Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. jún 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoCsp/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619202512
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6619202512.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s. r.
o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária
JUDr. Peter Kováč, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti žalovanej O. C., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom Q. XXX, XXX XX C., zastúpenej Viktória Hellenbart, advokátska kancelária s.r.o.,
so sídlom Ulica Martina Rázusa 146/23, 984 01 Lučenec, IČO: 47 250 640, o zaplatenie 1.431,60 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 8Csp/61/2019-92
zo dňa 20. novembra 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v I. a III. výroku m e n í tak, že

II. žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 781,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 781,98 eur od 11. 09. 2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobu v časti o zaplatenie istiny 150,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
150,- eur od 11. 09. 2016 do zaplatenia z a m i e t a.

IV. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 9,24 % do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 20.
novembra 2019 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 931,98 eur s úrokom z omeškania
5 % ročne zo sumy 931,98 eur od 11. 09. 2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku
(I. výrok). Žalobu sčasti zaplatenia sumy 403,68 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % denne a úroku
z omeškania vo výške 0,4 % ročne zo sumy 1.335,66 eur od 11. 09. 2016 do zaplatenia tak, že tento

úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500,- eur odo dňa nasledujúceho po
dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500,-
eur, len ročný úrok z omeškania zo sumy 1.335,66 eur do zaplatenia a náhrady nákladov spojených s
mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 95,94 eur zamietol (II. výrok). Žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 30 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu
prvej inštancie o náhrade trov konania (III. výrok).

1.1. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že predmetom konania začatého dňa 30. 05. 2019 bolo zaplatenie
istiny 1.335,66 eur s príslušenstvom na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu
č. XXXXXXXXXX zo dňa 16. 07. 2015, ktorou žalobca poskytol žalovanej úver 1.500,- eur. Žalobca
vyhlásil mimoriadnu okamžitú splatnosť úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka, keďže žalovanábola s úhradou splátky č. 7 s omeškaní viac ako tri mesiace. Žalovaná suma 1.335,66 eur predstavuje
súčet nezaplatených splátok; do podania žaloby žalovaná zaplatila 568,02 eur.

1.2. Súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz č.k. 8Csp/61/2019-28 z 28. 06. 2019, ktorý okresný
súd zrušil uznesením č.k. 8Csp/61/2019-45 zo dňa 05. 08. 2019, právoplatným dňa 03. 09. 2019,
po podaní odporu žalovanou. Žalovaná v odpore namietla poskytnutie pôžičky vo výške 1.500,- eur,
pretože z podkladov pripojených k žalobe jej mal žalobca vyplatil 629,14 eur a ona jemu zaplatila 568,02
eur, teda rozdiel je 69,12 eur. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru vyplýva, že z revolvingového

úveru mala byť odpočítaná suma 720,86 eur. Neuznala ani žalobou uplatnené príslušenstvo pohľadávky,
lebo uplatnený poplatok za poskytnutie úveru bol 150,- eur a poplatok na základe údajnej dohody
o poskytnutí mesačnej služby v celkovej výške 1.234,44 eur bol v mesačnej výške 34,29 eur. Miera
RPMN prevyšuje priemerné hodnoty RPMN pri poskytovaní úveru v období, keď mal byť úver žalovanej
poskytnutý. Výpočet mesačnej splátky úveru uvedený v oznámení o jeho schválení zo 16. 07. 2015
nekorešponduje s dohodnutými zmluvnými podmienkami, ak mal byť úver poskytnutý sumou 1.500,-

eur a splácaný v 36 mesačných splátkach po 41,67 eur, čo je uvedené v oznámení o schválení úveru.
Žalovaná mala z úveru zaplatiť úrok 17,45 % ročne, čo je 261,75 eur, takže mesačne by mala splácať
úrok 21,81 eur, no v oznámení o schválení úveru je uvedených 11,21 eur. Pri počte splátok 36 mala
celková výška úroku predstavovať 785,25 eur a žalovaná mala spolu zaplatiť 2.285,25 eur. K tejto sume
si žalobca uplatnil poplatok za poskytnutie úveru 150,- eur, čím mali jej náklady na úver činiť 2.435,25

