Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. február 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/470/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215216655
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2215216655.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci žalobcu:

F. U., J.. XX.XX.XXXX, G. S. XXX/XX, XXX XX A., právne zastúpený: Mgr. Peter Voloch, advokát so
sídlom Čáčovská 305, 905 01 Senica, proti žalovanému: CEE COLLECT Slovakia s.r.o., so sídlom
Gorkého 3, 811 01 Bratislava - Staré Mesto , IČO: 45 882 053, právne zastúpený: BBH advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Gorkého 3 811 01 Bratislava, o určenie nevykonateľnosti záložného práva
k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že záložné právo žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, vydanom
Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor pre okres Dunajská Streda, obec Gabčíkovo,

kat.územie Gabčíkovo vo vlastníctve žalobcu v podiele 1/1 ktorými sú rodinný dom súp.č. XXX na
pozemku parc.č. XXXX a pozemok parcela registra "C", parcela č. XXXX o výmere 322 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria je nevykonateľné z dôvodu jeho premlčania.

II. Zrušuje sa uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda 6C/470/2015-21 o nariadenie neodkladného
opatrenia.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 16.09.2015 sa domáhal na tunajšom súde pôvodne proti žalovaným v 1.rade
CEE COLLECT Slovakia s.r.o. a v 2.rade Dražby a aukcie s.r.o. určenia nevykonateľnosti záložného
práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX, Okresného úradu Dunajská Streda , katastrálneho
odboru pre okres Dunajská

Streda, obec Gabčíkovo, katastrálne územie Gabčíkovo vo vlastníctve žalobcu v podiele 1/1 a to
rodinného domu súp.č. XXX , na pozemku parc.č. XXXX a parcely registra „C“, parc.č. XXXX o výmere
322 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria.
2. Následne v dôsledku späťvzatia žaloby voči pôvodne označenému žalovanému v 2.rade Dražby a
aukcie s.r.o. , so sídlom Martin bolo konanie voči žalovaného v 2.rade zastavené.
3. Žalobca v žalobe poukázal na tú skutočnosť, že je vlastníkom vyššie identifikovaných nehnuteľností.
Dňa 27.11.2006 bola uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX medzi právnym

predchodcom žalovaného v 1.rade Slovenská sporiteľňa a.s., Bratislava ako veriteľom a dlžníkom
M. U., J.. XX.XX.XXXX na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver v sume 21.907,99 €
( 660.000,-Sk ). Dlžník M. U. je brat žalobcu. Predmetný úver je zabezpečený záložným právom na
uvedených nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu a to na základe Zmluvy o zriadení záložnéhopráva k nehnuteľnostiam uzatvorenej dňa 27.11.2006 medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako záložným
veriteľomažalobcomF.U.akozáložcom.Nazákladetejtozáložnejzmluvyboldňa27.11.2006vtedajšou
Správou katastra Dunajská Streda povolený vklad záložného práva k nehnuteľnostiam pod sp.zn.

V-6539/06. Z dôvodu , že úver nebol riadne splácaný, Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila 01.12.2011
dlžníkovi M. U., že ku dňu 30.11.2011 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa pohľadávka
zo Zmluvy o úvere stala splatnou v celom rozsahu. Neskôr obdržal žalobca od záložného veriteľa
oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 26.01.2015 ktorým mu bolo oznámené, že predmetná
pohľadávka bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.01.2015 postúpená na

súčasného žalovaného ako postupníka. Na predmetnom LV č. XXXX pre kat.územie Gabčíkovo je v
súčasnosti ako záložný veriteľ tejto pohľadávky zapísaný žalobca. Rovnako je na tomto LV zapísaná
poznámka o oznámení o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby záložným veriteľom
žalobcom pod P-350/15, čz 565/15. Je zrejmé, že žalovaný v súčasnosti uskutočňuje výkon záložného
práva k nehnuteľnostiam žalobcu a to formou dobrovoľnej dražby, ktorú vykonával pôvodne žalovaný v
rade 2. Dražby a aukcie s.r.o. ako dražobník.

