Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Emília Zimová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/34/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3711209916
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3711209916.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky H. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, V.,
zastúpenej Q.. B. S., U., W. XX/XX, V. O. proti odporcovi K. W. V. V. O., K. XXX, V. O., H.: XX
XXX XXX, zastúpeného X.. X. W., U., W. XX/XX, V. O., za účasti vedľajšieho účastníka Sociálnej
poisťovne, L., T.. XX. U. č. X - XX, O., H.: XX XXX XXX, v konaní o zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo
dňa 29. novembra 2011, č.k. 4C/131/2011-54, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o trovách konania
p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke titulom náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 25.891,16 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo
zvyšnej časti návrh zamietol. Odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia vo
výške 2.136,75 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľky Q.. B. S., do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala
zaplatenia sumy 39.219 Eur titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Po zhodnotení
výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že pokiaľ sa týka náhrady škody v súvislosti s
chorobou z povolania navrhovateľky, je potrebné jej priznať sťaženie spoločenského uplatnenia v počte
bodov 900 po 15,38 Eur, so zvýšením na dvojnásobok, keď mal jednoznačne za preukázané, že v
prípadenavrhovateľkyideodôvodhodnýosobitnéhozreteľa,vzhľadomnajejobmedzeniavpracovnom,
kultúrnom, osobnom, rodinnom a spoločenskom živote. V peňažnom vyčíslení táto náhrada za sťaženia
spoločenského uplatnenia po odpočítaní plnenia zo strany vedľajšieho účastníka predstavuje sumu
25.891,16Eur,ktorúnavrhovateľkepriznalavozvyšnejčastinávrhzamietol.Otrováchkonaniarozhodol
podľa § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že aj keď navrhovateľka mala úspech vo veci len čiastočný, patrí jej
plná náhrada trov konania, nakoľko rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. Navrhovateľke
priznal trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 2.136,75 Eur, ktoré spočívajú v trovách právneho
zastúpenia za 5 úkonov právnej služby á 419,94 Eur a v režijnom paušále 5x á 7,41 Eur.
Proti rozsudku v časti priznaných trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie odporca
prostredníctvom právneho zástupcu. Poukázal na to, že je príspevkovou organizáciou zriadenou
Trenčianskym samosprávnym krajom za účelom poskytovania zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona
č. 576/2004 Z.z.; konkrétne predstavuje nemocnicu s rozsiahlou spádovou oblasťou. Nevlastní žiaden
nehnuteľný majetok, spravuje iba majetok, ktorý mu bol zverený TSK, pričom jediným jeho príjmom
sú platby od zdravotných poisťovní. Príjmy odporcu však nestačia ani na pokrytie najnevyhnutnejšíchnákladov, ktorými sú nákup liekov a zdravotníckeho materiálu, úhrada energii a mzdy personálu.
Odporca je povinný finančné prostriedky použiť predovšetkým na zabezpečenie základného chodu
nemocnice a až po ich úhrade by mohol uhradiť ostatné náklady, medzi ktoré možno zaradiť aj
náhradu trov právneho zastúpenia. To však v súčasnosti nie je možné, nakoľko odporca nedisponuje
dostatočnými finančnými prostriedkami, čo jednoznačne potvrdzuje aj uznesenie Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 04.05.2011 sp.zn. 5Er 58/11, ktorým bolo odložené exekučné konanie odporcu voči
oprávnenému Sociálnej poisťovni. V uvedených skutočnostiach videl dôvody hodné osobitného zreteľa
pre to, aby súd v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.
Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu v časti, týkajúcej sa náhrady trov právneho
zastúpenia zmenil tak, že navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia neprizná.
Navrhovateľka a vedľajší účastník konania sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrili.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. a zistil, že uznesenie okresného súdu je
potrebné v napadnutej časti výroku o trovách konania potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je
potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 3, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu
trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo
od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny
advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
V preskúmavanej veci súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., keď
navrhovateľke, hoci mala vo veci úspech len čiastočný, priznal plnú náhradu trov konania z dôvodu, že
rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu.
Odporca sa vo svojom odvolaní domáha aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. a žiada, aby odvolací
súd rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku o trovách konania zmenil tak, že navrhovateľke
náhradu trov konania neprizná, a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade, pokiaľ účastník má povinnosť platiť náhradu
trov ďalšiemu účastníkovi v zmysle ust. § 142 - § 146 O.s.p., možno na zmiernenie dopadov aplikovať
ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby sa jednalo o prípady hodné
osobitného zreteľa, pričom ide tak o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok, ako aj zo zásady
zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady
hodné osobitného zreteľa, avšak aj potom má byť jeho použitie výnimočné. Jeho použitie je odôvodnené
tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť
k nežiaducej tvrdosti.
Použitie tohto ustanovenia dopadá na toho účastníka, ktorý by mal inak nárok na náhradu trov konania,
preto použitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. dopadá nielen na toho, koho by podľa všeobecných
ustanovení mala postihnúť povinnosť náhrady trov konania, ale aj na toho, koho majetková sféra by bola
použitím tohto ustanovenia dotknutá. Z uvedených dôvodov preto pri aplikácii ustanovenia § 150 ods.1 O.s.p. musí ísť o celkom výnimočný prípad, pričom výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach na
strane účastníkov konania, alebo v okolnostiach prípadu.
V danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že nemožno od navrhovateľky spravodlivo žiadať,
aby jej nebola priznaná náhrada trov konania, spočívajúca v trovách právneho zastúpenia, a to najmä
vzhľadom k predmetu daného sporu. Zo spisu vyplýva, že navrhovateľka sa domáha mimoriadneho
zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to v dôsledku choroby z povolania, zápal
pečene - hepatitídy typu B, ktorú utrpela na pracovisku odporcu. V dôsledku choroby z povolania sa u
navrhovateľky výrazne zhoršil zdravotný stav za posledných 5 - 6 rokov, navrhovateľka musela zmeniť
prácu, v súčasnosti pracuje už len na skrátený pracovný čas, a to práve z dôvodu jej ochorenia. Okrem
toho sa navrhovateľka musí starať aj o svojho manžela, ktorý je invalidným dôchodcom. Nemožno
preto od navrhovateľky požadovať, aby za takýchto okolností bola nútená v súvislosti s uplatnením
svojho opodstatneného nároku ešte znášať aj trovy svojho právneho zastúpenia, hoci bola v prevažnej
časti so svojím nárokom úspešná. Preto požiadavku odporcu, aby v predmetnej veci súd aplikoval
výnimočné ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. a nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania, odvolací
súd nepovažoval za opodstatnenú.
Preto rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti výroku o trovách konania potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľke,
ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si
ich neuplatnila postupom podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.