eur. V oznámení o schválení úveru sú však uvedené celkové náklady dlžníka 2.053,68 eur, teda o
381,57 eur menej. Žalobca mienil od žalovanej získať 3.138,12 eur, pretože v oznámení o schválení
úveru uvádza, že v mesačnej splátke platenej žalovanou je zahrnutá suma 41,67 eur, úrok 11,21 eur
(nie 21,81) a splátka podľa dohody vo výške 34,29 eur, čo spolu predstavuje mesačnú splátku úveru
87,17 eur, ktorú žalovaná niekoľkokrát zaplatila. Položka 34,29 eur, splátka podľa dohody je z dokladov

predložených žalobcom neidentifikovateľná. Z oznámenia žalobcu o schválení úveru vyplýva, že mala
existovať dohoda o poskytovaní služieb, za ktorú mala žalovaná zaplatiť za 36 mesiacov 1.234,44 eur.
Zo sumy 1.500,- eur si žalobca strhol 150,- eur, čiže v skutočnosti žalobkyni neposkytol žiadnu sumu.
Vynásobením mesačných splátok 87,17 eur s ich počtom 36 je výsledkom suma 3.138,12 eur, ktorej
zaplatenie stranami nebolo dohodnuté. Pri úplnom zaplatení žalovaná preplatila požičanú sumu o 109

%. Reálne jej však bola poskytnutých 629,14 eur, ktoré by preplatila o 200,5 %. Započítanie sumy za
údajne nesplatený predošlý úver vo výške 720,86 eur je uplatnením súm, poplatkov a úrokov v rozpore
so zákonom. Za nejasné a zavádzajúce žalovaná označila oznámenie o zosplatnení zo dňa 14. 08. 2016
aj jeho žalobcom tvrdené doručenie dňa 24. 08. 2016. Podľa žalovanej zmluva o úvere obsahuje viaceré
neprijateľné podmienky a porušenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré ju robia neplatnou, alebo

oprávňujú požadovať vyhlásenie úveru za bezúročný a bez poplatkov.

1.2.1. Žalobca vo vyjadrení k odporu tvrdil, že dohoda o poskytnutí služieb bola individuálnym
dojednaním, samostatným právnym úkonom. Jej uzatvorenie nebolo podmienkou poskytnutia úveru.
Žalovaná nikdy netvrdila nezáujem o dané služby, alebo že nechce platiť odplatu za možnosť ich

poskytnutia. Nevyužila možnosť ukončenia dohody výpoveďou alebo dohodou. Odplata za služby podľa
dohodyoposkytovaníslužiebniejepredmetomžalobyanemohlabyťzahrnutáanidovýpočtuRPMNpre
úver v zmysle § 2 písm. b/, i/, g/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Namietol tvrdenie žalovanej, že jej
neposkytolsumu1.500,-eur.Žalovanápožiadalaozapočítaniepohľadávkyzozmluvyč.XXXXXXXXXX,
preto jej bol na účet vyplatený rozdiel vo výške 629,14 eur.

1.2.2. Žalovaná reagovala vyjadrením doručeným súdu prvej inštancie dňa 19. 10. 2019. Poprela v
ňom uzatvorenie dohody o poskytovaní služby so žalobcom a uviedla, že mu plnila bez právneho
dôvodu a platby v sume 205,74 eur žiada započítať na žalobcovu pohľadávku. Citovala § 53 ods. 4
písm. t/, v/ Občianskeho zákonníka a tvrdila, že už v texte žiadosti o úver, ktorý sa mal stať samotnou

zmluvou o úvere bola uvedená informatívna splátka úveru aj so započítaním platby podľa dohody o
poskytovaní služieb s uvedením poznámky „ak bude uzatvorená“. Zotrvala na tom, že jej úver nebol
poskytnutý čiastkou 1.500,- eur. Pokiaľ žalobca tvrdil, že časť úveru bola započítaná na zostatok iného
revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX, v zmluve zo dňa 16. 07. 2015 sa výška zostatku neuvádzala,
objavilasalenvoznámenížalobcuoschváleníúveruzo16.07.2015sumou720,86eur.Zhistórieplatieb

