Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. marec 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/192/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3011899840
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3011899840.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľa: Union Poisťovňa, a.s., Bajkalská
29/A, Bratislava, IČO: 31 322 051, proti odporcovi J. Y., X. XXX, IČO: 327 806 99, o zaplatenie 12.237,73
eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo
dňa 26. júla 2011, č. k. 5C/14/2008-113, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í nasledovne:

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 11.014 eur s úrokom z náhrady škody vo
výške 5% od 05.04.2000 do zaplatenia.

II. Vo zvyšku návrh z a m i e t a .

III. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, pozostávajúcich
z náhrady 80% hotových výdavkov navrhovateľa, vo výške 428,66 eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 26. júla 2011, č. k. 5C/14/2008-113, bolo

rozhodnuté tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 11.014 eur a 17,6% úrok z omeškania
od 05.04.2000 do zaplatenia, odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške
535,82 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a súd vo zvyšku návrh zamieta.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia
sumy 368.674 Sk (12.238 eur) so 17,6% úrokom z omeškania od 05.04.2000, ako aj zaplatenie trov
konania.Vnávrhuuviedol,žeodporcaprepravovalzúzemiaSRnaúzemieČRtovarpodliehajúcicolným
dovozným dávkam (letecké turbo-vrtulové motory). Predmetný tovar bol dňa 05.01.2000 pobočkou

Colného úradu B. P. prepustený do režimu spoločný tranzit T1 v zmysle Dohovoru o spoločnom
tranzitnom režime (Zbierka č. 187/1996) a bol naň spoločnosťou CT Cargo Transport s.r.o. ako
hraničným špeditérom vystavený Jednotný colný doklad T1 ROT 666207000023 (ďalej JCD). Súčasťou
predmetného JCD bolo prehlásenie odporcu, že prepravovaný tovar bude predložený colnici určenia
v neporušenom stave, v stanovenej lehote, s nepoužitými colnými uzávermi a s pripojenými dokladmi.
Týmto prehlásením odporca prevzal zodpovednosť za škody vzniknuté porušením týchto povinností,
vyplývajúcich z režimu tranzitu T1 a zaviazal sa uhradiť vymeraný colný dlh. Nakoľko si odporca

povinnosť predložiť predmetnej colnici určenia nesplnil povinnosť, Colný úrad Trenčín vymeral napredmetný tovar colný dlh vo výške 368.674 Sk a vyzval hraničného špeditéra na uhradenie colného
dlhu. Navrhovateľ ďalej uviedol, že uzatvoril poistnú zmluvu s hraničným špeditérom zo dňa 03.02.1999
o poistení zodpovednosti pri zabezpečení colného dlhu č. 116 551, na základe ktorej navrhovateľ uhradil

za poisteného (špeditéra) dňa 08.03.2000 colný dlh vo výške 368.674 Sk. Navrhovateľ poukázal na
ust. § 827 Občianskeho zákonníka a na to, že podľa uvedeného ustanovenia je aktívne legitimovaný v
danom konaní. Ďalej poukázal na to, že zodpovednosť odporcu vyplýva aj z ustanovenia § 43 ods. 1
a § 198 ods. 3 písmeno a/ Zákona č. 180/1996 Z.z. (Colný zákon) a písomným prehlásením odporcu,
ktoré je súčasťou JCD a ROT 666207000023. V návrhu uviedol, že dňa 05.04.2000 vyzvali odporcu

na úhradu pohľadávky avšak bezvýsledne. Odporca uviedol, že má uzatvorenú poistnú zmluvu s
Dopravnou poisťovňou a.s. pobočka Žilina. V tejto zmluve je poistená prípadná škoda, ktorá by vznikla
odporcovi na vozidle určeného na prepravu, resp. na škode príslušného tovaru. Odporcovi bolo dňa
06.01.2000 odcudzené motorové vozidlo, ktoré bolo poistené touto poistnou zmluvou vrátane tovaru,
ktorým bol tovar, ktorý mal odporca prostredníctvom CT Cargo Transport s.r.o. (špeditéra) dopraviť
do ČR. Ďalej uviedol, že odporca si svoju povinnosť dodať tovar riadne a včas na miesto určenia