4. Čo sa týka právneho zdôvodnenia žaloby, žalobca poukázal na § 100 ods. 1 OZ, na § 100 ods. 2 OZ
podľa ktorého sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva , tým nie je dotknuté
ust. § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Žalobca poukazuje na
to, že z vyššie citovaných ustanovení OZ vyplýva, že premlčaniu podlieha aj záložné právo, pričom
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa , keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, teda odo

dňa, keď nastala splatnosť pohľadávky zabezpečenej záložným právom. V tomto prípade zabezpečená
pohľadávka nadobudla splatnosť dňa 30.11.2011 a ako vyplýva z oznámenia predchádzajúceho veriteľa
Slovenská sporiteľňa a.s. zo dňa 01.12.2011. Podľa žalobcu tak záložné právo bolo možné po prvý
raz vykonať v deň splatnosti zabezpečenej pohľadávky dňa 30.11.2011, trojročná premlčacia doba
na premlčanie záložného práva uplynula dňa 30.11.2014 a záložné právo je v súčasnosti premlčané.

Rovnako je už premlčaná aj zabezpečená pohľadávka , keď aj u tejto uplynula trojročná premlčacia
doba 30.11.2014, pričom žalobcovi nie je známe , že by žalovaný alebo je právny predchodca uskutočnili
akýkoľvek úkon, ktorý by mohol mať za následok prerušenie plynutia premlčacej doby.
5. Čo sa týka zdôvodnenia naliehavého právneho záujmu na vedení tohto konania , v čase podania
žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p. žalobca sa domnieva, že v prípade existujúceho a na príslušnom LV

zapísaného záložného práva na jeho nehnuteľnostiach v prospech žalovaného existuje jeho nesporný
naliehavý právny záujem, keďže v súčasnosti žalovaný uspokojuje svoju už premlčanú pohľadávku
výkonom už premlčaného záložného práva formou dobrovoľnej dražby uskutočňovanej žalovaným.
V dôsledku toho žalobcovi hrozí strata vlastníckeho práva k jeho nehnuteľnostiam a tým aj závažné
sociálnedôsledkyspočívajúcevstratebývania,keďženehnuteľnosťpoužívanasvojebývanieabývanie

svojej rodiny.
6. Uznesením 6C/470/2015-21 súd nariadil vo veci predbežné opatrenie ktorým zakázal žalovaným
pôvodne v 1.a2.rade akýmkoľvek spôsobom vykonať záložné právo k vyššie identifikovaným
nehnuteľnostiam.
7. Krajský súd v Trnave uznesením 10Co/25/2016-92 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti

o nariadení predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1.rade potvrdil.
8. Žalovaný žalobu v celom rozsahu žiadal zamietnuť. Poukázal na znenie ust. § 151k ods. 2 OZ:
„ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ
domáhať uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná“. Vyššie citované
ustanovenie má z hľadiska premlčania výkonu záložného práva podstatný význam v tom, že umožňuje

uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu najmä vtedy, keď samotná zabezpečená pohľadávka
je premlčaná a preto nie je možné dosiahnuť jej uspokojenie , avšak nedošlo k márnemu uplynutiu
premlčacej lehoty na výkon záložného práva. Iným slovom povedané, premlčanie pohľadávky ešte samo
o sebe nespôsobuje aj premlčanie záložného práva, teda je potrebné rozlišovať medzi premlčaním
pohľadávky a márnym uplynutím trojročnej premlčacej lehoty na výkon záložného práva na strane jednej

a premlčaním pohľadávky a zastavením plynutia premlčacej doby na výkon záložného práva z dôvodu
začatia výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou na strane druhej. Žalovaný poukázal na to, že
jeho právny predchodca dňa 09.01.2012 zaslal dlžníkovi M. U. oznámenie o výkone záložného práva
a dňa 10.02.2012 žalobcovi oznámenie o výkone záložného práva k nehnuteľnosti. Výkon záložného
práva dobrovoľnou dražbou realizovala spoločnosť Slovenská sporiteľňa a.s. prostredníctvom dražobnej