žalovanej predloženej žalobcom vyplýva, že mala zaplatiť 7 splátok, avšak v oznámení o zosplatnení ju
žalobca upozorňuje na nezaplatenie splátok 10, 11 a 12, preto musela zaplatiť aj splátku 8 a 9 v plnej
výške. Tvrdila absenciu zmluvných náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. g/ a h/ zákona o spotrebiteľských
úveroch. Úroková sadzba bola stanovená na 17,45 % ročne, ale podľa výšky mesačných splátok 11,21eur vychádzala na 8,9 % ročne. V RPMN sa podľa tvrdenia žalobcu mesačná platba 34,29 eur zahrnutá
v mesačnej splátke úveru nepremieta, podľa zverejnenej priemernej RPMN pre júl 2015 (11,9 %) výška
RPMN určená žalobcom 25,70 % dosť prevyšuje priemernú hodnotu. Namietla aj absenciu výšky, počtu,

frekvencie splátok (§ 9 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Zmluva o spotrebiteľskom
úvere zo 16. 07. 2015 a oznámenie o schválení úveru obsahovalo určenie výšky splátky, počet splátok
aj termín splatnosti ako aj frekvenciu, bolo však v rozpore s ďalšími jednostrannými právnymi úkonmi
žalobcu - oznámením o zosplatnení zo dňa 14. 08. 2016, v ktorom bolo uvedené omeškanie žalovanej
so splátkou č. 10, 11, 12. Tvrdila, že Národná banka Slovenska zverejnila priemernú výšku RPMN v

júni 2015 11,94 % a v júli 2015 11,90 %. Poprela aj žalobcom uplatnené sankcie za omeškanie (úrok z
omeškania aj zo zmluvnej pokuty a zmluvnú pokutu 0,04 % denne), pričom zmluvnú pokutu uplatnenú
súčasne s úrokom z omeškania považovala za neprimeranú.

1.3. Súd prvej inštancie mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že žalovaná ako záujemkyňa
požiadala o poskytnutie úveru, vyplnila body 2 a 5 formulára s označením Žiadosť o poskytnutie

revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere (svoje osobné údaje a údaje o požadovanom
revolvingovom úvere), žiadala žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 1.500,- eur, splatného v 36
mesačných splátkach po 52,88 eur (vrátane úrokov). Celková čiastka, ktorú mala žalovaná zaplatiť bola
2.053,68 eur, predpokladaná RPMN 26,68 %, ročná úroková sadzba 17,45 %, priemerná RPMN za
úver 37,67 %, poskytnutá čiastka revolvingu 1.500,- eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musela

žalovaná zaplatiť 2.053,68 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 26,68 %, ročná
úroková sadzba revolvingu 17,45 %, poplatok za poskytnutie úveru 150 eur. Žiadosť o poskytnutie
spotrebiteľského úveru revolvingového typu žalovaná podpísala dňa 15. 07. 2015. Úver bol poskytnutý
bez uvedenia účelu pod č. XXXXXXXXXX. Žalovaná súčasne žiadala o započítanie pohľadávky v
podobe nesplatených splátok úveru zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX s pohľadávkou

v podobe jej nároku na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa tejto zmluvy o revolvingovom úvere,
a to ku dňu poskytnutia úveru. Žalobca dňa 16. 07. 2015 vyplnil bod 6 formulára - údaje o schválenom
spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v ktorom uviedol, že poskytnutá čiastka úveru je 1.500,- eur,
splatnosť úveru 36 splátok, mesačná splátka 52,88 eur, celková čiastka, ktorú musí žalovaná zaplatiť
2.053,68 eur, RPMN 25,70 %, ročná úroková sadzba 17,45 %, priemerná RPMN 37,67 %, poskytnutá

čiastka revolvingu 1.500,- eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí žalovaná zaplatiť 2.053,68
eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 25,70 %, ročná úroková sadzba revolvingu
17,45 %, poplatok za poskytnutie úveru 150,- eur. Žalobca podpísaním formulára dňa 16. 07. 2015 v
porovnaní s bodom 5 zmenil údaj týkajúci sa predpokladanej RPMN za úver (25,70 % oproti 26,68 %)
a údaj o predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (25,70 % oproti 26,68 %), tiež dopísal

ročnú sadzbu úrokov z omeškania 5,05 %. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa 16. 07. 2015 obsahuje údaje o schválenom úvere. Dňa
16. 07. 2015 žalobca poukázal žalovanej sumu 629,14 eur a žalovaná zaplatila žalobcovi do podania
žaloby 568,02 eur (31. 08. 2015, 01. 10. 2015, 05. 11. 2015, 09. 12. 2015, 13. 01. 2016, 29. 01. 2016
po 87,17 eur a 14. 10. 2016 sumu 35,- eur).

