z dôkazu predloženého žalobkyňou vyplýva, že táto suma
zahŕňa aj vypratie záclon, ktoré ani nie sú predmetom tohto konania. V sporovom konaní nie je úlohou

súdu zisťovať skutočnosti z vlastnej iniciatívy, je naopak povinnosťou žalobkyne, ak chce byť úspešná,
tvrdiť a svoje tvrdenia aj náležite preukázať.
Aj keď žalovaná uznala, že ku škode na posteli a stene došlo, bez preukázania predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu zo strany žalobkyne (napr. jej výšky) nemožno počítať s úspechom vo veci o
zaplatenie náhrady škody.

31. Za takejto situácie ak všetky námietky žalobkyne uvedené v odvolaní sú neopodstatnené, odvolací
súd postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP so stotožnením sa s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.32. Rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách odvolacieho konania má svoju oporu v ust. § 396 CSP
s poukazom na ust. § 255 CSP a vychádzajúc zo zásady úspešnosti upravenej v tomto ustanovení

odvolací súd úspešnej žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100
%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).