nemohol objektívne splniť z dôvodu opísanej predmetnej škodovej udalosti, ktorá je predmetom šetrenia
Okresného úradu vyšetrovania v Novom Meste nad Váhom. Uviedol, že odporcovi vznikla celková škoda
vo výške 1.714 744 Sk v ktorej sume nie je zahrnutý nezaplatený colný dlh. Odporca tiež uviedol,
že si splnil všetky zákonné povinnosti a uzatvoril poistnú zmluvu s Dopravnou poisťovňou a.s., týkajúcu
sa náhrady škody, ale nebol poučený o tom, aby bol poistený aj proti colnému dlhu. Vo svojej výpovedi

potvrdil, že z dôvodu spoluúčasti zo strany poistenca CT Cargo Transport s.r.o., na základe vydaného
platobného rozkazu č.k. 10Rob 47/01 zo dňa 28.03.2001 uhradil čiastku 36.867 Sk (1.224 eur). Zároveň
potvrdil, že Dopravná poisťovňa a.s. Bratislava mu uhradila vzniknutú škodu na prepravovanom tovare.
Odporcu namietal pasívnu legitimáciu. Poukázal na to, že navrhovateľ mal žalovať CT Cargo Transport
s.r.o., nakoľko bol v zmluvnou vzťahu s touto spoločnosťou a s odporcom nemal žiaden právny vzťah.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že Union poisťovňa a.s., Páričkova 18,
Bratislava, IČO 31322051 sa stala právnym nástupcom Union poisťovacia, a.s. Tolstého 7, Bratislava
IČO 31322051. Odporca, ako fyzická osoba, podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia v
oblasti dopravy, mal vykonať prepravu tovaru z územia Slovenskej republiky do Českej republiky na
svojom nákladnom vozidle, pričom išlo o tovar podliehajúci colným dávkam. Predmetný tovar bol

dňa 05.01.2000 pobočkou Colného úradu Trenčianske Bohuslavice prepustený do režimu spoločný
tranzit T1 v zmysle Dohovoru o spoločnom tranzite čl. 2 ods. 1. Za spoločný tranzitný režim sa
považuje podľa okolností režimu T1 a T2. V zmysle citovaného Dohovoru o spoločnom tranzitnom
režime bol spoločnosťou CT Cargo Transport s.r.o., ako hraničným špeditérom, vystavený JCD T1 č.
ROT 666 20700023. Súčasťou predmetného JCD bolo prehlásenie odporcu, že prepravovaný tovar

bude predložený colnici určenia v neporušenom stave, v stanovenej lehote, s neporušenými colnými
uzávermi a s pripojenými dokladmi. Týmto prehlásením sa odporca zaviazal uhradiť vymeraný colný dlh.
Navrhovateľ, ako poisťovateľ, si splnil povinnosť zo zmluvy o poistení a dňa 08.03.2000 uhradil colný
dlh vo výške 331.807 Sk, ktorý bol povinný zaplatiť poistený - CT Cargo Transport s.r.o., ako ručiteľ
odporcu. Ďalej bolo zistené, že colný dlh colnica nevymáhala od odporcu, ale od spoločnosti CT Cargo

Transport s.r.o., s ktorou mal navrhovateľ uzatvorenú zmluvu o poistení zodpovednosti pri zabezpečení
colného dlhu poisteným v postavení hlavného zodpovedného, ako organizácie, ktorá vydáva tranzitné
vyhlásenia T1 alebo T 2 a ktorá preberá zodpovednosť za splnenie povinnosti vyplývajúcej z tranzitného
vyhlásenia v režime tranzit podľa Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime.

Okresný súd poukázal na znenie ustanovení § 420 ods. 1, 2, 3, § 790, § 813 ods. 1, 2, § 822, § 823, §

827, § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Článku 1 ods. 1, 2, Článku 2 ods. 1, Článku 3 ods. 1 „zákona“
č. 187/96 Z. z. ( pozn. odvolacieho súdu - pod uvedeným číslom je v Zbierke zákonov uverejnené
oznámenie a dohovor, nie zákon), § 196 ods. 1, 2, 3, 4, § 197 ods. 3, § 198 ods. 1, 2 3, § 204 ods.
2 a 3 zákona č. 180/1996 Z.z.