1.4. Súd prvej inštancie aplikoval ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 9 ods. 1, 2 písm. k), § 11
ods. 1 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy a dospel k
záveru, že zmluva o úvere uzatvorená stranami sporu je absolútnym obchodom a zároveň zmluvou
o spotrebiteľskom úvere, aj zmluvou spotrebiteľskou spravujúcou sa ustanoveniami Občianskeho

zákonníka (§ 52 a nasl.), ktoré sa aplikujú aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Údaje uvedené v bode
5 úverovej zmluvy o požadovanom úvere sú návrhom na uzavretie zmluvy odlišnými od údajov o
schválenom úvere, uvedenými v bode 6 zmluvy. Pre zmluvu o spotrebiteľských úveroch zákon stanovuje
obligatórnu písomnú formu (právnym následkom jej nedostatku je bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru). Táto sankcia sa vzťahu aj na povinnosť žalovanej zaplatiť zmluvnú pokutu. Okrem nedostatku

písomnej formy v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje správny údaj o RPMN vyžadovaný v § 9
ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch (odlišne uvedený v žiadosti žalovanej, až pri schválení
úveru a podpise zmluvy žalovanou), preto súd prvej inštancie považoval úver poskytnutý žalovanej v
zmysle § 11ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanej
vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi len sumu poskytnutého úveru (z úveru vo výške 1.500,- eur žalobca

žalovanej poukázal sumu 629,14 eur po započítaní nedoplatku skôr poskytnutého úveru podľa žiadosti
žalovanej). Žalovaná zaplatila sumu 568,02 eur (nepreukázala svoje tvrdenie o zaplatení sumy 784,53
eur), preto je výška jej dlhu voči žalobcovi 931,98 eur. V tejto časti okresný súd žalobe vyhovel. Lehotu
na splnenie povinnosti určil podľa § 232 ods. 3 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s.p.“), pretože nezistil dôvody pre poskytnutie dlhšej lehoty. Žalobu v časti zaplatenia sumy 403,68 eur
(1.335,66 - 931,98 eur zamietol), lebo poskytnutý úver bol bezúročný a bez poplatkov. Rovnako zamietol
žalobu aj v časti zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % denne a náhrady nákladov spojených s mimosúdnym

uplatnením pohľadávky v sume 95,94 eur a úroku z omeškania 0,4 % ročne zo sumy 1.335,66 eur od
11. 09. 2016 do zaplatenia. Vzhľadom na omeškanie žalovanej so splnením peňažného záväzku súd
prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 931,98 eur od 11. 09. 2016 do
zaplatenia, ktorý žalovaná nenamietala.

1.5.Otrováchkonaniasúdprvejinštancierozhodolpodľa§255ods.2a§262ods.1C.s.p..Predmetom
konania na základe podanej žaloby bolo zaplatenie sumy 1.431,60 eur. V časti zaplatenia sumy 931,98
eur žalobe vyhovel, čo predstavuje úspech žalobcu (65 %). Vo zvyšnej časti okresný súd žalobu zamietol
(35 % zo žalovanej sumy), čo predstavuje úspech žalovanej. Čistý úspech žalobcu v konaní predstavuje
30 %, preto má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v tomto rozsahu. O výške trov rozhodne
súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. Proti I. a III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote žalovaná prostredníctvom
svojho právneho zástupcu odvolanie tvrdiac, že okresný súd dospel na základe vykonaného
dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré následne viedli k nesprávnemu právnemu
názoru. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol. Uplatnila si

trovy konania pred súdom prvej inštancie aj trovy odvolacieho konania.