spoločnosti DUPOS, dražobná spoločnosť s.r.o. Prvé kolo dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti sa konalo
15.06.2012, o čom bola JUDr. Petrom Opatovským - notárom so sídlom v Trnave vyhotovená notárska
zápisnica Nz 21543/2012. Dňa 02.08.2012 sa konala opakovaná dražba nehnuteľnosti , o čom bola
vyhotovená zápisnica J. XXXXX/XXXX. Listom zo dňa 12.01.2015 spoločnosť Slovenská sporiteľňaa.s. požiadala dražobnú spoločnosť DUPOS o upustenie od dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti. Dňa
17.03.2015 žalovaný zaslal Okresnému úradu Dunajská Streda, katastrálnemu odboru oznámenie o
pokračovaní vo výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou. Podľa žalovaného z uvedeného teda

vyplýva, že trojročná lehota na výkon záložného práva nie je premlčaná, nakoľko došlo k realizácii
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, čo má za následok zastavenie plynutia premlčacej doby.
Poukázal pritom aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 250/2011 zo dňa 08.12.2011.
9. Rozsudkom zo dňa 31.01.2017 súd prvej inštancie žalobu zamietol. Zároveň zrušil uznesenie
Okresného súdu Dunajská Streda 6C/470/2015-21 o nariadenie neodkladného opatrenia skutkovo

rozsudok odôvodnil tým, že je toho názoru, že vo vzťahu k záložnému právu mal zákonodarca záujem
limitovať možnosť záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu. Uvedený zámer je viditeľný
v prípadoch, keď sa zabezpečená pohľadávka premlčala a záložný veriteľ po celú dobu plynutia
premlčacej doby vo vzťahu k pohľadávke neuskutočnil žiaden úkon týkajúci sa výkonu záložného práva.
Výlučne gramaticky výklad tejto právnej normy by tak vyústil do takého záveru, že záložné právo
záložného veriteľa sa premlčí aj v prípade, že bezodkladne po zosplatnení úveru pristúpi k výkonu

záložného práva, nie je však v stave záloh speňažiť a domôcť sa uspokojenia svojej pohľadávky výlučne
z objektívnych dôvodov ( napr. absencia záujmu potenciálnych kupujúcich o predmetnú nehnuteľnosť ).
V tomto zmysle aj Ústavný súd SR v náleze sp.zn. II.ÚS 250/2011 vyvodil záver, že pokiaľ uplynuli
premlčacie doby zabezpečenej pohľadávky ako aj práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo
zálohu a záložný veriteľ nezačal s predajom zálohu a záložcom bola námietka premlčania vznesená,

stráca záložný veriteľ možnosť domáhať sa ( proti vôli záložcu uspokojenia zo zálohu ), pretože je
jeho záložné právo premlčané. Podľa názoru súdu teda premlčanie záložného práva je na mieste
len v prípade, pokiaľ záložný veriteľ nepristúpil k výkonu záložného práva. V tomto konkrétnom
prípade mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená 30.11.2011. Spoločnosť Slovenská sporiteľňa a.s.
začala s výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou dňa 10.02.2012 a týmto podľa názoru súdu

plynutie premlčacej doby bolo prerušené. Slovenská sporiteľňa a.s. dňa 12.01.2015 upustila od výkonu
záložného práva a až do tejto doby plynutie premlčacej doby pre výkon záložného práva bolo prerušené.
K tomuto došlo z dôvodu, že Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila predmetnú pohľadávku a následne
žalovaný pristúpil k pokračovaniu výkonu záložného práva dňa 17.03.2015. Premlčacia doba spočívala
teda od 10.02.2012 do 12.01.2015, kedy pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. upustila od výkonu

záložného práva, následne žalovaný pristúpil k pokračovaniu výkonu záložného práva dňom 17.03.2015
a preto súd bol toho názoru, že ku dňu podania tejto žaloby záložné právo nie je premlčané. Preto súd z
vyššie uvedených dôvodov na základe takto ustáleného skutkového a právneho stavu veci žalobu ako
nedôvodnú zamietol.
10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho

skutkového a právneho posúdenia veci. V danom prípade návrh na začatie výkonu záložného práva
bol dňa 10.02.2012 doručený dražobnej spoločnosti DUPOS, dražobná spoločnosť s.r.o. Predmetná
obchodná spoločnosť je však obyčajnou súkromnou spoločnosťou s ručením obmedzeným zriadenou
podľa Obchodného zákonníka , v žiadnom prípade však nie je súdom a ani iným príslušným orgánom ,
teda uplatnenie práva u tejto obchodnej spoločnosti podľa žalobcu nespôsobuje prerušenie plynutia