Okresný súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k názoru, že medzi navrhovateľom

a odporcom existuje právny vzťah, z ktorého vyplýva aktívna legitimácia navrhovateľa na uplatňovanie
žalovanej sumu voči odporcovi. Navrhovateľ bol v priamom vzťahu zo spoločnosťou CT Cargo Transport
s.r.o., s ktorou mal uzatvorenú poistnú zmluvu o poistení colného dlhu. Podľa čl.. VIII bod 1 poistnej
zmluvy ak má poistený (CT Cargo Transport s.r.o.) voči inej osobe právo na vrátenie colného dlhu,prechádza toto právo na poisťovateľa" (navrhovateľa). Odporca odňal tovar colnému dohľadu a stal
sa dlžníkom colného dlhu, vzniknutého pri dovoze tovaru podliehajúcemu dovoznému clu. V zmysle
citovanéhoustanoveniazmluvy,§196ods.1,3Zákona180/1996Z.z.sanavrhovateľdomáhazaplatenia

colného dlhu.

Okresný súd posúdil právny vzťah medzi navrhovateľom a spoločnosťou CT Cargo Transport s.r.o.
ako vzťah, vyplývajúci zo zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu podľa § 822 a následne
Občianskeho zákonníka. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom okresný súd posúdil v zmysle
§ 827 Občianskeho zákonníka, ako právo poistiteľa voči odporcovi na náhradu za zaplatený colný

dlh. Predloženú Poistnú zmluvu na dopravu za škodu v medzinárodnej cestnej nákladnej preprave č.
280001887 zo dňa 14.12.1999, uzatvorenú medzi odporcom a Dopravnou poisťovňou a.s., považoval
okresný súd v danom prípade za irelevantnú, nakoľko zistil, že Dopravná poisťovňa a.s. Bratislava,
na základe uzatvorenej poistnej zmluvy, uhradila vzniknutú škodu na prepravovanom tovare odporcovi
odrátaním spoluúčasti odporcu. Okresný súd vzal pri rozhodovaní do úvahy podpísaný Jednotný colný
doklad, vystavený na Autodoprava Y., meno vodiča Y. J. - odporca a Povinné prehlásenie, podpísané

a opatrené pečiatkou podnikateľského subjektu - odporcu, v ktorom prehlasuje odporca, že v prípade,
že tovar nebude preukázateľne dodaný colnému úradu určenia, takto vzniknutý colný dlh zodpovedný,
odporca, uhradí. Okresný súd prihliadol aj na skutočnosť, že zo strany navrhovateľa bola zaslaná
písomná výzva na zaplatenie vzniknutej škody odporcovi, ktorý však na výzvu nereagoval.

Na základe zisteného skutkového stavu veci a uvedených právnych úvah okresný súd dospel k

záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Navrhovateľ uzatvoril poistnú zmluvu o poistení colného dlhu
so spoločnosťou CT Cargo Transport s.r.o. ako hraničným špeditérom, ktorý vystavil Jednotný colný
doklad T1 ROT 666207000023, ktorého súčasťou bolo prehlásenie odporcu, že prepravovaný tovar
predloží colnici určenia v neporušenom stave, v stanovenej lehote, s neporušenými colnými závermi a
s pripojenými dokladmi. V tomto podpísanom Povinnom vyhlásení sa odporca zaviazal uhradiť colný

dlh. Z uvedených dôvodov okresný súd návrhu navrhovateľa vyhovel a zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľovi dlžnú sumu vo výške 11.014 eur s príslušenstvom, ktoré predstavuje úroky z omeškania
s plnením peňažného dlhu vo výške 17,6% ročne od 05.04.2000 do zaplatenia. O povinnosti odporcu
zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania rozhodol okresný súd v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka
a§3NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.Návrhvozvyškuzamietol,nakoľkobolopreukázanéuhradenie

sumy zo strany odporcu vo výške 1.223,77 eur (36.867 Sk).

