Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. november 2015

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 6C/393/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615207840
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Horňáková
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2015:2615207840.3

Rozhodnutie

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Emíliou Horňákovou v právnej veci navrhovateľky : F. I., nar.
XX.X.XXXX, bydlisko Jablonica, Y. XXX, proti odporcovi : G. I., nar. XX.X.XXXX, bydlisko Jablonica, Y.
XXX, o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

NavrhovateľkasasvojímnávrhompodanýmnaOkresnomsúdeSenicadňa2.9.2015domáhala,abysúd
zaviazal odporcu na platenie príspevku na výživu navrhovateľky ako rozvedenej manželky, a to vo výške
110,- € mesačne, počínajúc účinnosťou od podania návrhu. Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým,
že jej manželstvo s odporcom bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. XP/XX/XXXX zo dňa

13.8.2015. Navrhovateľka je poberateľka opatrovateľského príspevku v sume 270,- € za starostlivosť
mal. G., nar. XX.X.XXXX, rodinných prídavkov v sume 23,52 € a výživného na mal. syna 300,- €. S
odporcom býva v spoločnej domácnosti, keď odporca hradí náklady na bývanie elektrinu 70,- € a plyn
200,- € mesačne.

Odporcaknávrhuvyjadriltak,žežiada,abyhosúdzamietol.Navrhovateľkahonevyzvalanauzatvorenie

dohody o výške príspevku, má vlastný príjem 270,- € + 23,52 € + výživné 300,- €. Okrem toho má príjem
aj na benzín 30,- € a na stravu 30,- €. Spolu má príjem netto cca 660,- €. Uvedená suma sa navršuje o
príjem navrhovateľky od jej 2 synov z prvého manželstva, keď každý prispieva sumou 100,- € mesačne,
čím sa príjem navrhovateľky zvyšuje na sumu 860,- € mesačne. Odporca ďalej uviedol, že jeho príjem
je 750,- € mesačne netto, z ktorej sumy hradí plyn 200,- €, elektrina 65,- €, voda 10,- €, pričom spláca
aj hypotéku na dom 68,- € mesačne. Rovnako tiež platí výživné na syna 300,- € mesačne.

6C/393/2015

Súd vykonal dokazovanie potvrdením o návšteve školy zo dňa 3.9.2015, potvrdeniami o poberaní
peňažnéhopríspevku,potvrdenímopríjmeodporcu,vyjadrenímodporcuzodňa12.10.2015,vyjadrením
MUDr. S. Š. zo dňa 20.10.2015, rozsudkom tunajšieho súdu XP/XX/XXXX, výsluchom navrhovateľky i
odporcu a zistil tento stav veci:

Z potvrdenia o poberaní príspevku zo dňa 17.9.2015 mal súd preukázané, že navrhovateľka poberá na
mal. G. príspevok na diétne stravovanie 36,77 € mesačne.

Z potvrdenia o poberaní príspevku zo dňa 17.9.2015 mal súd preukázané, že navrhovateľka poberá
príspevok na opatrovanie 270,32 € mesačne.Z potvrdenia o poberaní príspevku zo dňa 17.9.2015 mal súd preukázané, že navrhovateľka poberá
na mal. G. príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla 33,09 € mesačne

Z potvrdenia o príjme od zamestnávateľa odporcu súd zistil, že jeho priemerný čistý mesačný príjem za
posledných 12 mesiacov predstavuje sumu 963,22 €, príjem za mesiac september 2015 je 804,54 €.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;

to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Pokiaľ ide o vecnoprávnu povahu preskúmanej veci, v zmysle ustanovení Zákona o rodine rozvedený
manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže od bývalého manžela žiadať, aby mu prispieval na
primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ sa bývalí manželia
saminedohodnúovýšketohtopríspevku,môžejehorozsahurčiťnanávrhniektoréhoznichsúd.Rozsah

príspevku súd určuje s prihliadnutím na schopnosti, možnosti a majetkové pomery tak oprávneného ako
i povinného, a prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Pre splnenie špecifikovaných podmienok na priznanie príspevku podľa § 72 ods. 1 zák. o rodine,
bolo nepochybne zistené, že účastníci konania boli právoplatne rozvedení rozsudkom Okresného súdu