premlčacej doby. Nie je jasné, na základe akých úvah pri použití či už gramatického alebo iného
výkladu predmetného ustanovenia § 112 OZ prišiel súd prvej inštancie k právnemu záveru, že pojem
súd alebo iný príslušný orgán zahŕňa aj súkromnú dražobnú spoločnosť. Dražobná spoločnosť však
nemá ani podľa Obchodného zákonníka a ani podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách
vôbec žiadnu rozhodovaciu právomoc a nerozhoduje vôbec o ničom. Nesprávne právne posúdenie

veci súdom prvej inštancie tak spočíva v tom, že pojem iný príslušný orgán podľa § 112 OZ excesívne
extenzívnym výkladom zahrnul aj súkromnú dražobnú spoločnosť ktorá však nie je žiadnym iným
príslušným orgánom. Uplatnenie práva u súkromnej dražobnej spoločnosti tak nespôsobuje prerušenie
plynutiapremlčacejdoby.Záložnéprávotakbolomožnéprvýkrátvykonaťvdeňsplatnostizabezpečenej
pohľadávky dňa 30.11.2011, trojročná premlčacia doba na premlčanie záložného práva tak uplynula dňa

30.11.2014, záložné právo je tak v súčasnosti premlčané. Ak by aj čo len čisto teoreticky a hypoteticky
na okamih pripustil, že dražobná spoločnosť je skutočne „iným príslušným orgánom“ podľa § 112 OZ.
Záložné právo je aj tak premlčané, pretože žalovaný v začatom konaní riadne nepokračoval. Právny
predchodca žalovaného Slovenská sporiteľňa a.s. totiž dňa 12.01.2015 upustila od výkonu záložného
práva. Žalobca poukázal na ust. § 19 zákona č. 527/2002 Z.z. záložný veriteľ tak nemôže už v začatom

dražobnom konaní vykonávať ďalšie opakované dražby, „dražobné konanie“ sa týmto skončilo, ak by
chcelzáložnýveriteľznovuvykonaťdražbu,musípodaťnovýnávrhauzavrieťnovúzmluvunavykonanie
dobrovoľnej dražby , buď s tou istou alebo inou dražobnou spoločnosťou. Predmetný stav je tak
analogický a totožný so stavom, keď v konaní pred súdom žalobca vezme žalobu späť( v tomto prípadenavrhovateľ dražby písomne požiadal o upustenie od dražby) v dôsledku čoho súd konanie zastaví.
Uvedený záver vyplýva aj z ustálenej súdnej judikatúry napr. z nasledovných rozhodnutí:

- Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 185/2009: zastavenie konania v dôsledku realizácie
dispozičného práva žalobcom podľa § 96 ods. 1 O.s.p. nemožno považovať za riadne pokračovanie v
konaní v zmysle § 112 OZ. Pokiaľ došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, prihliada
sa na vec ako by ku konaniu vôbec nedošlo: zastavené súdne konanie nemá vôbec žiadny dosah na
plynutie premlčacej doby.

- Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Mcdo 12/2005: v prípade zastavenia občianskeho súdneho
konania o uplatnenom práve na náhradu škody v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania
nastáva stav, ako keby ku konaniu vôbec nedošlo. Pri posudzovaní veci z hľadiska ustanovenia § 112
OZ treba pritom vychádzať z toho, že v konaní sa riadne nepokračovalo a že k spočívaniu premlčania
nedošlo, aj rozhodnutie R3/2001.

Nakoľko v zmysle vyššie uvedenej judikatúry sa na predchádzajúci výkon záložného práva Slovenskou
sporiteľňou a.s. prihliada ako by k nemu vôbec nedošlo, zastavené dražobné konanie nemá vôbec
žiadny dosah na plynutie premlčacej doby , tak premlčacia doba nespočívala a riadne nerušenie
plynula , pričom k jej prerušeniu došlo až 17.03.2015 novým návrhom na vykonanie záložného práva
podanom novému dražobníkov. Záložné právo tak bolo možné po prvý krát vykonať v deň splatnosti