2.1. Žalovaná podotkla, že rozdiel medzi sumou 1.500,- eur a sumou 568,02 eur je 937,92 eur, a
nie 931,98 eur. Súdu prvej inštancie vytkla, že sa pri vykonávaní dokazovania a hodnotení dôkazov
nevysporiadal s jej námietkou, že žalobca nepredložil dôkazy o poskytnutí pôžičky (revolvingového

úveru) vo výške 1.500,- eur. Z rozpisu platieb poskytnutých žalobkyni a zaplatených žalobkyňou
(zrejme má byť správne uvedené žalovanej a žalovanou, pozn. odvolacieho súdu) vyplynulo poskytnutie
sumy 629,14 eur žalobcom žalovanej. Žalobcom predložené dôkazy podľa žalovanej nepreukázali
oprávnenosť zápočtu čiastky 720,86 eur žalobcom na splatenie skoršieho úveru. Rozdiel medzi
sumou 1.500,- eur a započítanou sumou 720,86 eur potom činí 779,14 eur. Žalovanej však bola

a mala byť poskytnutá suma 629,14 eur, čo je o 150,- eur menej, než na čo mala podľa údajnej
dohody nárok. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku neuviedol prečo uznal, že žalobca poskytol
žalovanej aj čiastku 150,- eur, ktorá bola pravdepodobne strhnutá žalobcom z pôžičky jednostranne ako
(nezákonný) poplatok za poskytnutie úveru. Okresný súd pritom časť žaloby zamietol pre bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru. Žiadosť žalovanej o započítanie zostatku skoršieho úveru vo výške 720,86

eur zo žalobcom predložených dôkazov nevyplýva. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s námietkou
žalovanej, že žalobca nepreukázal právny základ sumy započítanej na poskytnutý revolvingový úver.
Žalovaná (ďalej aj „odvolateľka“) zotrvala na tom, že aj v sume 720,86 eur sú započítané čiastky, na
zaplatenie ktorých by ju súd nezaviazal.

2.2. Svoje tvrdenie o úhrade 9 splátok po 87,17 eur žalovaná oprela o žalobcom predložené oznámenie
o zosplatnení zo dňa 14. 08. 2016, v ktorom žalobca uvádza omeškanie žalovanej so zaplatením splátky
10, 11, 12. Z toho podľa žalovanej (ďalej aj „odvolateľky“) logicky vyplýva, že žalobca uznal, že zaplatila
prvých 9 splátok. Tvrdenie žalobcu v žalobe, že na žiadosť žalovanej odložil splatnosť splátok 7, 8, 9 a
mali sa považovať za splátky 37, 38 a 39 označila za účelové. Žalobca pritom ďalej uvádza, že žalovaná

meškala so splátkou 7 o viac ako 3 mesiace, preto jej doručil oznámenie o zosplatnení celého úveru
24. 08. 2016. Dôkaz o dohode zmluvných strán o odklade splátok 7, 8, 9 predložený nebol. Tvrdeniu o
omeškaní žalovanej so splátkou 10, 11, 12 a oznámení o zosplatnení zodpovedá mesiacom máj, jún
a júl 2016. Aj vyčíslenie sumy, s ktorou bola žalovaná v omeškaní zodpovedá trom splátkam. Ak by
žalovaná zaplatila len 6 splátok, meškala by so 6 splátkami. Stotožnila sa s konštatovaním okresného

súdu, že nepredložila dôkaz o zaplatení 9 splátok. Nepredložila ale ani dôkaz o zaplatení 6 splátok,
tento predložil žalobca. Dôkazy predložené žalobcom však preukazujú, že mohla zaplatiť 9 splátok. To,
že žalovaná nevie predložiť dôkaz o poukázaní splátok 7, 8, 9, nie je bez ďalšieho dôkazom o tom, že
by tieto splátky nezaplatila.

2.3. Žalovaná preto zhrnula, že podľa dôkazu predloženého žalobcom jej tento poskytol sumu 629,14
eur, z ktorej ona podľa zhodných tvrdení zaplatila 523,02 eur, rozdiel je vo výške 106,12 eur. Nepovažuje
za preukázané zaplatenie menej ako 9 splátok; tvrdí, že zaplatila sumu 784,54 eur (9 x 87,17 eur) ažalobcovi vrátila všetky finančné prostriedky, ktoré jej reálne poskytol, dokonca mu zaplatila o 155,40
eur viac.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej (§ 373 ods. 3 C. s. p.) nevyjadril.

4. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359, § 362 C. s. p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) vec prejednal v medziach odvolania
žalovanej (§ 380 ods. 1 C. s. p.), v rozsahu určenom ustanovením § 379 C. s. p., bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. b), c) C. s. p. a dospel
k záveru o potrebe zmeny rozsudku okresného súdu s poukazom na § 388 C. s. p., nakoľko neboli
splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu
zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením
§ 220 ods. 2 C. s. p.. Vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalovanej v odvolaní odvolací
súd dopĺňa ďalšie dôvody.

5. Odvolateľka tvrdila existenciu dovolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) C. s. p.

5.1. Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť
v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm.

f) C. s. p.).

5.2. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie

skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne
spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale
ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav
ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

6. K výhradám odvolateľky týkajúcim sa nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd iba
stručne udáva, že sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a dopĺňa, že rozdiel medzi
sumou 1.500,- eur a 568,02 eur je 931,98 eur ako uvádza súd prvej inštancie, nie 937,92 eur ako
uvádza odvolateľka (súčet súm 568,02 eur a 937,92 eur je 1.505,94 eur). Okresný súd riadne vykonal

a vyhodnotil dôkazy, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní. Nesprávne však ustálil záver o poskytnutí
revolvingového úveru žalobcom žalovanej vo výške 1.500,- eur. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že
žalovaná požiadala žalobcu o poskytnutie úveru v tejto výške, čo korešponduje aj s obsahom žiadosti
o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu (bod 5) a súčasne požiadala o započítanie
pohľadávky s nesplatenými splátkami úveru z inej zmluvy o revolvingovom úvere (č. XXXXXXXXXX) s

pohľadávkou podľa uzatváranej „novej“ zmluvy o spotrebiteľskom úvere (č. XXXXXXXXXX), čo vyplýva
rovnako z bodu 5 žiadosti žalovanej. Je pravdou, že žalovaná nepožiadala o započítanie zostatku
skoršieho úveru v exaktnej výške 720,86 eur, požiadala však o započítanie pohľadávky v podobe
nesplatených splátok pôžičky (úveru), prípadne ďalších záväzkov z uvedenej zmluvy bez ich vyčíslenia.
Argumentácia odvolateľky, že v sume 720,86 eur sú započítané aj sumy, na zaplatenie ktorých by ju súd

nezaviazal je k predmetu tohto konania bez právneho významu. Žalovanej nič nebránilo (od júla 2015,
kedy o zápočet požiadala) uplatniť svoje práva týkajúce sa zmluvy č. XXXXXXXXXX v súdnom konaní.
Napokon žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní neuviedla aká je výška
správnej sumy, ktorá by mala byť započítaná (zápočet ako taký nespochybnila). Aj keď je žalovaná
v postavení slabšej strany sporu, je nositeľkou dôkazného bremena. Odvolací súd potom pri ustálení

správnej výšky poskytnutého úveru vychádzal zo zmluvne dojednanej písomnej sumy 1.500,- eur, z
ktorej je potrebné odpočítať započítanú čiastku 720,86 eur, rozdiel je vo výške 779,14 eur. Žalovanej
však bola reálne poskytnutá čiastka 629,14 eur. Rozdiel súm vo výške 150,- eur (779,14 eur - 629,14 eur)
predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, o ktorý žalobca poskytnuté plnenie krátil. Súd prvej inštancie
správne dospel k záveru (žalobca odvolanie nepodal), že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov.

Pri ustálení výšky dlhu žalovanej mal preto správne vychádzať zo žalovanej reálne vyplatenej čiastky
629,14 eur. Tento záver je aj jediným dôvodom zmeny rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom.6.1. Odvolací súd sa stotožňuje v plnom rozsahu so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná
nepreukázala ňou utvrdenú úhradu 9 splátok úveru (784,53 eur) na rozdiel od žalobcu, ktorý evidenciou
splácania úveru preukázal, že žalovaná zaplatila len sumu 568,02 eur. Z prehľadu splátok (č. l. 13

súdneho spisu), z ktorého vychádzal aj súd prvej inštancie, jasne vyplýva, že žalovaná uhradila 6 splátok
po 87,17 eur v dňoch 31. 08. 2015, 01. 10. 2015, 05. 11. 2015, 09. 12. 2015, 13. 01. 2016 a 29. 01.
2016 a dňa 14. 10. 2016 sumu 45,- eur, ako presne uvádza súd prvej inštancie v bode 7 odôvodnenia
jeho rozsudku. Aj v tomto smere žalovanú stíha dôkazná povinnosť. Jej odvolacie tvrdenie, že dôkazy
predložené žalobcom preukazujú, že mohla zaplatiť 9 splátok je nekonkrétne, bez výpovednej hodnoty