Senica, sp. zn. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 13.8.2015, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.8.2015.
Príčinou rozvratu manželstva bolo vzájomné citové odcudzenie účastníkov. Týmto

6C/393/2015

rozsudkombolazároveňschválenádohodarodičovprispievaťnavýživumaloletéhodieťaťasumou300,-
€ mesačne.

Odporca písomne vzniesol námietku, že absentuje dôkaz o tom, že ho navrhovateľka pred podaním
samotného návrhu na súd požiadala ako bývalého manžela o príspevok na výživu rozvedeného

manžela, preto považuje návrh za podaný predčasne a treba ho z tohto dôvodu zamietnuť. Súd však
poukazuje na vyjadrenia navrhovateľky z ktorých nepochybne vyplýva, že pozná názor odporcu na jej
požiadavku o určení príspevku a kategoricky ho odporca odmieta. Z právneho hľadiska je zrejmé, že ak
by dohoda medzi účastníkmi existovala a je na základe nej riadne plnené, má prednosť pred súdnym
rozhodnutím, avšak nie je jednou zo zákonných hmotnoprávnych podmienok priznania príspevku.

Povinnosť platiť príspevok na výživu rozvedeného manžela sa môže zakladať buď na dohode bývalých
manželov alebo na súdnom rozhodnutí. Dokazovanie týmto smerom by bolo nadbytočné, pretože už
samotné podanie návrhu na príspevok predpokladá existenciu určitého sporu medzi bývalými manželmi,
ktorý deduktívne vylučuje existenciu predchádzajúcej dohody bývalých manželov a rovnako možno na
existenciu, resp. neexistenciu predchádzajúcej dohody usudzovať z procesného správania sa bývalého

manžela v konaní o určenie príspevku, ktoré je deklarovaním jeho postoja k návrhu.

Navrhovateľka dostatočne preukázala, že jej syn, vzhľadom na jeho ťažké zdravotné postihnutie
vyžaduje zodpovednú starostlivosť a pomoc z jej strany. Súdna prax v tejto súvislosti ustálila,
že neschopnosť rozvedeného manžela sám sa živiť nie je daná len jeho zdravotným stavom a

neschopnosťou pracovať, ale môže spočívať aj v inej objektívnej okolnosti akou je aj starostlivosť o
invalidnédieťaalebodieťavyžadujúceneustálustarostlivosť(R3/1976),pretosúbezprávnehovýznamu
námietky odporcu, že zdravotný stav syna nevyžaduje celodennú starostlivosť, časť dňa je v škole,
venuje sa športu, je samoobslužný, takže starostlivosť o syna nebráni navrhovateľke čiastočne sazaradiť do pracovného procesu a sama sa živiť. Navrhovateľka začala i študovať. Súd v tomto smere
nevykonal žiadne dokazovanie, navrhovateľke je priznaný príspevok na opatrovanie syna a tým je
povinná starostlivosť o jeho zdravie zabezpečovať, jediným zdrojom jej príjmu je tak opatrovateľský

príspevok, z čoho je zrejmá aj jej výška schopnosti uspokojiť svoje odôvodnené potreby.