zabezpečenej pohľadávky dňa 30.11.2011. Trojročná doba na premlčanie záložného práva tak uplynula
dňa 30.11.2014, pričom k jej prerušeniu došlo až 17.03.2015, teda po márnom uplynutí premlčacej doby ,
tak záložné právo je v súčasnosti premlčané.
11. Krajský súd v Trnave uznesením 23Co 337/2017-179 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd v Trnave vyslovil vo veci

nasledovný právny názor:
V zmysle § 112 OZ ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného
orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania
neplynie. To platí aj o práve ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného
príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia

premlčacia doba spočíva po dobu konania , ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo
inom príslušnom orgáne a v začatom konaní riadne pokračuje. Po odpadnutí prekážky ktorá spôsobila
spočívanie premlčania môže plynúť premlčacia doba ďalej v čase, ktorý ostáva do jej skončenia, pričom
sa započítava čas ktorý plynul od začiatku jej plynutia až do vyskytnutia sa prekážky.
Základnou podmienkou aby došlo k spočívaniu premlčacej lehoty je, aby veriteľ dotknuté právo uplatnil

buď na súde alebo u iného, avšak nevyhnutne príslušného orgánu ktorým môže byť v zmysle zákona
č. 244/2002 Z.z. i rozhodcovský súd , priestupkový orgán v rámci priestupkového konania. Zo znenia
citovaného ustanovenia je možné a contrario vyvodiť, že ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo u
iného nepríslušného orgánu, premlčacia doba od uplatnenia po dobu trvania konania plynie naďalej a
nedochádza k jej spočívaniu. Súd prvej inštancie uviedol, že tým, že Slovenská sporiteľňa a.s. začala s

výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou dňa 10.02.2012, týmto bolo plynutie premlčacej doby
prerušené. Vo svojom rozhodnutí sa však vôbec nezaoberal otázkou, či spoločnosť ktorá začala s
výkonom dražby na základe podnetu zo strany Slovenskej sporiteľne a.s. bola orgánom ktorý má na
mysli ust. § 112 OZ. Dražobná spoločnosť ktorá začala výkon záložného práva na základe Zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vyššie uvedeným na základe návrhu právneho predchodcu

žalovaného rozhodne nie je súd a nie je ani iný príslušný orgán. Z gramatického výkladu pojmu „orgán“
vyplýva, že má ísť o štátny orgán , teda verejnoprávnu inštitúciu zriadenú podľa verejného práva, nie o
obchodnú spoločnosť zriadenú podľa súkromného práva.
12. Na základe takto uvedeného názoru Krajského súdu ako súdu druhej inštancie je potom v ďalšom
nepochybné, že trojročná premlčacia doba na premlčanie záložného práva v tomto konkrétnom prípade

tak uplynula dňa 30.11.2014 a záložné právo je v súčasnosti premlčané. Rovnako je už premlčaná
aj zabezpečená pohľadávka , keďže u tejto uplynula trojročná premlčacia doba dňa 30.11.2014. V
ďalšom Krajský súd v Trnave vytkol súdu prvej inštancie , že pri posúdení žaloby žalobcu sa zaoberal
vecou samou, avšak to, či žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení neskúmal a
neodôvodnil. Žalobca svoj naliehavý právny záujem na danej určovacej žalobe zdôvodnil ale súd sa

vo svojom rozhodnutí naliehavým právnym záujmom nezaoberal, hoci posúdenie otázky naliehavého
právneho záujmu pri určovacích žalobách vyplývalo z ust. § 80 písm. c) O.s.p., aktuálne § 137 písm. c)
CSP. Pritom nestačí iba formálne uviesť, či je alebo nie je daný naliehavý právny záujem ale je potrebné
aj riadne odôvodniť , prečo je daný resp. nie je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe aaž v tom prípade ak je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe , súd sa zaoberá aj vecou
samou. Právny záujem ktorý je podmienkou prípustnosti odvolacej žaloby musí byť naliehavý v tom
zmysle, že žalobca práve tým určenia čoho sa domáha dosiahne v danom právnom vzťahu odstránenie

spornosti a o ochranu svojich práv alebo oprávnených záujmov. Pri skúmaní existencie naliehavého
právneho záujmu ide o posúdenie , či podaná žaloba je vhodný (účinný a správny zvolený ) procesný
nástroj ochrany žalobcovho práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie v ktorom bude musieť
aj tak nasledovať iné ( ďalšie ) súdne konanie. Povinnosťou súdu prvej inštancie je preto posúdiť, či
má žalobca naliehavý právny záujem na požadovanej určovacej žalobe a v prípade ak áno, bude sa