a neopodstatnené. V oznámení o zosplatnení pohľadávky zo dňa 14. 08. 2016, na ktoré odvolateľka
poukazuje, jej žalobca ako veriteľ oznámil, že k uvedenému dňu je v omeškaní s úhradou splátok č. 10,
11, 12. Odvolací súd dopĺňa, že pri mesačne dohodnutej splatnosti splátok, ako vyplýva z prehľadu ich
splácania, žalovaná v čase od 31. 08. 2015 do 20. 01. 2016 pravidelne mesačne uhradila 6 splátok.
Od februára 2016 do septembra 2016 neuhradila žiadne splátky (teda splátky poradové č. 7 až 14).
Už v žalobe žalobca tvrdil, že sa so žalovanou dohodli na odklade splátok č. 7, 8, 9 a žalovaná prijala

povinnosť splatiť ich ako splátky č. 37, 38, 39 (teda splátky pôvodne splatné vo februári, marci a apríli
2016). V oznámení o zosplatnení zo 14. 08. 2016 preto žalobca správne žalovanú informoval o tom,
že je v omeškaní s úhradou splátok č. 10, 11 a 12 (splatných v mesiacoch máj, jún a júl 2016, pozn.
odvolacieho súdu). Z uvedených dôkazov ani náhodou nevyplýva ani len možnosť tvrdená žalovanou,
že zaplatila 9 splátok úveru. Neúplnú splátku úveru (sumu 45,- eur) poukázala žalobcovi až 14. 10. 2016.

Preukázané teda je, že žalovaná zaplatila žalobcovi 568,02 Eur.

7. Odvolací súd v zmysle skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie dospel k záveru, že z
dohodnutejčiastkyrevolvingovéhoúveru1.500,-eur(ktorýjebezúrokovabezpoplatkov)boložalovanej
reálne poskytnutých 1.350,- eur, z ktorých žalovaná vrátila 568,02 eur. Nezaplatený rozdiel je 781,98

eur. Povinnosť jeho zaplatenia uložil odvolací súd žalovanej podľa § 497 Obchodného zákonníka v
spojení s § 9 ods. 1, 2 písm. k), § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného
ku dňu 16. 07. 2015 (kedy bola úverová zmluva uzavretá) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne od 11. 09. 2016 do zaplatenia (správnosť prisúdenia príslušenstva žalovanej pohľadávky žalovaná
v odvolaní nespochybnila). Odvolací súd vychádzal z ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka a

z § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z. Žalobu v časti zaplatenia istiny 150,- eur (predstavujúcej
poplatok za poskytnutie úveru zrazený žalobcom pri vyplácaní úverovej sumy žalovanej) spolu s úrokom
z omeškania 5 % ročne z tejto čiastky od 11. 09. 2016 do zaplatenia zamietol.

8. Odvolací súd s poukazom na § 396 ods. 2 a § 262 ods. 1 C. s. p. rozhodol o nároku na náhradu

trov celého konania, teda konania pred súdom prvej inštancie aj konania na odvolacom súde. Dôvodom
je skutočnosť, že odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie. Odvolací súd aplikoval zásadu
úspechu v konaní vyjadrenú v § 255 ods. 2 C. s. p. Žalobca celkovo požadoval 1.431,60 eur (1.335,66
eur z titulu úveru a 95,94 eur z titulu nákladov na mimosúdne vyrovnanie), úspešný bol v časti 781,98
eur. Jeho úspech je 54,62 % a neúspech 45,38 %, čo predstavuje pomer jeho úspechu a neúspechu

žalovanej 9,24 %. Odvolací súd preto žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania
v rozsahu 9,24 % v zákonom stanovenej paričnej lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej
inštancie o výške náhrady trov konania (§ 262 ods. 2 C. s. p.). Odvolací súd nezistil nijaké dôvody pre
určenie dlhšej lehoty na plnenie, ani dôvody, pre ktoré by žalobcovi nemal náhradu trov konania priznať.

9. Rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku o zamietnutí žaloby zostal nedotknutý.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C. s. p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).