Súd zisťoval súčasné osobné a majetkové pomery oboch účastníkov a zistil, že navrhovateľka je t.
č. nezamestnaná, keď sa stará o mal. syna G. I., nar. XX.XX.XXXX. Maloletý je vo veku blízkom
plnoletosti (30.01.2016), je študentom 2. ročníka N. N. Q. Š. K. I. N., ktorého zdravotný stav si vyžaduje

celodennú starostlivosť. Navrhovateľka poberá na syna opatrovateľský príspevok 270,32 € mesačne,
prídavok na dieťa v sume 23,52 € mesačne, príspevok na diétne stravovanie syna v sume 36,77 €
mesačne, príspevok na prevádzku osobného motorového vozidla vo výške 33,09 € mesačne, výživné
na maloletého od odporcu vo výške 300,- € mesačne. Spolu s navrhovateľkou v rodinnom dome
bývajú aj jej dvaja synovia z prvého manželstva, ktorí prispievajú na domácnosť spolu sumou najmenej
160,- € mesačne. Celkovo tak príjmy navrhovateľky predstavujú sumu najmenej 823,70 €. Odporca je v

súčasnosti zamestnaný v spoločnosti F. N., M..N.. G. s priemerným mesačným príjmom za posledných
12 mesiacov 968,36 € a z tohto príjmu súd vychádzal pri určení výživného na mal. G. dňa 13.08.2015.
Návrh na súd o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela bol podaný na súd dňa 02.09.2015,
faktický netto príjem odporcu za mesiac september 2015 bol výške 804,54 €, pričom jeho potenciálny
príjem je v rozmedzí od 800,- do 900,-€. Z tejto sumy zaplatil výživné na mal. syna v sume 300,- €,

6C/393/2015

náklady na spoločnú domácnosť 275,-€ ( plyn, elektrina, voda). V domácnosti žije spolu s
navrhovateľkou, s jej dvomi synmi z prvého manželstva a s mal. G.. Pre zabezpečenie svojich potrieb
tak mal odporca sumu 229,54 € ( 804,-€ - 300,-€ - 275,-€ ). Odporca dochádza do práce do Senice, čo

je cca 30 km denne ( obojsmerne) a v každom prípade má ďalšie náklady spojené s výkonom svojho
povolania. Majetok patriaci do BSM nemajú účastníci vyporiadaný.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh nebol podaný
dôvodne.

Označením "príspevok na výživu" chcel zákonodarca zdôrazniť rozdiely vo vzťahu k výživnému medzi
manželmi spočívajúce jednak v podmienkach ich vzniku, ako aj v ich rozsahu. Primeraná výživa
znamená užší rozsah výživného, ako je to pri vzájomnej vyživovacej povinnosti počas manželstva.
Uspokojené majú byť v primeranej miere životné potreby rozvedeného manžela ako bývanie, ošatenie,

kultúrne potreby, a to s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav, spôsob života a pod.
Na základe všetkých uvedených skutočností súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na priznanie
príspevku na jej výživu zo strany bývalého manžela nie je dôvodný. Manželstvo bolo právoplatne
rozvedené 26.08.2015 a finančná situácia navrhovateľky je totožná, aká bola počas manželstva, hoci
príspevkom na výživu rozvedeného manžela by nezdielala životnú úroveň bývalého manžela. Odporca

má aktuálne pre svoju potrebu sumu 229,54 € ( potenciálne môže byť vyššia v závislosti od prémii o cca
100,- € ) a nepochybne má životné náklady vyššie ako navrhovateľka minimálne o tie, ktoré sú spojené
so zamestnaním. Navrhovateľka má vlastný príjem 270,32 € a na nákladoch na spoločnú domácnosť
sa podieľajú jej dospelí synovia, takže má celkove nižšie náklady na domácnosť ako odporca, ktorý
náklady na domácnosť si hradí výlučne sám. Keďže účastníci majú takmer totožné finančné prostriedky

slúžiace k zabezpečeniu ich životných potrieb, v zmysle uvedeného súd navrhovateľke príspevok na
výživu rozvedenej manželky od odporcu nepriznal a návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., úspešnému odporcovi nepriznal právo na
náhradu trov konania, pretože mu v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli a ani ich náhradu

nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, t. j. cestou Okresného súdu Senica, Nám. oslobodenia 1, 905
30 Senica, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
6C/393/2015

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny

nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.