zaoberať vecou samou. Pri otázke spočívania premlčacej lehoty je potrebné posúdiť, či orgán ktorý začal
výkon záložného práva je orgánom, ktorý má na mysli ust. § 112 OZ a v prípade ak áno, posúdiť aj
ďalšie otázky súvisiace s argumentáciou žalobcu a to najmä, či upustenie od výkonu záložného práva
má tie isté následky ako zastavenie konania. Až po posúdení uvedených otázok bude možné posúdiť
nárok žalobcu.
13. Čo sa týka plynutia premlčacej doby, súd druhej inštancie vytkol súdu prvej inštancie skutočnosť, že

vo svojom rozhodnutí sa vôbec nezaoberal otázkou, či spoločnosť ktorá začala s výkonom dražby na
základe podnetu zo strany Slovenskej sporiteľne a.s. bola orgánom ktorým má na mysli ust. § 112 OZ.
DražobnáspoločnosťktorázačalavýkonzáložnéhoprávanazákladeZmluvyozriadenízáložnéhopráva
k nehnuteľnostiam vyššie uvedeným na základe návrhu právneho predchodcu žalovaného, rozhodne
nie je súd a nie je ani iným príslušným orgánom. Z gramatického výkladu pojmu „orgán“ vyplýva, že

má ísť o štátny orgán , teda verejnoprávnu inštitúciu zriadenú podľa verejného práva, nie o obchodnú
spoločnosť zriadenú podľa súkromného práva. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd
prvej inštancie pri posúdení žaloby žalobcu sa zaoberal vecou samou , avšak neskúmal, či žalobca má
naliehavý právny záujem na požadovanom určení , že záložné právo žalovaného je nevykonateľné z
dôvodu jeho premlčania.

14.Žalobcavčasepodaniažalobyspoukazomna§80písm.c)O.s.p.poukázalnasvojnaliehavýprávny
záujem. Žalobca sa domnieva, že v prípade existujúceho a na príslušnom LV zapísaného záložného
právanajehonehnuteľnostiachvprospechžalovanéhoexistujejehonespornýnaliehavýprávnyzáujem,
keďže žalovaný uspokojuje svoju už premlčanú pohľadávku výkonom už premlčaného záložného práva
uskutočňovanej formou dobrovoľnej dražby. V dôsledku tohto žalobcovi hrozí strata vlastníckeho práva

k jeho nehnuteľnostiam a tým aj závažné sociálne dôsledky spočívajúce v strate bývania. Právny záujem
ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca práve
tým určenia čoho sa domáha, dosiahne v danom právnom vzťahu odstránenie spornosti a ochranu
svojich práv alebo oprávnených záujmov. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o
posúdenie,čipodanážalobajevhodný(účinnýasprávnezvolený)procesnýnástrojochranyžalobcovho

práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné súdne
konanie.
15. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

16. V predmetnej veci je súd toho názoru, že tu existuje na strane žalobcu naliehavý právny záujem
na požadovanom určení, že záložné právo žalovaného k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve je
nevykonateľné z dôvodu jeho premlčania. Žalobca sa totiž ochrany svojich práv nemôže domáhať
inak a pokračovaním vo výkone záložného práva žalovaným mu hrozí ujma , ktorú by dodatočne
nebolo možné napraviť. Nehnuteľnosť žalobcu je zaťažená záložným právom v prospech žalovaného

na LV a preto nepochybne existuje jeho nesporný naliehavý právny záujem, keďže môže predmetná
premlčaná pohľadávka byť vykonaná výkonom už premlčaného záložného práva, pričom žalobca je
na nehnuteľnosť viazaný svojim bývaním. Naopak, žalovaný výkonom premlčaného záložného práva
bez podania žaloby na zaplatenie premlčanej pohľadávky súčasne berie žalobcovi, prípadne dlžníkovi
možnosť vzniesť námietku premlčania v prebiehajúcom súdnom konaní a podanie tejto určovacej