O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku a priznal
navrhovateľovi náhradu trov konania, nutných na úspešné bránenie práva. Trovy spočívali v zaplatení
súdneho poplatku 489,41 eur a trov konania vo výške 46,41 eur - cestovné náklady (3 krát účasť na
pojednávaní 14,30 eur, 14,54 eur, 17,57 eur), spolu 535,82 eur.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca. V odvolaní poukázal na to, že pri vykonávaní
medzinárodnej dopravy bol riadne poistený, čo mu ukladal zákon. Poistnú udalosť, odcudzenie vozidla s
prepravovanýmtovarom,podliehajúcimcolnémukonaniu,riadnymspôsobomnahlásilpolíciiapoisťovni.
S poukazom na poistnú zmluvu odporcu s Dopravnou poisťovňou, článok 9 a článok 23 ods. 4 dohovoru
č. 11/1975 Zb. o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (ďalej len Dohovor

CMR) colný dlh mala uhradiť Dopravná poisťovňa. Odporca okresnému súdu vytýkal, že navrhovateľovi
priznal úrok z omeškania v rozpore s ustanovením § 27 Dohovoru CMR, ustanovuje úrok vo výške
5% ročne. Podľa názoru odporcu navrhovateľ si mal svoje práva uplatňovať nie voči nemu, ale voči
Dopravnej poisťovni v konkurznom konaní. Tiež poukázal na to, že v dôsledku prieťahov v konaní pre
prípad úspechu navrhovateľa vznikne na príslušenstve suma viac, ako 30.000 eur, čo je pre odporcu

likvidačné. Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

K odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ. V súvislosti s poukazom odporcu na jeho poistný
vzťah s Dopravnou poisťovňou uviedol, že išlo o nezávislý poistný vzťah od poistného vzťahu medzi
navrhovateľom a spoločnosťou CT Cargo. Navrhovateľ si v prejednávanom prípade uplatnil nárok v

zmysle § 827 Občianskeho zákonníka, pričom spoločnosť CT Cargo zodpovedala za colný dlh, ktorýnavrhovateľ za túto spoločnosť uhradil. Navrhovateľ vyjadril nesúhlas s názorom odporcu, podľa ktorého
mali byť na prejednávaný prípad aplikované ustanovenia Dohovoru CMR. Nárok, ktorý uplatňuje, je
nárokom, vyplývajúcim z colných predpisov, z poistnej zmluvy a z príslušných ustanovení Občianskeho

zákonníka. Preto podľa názoru navrhovateľa okresný súd správne aplikoval ustanovenia právnych
predpisov. Ustanovenia Dohovoru CMR nie je možné aplikovať ani na úroky, nakoľko nejde o omeškanie
s náhradou škody v medzinárodnej cestnej preprave, ale o omeškanie s uspokojením nároku, ktorý
vyplýva z § 827 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ nepovažuje za správny názor odporcu, podľa
ktorého si mal navrhovateľ uplatňovať pohľadávku voči Dopravnej poisťovni, lebo navrhovateľ nebol v

žiadnom zmluvnom vzťahu s touto poisťovňou. Poukaz odporcu na následky dĺžky konania považuje
navrhovateľ za irelevantný. Preto navrhol potvrdiť rozsudok okresného súdu, ako vecne správny.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 220 ods. 1 O.s.p. zmeniť z týchto dôvodov:

Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd dospel k správnym

skutkovým záverom, ktoré majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Odvolací súd sa
preto v celom rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi v odôvodnení rozsudku a podľa § 219
ods. 2 O.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje. Aj z odvolania odporcu a vyjadrenia navrhovateľa k
odvolaniu vyplýva, že účastníci v konaní nemajú výhrady voči správnosti skutkových záverov okresného
súdu (na základe akých udalostí vznikol colný dlh a kto ho uhradil), rozdielne sú len ich pohľady na

právne posúdenie veci.

Pokiaľ ide o právne posúdenie veci okresným, podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd v zásade
správne poukázal na ustanovenia právnych predpisov, podľa ktorých posudzoval zistený skutkový stav
veci.

Odvolací súd musí konštatovať, že ohľadne riešenia spornej otázky, a to možnosti aplikácie Dohovoru

CMR na prejednávaný prípad, odôvodnenie rozsudku okresného súdu nedáva na túto otázku žiadnu
odpoveď. Na základe okresným súdom správne zisteného skutkového stavu odvolací súd v tejto otázke
musí dať za pravdu odporcovi.

Podľa čl. 1 ods. 1 Dohovoru CMR tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok
za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako

sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto
Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.