žaloby je tak jedinou možnosťou žalobcu, ako sa domôcť súdneho uznania skutočnosti, že tak, ako
zabezpečená pohľadávka, tak aj záložné právo sú premlčané a preto záložné právo nemožno vykonať.
17. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

18. Podľa § 100 ods. 2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ust. § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
19. Podľa § 101 O pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa , keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.20. Z vyššie citovaných ust. OZ vyplýva, že premlčaniu podlieha aj záložné právo, pričom premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, teda odo dňa kedy
nadobudla splatnosť pohľadávka zabezpečená záložným právom. V tomto prípade zabezpečená

pohľadávka nadobudla platnosť dňa 30.11.2011 ako to vyplýva z oznámenia predchádzajúceho veriteľa
Slovenská sporiteľňa a.s. zo dňa 01.12.2011. Záložné právo tak bolo možné po prvý krát vykonať v
deň splatnosti zabezpečenej pohľadávky dňa 30.11.2011, trojročná premlčacia doba na premlčanie
záložného práva tak uplynula dňa 30.11.2014, teda záložné právo je tak v súčasnosti premlčané.
21. Vzhľadom na právny názor Krajského súdu v Trnave v uznesení 23Co 337/2017-179 treba mať za to,

že plynutie premlčacej doby nebolo prerušené tým, že Slovenská sporiteľňa a.s. ako právny predchodca
žalovaného začala s výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou dňa 10.02.2012, čím malo byť
plynutie premlčacej doby prerušené.
22. V zmysle § 112 OZ ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného
orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania
neplynie. To platí aj o práve ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného

príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
23. Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia premlčacia doba spočíva po dobu konania , ak
veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo inom príslušnom orgáne a v začatom konaní
riadnepokračuje.Poodpadnutíprekážkyktoráspôsobilaspočívaniepremlčaniamôžeplynúťpremlčacia
doba ďalej v čase ktorý ostáva do jej skončenia, pričom sa započítava čas, ktorý uplynul od začiatku

jej plynutia až do vyskytnutia sa prekážky. Základnou podmienkou aby došlo k spočívaniu premlčacej
lehoty je, aby veriteľ dotknuté právo uplatnil buď na súde alebo u iného, avšak nevyhnutne príslušného
orgánu ktorým môže byť v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. i rozhodcovský súd , priestupkový orgán v
rámci priestupkového konania. Zo znenia citovaného ustanovenia je možné a contrario vyvodiť, že ak
veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo u iného nepríslušného orgánu , premlčacia doba od uplatnenia

po dobu trvania konania plynie naďalej a nedochádza k jej spočívaniu.
24. V zmysle takto vysloveného právneho názoru vo veci súdom druhej inštancie teda treba mať za to, že
spoločnosť ktorá v konkrétnej veci začala s výkonom dražby na základe podnetu zo strany Slovenskej
sporiteľne a.s. nebola orgánom, ktorý má na mysli ust. § 112 OZ. Dražobná spoločnosť ktorá začala
výkon záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na základe právneho predchodcu

žalovaného rozhodne nie je súd a nie je ani iným príslušným orgánom. Z gramatického výkladu pojmu
„orgán“ vyplýva, že má ísť o štátny orgán, teda verejnoprávnu inštitúciu zriadenú podľa verejného práva,
nie o obchodnú spoločnosť zriadenú podľa súkromného práva. Napokon z uznesenia Krajského súdu v
Trnave vyplýva, že dražobná spoločnosť ktorá začala s výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou
nie je orgánom ktorý začal výkon záložného práva ktorý má na mysli ust. § 112 OZ. Preto sa súd

ďalej nezaoberal otázkami súvisiacimi s argumentáciou žalobcu , a to najmä, či upustenie od výkonu
záložného práva má tie isté následky ako zastavenie konania ( bod 34 uznesenia 23Co 337/2017 - 179 ).
25. Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu veci súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel.
26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ktorý

bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov konania a zároveň súd výrokom
II. zrušil uznesenie Okresného súdu dunajská
Streda 6C/470/2015-21 o nariadenie neodkladného opatrenia.
27. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia ktorým sa konanie končí samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou súdu ktorý
rozhodnutie vo veci vydal na Krajský súd v Trnave. ( § 362 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP)/.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienkyb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu
uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.