S poukazom na skutkové okolnosti prepravy, za ktorých vznikol colný dlh, je nepochybné, že prepravu,
ktorú v danom prípade vykonával odporca, je nevyhnutné subsumovať pod pojmové znaky, uvedené v
citovanom ustanovení. Preto na zodpovednosť odporcu, ako dopravcu, za škodu je potrebné aplikovať

ustanovenie čl. 23 Dohovoru CMR, ktoré upravuje rozsah náhrady škody, vrátane príslušenstva škody,
teda aj úhrady cla (ods. 4 uvedeného článku).

Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že navrhovateľ na základe poistnej zmluvy uhradil colný
dlh za spoločnosť CT Cargo, ako hlavného zodpovedného za predloženie prepravovaného tovaru
colnému orgánu určenia v Českej republike. V dôsledku straty prepravovanej zásielky vznikla odporcovi

zodpovednosťzatútostratuvzmyslečl.17ods.1DohovoruCMRatedaajpovinnosťuhradiťspoločnosti
CT Cargo clo podľa čl. 23 ods. 4 Dohovoru CMR. /hradou colného dlhu navrhovateľom za spoločnosť
CT Cargo prešlo podľa § 827 Občianskeho zákonníka na navrhovateľa právo spoločnosti CT Cargo voči
dopravcovi - odporcovi na náhradu škody, vzniknutej v súvislosti s medzinárodnou cestnou prepravou.
Pretosaodvolacísúdnemoholstotožniťsnázoromnavrhovateľavovyjadreníkodvolaniu,podľaktorého

by sa v dôsledku prechodu práv podľa § 827 Občianskeho zákonníka nemali na prejednávaný prípad
aplikovať ustanovenia Dohovoru CMR.S poukazom na uvedené odvolací súd bol povinný aplikovať na prejednávaný prípad aj ustanovenie
čl. 27 ods. 1 Dohovoru CMR, podľa ktorého oprávnený môže požadovať úroky z náhrady škody, ktoré
úroky vo výške 5% ročne sa počítajú odo dňa zaslania písomnej reklamácie dopravcovi a ak reklamácia

nebola podaná, odo dňa podania žaloby na súde. Uvedené ustanovenie v spojení s ustanovením § 1
ods. 2 Občianskeho zákonníka (tiež aj článok 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky) tak zároveň vylučuje
na prejednávaný prípad aplikovať ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd sa nestotožnil s ďalším odvolacím dôvodom odporcu, podľa ktorého odporca nie je v
prejednávanom prípade pasívne vecne legitimovaný. Odporca tento svoj názor odvodzoval z existencie
poistnej zmluvy o zodpovednosti dopravcu za škodu v medzinárodnej cestnej nákladnej preprave,

uzavretej podľa ustanovení Občianskeho zákonníka medzi odporcom a Dopravnou poisťovňou. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 823 (poistenie zodpovednosti za škody)
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého náhradu škody síce platí poistiteľ poškodenému, avšak
poškodený právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
S poukazom na to, že platný právny poriadok v rámci poistných vzťahov neustanovuje priamy

nárok poškodeného v medzinárodnej cestnej preprave na náhradu škody voči poisťovni osoby,
zodpovednej za škodu (ako je to napríklad pri povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla), názor odporcu o absencii jeho vecnej pasívnej legitimácii
v prejednávanom prípade nemá oporu v platnom právnom poriadku.

S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia potrebné podľa § 220 O.s.p. zmeniť. Preto rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania odvolací súd rozhodoval podľa § 224 ods. 1, 2 a § 142 ods. 2 O.s.p. V prejednávanej
veci odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ bol v konaní úspešný v rozsahu 90% (z uplatňovanej
istiny vo výške 12.237,73 eur mu bola priznaná suma 11.014 eur) a odporca vo úspešný vo v rozsahu

10% (v sume 1.223,77 eur bol návrh navrhovateľa zamietnutý). Rozdiel úspechu potom predstavuje
80% v prospech navrhovateľa, v ktorom rozsahu odvolací súd priznal navrhovateľovi právo na náhradu
trov konania.

Navrhovateľ si v konaní uplatnil trovy konania, spočívajúce v zaplatení súdneho poplatku 489,41 eur a
cestovné vo výške 46,41 eur (3 krát účasť na pojednávaní 14,30 eur, 14,54 eur, 17,57 eur), spolu 535,82

eur. 80% z tejto sumy predstavuje sumu 428,66 eur, v ktorej výške odvolací súd priznal náhradu trov
konania navrhovateľovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .